Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoP/92/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5313209973
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5313209973.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Jozefa Turzu, vo veci starostlivosti o maloletú Z. N.,
nar.XX.XX.XXXX,bytomumatky,vkonanízastúpenúkolíznymopatrovníkomÚradompráce,sociálnych
vecí a rodiny v Čadci, dieťa rodičov: matky Mgr. Z. N., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. č. XXX, U. a
otca Z. N., nar. XX.X.XXXX, bytom D. č. XXXX/FX, U. v konaní o zvýšenie výživného na maloleté dieťa,
o odvolaní otca dieťaťa aj matky dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu v Čadci zo dňa 29.4.2014 č.k.
6P/54/2013-115 v spojitosti s opravným uznesením zo dňa 9.9.2014 č.k. 6P/54/2013-134, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v spojitosti s opravným uznesením p o t v r d z u j e .

Účastníci n e m a j ú p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Čadci v konaní o návrhu matky maloletého dieťaťa na zvýšenie výživného rozsudkom
rozhodol tak, že výživné určené rozsudkom Okresného súdu v Čadci v konaní 12C 620/00 zo dňa
19.1.2001, ktorým bolo určené výživné na maloletú Z.P., nar. XX.XX.XXXX, sumou 2.000,- Sk (66,38
eur) mesačne, počnúc dňom podania návrhu 27.9.2013 zvyšuje na sumu 150,- eur mesačne, ktoré
výživné je povinný otec prispievať k rukám matky na maloletú Z.P., nar. XX.XX.XXXX, vždy do 15. dňa
toho - ktorého mesiaca vopred. Zameškané výživné za obdobie od 27.9.2013 do 29.4.2014 v sume 581,-

eur j e otec povinný splácať spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 20,- eur počnúc
prvou splátkou zročnou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku, pod stratou výhody splátok,
ak bude vynechaná hoci i len jedna splátka.

Prvostupňový súd v písomnom vyhotovení rozsudok odôvodnil, pričom podrobne rozpísal zistené
pomery na strane maloletého dieťaťa, ďalej zárobkové, majetkové, osobné a ďalšie pomery rodičov
dieťaťa tak, ako vyplývali z jednotlivých dôkazov v rámci zisteného skutkového stavu. V súvislosti s

právnym posúdením veci citoval ustanovenie § 62 a § 78 Zákona o rodine.

Ďalejpriprávnomodôvodnenísvojhorozsudkuprvostupňovýsúduviedol,žeprirozhodovaníovýživnom
je potrebné vychádzať zo stavu, aký bol v jednotlivých časových úsekoch po celé obdobie, za ktoré sa
o výživnom rozhoduje. Je preto potrebné prihliadať na zmeny a skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre
výšku výživného v priebehu celého obdobia, avšak v súdenom prípade aj napriek tomu, že vyživovacia
povinnosť otca bola určená v rozvodovom konaní v úplne útlom veku maloletej Z., matka maloletej

nepožiadala o zvýšenie výživného počas celých 13 rokov a žiadala zvýšiť výživné iba odo dňa podania
návrhu 27.9.2013. Za celé obdobie od prvého určenia výživného až do podania návrhu otec na maloletú
okrem určeného výživného neprispel žiadnymi finančnými ani inými hodnotami, neprejavoval skutočný
záujem o maloletú Z. a tvrdenie o tom, že matka si podmieňovala stretávanie sa s maloletou Z. rôznymipožiadavkami, súd pri určovaní výživného nemôže zohľadňovať. Ale ak by aj toto tvrdenie bolo pravdivé,
maloletá Z. v súčasnej dobe už nie je v takom útlom veku, kedy by nebolo možné za iniciatívy otca
maloletú vyhľadať v škole, prípadne iným spôsobom, ak by skutočne otec mal záujem so svojou dcérou

sa stretávať.
Ďalej súd poukazuje na tú skutočnosť, že rodičia nemôžu robiť rozdiely medzi deťmi, ktoré žijú v
rozdielnych rodinách a sú to deti rovnakých rodičov, resp. jeden z rodičov je spoločným rodičom dieťaťa.
Odporca počas celého konania zdôrazňoval nevýhody a náklady spojené so zdravotným stavom a
potrebami maloletej dcéry z terajšieho manželstva a skôr kritiky sa vyjadroval k potrebám a nákladom

na výchovu a výživu maloletej Z.. Už i z takéhoto postoja je zjavné, že otec robí rozdiel medzi maloletou
E., ktorú vychováva so svojou súčasnou manželkou a maloletou Z., ku ktorej zjavne nemá taký hlboký
citový vzťah ako k dcére z terajšieho manželstva. Takýto postoj je neprípustný a deti rovnakých rodičov
majú právo na rovnaké vyživovacie a vzťahové povinnosti zo strany svojich biologických rodičov.
Súd je aj naďalej povinný pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadať na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará a aký je podiel každého z nich na starostlivosti o domácnosť a

podiel toho rodiča, ktorý osobnou starostlivosťou si plní časť vyživovacej povinnosti k dieťaťu, by mal byť
zohľadňovaný vždy. Na rozdiel od dieťaťa v útlom veku osobná starostlivosť u dieťaťa navštevujúceho
základnú školskú dochádzku sa pridržuje aj ďalšia povinnosť, ktorá sa týka školských záležitostí,
zabezpečenia mimoškolských aktivít dieťaťa a vo veku dospievania alebo blízkeho veku k tomuto veku
je starostlivosť náročná aj v oblasti ich kontroly a využívania voľného času. Preto by podiel rodiča, ktorý

sa osobne stará o maloleté dieťa, mal byť vzatý do úvahy.

V tejto súvislosti súdu neušlo pozornosti, že na výchovu maloletej Z. je matka sama, na druhej strane
otec, pokiaľ ide o starostlivosť o maloleté dieťa z terajšieho manželstva, si s matkou dieťaťa z manželstva
delí túto povinnosť a podieľajú sa spoločne na týchto problémoch, rovnako aj čo do finančného

prispievania na potreby a náklady domácnosti. Nemožno povedať, že by medzi príjmami matky maloletej
Z. a otca bol priepastný rozdiel, ale je možné poukázať na dosahovanie vyšších príjmov v rodine
otca, keď podľa potvrdenia zamestnávateľa otca za obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2013 predstavoval
priemerný čistý mesačný príjem otca 24.274,- Kč, keď podľa kurzového lístka od 1.9.2013, kedy bol kurz
českej koruny k euru 25,735 Kč, v decembri 2013 27,480 Kč k euru, vo februári 2014 27,344 Kč a v

apríli 27,758 Kč k euru. Teda priemerne za uvedené štyri mesiace je kurz jedného eura k českej korune
26,98 eur. Teda v priemere kurzov z príjmu otca vykázaného jeho zamestnávateľom možno prepočítať
priemerný príjem otca v eurách 899,70 eur, teda okolo 900,- eur mesačne, keď zárobok manželky otca
je 189,- eur, dosahuje príjem do tejto rodiny okolo 1.100,- eur a na druhej strane príjem matky maloletej
Z. je 470,- eur mesačne. Vzhľadom na vek maloletej Z. oproti veku maloletej dcéry odporcu z terajšieho

manželstva s prihliadnutím na všetky zdravotné problémy a výdavky tej - ktorej rodiny súd považoval
za primerané zvýšiť výživné, ktorým bude otec prispievať na maloletú Z. počnúc dňom podania návrhu
27.9.2013 sumou 150,- eur mesačne. Zároveň prvostupňový súd odôvodnil určené zameškané výživné.

Okresný súd po doručení rozsudku vydal aj opravné uznesenie, ktoré sa však týkalo len zrejmých

nesprávnosti uvedených v záhlaví rozsudku prvostupňového súdu tak, ako vyplýva z výroku a
odôvodnenia opravného uznesenia.

Proti rozsudku okresného súdu v spojitosti s opravným uznesením v zákonnej lehote podali odvolanie
otec maloletého dieťaťa aj matka maloletého dieťaťa.

Obaja rodičia vo svojich odvolaniach znovu zdôrazňovali obsah svojich tvrdení a prednesov
produkovaných pred prvostupňovým súdom poukazujúc každý zo svojho uhla pohľadu na zmenu
pomerov či už u maloletého dieťaťa alebo na strane otca a matky maloletého dieťaťa. Svoje odvolania
odôvodnili veľmi podrobne, protistrane boli riadne doručené, takže každý z rodičov maloletého dieťaťa

pozná doslovný obsah odvolania podaného druhým rodičom, preto by bolo nadbytočné na tomto mieste
citovať ich doslovný obsah. Otec dieťaťa uviedol, že nesúhlasí s rozsudkom prvostupňového súdu, ktorý
zvýšil výživné na sumu 150,- eur mesačne, ale považoval by za dostačujúce, aby súd zvýšil výživné
na sumu 100,- eur mesačne. Oproti tomu matka maloletého dieťaťa navrhovala, aby súd zvýšil výživné
tak, ako požadovala v návrhu na zvýšenie výživného a to na sumu 300,- eur mesačne a vychádzajúc

z obsahu svojich odvolaní a uvedených odvolacích návrhov, navrhovali obaja odvolatelia, aby odvolací
súd zmenil prvostupňový rozsudok v zmysle ich odvolacieho návrhu.Krajský súd v Žiline v dôsledku podaných odvolaní zo strany oboch rodičov maloletého dieťaťa prejednal
vec v odvolacom konaní bez nariadenia ústneho pojednávania v súlade s ust. § 156 ods. 3 v spojitosti
s § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu v spojitosti s opravným uznesením po preskúmaní

podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správny.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil aj s odôvodnením rozsudku prvostupňového súdu, preto
v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. sa obmedzuje len na konštatovanie správnosti odôvodnenia
prvostupňového rozsudku vo všetkých jeho častiach. Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku, súd prvého

stupňa zvážil dôsledne zmenu pomerov nielen na strane maloletého dieťaťa, ale aj na strane oboch
rodičov, najmä povinného, t.j. otca dieťaťa, pričom musel prihliadať nielen na odôvodnené potreby
oprávnenej maloletej dcéry, ale aj na možnosti a schopnosti povinného, t.j. otca dieťaťa.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) v spojitosti s § 224
ods. 1 O.s.p.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.