Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/12/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314211070
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8314211070.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcu Quantum Credit a.s.,

Tomášikova 23/C, Bratislava, IČO: 47 248 980, zast. PERSPECTA Legal, s.r.o., Tomášikova 23/C,
Bratislava, IČO: 36 668 745 proti žalovanému E. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XX, B., o zaplatenie
202,52 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 3,52 eur s úrokom z omeškania 9,5% ročne od 18. 10.
2011 do zaplatenia v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, podal dňa 22. 9. 2014 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal
zaviazať žalovaného na zaplatenie 202,52 eur, úroku z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 3,52
od 18. 10. 2011 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 199 od 18. 11. 2011
do zaplatenia a na náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovak Telekom, a.s., Bratislava,

IČO: 35 763 469 vyfakturoval žalovanému faktúrami spolu sumu 202,52 eur, ktorú žalovaný neuhradil.
Zmluvou o postúpení pohľadávok bola dlžná suma postúpená na žalobcu, ktorý podal na súd žalobu.

Žalovaná suma 202,52 eur pozostáva zo sumy 3,52 eur za poskytnuté služby a zo sumy 199 eur titulom
zmluvnej pokuty.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi,

najmä so zmluvou o o poskytovaní služby F. Q., faktúrami, výpisom z obchodného registra právneho
predchodcu žalobu, oznámením o postúpení pohľadávky, vyhlásením o vrátení koncového zariadenia
a zistil tento skutkový stav.

Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovak Telekom, a.s., Bratislava, IČO: 35 763 469 a žalovaný
uzatvorili dňa XX. X. XXXX Zmluvu o poskytovaní služby F. Q., ktorou právny predchodca žalobcu sa
zaviazal poskytovať žalovanému službu F. Q. A. po dobu 26 mesiacov.

Za porušenie záväzku užívateľa užívať službu F. Q. počas dohodnutej doby viazanosti a to najmä tým,
že vypovie Zmluvu o poskytovaní služby F. Q., požiada o zmenu programu služby F. Q. na program s
nižším mesačným paušálnym poplatkom počas 4. - 26. Mesiaca viazanosti a takýto program mu budepo dohode so ST aktivovaný alebo svojím konaním, resp. opomenutím spôsobí dôvod, pre ktorý je
ST oprávnený od Zmluvy o poskytovaní služby F. Q. odstúpiť, je ST oprávnený vyúčtovať užívateľovi
jednorazovú zmluvnú pokutu vo výške 199 eur. Pri pokutách sda DPH neuplatňuje.

Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa X. XX. XXXX splatnou dňa 17. 10. 2011 bolo preukázané, že právnym
predchodcomžalobcu,spoločnosťouSlovakTelekom,a.s.,Bratislava,IČO:35763469,boližalovanému
vyfakturované poplatky za využívanie služieb vo výške 3,52 eur.

Právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanému aj zmluvné pokuty a to faktúrou č. XXXXXXXXXX
zo dňa 3. 11. 2011 splatnou dňa 17. 11. 2011 spolu na sumu 418,90 eur a to F. Q. pokuta 199 eur, pokuta
za F. box 150 eur, pokuta za diaľkový ovládač 20 eur, pokuta za kartu 19,95 eur a pokuta za ostatné
príslušenstvo 29,95 eur. Z tejto sumy je predmetom konania suma 199 eur - F. Q. pokuta.

Listom zo dňa 26. 11. 2013 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že dňa 20. 11. 2013 na

základe zmluvy o postúpení pohľadávok, došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto
konania, na žalobcu.

Z Vyhlásenia o vrátení koncového zariadenia zo dňa 10. 11. 2011 vyplýva, že žalovaný tohto dňa vrátil
žalobcovi F. B., Q. Q. A., L. k F. B. Q. T. a Q. X. + príslušenstvo a to z dôvodu zrušenia služby.

Žalovaný na pojednávaní nesúhlasil s podanou žalobou a žiadal ju zamietnuť. Opísal podmienky
uzatvorenia zmluvy tak, že bol uvedený do omylu. Domov do dvora mu vošli dvaja muži, ktorí mu vnútili
uzatvorenie zmluvy s tým, že za veľmi dobrý poplatok bude mať veľa televíznych programov. Keďže u
nich na dedine mu často vypadáva televízny signál, pod vplyvom nahovárania uzatvoril zmluvu. Krátko

na to však začal mať problémy z dôvodu nekvalitného televízneho signálu. Túto skutočnosť telefonicky
oznamoval žalobcovi, no vždy ho odbili, že to nie je ich chyba. Nakoniec službu zrušil, o čom svedčí aj
vyhlásenie o vrátení koncového zariadenia dňa XX. XX. XXXX, z ktorého vyplýva, že žalobcovi vrátil F.
B., Q. kartu, parabolu a všetky šrúbky. Všetky tieto zariadenia vrátil nepoškodené a v pôvodnom obale.
Žalovaný má za to, že žalobcovi nemá nič platiť, keďže uzatvorenie zmluvy mu bolo vnútené aj keď

tých dvoch mužov upozorňoval, že má problémy so signálom. Suma, ktorú od neho žalobca požaduje,
považuje za neprimerane vysokú. V prípade úspechu v konaní si náhradu trov konania neuplatnil.

Po takto vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná len čiastočne.

Podľa ustanovenia §524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ustanovenia §524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ustanovenia §5 Zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, elektronická komunikačná
služba (ďalej len "služba") je služba obvykle poskytovaná za úhradu, ktorá spočíva úplne alebo
prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb
v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani

zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaný pomocou sietí a
služieb a nezahŕňa služby informačnej spoločnosti, ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose
signálov sieťami. Verejná služba je verejne dostupná služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať
každý záujemca. Verejná telefónna služba je verejná služba na uskutočnenie a príjem národných a
medzinárodných volaní a na prístup k tiesňovým volaniam prostredníctvom jedného alebo viacerých

čísel národného alebo medzinárodného číslovacieho plánu. Volanie je elektronické komunikačné
spojeniezostavenéprostredníctvomverejnejtelefónnejslužby,ktoréumožňujeobojsmernúkomunikáciu
v reálnom čase. Prevádzkyschopnosť služieb je také nastavenie prenosových parametrov služby,
pridružených prostriedkov a rozhraní, ktoré umožňuje komunikáciu medzi koncovými užívateľmi alebo
medzi koncovým užívateľom a podnikom poskytujúcim službu prostredníctvom technologicky rôznych

sietí. Užívateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie
verejne dostupnej služby. Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový
užívateľ, ak sa ďalej neustanovuje inak. Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje
verejne dostupnú službu a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšieslužby. Koncový užívateľ je spotrebiteľ a v prípade rozhlasových a televíznych programových služieb
aj poslucháč a divák. Účastník je ten koncový užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné
služby zmluvu o pripojení.

Podľa ustanovenia §43 ods. 1,2 Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o
pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k
inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania

a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude
poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa ustanovenia §52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia §488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Súd má dostatočne preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená
dňa 14. 7. 2011 zmluva o pripojení, na základe ktorej právny predchodca žalobcu dodal žalovanému

služby a žalovaný je povinný platiť cenu za poskytnuté služby. Žalovaný cenu za poskytnuté služby vo
výške 3,52 eur neuhradil, preto súd v tejto časti žalobe vyhovel v prospech žalobcu, na ktorého bola
pohľadávka postúpená zmluvou.

Podľa ustanovenia §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis.

Podľaustanovenia§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 3,52 eur
a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia
§517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením §3
ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. tak, ako si ho žalobca uplatňoval.

Podľa ustanovenia §544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak si strany dohodnú pre prípad porušenia
zmluvných povinností zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, povinný pokutu
zaplatiť, i keď oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda.

Podľa ustanovenia §544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu je možné dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia.

Podľa ustanovenia §34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku,
zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa ustanovenia §37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa ustanovenia §43 ods. 5 Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik môže

odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník
a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej
osobe, hoci aj z nedbanlivosti,
b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také
zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí,
d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania,

e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

Súd žalobu v danej veci zamietol a to v časti požadovanej zmluvnej pokuty spolu s úrokom z omeškania
(F. Q. pokuta 199 eur).

Uplatnenie práva na zmluvnú pokutu ako právny úkon, ak má byť relevantný, musí zodpovedať kritériám,
ktoré právna norma vyžaduje pre platný právny úkon. Uplatnenie práva na zmluvnú pokutu musí byť
realizované určito a zrozumiteľne tak, že subjekt uplatňujúci právo na zmluvnú pokutu musí definovať,
ktoré konkrétne porušenie zmluvných povinností sankcionuje a predovšetkým musí preukázať aj to,
že k porušeniu zmluvných povinností skutočne došlo. Žalobca v danej veci súdu nepredložil žiadny
dôkazný prostriedok, z ktorého by vyplynulo, že zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobu

a žalovaným bol ukončený z dôvodov na strane žalovaného. Pri nepreukázaní tohto základného
predpokladu nezostávalo iné než hodnotiť nárok žalobcu v časti súm uplatnených ako zmluvné pokuty,
za nedôvodný. V tejto časti súd je toho názoru, že žalobca dôkazné bremeno neuniesol.

Pri zmluvnej pokute, ktorú si žalobca uplatnil vo výške 199 eur, za porušenie časového záväzku

26mesačnej doby viazanosti užívať Službu F. Q., súd má za to, že tak, ako je vyjadrená dohoda
o zmluvnej pokute, je nedostatočne určitá. Podľa citovaného ustanovenia §544 ods.1 Občianskeho
zákonníka, si zmluvné strany môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dohodnúť zmluvnú pokutu,
avšak s tým, že z takéhoto dojednania musí presne vyplývať, porušenie ktorej zmluvnej povinnosti
znamená nárok na zmluvnú pokutu. Súd je toho názoru, že tak, ako bolo dohodnuté znenie tejto

zmluvnej pokuty, vôbec nerozlišuje časové hľadisko, kedy došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti a z
tohto hľadiska aj primeranosť výšky zmluvnej pokuty k porušeniu zmluvnej povinnosti. Nerozlíšenie
medzi porušením zmluvnej povinnosti a výškou pokuty znamená neurčitosť dohody o zmluvnej pokute.
Na základe uvedeného súd má za to, že v danej veci dohoda o zmluvnej pokute vo výške 199 eur
za porušenie časového záväzku 26mesačnej doby viazanosti užívať Službu F. Q., je pre neurčitosť

neplatná.

Podľa čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách; členské štáty zabezpečia aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné

pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré
odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Jednou z týchto podmienok je aj „neprimeraná

kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa„ a s účinnosťou od 01. januára 2008 bola neprimeraná
sankciaexplicitnezapracovanámedzineprijateľnépodmienkydoObčianskehozákonníka,atozákonom
č. 568/2007 Z.z.

Podľa ustanovenia §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu
plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia §53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v

spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku

Podľa ustanovenia §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Žalobca svoje právo na zmluvnú pokutu odvíja od zmluvy o poskytnutí služieb, ktoré patria
k spotrebiteľským zmluvám, uzatvorenými medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako
spotrebiteľom v zmysle definície podľa článku 2 písm. b.) a c) Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5. 4. 1993. Žalovaný v tomto zmluvnom
vzťahu vystupuje v pozícii spotrebiteľa a prináleží mu ochrana patriaca spotrebiteľovi v zmysle
zákonných ustanovení.

Právny predchodca žalobcu ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv,
ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. To platí aj
pre zmluvnú pokutu, ktorú žalobca žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu
nato,akýčaszostávadokoncadobyviazanosti.Podmienky,zaakýchžalobcadohodujezmluvnúpokutu

v štandardných zmluvách, poškodzujú spotrebiteľa.

Tieto zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a
teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne
dojednané zmluvné dojednanie. Právny predchodca žalobcu ako dodávateľ, zmluvnú pokutu so
žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je súčasťou formulárovej

zmluvy. Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na
predmet podnikania (viď výpis z Obchodného registra na spoločnosť žalobcu a vymedzený predmet
činnosti) a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia

ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným
spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade žalovaný nemal možnosť podstatným
spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť. Žalovaný ako spotrebiteľ si zmluvnú pokutu osobitne
nevyjednal vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako
celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam.

Zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluve, týkajúce sa zmluvných pokút považuje súd za nekalú
podmienku, ktorá spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v
rámci povinnej súdnej kontroly nekalých podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti

právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v
neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov
zmluvy. Preto by nemal byť v spotrebiteľskej veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy prísnejšie alebo
výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, teda výrazne v
neprospech jedného účastníka zmluvy.

Tak, ako je dojednaná zmluvná pokuta v zmluve o poskytnutí služieb, ju považuje súd za neprimeranú
sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Žalobca vôbec nešpecifikoval, ktorú povinnosť žalovaný
porušil a za porušenie ktorej konkrétnej povinnosti mu bolo uložená a vyúčtovaná zmluvná pokuta.
Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí

napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia
tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa
nijako neobmedzuje).

Z uvedených dôvodov súd je toho názoru, že žalobcovi nepatrí zmluvná pokuta vo výške 199 eur, preto

súd žalobu v tejto časti zamietol a to aj vrátene požadovaného úroku z omeškania.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie §142 odst. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne
nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy

súdu;vtakomprípadesazákladnásadzbatarifnejodmenyadvokátavypočítazvýškysúdompriznaného
plnenia.

V danej veci úspech žalobcu predstavuje 3,52 eur (1,74%) a úspech žalovaného 199 eur (98,26%).
Z uvedeného vyplýva, že žalovaný bol v konaní neúspešný len v nepatrnej časti. Preto v súlade s

citovaným ustanovením §142 ods. 3 O.s.p. by mu patrila náhrada trov konania v plnom rozsahu.
Žalovaný si však náhradu trov konania neuplatnil, žiadne trovy konania mu nevznikli. Preto mu súd
náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).