Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. február 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/43/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614206819
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5614206819.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej

a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Adriany Gallovej v právnej veci navrhovateľa: EOS
KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného
spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti
odporkyni: Bc. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. Z., D. XXXX/X, štátna občianka SR, právne zastúpenej
JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom F., J. E. X/B., v konaní o zaplatenie 9.711,07 eur
s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k.
4C/210/2014-96 zo dňa 18.11.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ýzaplatiť odporkyni náhradu trov odvolacieho konania vo výške 314,80
eur na účet jej právneho zástupcu v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol a odporkyni priznal náhradu trov konania, a to
trov právneho zastúpenia vo výške 1.190,65 eur, ktoré je navrhovateľ povinný jej zaplatiť na účet jej
právneho zástupcu v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie súdu sa opiera o ust. § 52 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka.

Podanou žalobou sa navrhovateľ voči odporkyni domáhal zaplatenia sumy 9.711,07 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne od 02.08.2011 do zaplatenia na základe medzi právnym
predchodcom navrhovateľa ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom dňa 31.08.2010 uzatvorenej zmluvy

a zmluvy o zabezpečení. Uvedená zmluva má spotrebiteľský charakter, vzťahujú sa na ňu normy
spotrebiteľského práva, keďže ju uzatvoril odporca ako spotrebiteľ, ktorý nekonal v rámci predmetu
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Uvedená zmluva je typickou spotrebiteľskou zmluvou
vzhľadom na právnu povahu účastníkov konania. Spotrebiteľskou zmluvou je totiž každá zmluva
uzavretá podľa Občianskeho a Obchodného zákonníka, ako aj podľa ktoréhokoľvek iného zákona,
ktorej charakteristickým znakom je, že sa uzaviera vo viacerých prípadoch a jej obsah spotrebiteľ
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany

odporkyne súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľa je premlčaný. Premlčacia doba v zmysle
ustanovení Občianskeho zákonníka je 3-ročná, nakoľko pre dĺžku premlčacej doby treba aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka, keďže tieto sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. K vyhláseniu
okamžitej splatnosti pôžičky došlo listom zo dňa 19.07.2011, ktorý bol odporkyni doručený dňa21.07.2011. Účinnosť adresovaných jednostranných hmotnoprávnych úkonov v režime Občianskeho
zákonníka totiž predpokladá, že prejav vôle sa dostane do sféry dispozície druhej zmluvnej strany.
Uvedeným dňom podľa názoru súdu navrhovateľ úver zosplatnil, od ktorého dátumu začala plynúť

3-ročná premlčacia doba. Navrhovateľ podal žalobu na súd až dňa 31.07.2014, t. j. po uplynutí
premlčacej doby. Aj z navrhovateľom predloženého vyúčtovania predčasného ukončenia predmetnej
zmluvy vyplýva, že táto bola predčasne ukončená dňa 18.07.2011, čo je v rozpore s neskorším tvrdením
navrhovateľa o dodatočnom určení lehoty na plnenie.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že odporkyni, ktorá mala plný úspech vo

veci, priznal právo na náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie práva proti navrhovateľovi,
ktorý vo veci úspech nemal. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej
služby - prevzatie, príprava zastúpenia, vyjadrenie vo veci samej a účasť na pojednávaní dňa 18.11.2014
po 253,94 eur, 3 x režijný paušál po 8,04 eur, náhrada hotových výdavkov za účasť na pojednávaní dňa
18.11.2014, pri počte km 264, základnej náhrade 0,183 eur/km, priemernej spotrebe 6,50 litra/100 km
a cena PHM 1,40 eur za liter, náhrada za stratu času za desať začatých polhodín po 13,40 eur + 20 %

DPH spolu vo výške 1.190,65 eur, ktoré súd uložil navrhovateľovi zaplatiť odporkyni na účet jej právneho
zástupcu (§ 149 ods. 1 O. s. p.) do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V zákonnej lehote podal odvolanie voči rozsudku navrhovateľ, a to z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Navrhovateľ poukazuje na skutočnosť, že
súd na daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej

doby, nakoľko bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o
úvere, a teda absolútny obchodno-záväzkový vzťah aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán
je spotrebiteľ. Navrhovateľ má za to, že i napriek tomu, že v danom prípade ide o zmluvu označenú
ako zmluva a zmluva o zabezpečení, ide o úverovú zmluvu uzavretú podľa ustanovení Obchodného
zákonníka. V tomto smere navrhovateľ poukazuje na viaceré rozhodnutia súdov, a to rozhodnutie

Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30.10.2013, sp. zn. 15Co/28/2013, rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 2MCdo 3/2011 zo dňa 28.04.2011, 6MCdo 4/2012 zo dňa 27.03.2013, rozhodnutie
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co 132/2013 zo dňa 21.11.2013, ako ďalšie rozhodnutia
krajských súdov, z ktorých vyplýva, že na danú vec je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného
zákonníka. Podľa komentára k § 52 Občianskeho zákonníka k spotrebiteľským zmluvám od prof. JUDr.

Petra Vojčíka, CSc., podľa ktorého pri uplatňovaní jednotlivých právnych prostriedkov je veľmi dôležité
posúdiť,akéhocharakterujespotrebiteľskázmluva,čiideozmluvuobčianskoprávnehocharakterualebo
obchodnoprávneho charakteru. Má to zásadný význam pri uplatňovaní práv spotrebiteľa. Iba v jednom
prípade - práva na ochranu pred neprimeranými podmienkami je úprava jednotná a spoločná bez ohľadu
na to, o akú zmluvu ide... Avšak, pokiaľ pôjde o ostatné prostriedky, bude práve dôležité posúdiť, či

ide o zmluvu občianskoprávnu alebo obchodnoprávnu, pretože v mnohých prípadoch bude potrebné
aplikovať všeobecnú úpravu v týchto kódexoch.

Podľa názoru súdu splatnosť nastala dňa 21.07.2011, premlčacia doba začala plynúť dňa 22.07.2011
a uplynie 22.07.2015. Nárok navrhovateľa teda nemožno považovať za premlčaný. Ďalej navrhovateľ
uvádza, že súd zamietol žalobný návrh z dôvodu premlčania, pričom v zmysle ust. § 5b zákona č.

250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa je súd povinný ex offo prihliadať na premlčanie uplatneného
nároku. Vzhľadom na uvedené je potom otázna účelnosť priznaných trov právneho zastúpenia.
Uvedenú skutočnosť nijakým spôsobom súd v predmetnom rozhodnutí nezohľadnil. Navrhovateľ žiada,
aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a zmenil ho tak, že vyhovie návrhu
navrhovateľa, resp. aby ho zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň žiada priznať

náhradu trov odvolacieho konania.

Odporkyňa vo vyjadrení, pokiaľ ide o aplikáciu Občianskeho zákonníka pri úvere poskytnutom
na základe spotrebiteľskej zmluvy, dáva do pozornosti významné uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 402/2013 z 19.06.2013, ktorým bolo vyslovené, že aplikácia
Občianskeho zákonníka na spotrebiteľský úverový vzťah je ústavne konformná a nie je spôsobilá

spochybniť ústavnú udržateľnosť daného záveru. Uzatvorená zmluva medzi účastníkmi je jednoznačne
spotrebiteľskou zmluvou. V súkromnoprávnej rovine sú ustanovenia spotrebiteľských zmlúv uvedenév Občianskom zákonníku, ako aj v ostatných spotrebiteľských normách a vo vzťahu ku všetkým
ostatným súkromnoprávnym predpisom slovenského právneho poriadku sú ustanoveniami špeciálnymi
a v prevažnej miere kogentnými, čo je dané tým, že konkrétne implementujú záväzné európske

spotrebiteľské predpisy priamo v našom právnom poriadku. Osobitný právny režim spotrebiteľských
zmlúv modifikuje klasickú zásadu zmluvnej autonómie. V uvedenom rámci je potrebné pri správnej
interpretácii a aplikácii ustanovení spotrebiteľských zmlúv smerujúcich k ochrane spotrebiteľa vychádzať
z teórie výhodnosti, ktorá v každom konkrétnom prípade odôvodňuje preferenčné použitie tých
zákonných ustanovení, ktoré sú na prospech spotrebiteľa. Porovnáva úpravu Občianskeho a

Obchodného zákonníka. Teória absolútneho obchodu pri posudzovaní úverových vzťahov tak musí
ustúpiť špeciálnej záväznej spotrebiteľskej právnej úprave, ktorá má základ v smernici Rady 93/13/EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorý výklad vo svojich rozhodnutiach prináša
a upresňuje Európsky súdny dvor. Dňom 01.05.2004, t. j. dňom vstupu SR do EÚ sa stali na území
SR záväznými právne akty EÚ. Dogmatickú teóriu absolútneho obchodu považujú v kontexte kogentnej
a špeciálne spotrebiteľskej úpravy za dnešného stavu spoločenského vývoja za prekonanú. Už dávno

dojednanie o použití všeobecnej úpravy záväzkov podľa Obchodného zákonníka, t. j. právneho kódexu
určeného pre podnikateľov je potrebné posúdiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rovnako obsah
pojmu dobré mravy, ktoré sa spája s Občianskym zákonníkom a so vzťahom medzi dodávateľom a
spotrebiteľom, je širší ako obsah pojmu férový obchodný styk, ktorý sa spája s Obchodným zákonníkom
a úpravou vzťahov medzi podnikateľmi. Použitie Obchodného zákonníka ako podpornej právnej úpravy

pri spotrebiteľských vzťahoch je jednoznačne pre spotrebiteľa znevýhodňujúce a naopak, dodávateľa
dostáva do ešte výhodnejšieho postavenia. Pokiaľ by mal zákonodarca v úmysle vylúčiť z pôsobnosti
smernice 93/13/EHS iba spotrebiteľské úvery alebo poskytovanie všetkých ostatných úverov, ktoré
nespĺňajú charakter spotrebiteľských úverov, bol by tak výslovne urobil. Predmetný záväzok, o ktorý
žalobca opiera svoju pohľadávku v predmetnej veci, zjavne spĺňa kritériá spotrebiteľskej zmluvy, a

preto je nutné ho posudzovať podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Plynutie času
je objektívnou skutočnosťou a nakoľko je nárok žalobcu v celom rozsahu premlčaný, prvostupňový súd
správnežalobupoaplikáciirelevantnéhoprávnehokódexu,t.j.Občianskehozákonníkavcelomrozsahu
zamietol. Pokiaľ by sa zotrvalo paušálne na aplikácii Obchodného zákonníka pri každej formulárovej
zmluve, ktorá je označená (dodávateľom) ako úverová zmluva, skĺzli by sme inak do povrchnosti, ktorá

opomína obsah hodnoteného právneho úkonu a zároveň by sme ignorovali zmenu spoločenskej situácie
a predovšetkým kogentnú právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv, vrátane zmlúv o spotrebiteľských
úveroch. S poukazom na uvedené zastáva názor, že každá zmluva o spotrebiteľskom úvere bez ohľadu
na formu a typ spotrebiteľského úveru sa vždy spravuje špeciálnymi ustanoveniami o spotrebiteľských
zmluvách a podporne Občianskym zákonníkom. Uvedená právna argumentácia a doterajšia judikatúra

súdov sa premietla aj do novelizovaného znenia Občianskeho zákonníka, konkrétne prostredníctvom
zákona č. 102/2014 z 25.03.2014, v zmysle ktorého sa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka mení tak,
že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Prvostupňový súd
tak správne v zmysle vyššie uvedenej argumentácie aplikoval na predmetnú vec 3-ročnú premlčaciu

lehotu v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Žiada, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu
v celom rozsahu potvrdil ako dôvodný a správny a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanej trovy odvolacieho
konania.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2

O. s. p.) napadnutý rozsudok postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O. s. p. potvrdil podľa ust. § 219
ods. 1, 2 O. s. p.

Rozsudok okresného súdu je vecne správny. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav
veci a vec správne právne posúdil.

Krajský súd sa stotožňuje s dôvodmi prvostupňového rozsudku v zmysle ust. § 219 ods. 2 O. s. p., preto

nie je žiaduce, aby opakoval vecne správne závery okresného súdu.

Odvolacie námietky žalobcu odvolací súd nepovažuje za dôvodné.Podstatnou odvolacích námietok je tvrdenie, že okresný súd nesprávne na daný skutkový stav aplikoval
ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní, keď na daný právny vzťah je potrebné aplikovať
ustanovenia Obchodného zákonníka, vychádzajúc z charakteru uzatvorenej zmluvy ako absolútneho

obchodu.

Okresný súd postupoval správne, keď na danú vec aplikoval ust. § 101 Občianskeho zákonníka o
premlčaní.

Nepopierajúc povahu úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu, na otázku premlčania je potrebné
vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú
pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené v aplikačnej praxi súdov, ktoré riešenie odobril

aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení pod sp. zn. I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19. júna 2013,
v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa
na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv
veriteľa.

Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. definitívne normatívne vyriešila

(doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že Občiansky zákonník
bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia zmluvnej pokuty,
uznania záväzku a podobne, aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava Obchodného

zákonníka. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 1. apríl 2015, predmetné ustanovenie
poníma výkladový status a jeho cieľom je iba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné pravidlo
prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky.

Rozsudok okresného súdu vykazuje vecnú správnosť aj v súvisiacom výroku o trovách konania.
Odvolacia námietka navrhovateľa o neúčelnosti trov právneho zastúpenia, keď súd musí na premlčanie

prihliadať z úradnej povinnosti, je nedôvodná.

Spotrebiteľ ako každý iný účastník občianskeho súdneho konania má ústavou zaručené právo na
obhajobu, a to aj prostredníctvom zvoleného advokáta ako profesionála poskytujúceho právnu pomoc
v zmysle Zákona o advokácii. Okresný súd preskúmal účelnosť poskytnutia právnych služieb zo strany
zástupcu žalovanej a priznal žalovanej náhradu trov konania iba za účelne vykonané úkony právnej

služby v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 224 ods. 1 s poukazom na ust. § 142
ods. 1 O. s. p. Odporkyňa je úspešnou účastníčkou odvolacieho konania, patrí jej preto náhrada trov
právneho zastúpenia spočívajúca vo vykonaní jedného úkonu právnej služby- vyjadrenie k odvolaniu v

hodnote 253,94 eur, režijný paušál vo výške 8,39 eur a 20 % DPH vo výške 52,47 eur, spolu tak náhrada
trov právneho zastúpenia predstavuje 314,80 eur.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.