Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. február 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/113/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711201304
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7711201304.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň
JUDr. Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v právnej veci žalobcu W. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E., L. XX/XXXX, zastúpeného JUDr. Jurajom Kusom, advokátom, so sídlom v Michalovciach,
Nám. osloboditeľov 10, proti žalovanému C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., X. G. XX, v konaní o
zaplatenie 1.020,39 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava

zo 07.11.2013 č.k. 8C/117/2011-366 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava (ďalej iba súd prvého stupňa) rozsudkom zo 07.11.2013 č.k. 8C/117/2011 -366

zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 1020,39 eur s príslušenstvom z titulu
náhrady škody. Ďalším výrokom rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti
vo veci samej.

Súd prvého stupňa rozhodoval o žalobe na náhradu škody, ktorá vznikla žalobcovi na jeho motorovom
vozidle značky H. R., Y.: E. XXX K. tým spôsobom, že dňa 15.12.2010 v čase o 23,00 hodine žalobca

viedol ako vodič svoje motorové vozidlo v E. D. Z. X. G., L. G. D. A. N. Č.. XX mal do jazdnej dráhy vojsť
žalovaný. Žalobca v snahe vyhnúť sa zrážke so žalovaným stočil volant do pravej strany a s vozidlom
vyšiel mimo vozovku na kameň a prednou časťou vozidla narazil do stromov. Pri tejto nehode vznikla
škoda na prednej časti vozidla, ktorej výška je uvedená vo faktúre zo dňa 21.12.2010 od servisu C.
E. - G., G. na sumu 1.020,39 eur.

Súd prvého stupňa rozhodnutie o zamietnutí žaloby odôvodnil tým, že po vykonanom dokazovaní bolo
preukázané, že škoda, ktorú si žalobca uplatňuje nevznikla porušením právnej povinnosti žalovaného a
nemohla vzniknúť tak, ako to žalobca v žalobe popísal. Súd prvého stupňa posudzoval návrh žalobcu
podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú
spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný mu náhle vošiel do jazdnej
dráhy, pričom on v snahe vyhnúť sa zrážke stočil volant, s vozidlom vyšiel mimo vozovku na kameň,

kde prednou časťou vozidla narazil do stromov a pri náraze bola spôsobená škoda na motorovom
vozidle. Porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného vyvodzoval žalobca z toho, že žalovaný bol
uznaný vinným zo spáchania priestupku a bola mu uložená bloková pokuta. Súd prvého stupňa zistil, že
rozhodnutie o priestupku vydané ODI Sobrance dňa 09.09.2011 bolo zrušené rozhodnutím Krajského
riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach KDI Košice zo dňa 28.11.2011, následne rozhodnutím ODI
v Sobranciach zo dňa 11.01.2012 bol žalovaný uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti

bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a došlo k upusteniu od uloženia sankcie, pretože k náprave
postačilo samotné prejednanie priestupku. Súd prvého stupňa poukazoval na rozdielne výpovede arozpory v tvrdeniach žalobcu, ktorý pôvodne uvádzal, že po stočení volantu vozidla do pravej strany
vyšiel mimo vozovku, kde spodnou časťou vozidla zachytil kameň a narazil do stromov a ďalej v priebehu
konania tvrdil, že najskôr narazil na kameň, kríky boli poniže za kameňom, prešiel popri tujách, ale v nich

nezastavil. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzal zo znaleckého posudku znalca Ing. Karola
Köteleša, z ktorého mal za nesporne preukázané, že ku škodovej udalosti nemohlo dôjsť tak, ako to
popisoval žalobca a udalosť sa nestala tak, ako ju popísala posádka vozidla. Keďže popísaný priebeh
škodovej udalosti bol z technického hľadiska neprijateľný, nemohlo dôjsť ani ku škode, ktorej sa žalobca
domáhal. Tvrdenia žalobcu boli vyvrátené svedeckou výpoveďou svedkyne Vlasty Koníkovej, ktorá aj

keďnebolaúčastníčkounehody,poukázalanapodstatnéskutočnostisúvisiacesnehodou,podľaktorých
vozidlo v čase, keď prišla dopravná polícia nebolo na mieste, kde malo havarovať, žalobca sa údajne
vyhol chodcovi, ktorý mal vbehnúť do cesty sprava tým, že stočil volant tiež doprava, kedy mohol ohroziť
chodca. Žalobca predložil faktúru s vyčíslenou škodou v čase, keď ešte vozidlo nebolo opravené. K
námietke žalobcu, že súd prvého stupňa vykonal dôkaz nariadením znaleckého dokazovania z vlastnej
iniciatívy a tým konal v rozpore s ust. § 120 O.s.p. uviedol, že znalecké dokazovanie bolo vykonané za

účelom zistenia skutočnej škody, ktorá bola sporná, keďže žalovaný výšku škody namietal a žalovaný
okrem určenia výšky škody navrhol určiť aj príčinu dopravnej nehody, pretože podľa jeho tvrdení žalobca
zapríčinil nehodu tým, že šiel neprimeranou rýchlosťou po zľadovatenej a neposypanej vozovke. K
námietke žalobcu, že v prvom konaní neplatí za cenu materiálnej pravdy uviedol súd prvého stupňa, že
nedopatrením na tlačive, ktorým bolo nariadené znalecké dokazovanie sa nepreškrtol termín zistenia

materiálnej pravdy, čo však nič nemení na skutočnosti, že znalecký posudok bol potrebný pre objektívne
posúdenie veci. Znalecký posudok znalca Ing. Pavla Hodyho bol vypracovaný na základe žiadosti
žalobcu a na základe dôkazov, ktoré mu on predložil v čase, keď už bol k dispozícii aj znalecký posudok
súdomustanovenéhoznalcaIng.Köteleša.VzhľadomnarozporymedziznaleckýmposudkomIng.Pavla
Hodyho, ktorý predložil žalobca a znaleckým posudkom súdom určeného znalca predložil súd prvého

stupňa znalecký posudok Ing. Hodyho na posúdenie Ing. Kötelešovi. Zo strany účastníkov konania
pritom nebol daný návrh na kontrole znalecké dokazovanie, preto ho súd prvého stupňa nenariadil.
Súd prvého stupňa ďalej poukázal na zásady hodnotenia dôkazov podľa § 132 O.s.p. V ďalšej časti
odôvodnenia sa súd prvého stupňa zaoberal aj námietkami žalobcu proti znaleckému posudku Ing.
Karola Köteleša, v ktorých žalobca znalca osočuje a tvrdí, že znalec bol usvedčený z klamstva. K

tomu súd prvého stupňa uvádza, že ide o korektného znalca s dlhoročnou praxou, ktorý nemá žiaden
dôvod, aby vo veci konal nestranne. Pokiaľ sa týka rozhodnutia o priestupku, poukazuje na ust. §
135 ods. 1 a 2 O.s.p., podľa ktorého je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol
spáchaný priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, nie je však
viazaný rozhodnutím v blokovom konaní. Inak môže otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu,

posúdiť sám. Súd prvého stupňa uviedol, že pre zmätočnosť rozhodnutí v priestupkovom konaní
posudzoval súd prvého stupňa sám otázku zavinenia žalovaného. V tomto konaní znaleckým posudkom
a ďalšími dôkazmi boli preukázané iné skutočnosti, než z akých rozhodoval správny orgán rozhodujúci o
priestupku a ten vychádzal len z tvrdení účastníkov nehody, ktoré boli rozporné. Pokiaľ sa týka záverov
znaleckého dokazovania znalca Ing. Karola Köteleša, tento uviedol, že poškodenie pravého predného

blatníka nekorešponduje s popísaným priebehom deja a nevzniklo pri popisovanom priebehu škodovej
udalosti. Rovnako pri popisovanom priebehu nevzniklo ani poškodenie pravej časti predného nárazníka.
Lakovanie kapoty sa podľa fotodokumentácie javilo ako neodôvodnené, pretože na fotografii nebol
viditeľný taký rozsah poškodenia, ktorý by si vyžadoval lakovanie celej kapoty. Pri uvádzanom priebehu
škodovej udalosti tiež nedošlo k poškodeniu olejovej vane po náraze do kameňa, v dôsledku čoho

malo dôjsť k vytečeniu oleja z motora. Znalec dospel k jednoznačnému záveru, že popísaný priebeh
škodovej udalosti je z technického hľadiska vylúčený , udalosť sa nestala tak, ako ju opísala posádka
vozidla vrátane žalobcu. Preto tiež znalec považoval za nenáležité použitie náhradných dielov pri oprave
uvedeného vo faktúre, ktorou žalobca vyčíslil škodu.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca, proti výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá. Dôvody
odvolania uplatnil podľa § 205 ods. 2 písm. a), d) a f) O.s.p. a tvrdí, že žalobcovi sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že zaviaže žalovaného na povinnosť

zaplatiť žalobcovi sumu 1020,39 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 21.01.2011 až do zaplatenia.

Odvolateľ namieta záver súdu prvého stupňa, že žalovanému nebolo preukázané protiprávne konanie,
že síce bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky,ale rozhodnutie bolo zrušené. Toto tvrdenie neobstojí, pretože žalovaný bol uznaný vinným zo spáchania
priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky rozhodnutím zo dňa 11.01.2012. Správny
orgán upustil od uloženia sankcie. Tým sa súd prvého stupňa v odôvodnení dostal do rozporu, pretože

rozhodnutie o priestupku je právoplatné a vykonateľné a pre súd záväzné. Ďalej namieta, že napadnutý
rozsudok sa opiera o jediný kľúčový dôkaz a to znalecký posudok, ktorý vyhotovil Ing. Karol Köteleš,
podľa záverov ktorého žalobcovi pri nehode nevznikla žiadna škoda na vozidle a dej nehody sa odohral
inak, než popisuje on a posádka vozidla. K tomu žalobca namieta, že závery znaleckého posudku
Ing. Pavla Hodyho sú opačné, než závery posudku Ing. Karola Köteleša. Súd prvého stupňa sa s

rozdielnymi závermi vysporiadal len konštatovaním, že znalecký posudok Ing. Hodyho po vypracovaní
na základe rozdielnych neúplných dôkazných listín, nemal k dispozícii všetky dôkazy a preto sa nejedná
o dva rozdielne znalecké posudky o tej istej otázke a nie je dôvod na odstránenie rozporov skúmať
iným znalcom prípadne vedeckým ústavom. Žalobca tvrdí, že toto sa nezakladá na pravde a tvrdenia
súdu prvého stupňa sú nepreskúmateľné. Žalobca namieta, že znalec Ing. Köteleš sa v záveroch
posudku dostal do rozporov, ktoré sú medzi závermi a fotografiami, ktoré tvoria prílohu znaleckého

posudku. Pokiaľ znalec tvrdí, že na fotodokumentácii z miesta udalosti nie sú plastové úlomky, žalobca
uvádza, že na fotografii okolo betónového kvádra je viditeľné väčšie množstvo čiernych plastových
úlomkov od spodného krytu motora. Ďalej znalec tvrdil, že vozidlo nemohlo prejsť ponad betónový
kváder, lebo tam neostali žiadne viditeľné stopy po úlomkoch krytu motora, napokon znalec uznal, že
vozidlo ponad betónový kváder prejsť mohlo. Znalec tiež nevedel vysvetliť rozpor medzi tvrdením, že

vozidlo neprešlo cez skupinu tují a fotografiou, kde na prednej časti vozidla je zakliesnené ihličie z
tují. Za ďalší rozpor považuje žalobca záver znalca, že olej zadokumentovaný na fotografií nevytiekol
z motora vozidla žalobcu, pričom na pojednávaní sa znalec vyjadril, že to nevylučuje možnosť, že olej
na ceste z vozidla skutočne je. Preto žalobca považuje znalecký posudok Ing. Karola Köteleša za
neprofesionálny, rozporuplný. Žalobca tiež namietal proti vykonaniu dôkazu, kde znalec Ing. Köteleš

podal odborné vyjadrenie k posudku Ing. Pavla Hodyho. Žalobca vyslovuje pochybnosti o tom, či znalec
vykonal ohliadku miesta škodovej udalosti bez súčinnosti so žalobcom. Žalobca poukazuje na to, že
svedkovia H. N. K. C. N. zhodne uviedli, ako došlo k dopravnej nehode. Zo záverov znaleckého posudku
uvedeného znalca však vyplýva, že žalobcovi následkom škodovej udalosti nevznikla žiadna škoda.
Znalec uviedol, že fotodokumentácia z miesta vzniku škodovej udalosti nepostačuje na objektívne

posúdenie rozsahu poškodenia na potreby vykonania opravy. V tejto súvislosti tiež poukazuje na rozpory
v znaleckom posudku. Rovnako vidí žalobca rozpor medzi závermi znaleckého posudku a plánom
dopravnej nehody, ktorý vyhotovil policajný orgán. Ďalšia námietka žalobcu smeruje k tomu, že na
pojednávaní dňa 07.06.2012 súd prvého stupňa vyhlásil dokazovanie za skončené a odročil vec na
deň 28.06.2012 za účelom vyhlásenia rozhodnutia vo veci, na tomto pojednávaní však rozhodnutie

nevyhlásil, ale nariadil znalecké dokazovanie súdnym znalcom. Takýto postup považuje žalobca za
neštandardný a vzbudzuje pochybnosti o nadbytočnosti vykonaného dokazovania. So zreteľom na
zásadu kontradiktórnosti sporového súdneho konania, čo žalobca považuje za nesprávny úradný
postup. Navyše tento postup predražil konanie o hodnotu dvoch znaleckých posudkov. Domnieva sa, že
aj keď odvolací súd rozhodol o tom, že zákonná sudkyňa nie je vylúčená z prejednania a rozhodovania

veci, považuje ju za zaujatú, pretože nedokázala vec objektívne posúdiť. Namieta tiež to, že rozsudok
neobsahuje náležitosti odôvodnenia a je nepresvedčivý a vzbudzuje pochybnosti, čiže vykazuje vysoký
stupeň svojvôle a arbitrárnosti.

Žalovanýkodvolaniužalobcunavrholrozsudoksúduprvéhostupňavcelomrozsahupotvrdiť.Poukazuje

na rozpory vo výpovedi žalobcu. Nemá výhrady k znaleckému posudku Ing. Karola Köteleša, naopak
posudok Ing. Hodyho neuznáva, pretože bol vyhotovený na žiadosť žalobcu.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.), podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a

dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa riadne a úplné zistil skutkový stav veci, a takto
zistený skutkový stav aplikoval relevantné ustanovenia hmotného práva, ktoré tiež správnym spôsobom
interpretoval. Odvolací súd nezistil existenciu takých vád, ktoré by boli dôvodom na zrušenie rozsudku

podľa § 221 ods. 1 O.s.p.Súd prvého stupňa rozhodoval o žalobe na náhradu škody, ktorá mala vzniknúť na motorovom vozidle
žalobcu pri nehode dňa 15.12.2010, pričom podľa tvrdení žalobcu nehodu zapríčinil v plnom rozsahu
žalovaný.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 3 OZ zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Nárok žalobcu na náhradu škody je potrebné posúdiť podľa citovaného ustanovenia, ktoré upravuje tzv.
všeobecnú zodpovednosť fyzických a právnických osôb za škodu. Ide o zodpovednosť fyzickej alebo
právnickej osoby, ktorá spôsobila škodu inej osobe za situácie, ak vzhľadom na konkrétne okolnosti
veci nie je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o osobitnej zodpovednosti za škodu,
prípadne ustanovenia iných osobitných zákonov o zodpovednosti za škodu. Predpokladom vzniku

každej občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť
medzi právnym úkonom a škodou. V prípade všeobecnej zodpovednosti sa vyžaduje aj zavinenie,
pričom toto zavinenie sa predpokladá.

Súd prvého stupňa správne aplikoval na prejednávanú vec citované ustanovenie zákona a jeho

rozhodnutie o zamietnutí žaloby vychádza zo zistenia, že ku vzniku škody nedošlo takým spôsobom, ako
to popísal žalobca, pretože popísaný priebeh škodovej udalosti je z technického hľadiska neprijateľný.
Z toho dôvodu nemohlo dôjsť k vzniku škody v dôsledku konania žalovaného, ktorý mal náhle vojsť
do jazdnej dráhy žalobcu. Z toho zároveň vyplýva, že tu neexistuje príčinná súvislosť medzi konaním
žalobcu, bez ohľadu na to, či za toto konanie bol alebo nebol uznaný vinným zo spáchania priestupku a

škodou, ktorá síce žalovanému vznikla, avšak vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, žeby táto
škoda vznikla v dôsledku porušenia právnej povinnosti zo strany žalobcu.

K jednotlivým odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza:

Pokiaľ sa týka dôvodov uvedených v rozhodnutí súdu prvého stupňa vo vzťahu k posúdeniu
priestupkového konania, ktoré bolo vedené voči žalovanému, odvolací súd čiastočne súhlasí s
námietkami žalobcu v tom, že odôvodnenie, je v tejto časti rozporné.

Podľa § 135 ods. 1 tretia veta O.s.p. je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol

spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto
ich spáchal, ako aj rozhodnutiu o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápis základného
imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.

Z dokazovania vykonaného na súde prvého stupňa vyplynulo, že žalovaný bol obvinený z priestupku

proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Priestupok bol najskôr prejednaný v rámci blokového
konania, čím súd prvého stupňa viazaný nie je. Následne však po proteste prokurátora bolo rozhodnutie
o blokovej pokute zrušené a priestupok žalovaného bol prejednávaný na Okresnom dopravnom
inšpektoráte v Sobranciach, kde bol najskôr žalovaný uznaný vinným zo spáchania priestupku proti

bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky rozhodnutím z 19.09.2011. Toto rozhodnutie bolo zrušené
rozhodnutím o odvolaní Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach zo dňa 28.11.2011.
Po zrušení a vrátení veci bol priestupok nanovo prejednaný a bolo o ňom rozhodnuté rozhodnutím
Okresného dopravného inšpektorátu v Sobranciach zo dňa 11.01.2012.

V dôsledku tohto rozhodnutia je konajúci súd viazaný vymedzením skutku, za ktorý bol žalovaný
uznaný za vinného, pretože proti tomuto novému rozhodnutiu nebolo podané odvolanie ani nebolo
preskúmavané v inom konaní.

Ani tento záver však nič nemení na tom, že popri existencii konania, ktoré je v rozpore s právnymi

predpismi, je potrebné pre preukázanie zodpovednosti za škodu naplnenie ďalších dvoch predpokladov,
a to vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou.Za rozhodujúci dôkaz, ktorý súd prvého stupňa viedol k zamietnutiu žaloby je potrebné považovať
znalecký posudok znalca Ing. Karola Köteleša, voči ktorému smerovala podstatná časť odvolacích
námietok žalobcu.

Odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa v odôvodnení logicky a presvedčivo prezentoval
argumenty, ktoré ho viedli k vyhodnoteniu vykonaného dokazovania tým spôsobom, že v prípade
rozporných tvrdení a zistení sa priklonil k záverom znaleckého posudku znalca Ing. Karola Köteleša.

Žalobca namieta, že súd prvého stupňa vôbec nemal vykonať znalecké dokazovanie týmto znaleckým
posudkom, pretože tento dôkaz nariadil vykonať z vlastnej iniciatívy v čase, keď odročil pojednávanie
za účelom vyhlásenia rozhodnutia vo veci.

Odvolací súd k tomu uvádza, že uznesenie o vyhlásení dokazovania za skončené je rozhodnutím
procesnej povahy, ktorým sa upravuje vedenie konania a takýmto rozhodnutím súd nie je viazaný (§

170 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli
účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že v civilnom sporovom konaní podľa súčasnej platnej právnej
úpravy platí zásada kontradiktórnosti, z ktorej je potrebné vyvodiť, že účastníci konania sú tí, ktorí
navrhujú súdu dôkazy, ktorými preukazujú svoje tvrdenia (dôkazná povinnosť). Zároveň je dokazovanie
v sporovom konaní ovládané prejednacou zásadou, ktorá súvisí s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou

povinnosťou. Ustanovenie § 120 ods. 1 posledná veta však súdu umožňuje, aby výnimočne vykonal
aj iné dôkazy než tie, ktoré navrhli účastníci konania. Toto ustanovenie dáva súdu možnosť napomôcť
zisteniu správneho skutkového stavu (v žiadnom prípade nie zisteniu „materiálnej pravdy“). Ide o
určité prelomenie zásady formálnej pravdy v sporovom konaní, pretože súd prestáva byť viazaný
dôkaznými návrhmi strán konania. Táto výnimočná situácia môže vyplynúť z doterajšieho priebehu

konania, prípadne z dôkaznej situácie, ktorá vôbec neumožňuje súdu rozhodnúť vo veci pre absenciu
takých skutkových zistení, ktoré sú potrebné buď pre právne posúdenie skutkového stavu, alebo pre
zistenie takých skutkových okolností, bez ktorých by nebolo možné vo veci spravodlivo rozhodnúť. O
takúto situáciu ide vždy v tom prípade, ak rozhodnutie súdu závisí od posúdenia skutočnosti, na ktoré
treba odborné znalosti. Je úlohou súdu posúdiť, či niektoré skutkové tvrdenie, prípadne iná okolnosť sú

takej povahy, že na jej vyriešenie sú potrebné také odborné znalosti, ktorými sám súd nedisponuje. V
takomto prípade je povinnosťou súdu ustanoviť znalca, ktorý je oprávnený podať odpoveď na odborné
skutočnosti. Zároveň vtedy nie je potrebné, aby vykonanie znaleckého dokazovania navrhol niektorý z
účastníkov konania. (Podobne pozri aj Števček, M., Ficová, S. a kol.: Občiansky súdny poriadok. Prvý
diel. Komentár. II. vydanie, Praha: C.H.Beck, 2012, strana 436).

K tvrdeniam žalobcu, že posudok Ing. Karola Köteleša je v rozpore s posudkom Ing. Hodyho považuje
odvolací súd za potrebné uviesť nasledovné.

V občianskom súdnom konaní má súd oprávnenie ustanoviť znalca v prípade, ak rozhodnutie závisí od

posúdenia skutočností na ktoré treba odborné znalosti (§ 127 ods. 1 O.s.p.).

Súd podľa vlastnej úvahy zvolí, či znalca vyslúchne alebo mu uloží, aby posudok vypracoval písomne.
Znalec je osoba, ktorá prostredníctvom svojich odborných znalostí a praktických skúseností posudzuje
skutočnosti určené súdom a výsledok tohto posúdenia vyjadruje v znaleckom posudku. Postavenie,

podmienky výkonu činnosti a práva a povinnosti znalcov upravuje zákon č. 382/2004 Z.z. o znalcoch,
tlmočníkoch a prekladateľoch v znení neskorých predpisov.

Znalecký posudok, ktorý podáva súdom ustanovený znalec, ide o osobitný druh dôkazného prostriedku
(§ 127 O.s.p.).

Pokiaľ znalecký posudok v konaní predloží účastník konania, súd ho neposudzuje ako znalecký posudok
aleakolistinnýdôkaz(§129O.s.p.),pretožeslovenskýprávnyporiadoknepoznáinštitúttzv.súkromnýchznaleckých posudkov v rámci súdneho konania. Podobne je to aj v prípade znaleckých posudkov,
vypracovaných v inom konaní, napr. trestnom (R 12/1976).

To však neznamená, že by znalecký posudok znalca ustanoveného súdom mal inú dôkaznú hodnotu.
Naopak, aj znalecký posudok súdom ustanoveného znalca je potrebné vyhodnotiť spôsobom uvedeným
v ust. § 132 O.s.p., podľa ktorého súd dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania
najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

V prípade rozporu medzi dôkazmi je úlohou konajúceho súdu vysvetliť, ktoré dôkazy považuje za
rozhodujúce, na ktoré dôkazy prihliadol a vychádzal z nich a ako sa vysporiadal s prípadnými rozpormi
medzi dôkazmi.

Ustanovenie § 127 ods. 2 O.s.p. umožňuje súdu dať preskúmať znalecký posudok inému znalcovi

vedeckému ústavu alebo inštitúcii. Ide tu však o preskúmanie toho znaleckého posudku, ktorý bol
vykonaný ako dôkaz znaleckým posudkom v rámci daného konania. K takémuto dokazovaniu však súd
pristúpi len v prípade, ak sám má pochybnosti o vecnej správnosti posudku ak nie je možné pochybnosti
odstrániť v štádiu hodnotenia dokazovania.

Súd prvého stupňa zvolil taký postup, že znalecký posudok Ing. Pavla Hodyho predložil znalcovi Ing.
Kötelešovi na podanie odborného vyjadrenia. K tomuto odbornému vyjadreniu podal žalobca písomné
stanovisko, s ktorým sa súd prvého stupňa v odôvodnení vysporiadal.

Odvolací súd je toho názoru, že postupom súdu nedošlo k narušeniu zásady rovnosti zbraní. Rovnako

nesúhlasí s názorom žalobcu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je arbitrárne.

Naopak súd prvého stupňa jasne popísal vychádzajúc zo znaleckého posudku znalca Ing. Karola
Köteleša, že k škodovej udalosti nemohlo dôjsť spôsobom, ako to tvrdí žalobca, čím zároveň neboli
preukázané všetky predpoklady zodpovednosti za škodu, ktorá žalobcovi vznikla.

Odvolací súd preto potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.