Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. február 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoPr/9/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6213205699
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6213205699.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ferdinanda
Zimmermanna a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci navrhovateľky
S.. Q. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., T. Z. XXX/XX, zastúpená JUDr. Vladimírom Zvarom, advokátom,
so sídlom Advokátska kancelária so sídlom vo Veľkom Krtíši, SNP 1/A proti odporcovi Stredná odborná
škola so sídlom Poľná 10, Veľký Krtíš, IČO: 37 890 051 zastúpená JUDr. Miroslavom Chromým,

advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Veľký Krtíš, SNP 33, o určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru a náhradu mzdy, na odvolanie navrhovateľky zo dňa 07. 11. 2014 proti rozsudku
Okresného súdu vo Veľkom Krtíši č.k. 2Cpr 2/2013-216 zo dňa 23. 10. 2014 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľka je povinný zaplatiť odporcovi trovy odvolacieho konania - právneho zastúpenia v sume

394,78 € k rukám právneho zástupcu odporcu.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd zamietol návrh a odporcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100% potrebných na
účelné bránenie práva. V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol: „Podaným návrhom sa navrhovateľka
domáhala, aby súd rozhodol tak, že skončenie pracovného pomeru okamžitým skončením pracovného
pomeru zo strany odporcu je neplatné, aby súd uložil odporcovi povinnosť nahradiť jej mzdu za čas

od 05. 06. 2013 až do právoplatnosti tohto rozsudku a uložil mu povinnosť nahradiť jej trovy konania.
V návrhu navrhovateľka uviedla, že s odporcom uzatvorila pracovnú zmluvu dňa 26. 03. 2008. Bola
prijatá na v pracovnej zmluve dohodnutý druh práce a to výchovno-vzdelávaciu činnosť zameranú na
rozširovanie a prehlbovanie vedomostí, zručností a návykov detí s využitím výchovných a vzdelávacích
metód, ktorú vykonáva učiteľ strednej školy do splnenia podmienok určených všeobecne záväzným
právnym predpisom. Ďalej uviedla, že dňa 04. 06. 2013 jej bolo doručené oznámenie o okamžitom

skončení pracovného pomeru spolu s dokumentom, ktorý nesie názov Okamžité skončenie pracovného
pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Spolu s týmito listinami jej bolo doručené aj
oznámenie o uložení neospravedlnenej absencie. Vo vyššie uvedených listinách odporca uvádza, že
v dňoch 27. 05. až 29.05.2013 vraj hrubo porušila pracovnú disciplínu tým, že sa bez náležitého
ospravedlnenia nedostavila do práce v čase, kedy sa konala ústna časť maturitných skúšok, kde mala
byť prítomná ako skúšajúca a to v 4.C triede. Odporca v týchto listinách poukazuje aj na to, že bola

triednou učiteľkou 4.B triedy, ktorá v uvedených dňoch tiež končila štúdium na škole. V liste s názvom
„Okamžité skončenie pracovného pomeru - podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce“ odporca uvádza
svoje tvrdenia, podľa ktorých ona náležite neospravedlnila svoju neprítomnosť na pracovisku v dňoch
27. 05. 2013 až 29. 05. 2013. Podľa tvrdení odporcu skutočnosti, ktoré ona uvádzala na svoju obranu
pri prerokovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru, odporca nepovažuje dostatočné na to, aby
mohla naďalej zotrvať v pracovnom pomere. Takéto jej konanie odporca považuje za hrubé porušenie

pracovnej disciplíny, ktoré podľa jeho uváženia odôvodňuje Okamžité skončenie pracovného pomeru
podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. V listine s názvom „Oznámenie o uložení neospravedlnenejabsencie“, ktorá jej bola doručená spolu s Oznámením o okamžitom skončení pracovného pomeru dňa
04. 06. 2013 sa uvádza, že za porušenie pracovnej disciplíny so zvlášť hrubým spôsobom jej riaditeľka
školy ukladá postih v podobe troch dní neospravedlnenej absencie v dňoch 27. 05. 2013 až 29. 05.

2013 a krátenie riadnej dovolenky o dva dni za každý deň neospravedlnenej absencie v zmysle §
109 ods. 3 Zákonníka práce. Ďalej v návrhu uviedla, že je pravdou, že v dňoch 27. 05. 2013 - 29.
05. 2013 nebola prítomná na pracovisku, avšak odmieta tvrdenia odporcu, že by k takémuto niečomu
bolo došlo bez náležitého ospravedlnenia s tým, že mala na to veľmi vážne dôvody, ktoré nemohla
ani pri vynaložení maximálneho úsilia nijako ovplyvniť, ani odvrátiť. Poukázala na to, že v piatok 24.

05. 2013 v poobedňajších hodinách telefonovala so svojou dcérou, ktorá študuje na Lekárskej fakulte
Masarykovej univerzity v Brne a na základe tohto telefonátu zistila, že dcéra sa nachádza vo veľmi zlom
zdravotnom stave. Nakoľko sa obávala o jej zdravie, v sobotu 25. 05. 2013 odcestovala za ňou do Brna,
aby ju opatrovala, kým sa jej zdravotný stav nezlepší. Keďže zdravotný stav jej dcéry sa nezlepšoval
celý víkend, dokonca v nedeľu 26. 05. 2013 sa cítila ešte horšie, ona ako matka sa neodvážila nechať
svoju dcéru samotnú na internátnej izbe a zostala naďalej v Brne, aby ju mohla opatrovať ešte aspoň

1, 2 dni, kým jej nebude lepšie. Hneď ako zistila, že kvôli zdravotnému stavu dcéry nebude schopná
vrátiť sa načas do zamestnania, oznámila túto skutočnosť prostredníctvom sms-správy, ktorú odoslala
s jej telefónneho čísla na telefónne číslo svojej priamej nadriadenej, teda zástupkyne riaditeľky, pani A.
XXXX. Nakoľko jej dcéra nemá žiadneho svojho lekára v Brne, len v mieste svojho bydliska, rozhodli
sa v pondelok 27. 05. 2013 navštíviť aspoň poradenské centrum, ktoré funguje ako súčasť fakulty, na

ktorej jej dcéra študuje. O tejto návšteve má aj potvrdenie. Následne potom, ako sa zdravotný stav
jej dcéry trošku zlepšil, odcestovala v stredu 29. 05. 2013 prvým ranným autobusom naspäť domov.
V stredu 29. 05. 2013 ihneď potom, ako pricestovala do L. Q. zamierila do svojho zamestnania, aby
sa ohlásila a počas rozhovoru s jej priamou nadriadenou, pani Z. sa dozvedela, že riaditeľka, pani P.,
má vedomosť o príčinách jej absencie, čítala aj sms-správu, ktorú poslala na telefónne číslo pani Z.,

zástupkyne riaditeľky. Ďalej uviedla, že s riaditeľkou školy spísali záznam o tom, čo sa udialo, pričom
jej vôbec nebola poskytnutá možnosť, aby sa vyjadrila k tomu, čo bolo do záznamu zapísané. Záznam
obsahoval len to, čo nadiktovala riaditeľka školy. Z tohto dôvodu ona tento záznam odmietla podpísať,
nakoľko s jeho obsahom nesúhlasila a stále nesúhlasí. Po spísaní záznamu, ktorý odmietla podpísať,
ona navštívila obvodnú lekárku svojej dcéru R.. F. vo L. Q., ktorej oznámila, z akého dôvodu musela

odcestovať za dcérou a keďže táto pozná jej zdravotné problémy, tak na jej požiadanie je vystavila
potvrdenie o ošetrovaní člena rodiny (tzv. OČR) za dni 27. 05. 2013 až 29. 05. 2013. Toto potvrdenie ona
odniesla do zamestnania a odovzdala ho do rúk sekretárky riaditeľky školy. Dňa 30. 05. 2013 požiadala
R.. F. o potvrdenie ukončení OČR a toto následne odovzdala zástupkyni riaditeľky. Aj napriek vyššie
uvedeným skutočnostiam jej dňa 04. 06. 2013 boli doručené listiny, ktoré označila v návrhu a bolo

jej oznámené, že na druhý deň už nemá chodiť do práce. Keď podpisovala tieto dokumenty, bolo jej
oznámené, že má odovzdať notebook, dochádzkovú kartu, peniaze vyzbierané od žiakov za ZRPŠ a
do fondu opráv. Ona na sekretariáte odovzdala všetky požadované veci ale potvrdenie o odovzdaní
vecí jej bolo odmietnuté vydať a to napriek tomu, že ho výslovne požadovala. Po okamžitom skončení
pracovného pomeru jej zo strany odporcu nebolo vydané ani potvrdenie o zamestnaní a tým na strane

odporcu došlo k porušeniu § 75 ods. 2 Zákonníka práce. Zdôraznila tú skutočnosť, že ona nesúhlasí s
okamžitým skončením pracovného pomeru so strany odporcu a nesúhlasí s tvrdeniami odporcu, ktoré
uvádza, že ona náležite neospravedlnila svoju absenciu na pracovisku v dňoch 27. 05. 2013 - 29.
05. 2013 a tiež namietla tvrdenia odporcu, ktorý jej absenciu považuje za hrubé porušenie pracovnej
disciplíny. Ďalej poukázala na to, že jej neprítomnosť v zamestnaní v dňoch 27. 05. 2013 - 29. 05.

2013 nenarušila priebeh ústnych maturitných skúšok 4.C triedy, nakoľko tieto bez problémov prebehli
aj bez jej prítomnosti. Tá skutočnosť, že bola triednou učiteľkou 4.B triedy, ktorá v uvedené dni tiež
končila štúdium, nijakým spôsobom nemôže súvisieť so závažným porušením pracovnej disciplíny,
nakoľko aj napriek jej neprítomnosti v práci počas maturitných skúšok, toto nijako neovplyvnilo priebeh
skúšok 4.B triedy, nakoľko ona nebola povinná byť prítomnou na týchto skúškach, nemala uloženú

zamestnávateľom žiadnu inú povinnosť v súvislosti so skúškami jej triedy, ktorú by musela zabezpečovať
počas týchto dní. Zdôraznila tú skutočnosť, že bola neprítomná v práci z vážneho dôvodu, ktorým
bol veľmi zlý zdravotný stav jej dcéry a jej konanie nebolo ľahostajné alebo svojvoľné. Na jej strane
došlo k dôležitým osobným prekážkam v práci v súlade s § 141 Zákonníka práce a nekonala v rozpore
so zákonom ani v rozpore s pracovným poriadkom zamestnávateľa. Ďalej uviedla, že ona konala v

súlade s ustanovením § 144 Zákonníka práce keď formou sms-správy oznámila dôvody svojej absencie
zástupkyni riaditeľa a následne doručila aj potvrdenie o ošetrovaní člena rodiny na dni 27. 05. 2013 -
29. 05. 2013, o ktorom ona nemá vedomosť z akého dôvodu jej takéto potvrdenie nebolo akceptované.
Táto nepredpisuje formu ako má zamestnanec upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci, pretoje potrebné prihliadať aj na spôsob a formu, ktorú použila ona. Potom, ako došlo zo strany odporcu k
okamžitému skončeniu pracovného pomeru, ona mu písomne oznámila, že trvá na tom, aby ju naďalej
zamestnával v súlade s § 79 Zákonníka práce. Taktiež si uplatňuje aj náhradu mzdy. Na pojednávaní

sa navrhovateľka pridržiavala podaného písomného návrhu, ďalej uviedla, že pokiaľ trávila víkend so
svojou dcérou v Brne, dcéra mala podľa nej depresie, samovražedné úmysly, preto sa rozhodla, že ju
nemôže nechať samu, pretože jej spolubývajúca cez víkend vycestovala do miesta bydliska. Ona nešla
s dcérou k lekárovi v Brne, pretože si uvedomila, že dcéra tam žiadneho lekára nemá. Vyhľadali len
pomoc Poradenského centra Masarykovej univerzity v Brne. Zdôraznila tú skutočnosť, že pokiaľ ona

navštívila R.. F., táto jej vypísala OČR-ku potom, ako ju oboznámila s tým, čo sa udialo a ona to brala
tak, že lekárka vie, čo môže vypísať a čo nie. Žiadala súd, aby jej návrhu v plnom rozsahu vyhovel,
poukázala na to, že jej neprítomnosť v práci bola riadne ospravedlnená a to potvrdením vystaveným
o ošetrovaní člena rodiny lekárkou, pričom takéto potvrdenie má charakter verejnej listiny a nie je ho
možné stornovať, škrtať a pod. Pokiaľ by došlo k nejakej zmene, podľa jej názoru je potrebné vydať nové
rozhodnutie. Vzhľadom na to, že ona riadne ospravedlnila svoju neúčasť v práci, nebol daný ani zákonný

dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany odporcu. Zdôraznila tú skutočnosť, že
jej neprítomnosťou na maturitných skúškach odporcovi nebola spôsobená žiadna ujma. Pokiaľ ide o
triedu, kde bola ona triednou učiteľkou, tam v komisii skúšajúcou nebola a pokiaľ bola skúšajúcou v inej
komisii v zmysle školského zákona bola zabezpečená prítomnosť dvoch učiteľov, takže nebol narušený
priebeh maturitných skúšok. Ďalej uviedla, že si uplatňuje náhradu ušlej mzdy a to sumu 21.677,42 Eur

brutto spolu s príslušným úrokom z omeškania a trovy konania, ktoré žiada zaplatiť v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Právna zástupkyňa odporcu na pojednávaní uviedla, že navrhovateľka bola
menovaná za členku skúšobnej komisie na ústnych maturitných skúškach v dňoch 27. 05. 2013 až 28.
05. 2013. V pondelok 27. 05. 2013, kedy sa ona ustanovila do práce ju vo vestibule školy oslovila R..
Z. s tým, že navrhovateľka nepríde na maturitu, takže bude treba všetko zabezpečiť. Ona v tom čase

ešte sms-správu nečítala, pretože sa ponáhľala zabezpečiť všetky záležitosti spojené s neprítomnosťou
navrhovateľky, ako členkou maturitnej komisie. V neúčasti navrhovateľky ako členky komisie nastali
problémy, pretože museli nájsť za ňu náhradu. Za navrhovateľku bola menovaná ako skúšajúca S.. L.
a v podstate maturity nemohli prebehnúť tak, ako mali. Poukázala na tú skutočnosť, že študentom sa
lepšie odpovedá pred tým učiteľom, ktorý ho počas celého štúdia učí, ako pred niekým, na koho nie sú

zvyknutí. Pokiaľ ide o sms-správu, ktorú poslala navrhovateľka R.. Z., ona si ju prečítala asi o 12:55
hod. Vzhľadom na obsah tejto správy sa ona domnievala, že navrhovateľka sa ešte v pondelok ozve,
čo bude ďalej, avšak sa neozvala. Následne sa skontaktovala s právničkou Vyššieho územného celku v
Banskej Bystrici a dotazovala sa jej ako má v tejto veci postupovať, pričom táto jej povedala, aby čakala
čo bude ďalej. Ďalej uviedla, že pokiaľ sa navrhovateľka ustanovila do zamestnania 29. 05. 2013 išla na

sekretariát, ona sa jej dotazovala, že kde bola tri dni, na čo je navrhovateľka povedala, že musela byť s
dcérou, že či jej ona dá dovolenku alebo náhradné voľno. Ona jej na to povedala, ako jej môže dať po
tom všetkom, čo sa udialo po maturitách náhradné voľno alebo dovolenku, že je to už po termíne. Na to
jej navrhovateľka povedala, že aby si urobila ako chce. Potom vyzvala navrhovateľku, aby počkala, že
zavoláprávničkuacelúvecsňoutelefonickyprekonzultuje,kčomuajdošloaprávničkajuusmernila,ako

má postupovať a tak sa aj stalo. Ešte v ten istý deň, t. j. 29. 05. 2013 podľa informácie sekretárky, pani Z.
sa navrhovateľka vrátila, prišla na sekretariát s tým, že položila na stôl OČR-ku. Do tejto OČR-ky nazrela
a nevedela posúdiť, na základe čoho bola vystavená, v podstate až potom, ako už v neprítomnosti v
práci bola. Preto sa rozhodla, že tieto skutočnosti sa bude dotazovať v Sociálnej poisťovni, pobočke
Veľký Krtíš, kam aj išla. Rozprávala sa ohľadom tejto skutočnosti s R.. X. a nasledujúci deň na základe

dohovoru s R.. X., išla spoločne s R.. V. k R.. F.. R.. V. sa ustanovila do ambulancie za R.. F., ona čakala
vonku, následne bola zavolaná do ordinácie R.. F., ktorá jej povedala, že potrebné, aby zobrala ďalší diel
o OČR-ke od navrhovateľky. R.. F. jej povedala, že 30. 05. 2013 sa do jej ambulancie dostavila o 6:00
hod. navrhovateľka s tým, že OČR-ka jej bola ukončená. Ukončenie OČR-ky odovzdala navrhovateľka
R.. Z. za jej prítomnosti s tým, že vedela, že navrhovateľka do tohto listinného dokladu niečo vyznačovala

a následne OČR-ku odovzdala. Potom ako získala OČR-ku od navrhovateľky, odniesla ju naspäť R.. F.,
ktorá urobila čiaru cez OČR-ku, vyznačila na nej storno a opatrila ju svojou pečiatkou a to na obidve časti.
R.. F. jej potvrdila, že navrhovateľka sa jej vysťažovala aké má problémy s dcérou a OČR-ku vystavila na
základe rozhovoru. Následne opätovne celú vec prerokovala s právničkou Vyššieho územného celku v
BanskejBystriciavystavilalistinnédoklady,ktorébolinavrhovateľkedoručené.Zdôraznilatúskutočnosť,

že ona nemala vedomosť o tom, či dcéra navrhovateľky má nejaké zdravotné problémy. Ďalej uviedla,
že navrhovateľke boli dané dve upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny. Žiadala súd, aby návrh
navrhovateľkyzamietolstým,ženavrhovateľkaporušilaMorálnykódextriednehoučiteľa.Pokiaľišloojej
neúčasť na maturitách, nešlo o nejakú bežnú výučbu, ale jednalo sa o celoslovenské maturitné skúšky,ktorých termín bol navrhovateľke mesiac dopredu známy. Navrhovateľka mala vedomosť o zdravotnom
stave svojej dcéry s tým, že to v dostatočnom predstihu mala oznámiť svojmu zamestnávateľovi. Pokiaľ
ide o ospravedlnenie absencie, tvrdila, že by malo ísť o taký stav, že by išlo o stav život ohrozujúci

stav dcéry navrhovateľky, sprevádzanie do zdravotníckeho zariadenia, nie však trávenie celého víkendu.
Okrem toho poukázala na tú skutočnosť, že navrhovateľka s dcérou nevyhľadala okamžitú zdravotnícku
pomoc, ale obrátila sa na poradenské centrum, ktorého náplňou sú rady v súvislosti so štúdiom a pod.
Okrem toho poukázala na to, že samotná navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že jej dcéra sa v dňoch
27. 05. do 29. 05. 2013 zúčastňovala pitvy v škole, pričom v prípade, že by bola tak chorá, ako to

uviedla navrhovateľka takejto pitvy by sa nezúčastnila. Ďalej uviedla, že podľa jej názoru vystornovala
potvrdenie o ošetrovaní člena rodiny R.. F., ktorá bola oprávnená vykonať takýto úkon, keďže ho aj
vystavila. Zároveň si uplatnila aj náhradu trov konania.

V priebehu konania bola vypočutá ako svedkyňa R.. D. Z..

Svedkyňa R.. D. Z., ktorá je zástupkyňou riaditeľky Strednej odbornej školy vo L. Q., vo vzťahu k
účastníkom konania pri svojom výsluchu uviedla, že navrhovateľka bola menovaná za členku skúšobnej
maturitnej komisie. Potvrdila tú skutočnosť, že dňa 26. 05. 2013 na jej mobilný telefón navrhovateľka
zaslala sms-správu, ktorá jej bola doručená o 21:15 hod. s textom: „P. kvôli D. stavu sa neviem vrátiť
z Brna, zajtra neprídem, potom neviem“. Ďalej uviedla, že si už nie je istá tým, či sms bola doručená

presne o 21.15hod. alebo to bola nejaká iná hodina, ale s určitosťou vie uviesť, že to bolo večer. Ona si
túto sms-správu prečítala len ráno, pretože mobilný telefón sa nachádzal v inej časti domu, než v ktorej
spala, takže nepočula, že jej takáto správa prišla. Hneď v pondelok 27. 05. 2013 s obsahom tejto správy
oboznámila pani riaditeľku s tým, že je potrebné zabezpečiť za navrhovateľku náhradu. Ako náhrada
za navrhovateľku bola ustanovená do komisie S.. X. L., ktorá bola začínajúcou, nakoľko nastúpila

pracovať k odporcovi až 01. 03. 2013. Zdôraznila tú skutočnosť, že by mala skúšať navrhovateľka, ktorá
učila študentov počas doby štyroch rokov a nie S.. L., ktorá u odporcu pôsobila len po dobu dvoch
mesiacov. Išlo len o núdzové riešenie, pričom navrhovateľka keď vedela o tomto probléme, mala ho
hneď signalizovať, keď už vycestovala za dcérou, resp. mala v pondelok prísť s tým, že sa nemôže
zúčastniť maturít a bolo by sa to zabezpečilo. Ďalej uviedla, že podľa jej názoru bola prítomná aj

účasť navrhovateľky ako triedneho učiteľa. Rodičia sa dotazovali, že kde majú študenti triednu učiteľku.
Potvrdila, že spoločne s pani riaditeľkou sa ustanovili za navrhovateľkou tým, že vyzvali navrhovateľku,
aby predložila doklad od lekára, k čomu aj došlo, pričom navrhovateľka na tomto tlačive niečo vyplnila
a následne ho dala k rukám. Potvrdila tú skutočnosť, že navrhovateľka sa pred ňou asi 24. 05. 2013
vyjadrila v tom smere, že jej dcéra je chorá, avšak nešpecifikovala, o aké zdravotné problémy sa jedná a

nehovorila nič také, že by sa kvôli tomuto nedostavila na maturitu alebo pod. Ďalej uviedla, že boli určité
problémy s tým, že navrhovateľka bola ustanovená do skúšobnej maturitnej komisie a v jej prítomnosti
nadávala, aj sa to potom riešilo. Jej to pripadalo tak, že navrhovateľka nechcela na maturite skúšať.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania svedkyne R.. D. Z., oboznámením sa s

oznámením o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 04. 06. 2013, okamžitým skončením
pracovného pomeru zo dňa 04. 06. 2013, oznámením o uložení neospravedlnenej absencie zo dňa 04.
06. 2013, pracovnou zmluvou navrhovateľky, vyjadrením odporcu zo dňa 19. 07. 2013, vymenovaním
za skúšajúceho predmetovej maturitnej komisie MS 2013 zo dňa 10. 04. 2013, žiadosťou o ošetrovné
na č. l. 16 spisu, oznámením Sociálnej poisťovne, pobočky Veľký Krtíš zo dňa 09. 09. 2013, podaním

právneho zástupcu navrhovateľky zo dňa 11. 09. 2013, zriaďovacou listinou odporcu č.: 2002/004411,
dodatkom č. 1 k zriaďovacej listine č. 2002/004411 zo dňa 01. 09. 2002, dodatkom č. 2 k zriaďovacej
listine č. 2002/004411 zo dňa 01. 09. 2012 a znením dodatku č. 1 zo dňa 31. 08. 2006 č. 4227/2006/
OTDS, vymenovaním riaditeľky zo dňa 30. 08. 2012, žiadosťou o prerokovanie okamžitého rozviazania
pracovného pomeru - odpoveď zo dňa 04. 06. 2013, pracovným poriadkom pre pedagogických

zamestnancov a ostatných zamestnancov Strednej odbornej školy vo Veľkom Krtíši zo dňa 30. 09. 2011
účinný dňom 14. 12. 2011, potvrzením Masarykovej univerzity, rektorátu zo dňa 29. 08. 2013, mzdovými
listinaminavrhovateľkyzaroky2012-2013,zápisomzpohovorusS..Q.K.zodňa29.05.2013,daňovým
dokladom č. DD1303864 zo dňa 27. 05. 2013, kontrolnými kupónmi na č. l. 114 spisu, výtlačkom z
internetovej stránky poradenského centra Masarykovej univerzity na č. l. 115-116 spisu, oznámením

navrhovateľky zo dňa 14. 06. 2013, upozornením adresovaným navrhovateľke zo dňa 09. 05. 2011 č.
00138/2011,zodňa11.05.2011č.00151/2011,výpisomzúčtunavrhovateľkyprostredníctvombankingu
na č. l. 123 spisu, podaním právneho zástupcu navrhovateľky zo dňa 17. 01. 2014, podaním Slovak
Telecomu, a. s. právnemu zástupcovi navrhovateľky zo dňa 30. 12. 2013, podaním R.. D. F. doručenésúdu 04. 03. 2014, podaním právneho zástupcu navrhovateľky zo dňa 11. 03. 2014, maturitou 2014 -
pokynmi pre školských koordinátorov, vyjadrením k zdravotnému stavu D. K. od R.. O. Q. zo dňa 10. 03.
2014, výpisom zo psychologickej zdravotnej dokumentácie na č. l. 185 spisu, vyjadrením k zdravotnému

stavu D. K. zo dňa 10. 03. 2014 od Y.. O. Q., výpisom zo psychologickej zdravotnej dokumentácie D. K.
na č. l. 187 spisu, výpisom zo SUPO účtu - VzSU01 na č. l. 188 spisu, morálnym kódexom triedneho
učiteľa zo dňa 01. 09. 2012 ako aj podaním právneho zástupcu navrhovateľky zo dňa 02. 10. 2014.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľka uzatvorila pracovnú zmluvu s

odporcom dňa 26. 03. 2008, pracovný pomer bratý na dobu neurčitú s dohodnutým druhom práce,
na výkon ktorej sa zamestnanec prijíma je výchovno-vzdelávacia činnosť zameraná na rozširovanie
a prehlbovanie vedomostí, zručností a návykov detí s využitím výchovných a vzdelávacích metód,
ktorú vykonáva učiteľ strednej školy do splnenia podmienok určených všeobecne záväzným právnym
predpisom s miestom výkonu práce zamestnanca je ZSŠ Y. XX, L. Q.. Dňa 04. 06. 2013 odporca
vypracoval oznámenie o uložení neospravedlnenej absencie adresované navrhovateľke, v ktorom

uviedol,ževdňoch27.05.2013-29.05.2013vrátane,navrhovateľkahruboporušilapracovnúdisciplínu
tým, že sa bez náležitého ospravedlnenia nedostavila do práce v čase, kedy sa konala ústna časť
maturitných skúšok, kde mala byť skúšajúcou v 4.C triede a zároveň triednou učiteľkou 4.B triedy,
ktorá v uvedených dňoch končila štvorročné štúdium na škole, svoju prítomnosť na pracovisku náležite
neospravedlnila a za toto porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom jej ukladá riaditeľka

školy tento postih, v dňoch 27. 05. - 29. 05. 2013 - 3 dni neospravedlnenej absencie a krátenie riadnej
dovolenky o 2 dni za každý deň neospravedlnenej absencie v zmysle § 109 ods. 3 Zákonníka práce.
Zároveňdňa04.06.2013boloodporcomvydanéoznámenieookamžitomskončenípracovnéhopomeru
adresované navrhovateľke, v ktorom sa uvádza, že táto v dňoch 27. 05. 2013 - 29. 05. 2013 vrátane,
hrubo porušila pracovnú disciplínu tým, že sa bez náležitého ospravedlnenia nedostavila do práce v

čase, kedy sa konala ústna časť maturitných skúšok, kde mala byť skúšajúcou v 4.C triede, zároveň bola
triednou učiteľkou 4.B triedy, ktorá v uvedených dňoch končila štvorročné štúdiu na škole, vzhľadom
na uvedené ďalej odporca uvádza, že s ňou okamžite končí pracovný pomer v zmysle ustanovenia
§ 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce založený pracovnou zmluvou č. 3/2008 zo dňa 26. 03. 2008 s
tým, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa bolo vopred prerokované

s výborom ZO OZ PŠaV dňa 03. 06. 2013. Zároveň navrhovateľku požiadal o odovzdanie všetkých
vecí, dokumentov, informácií, s ktorými disponuje, alebo ich získala v súvislosti s pracovným pomerom
patriacim odporcovi ako zamestnávateľovi a zároveň ju požiadal, aby vyrovnala všetky vzniknuté
finančné záväzky triednej 4.B triedy ku dňu skončenia jej pracovného pomeru. Zároveň dňa 04. 06. 2013
bolo navrhovateľke dané odporcom okamžité skončenie pracovného pomeru - podľa § 68 ods. 1 písm. b)

Z. p., v ktorom sa uvádza, že podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce odporca s ňou končí pracovný
pomer uzatvorený pracovnou zmluvou č. 3/2008 zo dňa 26. 03. 2008 z dôvodu porušenia pracovnej
disciplíny zvlášť hrubým spôsobom v dňoch 27. 05. 2013 až 29. 05. 2013 vrátane, kedy sa nedostavila
na pracovisko v čase konania ústnej časti maturitných skúšok, kde mala byť skúšajúcou v triede 4.C
a zároveň bola triednou učiteľkou 4.B triedy, ktorá v uvedených dňoch končila štvorročné štúdium na

škole. V okamžitom skončení pracovného pomeru sa ďalej uvádza, že svoju neprítomnosť na pracovisku
navrhovateľka náležite neospravedlnila, za čo jej bola uložená trojdňová neospravedlnená absencia s
tým, že platný pracovný poriadok účinný od 30. 09. 2011 považuje tento skutok za porušenie pracovnej
disciplíny zvlášť hrubým spôsobom, a preto nie je možné ju ďalej v pracovnom pomere zamestnávať a
to ani počas výpovednej doby. V okamžitom skončení pracovného pomeru sa ďalej uvádza, že pracovný

pomer sa skončí doručením písomného vyhotovenia okamžitého skončenia pracovného pomeru. Ďalej
sa tu uvádza, že skutočnosti, ktoré uviedla pri prerokovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru
na svoju obranu sa nepovažujú za dostatočné na to, aby mohla ďalej zotrvať v pracovnom pomere s
tým, že okamžité skončenie pracovného pomeru z uvedeného dôvodu bolo prerokované s výborom ZO
OZ PŠaV dňa 03. 06. 2013. Navrhovateľka v návrhu potvrdila, že tieto listinné doklady jej doručené boli

s tým, že pokiaľ bol s ňou spisovaný zápis z pohovoru (č. l. 112 spisu) tento odmietla podpísať, pretože
nemala možnosť dať k nemu svoje vyjadrenie. Z listinného dokladu označeného ako vymenovanie za
skúšajúceho predmetovej maturitnej komisie MS 2013 zo dňa 10. 04. 2013 (č. l. 15 spisu) vyplýva, že
navrhovateľkabolavymenovanázaskúšajúcehopredmetovejmaturitnejkomisieprepredmetTeoretická
časť odbornej zložky, Ústna forma internej časti : 27. mája - 31. mája 2013 s tým, že menovanie platí

na obdobie jedného roka od 01. 03. 2013 do 28. 02. 2014 v riadnom i mimoriadnych termínoch konania
maturitnej skúšky. Navrhovateľka bola triednou učiteľkou 4.B triedy, ktorú skutočnosť aj potvrdila.
Z morálneho kódexu triedneho učiteľa Strednej odbornej školy,Y. D., R. D. zo dňa 01. 09. 2012
vyplýva, že povinnosti triedneho učiteľa pri maturitnej skúške sú nasledovné: Podľa platnej legislatívya pokynov školského koordinátora maturitnej skúšky pripraviť potrebné doklady k nerušeného priebehu
maturitnej skúšky, dohliadnuť za prípravu a dôstojnú výzdobu miestnosti, v ktorej sa uskutoční maturitná
skúška, počas maturitných skúšok priebežne dohliadať na dôstojné oblečenie žiakov, dodávať žiakom

sebavedomie pred vyžrebovaním maturitných tém, maximálne odbúravať stres a povzbudzovať ich k
podaniu čo najlepších odpovedí pred skúšobnou komisiou, priebežne komunikovať s rodičmi žiakov,
ktorí ukončujú štúdium a oboznamovať ich o výsledku maturitných skúšok, priebežne zabezpečovať
občerstvenie (minerálka, káva, čaj) pre členov skúšobnej komisie, ako aj pre žiakov svojej triedy počas
konania maturitných skúšok, dohliadnuť na dodržiavanie harmonogramu skúšok, nakoľko žiaci pod

vplyvom stresu zmätočne reagujú na maturitné miestnosti, upozorňovať žiakov, aby svojim správaním
nerušili pokojnú atmosféru skúšok, pripraviť žiakov na dôstojný záver skúšky a rozlúčku so školou tak,
aby preukázali svoju osobnú zrelosť, spolupracovať pri odovzdávaní požičaných učebníc a učebných
pomôcok, odovzdať osobné doklady žiakom so zápisom o ich prevzatí. Ako to potvrdila pri svojej
svedeckej výpovedi Mgr. Alžbeta Čóriová bolo potrebné zabezpečiť náhradu za navrhovateľku, ako
skúšajúcu skúšobnej komisii, ktorou náhradníčkou bola menovaná S.. X. L., ktorá však bola zamestnaná

u odporcu od 01. 03. 2013. Navrhovateľka uviedla, že vycestovala za dcérou do Brna v sobotu ráno a to
dňa 25. 05. 2013, nakoľko z emailového telefonického kontaktu zistila, že dcéra má depresívne nálady, a
že je na tom zle. Navrhovateľka potvrdila, že všeobecnou lekárkou dcéry je R.. F., praktická lekárka vo L.
Q., pričom sa jej tak zdá, že dcéra má vydaný európsky zdravotný preukaz s tým, že v prípade nejakého
nevyhnutného lekárskeho ošetrenia by mohla vyhľadať takéto ošetrenie v Českej republike. Ďalej však

uviedla, že s dcérou nešla k lekárovi v Brne, pretože si uvedomila, že tam dcéra žiadneho lekára nemá.
Navrhovateľka súdu predložila potvrdenie Masarykovej univerzity, rektorátu, študijný odbor, od vedúcej
poradenského centra zo dňa 29. 08. 2013, v ktorom sa uvádza, že navrhovateľka navštívila Poradenské
centrum Masarykovej univerzity Brno ako doprovod dcéry, vzhľadom k jej psychickému stavu dňa 27. 05.
2013 s tým, že návšteva v tomto zariadení sa uskutočnila s cieľom konzultácie ďalšieho štúdia a stratégie

smerovania štúdia dcéry D. K.. Odporca súdu predložil výtlačok z internetovej stránky predmetného
poradenského centra (č. l. 115-116 spisu) na preukázanie tej skutočnosti, čo je predmetom činnosti tohto
centra s tým, že toto centrum poskytuje profesionálne poradenstvo, psychologické poradenstvo a právne
poradenstvo. Pokiaľ ide o psychologické poradenstvo sú tu uvedené otázky, ktoré sa týkajú najmä štúdia
na predmetnej univerzite. Dňa 27. 05. 2013 R.. F. vystavila navrhovateľke žiadosť o ošetrovné, ktoré

bolo ukončené dňa 30.05. 2013 s tým, že obidve jeho časti sú škrtnuté, na zadnej časti je vyznačené
doporučenie storna 29. 05. 2013 pečiatka Sociálnej poisťovne, pobočky Veľký Krtíš R.. J. X. (č. l. 16
spisu). Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočky Veľký Krtíš zo dňa 09. 09. 2013 vyplýva, že ošetrujúca
lekárka R.. D. F. vystavila žiadosť o ošetrovné B168388 dňa 30. 05. 2013 na meno S.. Q. K., nar.
XX. XX. XXXX za potreby ošetrovania dcéry D. K., r.č.: XX.XXXX/XXXX pre duševné ochorenie, ktoré

nebolo dokumentované odbornými lekárskymi vyšetreniami a nebola jednoznačne potvrdená potreba
ošetrovania dcéry. Na základe uvedenej skutočnosti posudkový lekár doporučil ošetrujúcej lekárke
storno žiadosť o ošetrovné. R.. D. F. podaním doručeným súdu 04. 03. 2014 (č. l. 134 spisu) súdu
oznámila, že S.. Q. K. bolo vystavené tlačivo na OČR pre akútne ochorenie dcéry od 27. 05. 2013 do 30.
05. 2013. OČR bolo zrušené na podnet zamestnávateľa a sociálnej poisťovne, stornovanie neohlásila

S.. K., nakoľko sa táto do ambulancie viac nedostavila. Odporca súdu predložil listinné doklady o tom,
že navrhovateľka bola dvakrát upozornená na porušovanie pracovnej disciplíny a to podaniami zo dňa
09. 05. 2011 (č. l. 118 spisu) a zo dňa 11. 05. 2011 (č. l. 119 spisu). Navrhovateľka súdu predložila doklad
o platbe za ubytovanie na prístelke v Brne (č. l. 188 spisu), z ktorého vyplýva, že navrhovateľka platila
za ubytovania z 26. 05. na 27. 05. a z 25. 05. na 26. 05. 2013. Navrhovateľka súdu predložila lekárske

správy od klinického psychológa Y.. O. Kubišovej ohľadom zdravotného stavu jej dcéry D. K., datované
10. 03. 2014 a 20. 02. 2014 (č. l. 184-187 spisu).

Podľa ustanovenia § 141 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytnúť
zamestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov a v tomto rozsahu, sprevádzanie

1.rodinnéhopríslušníkadozdravotníckehozariadenianavyšetreniealeboošetrenieprináhlomochorení
alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie; pracovné voľno s náhradou mzdy
sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní
v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo
pracovného času.

Podľa ustanovenia § 144 ods. 1, 2 Zákonníka práce, ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred
známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec
povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočnéhoodkladu. Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné
zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní.

Podľa ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť
pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa ustanovenia § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ
aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo

možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa ustanovenia § 74 ods. 1 vety prvej Zákonníka práce, výpoveď alebo okamžité skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so
zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné.

Podľa Článku 9 Pracovného poriadku pre pedagogických a ostatných zamestnancov školy Strednej
odbornejškoly,XX.XX,L.Q.zodňa30.09.2011č.:00271/2011(str.15)zaporušeniepracovnejdisciplíny
za zvlášť hrubým spôsobom sa považuje neospravedlnená neprítomnosť zamestnanca v práci.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Navrhovateľke bolo dané
okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.
Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo urobené odporcom písomne a dôvod v ňom je skutkovo
vymedzený tak, že ho nemožno zameniť s iným dôvodom, pričom navrhovateľke bolo riadne doručené.
Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo prerokované vopred so zástupcami zamestnancov

(č. l. 30 spisu). Odporca skončil pracovný pomer s navrhovateľkou z dôvodu uvedenom vo vyššie
citovanom ustanovení § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a to z dôvodu, že navrhovateľka náležite
neospravedlnila svoju neprítomnosť na pracovisku v dňoch 27. 05. 2013 až 29. 05. 2013 v dôsledku čoho
jej bola uložená trojdňová neospravedlnená absencia. Navrhovateľka na súdnom pojednávaní uviedla,
že svoju neprítomnosť v práci ospravedlnila a to zaslaním sms-správy na mobilný telefón Mgr. D. Z.. Táto

svedkyňa danú skutočnosť potvrdila s tým, že sms-správa jej bola doručená dňa 26. 05. 2013 a to vo
večerných hodinách, pričom s obsahom tejto správy sa oboznámila až v ranných hodinách 27. 05. 2013.
Súd mal za to, že ak navrhovateľke bola známa skutočnosť, že zdravotný stav jej dcéry je vážny, mala
bez zbytočného odkladu o tomto informovať svojho zamestnávateľa a žiadať o poskytnutie pracovného
voľna. Súd nepovažuje takéto požiadanie, zaslanie sms-správy na mobilný telefón, pretože nie je zrejmé

kedy sa adresát s takouto správou oboznámi, ako k tomu došlo aj v predmetnej veci, že so správou sa
adresátka R.. D. Z. oboznámila až na nasledujúci deň, okrem toho navrhovateľka nepreukázala, že by
zdravotný stav jej dcéry bol tak vážny, že by musela vyhľadať v Brne okamžitú lekársku pomoc, pričom
samauviedla,žedcéramalasamovražednésklony,pričomnavrhovateľkanemátakéodbornévzdelanie,
že by jej v tomto smere vedela poskytnúť adekvátnu starostlivosť. Navrhovateľka sa bránila len tým, že

dcéra v Brne nemá žiadneho lekára. Navrhovateľka až dňa 27. 05. 2013 navštívila s dcérou Poradenské
centrum Masarykovej univerzity v Brne až dňa 27. 05. 2013, pričom aj z obsahu tohto potvrdenia (č. l. 92
spisu) vyplýva, že návšteva sa uskutočnila s cieľom konzultácie ďalšieho štúdia, stratégie smerovania
štúdia dcéry D. K.. Okrem toho samotná odporkyňa na súdnom pojednávaní uviedla otázku, či dcéra
navrhovateľky vzhľadom na svoj zdravotný stav v predmetnom období bola schopná vycestovať z Brna

do miesta svojho trvalého bydliska, že sa k tomu vyjadriť nevie a následne uviedla, že od 27. 05. 2013
do 31. 05. 2013 sa jej dcéra musela zúčastniť pitiev, pričom sa jednalo o praktickú časť štúdia (č. l. 107
spisu).Jetedanesporné,ženavrhovateľkanepreukázalalekárskousprávoutúskutočnosť,žebymusela
zotrvať v Brne s prihliadnutím na zdravotný stav dcéry. Súd zdôrazňuje tú skutočnosť, že následné
konanienavrhovateľkybolotaké,žedňa29.05.2013sadostavilaksvojmuzamestnávateľovi,štatutárnu

zástupkyňu - riaditeľku odporcu požiadala o dovolenku resp. náhradné voľno s tým, že toto štatutárna
zástupkyňa odporcu odmietla. Spísala s navrhovateľkou zápis a to dňa 29. 05. 2013, z ktorého vyplýva,
že navrhovateľky sa dotazovala, aby ospravedlnila svoju neprítomnosť v práci. Po uskutočnení tohto
pohovoru sa navrhovateľka ustanovila k MUDr. Eliášovej, ktorá jej vystavila žiadosť o ošetrovné (OČR),
pričom samotná navrhovateľka pri svojom výsluchu uviedla, že inú možnosť nemala. Jednalo sa teda o

účelové konanie zo strany navrhovateľky, ktorá keďže jej nebola daná dovolenka, resp. náhradné voľno,
riešila to tak, že vyhľadala svoju lekárku, ako i lekárku svojej dcéry R.. F. a požiadala o vystavenie OČR.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na základe podnetu odporcu ako zamestnávateľa
a sociálnej poisťovni bola OČR zrušená (č. l. 134 spisu). Sociálna poisťovňa, pobočka Veľký Krtíš vosvojom podaní zo dňa 09. 09. 2013 uviedla, že R.. D. F. vystavila predmetnú žiadosť o ošetrovné na
meno navrhovateľky na potreby ošetrovania dcéry pre duševné ochorenie, ktoré nebolo dokumentované
odbornými lekárskymi vyšetreniami a nebolo jednoznačne potvrdená potreba ošetrovania dcéry. Podľa

názoru súdu keďže takúto žiadosť vystavila R.. F. a spochybnené podklady pre vystavenie takejto
žiadosti táto lekárka takéto potvrdenie mohla zrušiť. S prihliadnutím na takéto konania navrhovateľky
mal súd za to, že táto bez zbytočného odkladu svojmu zamestnávateľovi neoznámila prekážku v práci,
nepožiadala o poskytnutie pracovného voľna, preto jej absencia v trvaní troch dní bola daná oprávnene s
tým,žezpracovnéhoporiadkuodporcuvyplýva,ženeospravedlnenáneprítomnosťzamestnancavpráci

sa považuje za porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom. Okrem toho súd zdôrazňuje tú
skutočnosť, že u odporcu sa konali od 27. 05. do 29. 05. 2013 maturitné skúšky. Bolo preukázané, že
navrhovateľka bola členkou maturitnej komisie a taktiež triednou učiteľkou 4.B triedy, z ktorých funkcií
jej vyplývali povinnosti. Pri vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je
nedôvodný, preto ho potom zamietol. Súd zamietol návrh na vykonanie dôkazov výsluchom svedkýň
R.. X., R.. V. a R.. F., nakoľko ich nepovažoval za potrebné v konaní vypočúvať s prihliadnutím na

hospodárnosť konania a vyžiadané správy.

O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a to na základe zásady
úspechu. Odporca mal v konaní plný úspech, preto mu súd potom priznal náhradu trov konania vo výške
100% potrebných na účelné bránenie jeho práv v zmysle § 151 ods. 7 O. s. p. s tým, že o náhrade trov

bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.“

Rozsudok odvolaním napadla navrhovateľka. Navrhla rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie a rozhodnutie, prípadne navrhla návrhu vyhovieť a priznať trovy konania podľa
vyčíslenia.

Odvolateľka vytýkala súdu prvého stupňa, že nevykonal dôkaz výsluchom svedkýň R.. F., R.. V. a
S.. X. najmä na otázku, či potvrdenie týkajúce sa ošetrovania člena rodiny je možné jednostranným
rozhodnutím zo strany vystaviteľa zrušiť. Ide o individuálny správny akt, ktorý podlieha určitým právnym
predpisom a bez jej vedomosti stornovanie takéhoto rozhodnutia nie je aktom právnym. Má za to, že

stornovanie už vystavenej žiadosti (potvrdenia) o OČR nie je možné spôsob, akým došlo k stornovaniu
považuje za nezákonný.

Posudkový lekár bezdôvodne a nezákonným spôsobom doporučil ošetrujúcemu lekárovi storno
vystaveného tlačiva - žiadosti o ošetrovné.

Navrhovateľka uviedla, že začiatkom mája 2013 bola spolu s dcérou na kontrole u R.. F., ako ošetrujúcej
lekárky, ktorá už v ten deň jej vypísala doporučenie na psychologické vyšetrenie, ktorého sa dcéra
zúčastnila dňa 04. 06. 2013. Ošetrujúca lekárka bola plnej oboznámená so zdravotným stavom jej dcéry
v čase vystavenia žiadosti o ošetrovné. Má teda za to, že predložením dokladu, žiadosti o ošetrovné

vystaveným ošetrujúcou lekárkou R.. F. navrhovateľka náležite ospravedlnila svoju neprítomnosť v práci,
keďže doklad svedčí o potrebe ošetrovania chorého člena rodiny.

Podľa odvolateľky súd nepreveril ani zákonnosť predchádzajúceho prerokovania okamžitého skončenia
pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov, najmä či postup týkajúci sa predchádzajúceho

prerokovania bol čo do formy zákonný. Pri prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru z dôvodu
neospravedlnenej absencie je potrebné prerokovať nielen samotné okamžité skončenie pracovného
pomeru v zmysle § 144a ZP sa však vyžaduje, aby došlo zástupcami zamestnancov k prerokovaniu
skutočnosti, či sa v prípade správania konkrétneho zamestnanca jedná skutočne o neospravedlnenú
absenciu. Súd v tomto smere neskúmal postup zamestnávateľa a to napriek tomu, že zamestnávateľovi

samotnému bez prerokovania so zástupcami zamestnancov neprináleží rozhodovať o tom, či v danom
prípade sa jedná o neospravedlnenú absenciu.

Navrhovateľka poukázala na rozhodnutie NS SR Rc 47/2007, 1 Cdo 72/2006. Súd nie je viazaný
tým, ako zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku hodnotí určité konanie zamestnanca, ktoré

predstavuje porušenie pracovnej disciplíny. Rozhodnutie NS SR sp. zn. 5 Cdo 17/2011 zo dňa 14. 06.
2011 uvádza, že ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie zamestnávateľa zavinené a
musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí odviacerých konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho osoba zamestnanca, spôsob a intenzita porušenia
konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre
zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilosť zamestnávateľovi nejakú škodu a pod.

Odvolateľka tvrdí, že neboli preukázané negatívne následky jej neprítomnosti v práci.

Dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru bolo to, že náležite neospravedlnila svoju
neprítomnosť na pracovisku dňa 27., 28. a 29.05.2013, ale z obsahu odôvodnenia nevyplýva, čo je

náležité ospravedlnenie.

V tejto súvislosti navrhovateľka opätovne poukazuje na tri doručované listiny.

Súdu prvého stupňa ďalej vytýka, že nenáležitým a nadbytočne rigoróznym spôsobom hodnotil prekážku
vprácinajejstrane.Vytýkalasúdu,žepokiaľideodĺžkutrvaniajejneprítomnostivzamestnanívyhodnotil

ako trojdňovú absenciu hoci je známe, že dňa 29. 05. 2014 najmenej o 13,00 hod. bola na pracovisku.
Takýto deň nie je možné kvalifikovať ako celodennú absenciu.

Súd vykonal rozsiahle dokazovanie, ale dôsledne sa nezaoberal či šlo o dôvod, ktorý je možné
kvalifikovať ako prekážku v práci na strane zamestnávateľa a pod..

Vzhľadom na veľmi citlivú záležitosť týkajúcu sa psychického stavu svojej dcéry nemala záujem uvádzať
jednotlivé podrobnosti celej záležitosti, pretože sa spoliehala na humánny rozumný a adekvátny prístup
k svojmu problému zo strany zamestnávateľa. Zamestnávateľ však neprejavil žiadnu zhovievavosť.

Odvolateľke nie je zrejmé, ako súd naložil s vyjadrením Y.. O. Q. ohľadom zdravotného stavu jej dcéry D.
K. zo dňa 20. 02. 2014 a 10. 03. 2014. Ide o vyjadrenie o zdravotnom stave po skúmanej udalosti, avšak
tieto skutočnosti dotvárajú a doplňujú jej dôvod v tom, že išlo o jednoznačný zákonný dôvod, na základe
ktorého bol zamestnávateľ povinný jej poskytnúť pracovné voľno, resp. mal vyložiť jej neprítomnosť v
zamestnaní ako ospravedlniteľnú prekážku v práci.

Pre potreby odvolacieho súdu dodatočne predkladá lekárske potvrdenie od všeobecnej nemocnice
Rimavská Sobota Psychiatrické oddelenie, ktoré je podpísané primátorom R.. Y. Q. a z ktorého
jednoznačne vyplýva, že u jej dcéry ide o závažnú psychickú poruchu. Teda nie o psychiatrickú poruchu.
Z tohto vyplýva, že samotné lekárske potvrdenie, ako to vyžaduje zákon v danom prípade, zrejme nebolo

možné presne aplikovať.

Ona mala za to, že náležitým a zákonných spôsobom zdôvodnila svoju neprítomnosť a až na súde
sa dozvedela, že tento preukaz bol „stornovaný“ a že vlastne nemá doklad na preukázanie objektívnej
prekážky v práci, ktorá robí jej neprítomnosť neospravedlniteľnou.

V tejto súvislosti odvolateľka poukazuje aj na ust. § 12 a § 13 Zákonníka práce a zároveň uvádza,
že podľa § 74 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je
zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak výpoveď, alebo okamžité
skončenie pracovného pomeru je neplatné. Podľa navrhovateľky okamžité skončenie pracovného

pomerunebolozákonnýmspôsobomprerokovanýmvpríslušnýmodborovýmorgánomanebolasplnená
hmotno-právna podmienka platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Súd mal skúmať akou
formou požiadal odporca o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru, či k žiadosti boli
pripojené prílohy a pod.. V čase, keď sa príslušný orgán rozhoduje, či dá alebo nedá súhlas, musí už
existovať písomná forma výpovede a nie je zrejmé, či v čase keď rokoval odborový orgán, či už bola

vypracovaná samotná výpoveď, alebo šlo len o predbežnú orientáciu zamestnávateľa. Súd sa vôbec
neoboznámil so zápisnicami z rokovania na mimoriadnom zasadnutí odborovej organizácie.

K podanému odvolaniu sa odporca vyjadril, žiadal, aby rozsudok okresného súdu bol potvrdený ako
správny a žiadal priznať trovy právneho zastúpenia.

Podľa odporcu súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym
skutkovým zisteniam a teda vec správne právne posúdil.Aj v prípade, že by bolo pravdou, čo navrhovateľka v odvolaní uvádza, je preukázané, že žiadosť je
stornovaná a navrhovateľka do dnešného dňa nepredložila žiadne iné potvrdenie ospravedlňujúce jej
absenciou v práci. Mala na to viac ako jeden a pol roka, no do dnešného dňa tak neurobila. Aj v prípade,

že by skutočne existoval dôvod na jej absenciu túto riadne do dnešného dňa neospravedlnila.

Navrhovateľka zrejme opomenula v odvolaní uviesť, že sa jej dcéra v dňoch kedy potrebovala tak akútne
pomoc a prítomnosť navrhovateľky, zúčastnila na viacerých pitvách. Navrhovateľka nedokázala obhájiť,
kde vlastne bola v dobe, keď sa jej dcéra, ktorá bola „psychicky na úplnom dne“ zúčastnila na tak

frustrujúcej udalosti

Navrhovateľka v odvolací citovala všetky možné aj nemožné ustanovenia rôznych zákonov, opomenula
však citovať ustanovenie, ktoré jednoznačne preukazuje odôvodnenosť skončenia pracovného pomeru,
ako aj správnosť rozhodnutia prvostupňového súdu a síce § 14 ods. 2 písm. c/ bod 1 „...sprevádzanie
rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie, alebo ošetrenie alebo liečenie...“.

Súd správne vyhodnotil, že poradenské centrum nie je zdravotnícke zariadenie.

Odporca má za to, že výklad pojmu „sprevádzanie“ ani pri najlepšej vôli neznamená päťdňovú dovolenku
v Čechách. Navrhovateľka nedokázala obhájiť ani skutočnosť, prečo neodcestovala na Slovensko,

so svojou dcérou za jej obvodným lekárom, keď ako ona tvrdí vo svojej výpovedi nemohla ísť
do zdravotníckeho zariadenia, nakoľko dcéra v Čechách nemá lekára. Pri náhlom ochorení nie je
dostačujúce navštíviť poradenské centrum zaoberajúce sa určením stratégie smerovania štúdia. Tiež
zdôrazňuje, že akékoľvek akreditované zdravotnícke zariadenie je povinné prijať akéhokoľvek pacienta,
ktorého zdravotný stav vyžaduje akútne ošetrenie.

Na jednej strane sa navrhovateľka vo svojom odvolaní dožaduje striktného dodržiavania právnych
predpisov a na druhej strane ustanovenia zákona, ktoré sú v jej neprospech žiada vykladať
benevolentnejšie.

Je poľutovaniahodné, že navrhovateľka za účelom ospravedlnenia svojho nerozvážneho konania
neváhazneužiťzdravotnýstavsvojejvlastnejdcéryresp.zneužiťmenosvojejdcérynaúčelydosiahnutia
majetkového prospechu a tento zámer ukrýva za vyjadrenie, že sa nechce o zdravotnom stave svojej
dcéry zmieňovať podrobnejšie, nakoľko ide o citlivú záležitosť. Skutočnosť, že navrhovateľka neváha
urobiť všetko preto, aby sa dostala k finančnému prospechu potvrdzuje aj fakt, že neváhala osloviť

primára psychiatrického oddelenia pochádzajúceho z toho istého regiónu ako navrhovateľka, na ktorého
sa nakontaktovala, prostredníctvom spoločného známeho a tento vydal lekárske potvrdenie, ktoré s
medicínou bezpochyby nemá nič spoločné.

K námietke navrhovateľky, že prerokovanie okamžitého skončenia pracovného

pomeru nebolo zákonné odporca uviedol, že ide o jedno z ďalších vykonštruovaných obvinení
navrhovateľky v úmysle čo naviac zneprehľadniť celé konanie, nakoľko túto výhradu v konaní pred
súdom prvého stupňa nepredniesla. V skutočnosti k riadnemu prerokovaniu jej okamžitého skončenia
pracovného pomeru došlo.

Navrhovateľka sama v odvolaní priznáva, že lekári jej odporučili, aby jej dcéra zanechala štúdium, ak ho
psychicky zle znáša. Ďalej sama priznáva, že si bola vedomá zlého psychického stavu svojej dcéry, no
nič preto neurobila. O jej prístupe k práci svedčí takisto aj skutočnosť, že potvrdenie, ktorým deklaruje
existenciu psychickej poruchy svojej dcéry bolo vystavené dňa 31. 10. 2014 a teda viac ako týždeň po
vynesení rozsudku a viac ako rok a pol po tom, čo bola „údajne“ hospitalizovaná na psychiatrickom

oddelení.Súdposkončenídokazovaniazreteľneajasnepoučilvšetkýchúčastníkovomožnostipredložiť
ďalšie dôkazy a navrhovateľka tieto dôkazy nenavrhla vykonať ak iste z toho dôvodu, že v tej dobe
ani len netušila, že nájde spriaznenú dušu, ktorá jej dokáže zabezpečiť takéto „fiktívne“ potvrdenie.
Navrhovateľka vo svojom odvolaní poukazuje na skutočnosti, ktoré je boli od samého začiatku známe,
no v konaní pred súdom prvého stupňa ich neuvádzala.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP,
ako vo výroku vecne správny.V danej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozsudku súdu
prvého stupňa. Z obsahu spisu vyplýva, že procesný súd správne postupoval, keď zamietol návrh.

Dôvody, pre ktoré tak urobil okresný súd správne a podrobne rozobral v odôvodnení svojho rozsudku.
S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje
(§ 219 ods. 2 OSP).

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti záverov ďalej poukazuje.

Podrobnosti postupu odvolacieho súdu v občianskom súdnom procese sú určené ustanoveniami § 201
až 226 OSP. V týchto ustanoveniach sú dané pravidlá, ktoré okrem iného určujú za akých podmienok
možno podať odvolanie, čo má odvolanie obsahovať, aby mohlo byť preskúmané odvolacím súdom, a
postup, ktorý môže odvolací súd zvoliť.

Odvolaciekonanievžiadnomprípadenespočívavprehodnocovanízáverovsamosudcuokresnéhosúdu
tromi sudcami odvolacieho súdu.

Ustanovenie § 120 ods. 4 OSP určuje povinnosť súdu prvého stupňa poučiť účastníkov o tom, že
všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť, alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým

sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115 a) najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok
uvedených v § 205 a.

Samozrejme netýka sa to vecí, v ktorých možno konanie začať aj bez návrhu (§ 120 ods. 2 OSP).

Na pojednávaní pred okresným súdom dňa 02. 10. 2014 súd návrh na vykonanie dôkazu výsluchom
svedkýň R.. X., R.. V. a R.. F. zamietol. Zároveň bolo dané účastníkom poučenie v zmysle ust. § 120
ods. 4 a právni zástupcovia oboch účastníkov uviedli, že ďalšie dôkazné návrhy neoznačujú.

Navrhovateľka v odvolaní vytýka súdu, že nevykonal dôkazy výsluchom svedkýň R.. F., R.. V. a R.. X.,
najmä na otázku, či potvrdenie týkajúce sa ošetrenia člena rodiny je možné jednostranným rozhodnutím
zo strany vystaviteľa zrušiť. Sama navrhovateľka však uvádza, že ide o individuálny správny akt, ktorý
podlieha určitým právnym predpisom. Znamená to, že navrhovateľka označené svedkyne navrhuje

vypočuť na zodpovedanie právnej otázky, v ktorej si však súd musí „zjednať jasno“ sám.

V ďalšom odvolaní navrhovateľka rozoberá skutočnosti a dôkazy vykonané súdom prvého stupňa a
navrhuje, aby z nich boli vyvodené iné skutkové a právne závery než tak učinil súd prvého stupňa.

Podľa ust. § 213 ods. 1 OSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého
stupňa s výnimkou ustanovených v ods. 2 až 7.

Podľa ods. 2 citovaného paragrafu, ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie
právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci

rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

Podľa ods. 3 citovaného paragrafu, ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje
sám.

Znamená to, že odvolací súd bez zopakovania dokazovania, alebo doplnenia dokazovania nemôže
prehodnotiť závery skutkových zistení, ktoré urobil okresný súd. V skúmanej veci odvolací súd neprijal
záver,žesúdprvéhostupňadospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam
a preto nevidel dôvod opakovať vykonané dôkazy a navrhovateľka na ďalšie dôkazy, ktoré bez svojej

viny nemohla použiť v prvostupňovom konaní nepoukazovala.

Navrhovateľka vytýka súdu „zrejme nedostatočný“ postup, pretože napr. podľa nej mal súd skúmať akou
formou požiadal odporca o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru.Pokiaľ navrhovateľka považovala vyriešenie resp. oboznámenie tejto okolnosti za spor rozhodujúcu
otázku, treba zdôrazniť, že ide o kontradiktórny proces a súd z vlastnej iniciatívy nezisťuje skutočnosti,

ktoré za daných okolností nepovažuje za potrebné. Nie je vinou súdu, že neskúmal, či zákonným
spôsobom bolo prerokované s príslušným odborovým orgánom okamžité skončenie pracovného
pomeru. Bolo na navrhovateľke, aby tvrdila, že okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo
prerokované zákonným spôsobom a v tomto zmysle mala predložiť alebo navrhnúť dôkaz. Prípadne
ak by nebolo v jej „silách“ takýto dôkaz predložiť, mala žiadať, aby tento dôkaz zadovážil súd. Odvolací

súd považuje za vhodné podotknúť, že okamžité skončenie pracovného pomeru s navrhovateľkou
odporca identifikoval jednoznačne ako porušenie ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce,
teda dôvod okamžitého skončenia je identifikovaný s poukazom na zákonné ustanovenie, ktoré však
hovorí o závažnom porušení pracovnej disciplíny a nie o porušovaní pracovnej disciplíny zvlášť hrubým
spôsobom a pod..

Na zmenu, alebo zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolacím súdom, nepostačuje názor
účastníka, podľa ktorého mal súd vyhodnotiť vykonané dokazovanie inakm ale je potrebné, aby účastník
poukázal, kde pri hodnotení vykonaných dôkazov súd prvého stupňa pochybil a ako musí poukázať, v
čomkonkrétnespočívanesprávnosťaplikácieprávnejnormy,keďužtakétotvrdeniepoužíva.Odvolanie,
i keď obsiahle, musí byť skutkovo a právne uchopiteľné v zmysle § 201-226 OSP. V opačnom prípade

ide iba o prezentáciu svojho náhľadu.

Vodvolacomkonanímalodporcaplnýúspech.Spoukazomnaust.§142ods.1OSPa§224ods.1OSP
krajský súd mu priznal aj náhradu uplatnených trov odvolacieho konania a to trov právneho zastúpenia.
Ide o jeden úkon advokáta á 386,74 € s pripočítaním paušálnej náhrady 8,04 €, čo spolu predstavuje

sumu 394,78 €. Túto sumu navrhovateľka uhradí k trovám právneho zástupcu odporcu v lehote do 3 dní.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.