Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. február 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/1158/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711202870
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6711202870.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej veci
navrhovateľky Y. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XXXX/XX, XXX XX T., zastúpenej splnomocnenou
zástupkyňou Q. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XXXX/XX, XXX XX T. proti odporcovi Q. W., nar. XX.
XX. XXXX, bytom O. XXX/X, XXX XX T., v konaní o návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva, o odvolaní navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k.
7C/28/2011-142 zo dňa 26. 06. 2013 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje v znení, že v ňom špecifikované nehnuteľnosti prikazuje do
výlučného vlastníctva odporcu Q. W., nar. X. X. . XXXX, bytom T., O. XXX/X.
Navrhovateľka a odporca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k
nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX, vedenom v katastri nehnuteľností pre okres T.,
obec T., katastrálne územie T. ako parcela registra „C“ č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere
142 m2, parcela registra „C“ č. XXXX, zastavené plochy a nádvoria o výmere 342 m2 a rodinný dom
súp. č. XXX postavený na parc. č. XXXX s tým, že nehnuteľnosti v rozsahu spoluvlastníckeho podielu
navrhovateľky (v 3-inách) prikazuje do vlastníctva odporcu Q. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., O.

XXX/X. Zároveň zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke sumu 41 850,- €, do 15 dní od právoplatnosti
rozsudkuanaúčetOkresnéhosúduZvolentrovykonaniavovýške2707,08€,do3dníodprávoplatnosti
rozsudku. V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľka vo svojej žalobe
žiadala, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo medzi ňou a odporcom, pretože napriek
tomu, že sú spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností s odporcom, odporca sám užíva celú domovú
nehnuteľnosť, navrhovateľka ju teda nemá možnosť užívať, pričom odporca ju nechce do domu ani len

pustiť. Okresný súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi, znaleckým
posudkom, pričom z listu vlastníctva č. XXX, vedeného pre katastrálne územie T., obec T. zistil, že
spoluvlastníkmi parciel č. XXXX a XXXX a rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na parc. č. XXXX
sú navrhovateľka v 3/4 a odporca v 1/4. Konštatoval, že navrhovateľka nadobudla svoj spoluvlastnícky
podiel darovacou zmluvou zavkladovanou pod V 392/2009-638/2009 a odporca na základe dedičského
rozhodnutia č. k. 16D/645/2007. Návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

zo dňa 15. 02. 2011 žiadala navrhovateľka zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo tak ako
je uvedené v petite návrhu na začatie konania. Okresný súd konštatoval, že odporca nesúhlasil so
žalobou a trval na tom, že od roku 1970 ako býva v dome robil všetko okolo domu len on. Nesúhlasil
so zrušením podielového spoluvlastníctva tvrdiac, že dom postavil on sám a patrí mu ako celok.
Napriek tomu, že na liste vlastníctva č. XXX sú zapísané spoluvlastnícke podiely v prospech neho
a navrhovateľky trval na tom, že len on je vlastníkom predmetných nehnuteľností. Zo znaleckého

posudku, ktorý vypracovala znalkyňa G.. Y. W. pod č. 40/2012 okresný súd zistil, že ohliadkou domovej
nehnuteľnosti súp. č. XXX, ktorá sa nachádza v katastrálnom území T., obec T. znalkyňa dospela kzáveru, že reálne rozdelenie domovej nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX nie je možné. Konštatovala,
že samostatnú bytovú jednotku, ktorá by zodpovedala štandardu tak, aby bol vstup do tejto bytovej
jednotky prístupný samostatným vchodom, nie je možné z niekoľkých dôvodov vytvoriť. Predovšetkým

je to finančne nákladné, pretože by si to vyžadovalo rozdeliť vstupnú miestnosť na dva samostatné
vstupy, tak aby vstupy slúžili len jednému vlastníkovi, ďalej by bolo potrebné na prízemí vybudovať
nové sociálne zriadenie. Taktiež by bolo potrebné prerobiť rozvody ústredného kúrenia tak, aby bolo
možné vykurovať novovytvorenú bytovú jednotku samostatne a rozdeliť prívody inžinierskych sietí,
vody, plynu a elektriny. Náklady spojené s rozdelením rodinného domu na dve samostatné bytové

jednotky by boli finančne náročné, pričom vzhľadom na vzťah spoluvlastníkov objektu by bolo rozdelenie
domovej nehnuteľnosti fakticky nemožné. Všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti vyčíslila znalkyňa na sumu
55 800 €. Z rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 2T/65/2009 zo dňa 23. 10. 2009, ktorý nadobudol
právoplatnosť 23. 10. 2009 okresný súd zistil, že obžalovaný Q. W., nar. XX. XX. XXXX bol uznaný
vinným z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1,2 Trestného zákona s poukazom na § 139
ods.1písm.c/Trestnéhozákona.Okresnýsúduviedol,ževykonanýmdokazovanímmalpreukázané,že

nehnuteľnosti, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľky a odporcu užíva výlučne odporca,
ktorý neumožňuje navrhovateľke užívať svoj spoluvlastnícky podiel. Konštatoval, že dôvodom podania
návrhu na zrušenie spoluvlastníctva zo strany navrhovateľky bola skutočnosť, že medzi spoluvlastníkmi
nedošlo k dohode ohľadom hospodárenia so spoločnou vecou, pričom odporca nie je schopný dohodnúť
sa na vyporiadaní spoluvlastníctva. Voči matke spoluvlastníčky sa správa násilným spôsobom, za

čo bol odsúdený Okresným súdom Zvolen v trestnom konaní. Dôvodom podania návrhu na zrušenie
spoluvlastníctva zo strany odporkyne je teda skutočnosť, že medzi spoluvlastníkmi došlo k nezhodám
ohľadom hospodárenia so spoločnou vecou, pričom odporca nie je ochotný dohodnúť sa na zrušení
spoluvlastníctva. Trvá na tom, že je výlučným vlastníkom celej nehnuteľnosti, čo však v konaní nebolo
preukázané, nakoľko nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľky v 3-nách a odporcu

v 1-ine. Okresný súd v odôvodnení predmetného rozhodnutia ďalej uviedol, že tak ako uviedla znalkyňa
na pojednávaní konanom na okresnom súde a v znaleckom posudku, rozdelenie domovej nehnuteľnosti
podľa spoluvlastníckych podielov by si vyžiadalo značné finančné náklady. Súd zohľadnil tú skutočnosť,
že odporca so svojou rodinou v rodinnom dome býva, tento užíva, nemá sa kde odsťahovať, preto je v
danom prípade najúčelnejšie, aby súd prikázal podiel patriaci vlastnícky navrhovateľke odporcovi tak,

že sa stane výlučným vlastníkom celej nehnuteľnosti. Súčasne okresný súd zaviazal odporcu vyplatiť
navrhovateľketitulomhodnotyspoluvlastníckehopodielusumu41840€,ktorápredstavuje3/4zcelkovej
hodnoty nehnuteľností vyčíslenej podľa znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou Ing. Y. W. v
sume 55 800 €.

Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa odvolala navrhovateľka a odporca. Uviedla, že podáva
odvolanie v časti rozhodnutia o spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva a to z toho dôvodu,
že vzhľadom na predchádzajúce správanie sa odporcu nie je predpoklad, že by on dobrovoľne vyplatil
navrhovateľku v zmysle predmetného rozhodnutia. Odporkyni nie je známa výška existencie dlhov
odporcu v exekučných konaniach vedených proti odporcovi ako dlžníkovi, preto, keďže ani samotná

navrhovateľka nedisponuje prostriedkami na vyplatenie odporcu v prípade prikázania nehnuteľnosti
do jej výlučného vlastníctva, domnieva sa, že vhodnejším spôsobom, by bol spôsob vyporiadania
podielového spoluvlastníctva ten, že sa nariadi predaj nehnuteľností a výťažok z predaja sa rozdelí
podľa spoluvlastníckych podielov. Tento spôsob by podľa názoru navrhovateľky vyhovoval obidvom
stranám, pretože každý by si mohol zabezpečiť bývanie z prostriedkoch získaných z predaja spoločných

nehnuteľností. Navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak,
že nariadi predaj nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania a výťažok z predaja
rozdelí podľa spoluvlastníckych podielov.

Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa odvolal aj odporca a v odvolaní uviedol, že podáva

odvolanie v časti rozhodnutia o spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Zdôraznil, že
nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom vyporiadania je jeho výlučným vlastníctvom, preto sa cíti, ako
výlučný vlastník, nie podielový.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom odvolaním navrhovateľky a odporcu

podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a odvolaním napadnutý
rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1,2 OSP potvrdil v znení uvedenom
vo výroku tohto rozsudku, pretože predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je
vždy celá vec, nielen spoluvlastnícky podiel druhého spoluvlastníka.Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že predmetom konania je zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva. Právo každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd s návrhom

na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyplýva zo zásady, že nikto nesmie byť
spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Dôvodom pre podanie takéhoto návrhu,
však spravidla býva skutočnosť, že medzi spoluvlastníkmi došlo k nezhode ohľadom hospodárenia
so spoločnou vecou, prípadne, že sa spoluvlastníci nedohodli o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva.

Podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov

nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Z citovaného znenia ust. § 142 Občianskeho zákonníka vyplýva, že Občiansky zákonník upravuje
jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje aj ich poradie,

ktoré je pre súd záväzné. Prvý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva - reálne
rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov - prichádza do úvahy iba tam, kde je
predmet spoluvlastníctva reálne deliteľný. Ak je predmetnom zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva reálne deliteľná nehnuteľnosť - stavba, jej rozdelenie treba posudzovať v súlade so
stavebným zákonom č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, pritom treba dbať na to, aby reálnym

rozdelením vzniknuté časti boli samostatnými vecami v zmysle ust. § 118 Občianskeho zákonníka.
Samotná možnosť reálneho rozdelenia na dve, alebo viac vecí ešte nie je postačujúca, lebo okrem nej
treba zvážiť aj to, do akej miery možno od spoluvlastníkov spravodlivo požadovať vynaloženie nákladov
spojeným s reálnym rozdelením veci. Ak si rozdelenie nehnuteľnosti vyžaduje vykonanie nákladných
stavebných prác, je potrebné nehnuteľnosť považovať za reálne nedeliteľnú. Druhý spôsob zrušenia

a vyporiadania podielového spoluvlastníctva prichádza do úvahy v prípade, ak rozdelenie predmetu
spoluvlastníctva nie je možné a preto je prikázanie veci za primeranú náhradu jednému, alebo viacerým
spoluvlastníkom vhodným riešením. Súd pritom prihliada na účelné využitie veci. V zmysle ust. § 142
ods. 1 Občianskeho zákonníka súd prihliada aj na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči
ostatným spoluvlastníkom v tom zmysle, že pokiaľ súd zistí, že vo vzájomných vzťahoch spoluvlastníkov

existuje prvok násilia, tak zruší podielové spoluvlastníctvo aj keby niektorý zo spoluvlastníkov chcel
zotrvať naďalej v spoluvlastníckom vzťahu. Primeranou náhradou treba rozumieť príslušný podiel
všeobecnej ceny veci. Treba ju chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch umožňujúci
podľamiestnychpodmienokobstaraniepodobnejveci,akábolapredstavovanápodielomspoluvlastníka,
ktorý pripadol druhému spoluvlastníkovi, prípadne ostatným spoluvlastníkom, ak je spoluvlastníkov viac.

Primeranú náhradu určuje súd, na základe znaleckého posudku. Predmetom zrušenia a vyporiadania
spoluvlastníctva je vždy celá vec. Tretí spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
je nariadenie predaja spoločnej veci v prípade, že ju žiadny zo spoluvlastníkov nechce. V uvedenej
súvislosti odvolací súd uvádza, že z vykonaného dokazovania nevyplynula skutočnosť, že by odporca
odmietol byť vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a teda by neprichádzal do úvahy tento spôsob

vyporiadania. Z uvedeného vyplýva, že nie je možné vyporiadať nehnuteľnosť nariadením jej predaja,
pretože na to nie sú splnené zákonom stanovené podmienky, keďže jeden zo spoluvlastníkov (odporca)
prejavil záujem byť vlastníkom predmetných nehnuteľností (domovej nehnuteľnosti vrátane pozemkov),
pričom v konaní neboli preukázané okolnosti hodné osobitného zreteľa, tak ako to vyžaduje ust. § 142
ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že pokiaľ okresný súd zvolil druhý z vyššie uvedených
spôsobov vyporiadania spoluvlastníctva, tak jeho postup bol správny a v tomto smere mu nemožno
vytknúť žiadne pochybenie.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania navrhovateľky
a odporcu, odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1,2 OSP ako vecne
správny v znení uvedenom vo výroku tohto rozsudku potvrdil konštatujúc, že tvrdenie odporcu o
tom, že on bol výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností už pred podaním návrhu na začatiekonania a teda žaloba (návrh na začatie konania), predmetom ktorej je zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva je neopodstatnená, nebolo v konaní predložením právne relevantných
dôkazov preukázané.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na
ust. § 142 ods. 1 OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, pretože tak navrhovateľka ako aj
odporca neboli v odvolacom konaní úspešní.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.