Rozsudok – Majetok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava I

Rozhodutie vydal sudca JUDr. David Lindtner

Oblasť právnej úpravy – Trestné právoMajetok

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 46T/161/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313010919
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. David Lindtner

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2015:1313010919.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave pred samosudcom JUDr. Davidom Lindtnerom, na hlavnom

pojednávaní konanom dňa 17.02.2015 takto

r o z h o d o l :

obžalovaný:

T. Č., R.. XX.XX.XXXX C. D., T. D. D., K. XXX/XX, R., na I.,

j e v i n n ý, ž e

dňa 25.05.2012 v čase od 06.11 hod. do 06.25 hod. v Ivanke pri Dunaji, Senecká cesta č. X v
prevádzke spoločnosti I. N. I., s.r.o. odcudzil prepravované zásielky tým spôsobom, že hoci ako
brigádnik bol pridelený na nákladu kamiónov v nakladacom priestore č. 25 a bol povinný pracovať
iba v mieste svojho nakladacieho priestoru, prešiel do objektu triediacej haly č. 1 a č. 3, kde odcudzil
zásielku č. XXX-XXXXXXXX, ktorú prepravovala spoločnosť In Time, s.r.o. pre prijímateľa Slovak

Telekom, a.s. a obsahovala Gigaset C 300 v hodnote 24,89 €, zásielku č. XXX-XXXXXXXX, ktorú
prepravovala spoločnosť In Time, s.r.o. pre prijímateľa Slovak Telekom, a.s. a obsahovala Gigaset AS
200 v hodnote 13,94 €, zásielku č. XXX-XXXXXXXX od odosielateľa PPI-ETC Slovakia , s.r.o. pre
prijímateľa Talkive ,s.r.o. ktorá obsahovala tri kusy mobilných telefónov a to : MT Samsung GT-S5230
Star Hello Kitty, IMEI-XXXXXXXXXXXXXXX v hodnote 100,97 €, MT Sony Ericsson LT 26iXperia S,
IMEI -XXXXXXXXXXXXXXX v hodnote 451,63 € a MT Sony Ericsson W 100iSpiro contrast, IMEI-
XXXXXXXXXXXXXXX v hodnote 62,82 €, čím spôsobil poškodenej spoločnosti Slovak Parcel Service
s.r.o., Senecká cesta č. 1, Ivanka pri Dunaji škodu vo výške 654,25 €,

t e d a

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu,

č í m s p á c h a l

prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona

za to sa
o d s u d z u j e:

Podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., s použitím § 56 ods. 1
Tr. zák., k peňažnému trestu vo výške 500,-(päťsto) Eur.Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. súd obžalovanému ustanovuje pre prípad, že by bol výkon peňažného trestu
úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) mesiace.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodenú spoločnosť Slovak Parcel Service s.r.o., Senecká cesta č. 1,
Ivanka pri Dunaji, IČO: 31 329 217, odkazuje s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní po oznámení prejednávanej veci a po vyhlásení obžalovaného T. Č. v
zmysle§257ods.1písm.a)Tr.por.otom,žejenevinný,vykonaldokazovanievýsluchomobžalovaného,
svedkov a prehraním kamerového záznamu a na záver sa súd oboznámil s relevantnými listinnými

dôkazmi zabezpečenými v rámci prípravného konania ako aj na hlavnom pojednávaní. Na základe takto
vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd zistil a ustálil skutkový a právny stav tak, ako je
uvedený v skutkovej a právnej vete výrokovej časti tohto rozsudku.

Ku skutku:

Obžalovaný T. Č. na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku a uviedol, že si myslí, že voči jeho
osobe je to krivda zo strany B., pretože keď sa zamestnal , cestoval do práce autom a keďže mal
k dispozícii auto, tak ho K. H. požiadal, aby vozil z práce aj do práce jedného kolegu, za čom dostal
príplatok 4,-eur za odvoz. Zo začiatku to vykonával, ale časom mu prišlo, také že prerobí. K. H. potom

túto službu odmietol, na čo mu povedal, že nemá iného vodiča, ktorý by to mohol vykonávať. Tento spor
ostal medzi nimi neuzatvorený a on kolegu už nevozil. Hneď v období po odmietnutí mu bola prideľovaná
jedna z najťažších prác, čo je práca na kamiónoch, kde sám musí nakladať 7 kamiónov naraz. Prácu
mali prerozdeľovanú na začiatku zmeny. Miesto práce v rámci skladu nebolo určené, pohybovať sa mohli
v rámci celého skladu bez nejakého nahlasovania vedúcemu. V tejto prevádzke s tým istým vedením

pracoval 1 a 1 roka ako študent a pred týmto incidentom cca 3 mesiace. V súčasnosti je zamestnaný
ako programátor spol. O. soft. Priznáva, že najmä zo zdravotných dôvodov nepracoval efektívne. Tváril
s sa často, že pracuje a prechádzal sa po sklade s ľahkými zásielkami. Podľa neho je nemožné z toho
komplexu niečo odcudziť, pretože sa prechádza cez detektor. A v prípade, že tento detektor nefungoval,
bola vykonaná prehliadka a niekedy bola až tak intenzívna, že si musela osoba vyzliecť nohavice. V

prípade, že detektor reagoval, osobná prehliadka bola aktívnejšia. Na fotkách prenáša nejaké krabice,
bola to náplň jeho práce, prenášali krabice z jedného miesta na druhé. Jeho zmena končila o v to ráno
o 8.15 hod. a kamióny sa nakladali od 06.00 hod. Nepamätá si, či na konci mojej zmeny niekto pečatil
kamióny, pričom kamióny v čase keď on odišiel z práce boli naložené asi z tak 5-6 %. Vodič kamiónu
si preberá kamión o 22.00 hod. Poobedná zmena nakladá tie isté kamióny, ako nakladal on ráno. Je

nezmysel, aby sa posielal kamión, ktorý je naplnený do 5 %. Niekedy sa stalo, že sa dvere kamiónu
iba zatvorili, ale nikdy sa nepečatili za jeho prítomnosti. Plomba, ktorou sa zabezpečí kamión vzhľadom
na to, že je plastová, sa dá aj niekoľko krát odstrániť a znovu zapečatiť. Párkrát sa mu stalo, že dostal
pokyn od H., aby kamión, ktorý bol pristavený a ktorý bol zapečatený plombou otvoril, takže túto plombu
roztrhol a hodil na zem. Pár dní potom čo mali byť odcudzené zásielky ho kontaktoval D. H., s tým

že mu povedal do telefónu „príď zajtra o 10.00 hod. do skladu, pozrieme si to kino“. Asi hodinu na to
mu opätovne telefonoval a povedal mu aby som priniesol telefón. On /obžalovaný/ mu povedal, aby sa
obrátil na políciu, že nevie o čo sa jedná. N. H. O. H. uviedli vo výpovedi v prípravnom konaní, že už do
práce nedošiel a vyhýbal sa kontaktu, čo nie je pravda, pretože sa kontaktoval aj s políciou. Do práce
neprišiel z dôvodu, že raz brigádnikom H. rozprával, že mali podozrenie, že im brigádnik odcudzil veci,

a tohto zobrali do skladu, kde ich H. zbil. Aj keď vie, že to neodcudzil, riskovať to nechcel.
Obžalovaný sa ku jednotlivým fotografiám ktoré mu boli súdom predložené z kamerových záznamov
a následne k samotnému kamerovému záznamu, ktorý súd na hlavnom pojednávaní prehral vyjadril
tak, že na záznamoch drží v ruke zásielku v mieste, kde sa nakladali zásielky, ktoré sa nakladali aj
potom v sklade, vychádza z kamióna a v ruke drží zásielku, ktorú berie z kamióna do priestorov skladu,

vynáša túto zásielku z kamióna, pretože pokiaľ by sa prechádzal po sklade, bolo by zrejmé, že nemá
prácu. Nevie sa vyjadriť k tomu, prečo je zohnutý pod dopravníkovým pásom ani prečo sa skláňa, nie
je vylúčené, že práve skenuje zásielku.

Súd skutočnostiam, ktoré v rámci svojej obrany uviedol obžalovaný, vyhodnocujúc jeho výpoveď vo

vzájomnom kontexte s ďalšími vykonanými dôkazmi, neuveril. Tvrdenie obžalovaného, že sa pohybovalaj po tých priestoroch spoločnosti, v ktorých nemal žiadnu náplň práce iba z dôvodu, že chcel pôsobiť,
že pracuje, považuje súd najmä s poukazom na kamerové záznamy a výpovede jednotlivých svedkov,
ktoré vzájomne korešpondujú, za účelové, vedené snahou zbaviť sa vlastnej trestnej zodpovednosti.

Obžalovaný je zo skutku usvedčovaný výpoveďou svedkov, ktorých výpovede sú kompaktné, bez
vzájomných rozporov a protirečení, pričom z osôb týchto svedkov ani z okolností prípadu nezistil súd
žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by výpovednú hodnotu týchto výpovedí akokoľvek znižovali, resp.
ktoré by zakladali akékoľvek pochybnosti o dôveryhodnosti týchto svedkov.

Svedok D. H., na hlavnom pojednávaní k veci uviedol, že jeho otec má spol. H. s.r.o, a v rozhodnom
čase pre spol. I. s.r.o. vykonávali skladové práce prostredníctvom tretích osôb, ktoré zamestnávali.
Takto bol prostredníctvom nich zamestnaný aj obžalovaný, ktorý bol zaradený ako manipulant, teda
nakladal, vykladal a triedil zásielky. On /svedok/ v rozhodnom čase na prevádzke nebol, o veci vie iba
sprostredkovaneodN.V.azkamerovéhosystému.Nakamerovomzáznamevidelto,žepánobžalovaný
vyšiel zo svojho kamiónu a prešiel do priestoru tej časti skladu, kde nemal čo robiť. Ku preloženej

fotodokumentácii z kamerových záznamov svedok uviedol, že na fotke obžalovaný v ruke drží nejaký
balík v priestoroch, kde nemá čo robiť, pretože z tohto priestoru nemá čo prenášať do kamióna na
paletách. Ďalej uviedol, že technicky prebieha nakládka zásielok tak, že prví brigádnici prídu o 04.00
hod., nakladajú sa zásielky cca do 09.00 hod. potom prichádza ďalšia zmena o 14.00 hod. a nakladá
sa až do 22.00 hod. Kamión sa zaplombuje až po 22.00 hod. Až do 22.00 hod. sa kamión dokladá.

Podozrenie, že veci odcudzil práve obžalovaný vyvodili z toho, že na fotkách z kamerových záznamov
nesie obžalovaný zásielky v priestoroch, v ktorých nemal čo robiť. Na to, že sú veci odcudzené sa príde
tak, že pri vykládke kamiónu na druhý deň sa zistí, že sa v zásielkach nenachádzajú veci, ktoré tam
majú byť, alebo to zistí až zákazník po otvorení zásielky. Ľudia sú vynaliezaví. U nich mali skúsenosti, že
sa kradlo tak, že páchateľ vybral vec zo zásielky, hodil ju na zem medzi skladom a kamiónom a potom

ako vyšiel z budovy si pre tieto veci prišiel. V posledných dvoch rokoch sa im nič také nestalo. Majú
aj detektor, cez ktorý všetci prechádzajú a tiež majú človeka, ktorý obchádza vonku kamióny, či niekto
niečo nevyhodil. Neexistujú žiadne písomné interné smernice, kde sa môžu zamestnanci pohybovať.

Svedok K. H., na hlavnom pojednávaní vypovedal, že je vedúcim zmeny, obžalovaný mal v rozhodnom

čase na práci nakladanie kamiónov a nič iné. Tých kamiónov bolo 7. Mal sa pohybovať práve v prostredí
kamiónov a prípadne na záchode. Ku preloženej fotodokumentácii z kamerových záznamov svedok
uviedol, že sa obžalovaný pohybuje aj v časti skladu, kde nemá o čo robiť, pretože sa tam nenachádza
kamión a WC je opačným smerom. Čo sa týka nakládky kamiónov, obžalovaný bol na rannej zmene
od 04.00h do 09.00 h., následne sa kamióny nakladajú od 14.00 h do 21.00 h. Kamión sa plombuje po

tom, ako sa odchádza vo večerných hodinách po 22.00 h. Každý zamestnanec musí prejsť detektorom.
Ten detektor funguje, ale niekedy nefunguje, je to skôr psychologický prvok. V prípade, že nefunguje
detektor, požaduje od zamestnancov, aby si dali dole opasok a veci z vreciek nohavíc. Zamestnanci majú
skrinky v šatni, ktorá sa nachádza mimo priestorov skladu. Požadujú od zamestnancov, aby si všetky
osobné veci pred vstupom do priestorov skladu nechali v skrinke, alebo v šatni. Osoba môže vyniesť

nejaké zásielky zo skladu napr. v čase, keď nikto nie je pri detektore popri ňom cez dvere von do šatne.
Druhá možnosť je tá, že medzi kamiónom a skladom je malý priestor, cez ktorý môže malý tovar vyniesť,
resp. vyhodiť. V ten deň mu obžalovaný povedal, že musí ísť skôr domov, že musí ísť na skúšku ale
viem , že vtedy už do školy nechodil. Nie je pravdou, že by dôvodom, prečo podali trestné oznámenie,
bola skutočnosť, že obžalovaný prestal voziť jedného zamestnanca. Je pravdou, že mu povedal, že je

lenivý a že si vyberá prácu.

Svedok K. Ň., na hlavnom pojednávaní k veci uviedol, že to bola neštandardná situácia, pretože
nemali nahlásenú stratu zásielky. Im z Košíc cez reklamačné oddelenie bolo nahlásené, že do firmy
do ktorej doručili zásielku, obsah zásielky súhlasí, avšak v zásielke sú veci navyše. V tej zásielke mali

navyše obaly z telefónov a gigaset. Tú zásielku preverili pomocou videozáznamov na kontrolu balíkov.
Videozáznamy majú za účelom kontroly balíkov, nie osôb. Zo záznamov zistili, že balík bol naložený do
kamióna a bol naskenovaný obžalovaným. Potom zistili, že tie veci, čo boli v tých balíkoch navyše boli
zásielky, ktoré mali byť doručené v Bratislave. Začali preto preverovať zásielky a zistili, že boli v sklade
v Bratislave s tým, že mali byť doručovaný kuriérmi v Bratislave. Nevedia presne, či obžalovaný vzal

presne tie dva balíky, ktoré mali byť doručené v Bratislave a či tieto naložil do kamióna. Vedia iba to,
že obžalovaný z dvoch kôp vzal dva balíky, pričom v tých dvoch kopách chýbali práve tie dva balíky,
ktorých obaly sa našli v treťom balíku, ktorý sa nachádzal v Košiciach. Obžalovaný z priestoru, kde sa
nachádzali zásielky pre kuriérov vzal dve zásielky a tieto odniesol do kamiónu. Akým spôsobom vyniesoltelefóny nevie. Obžalovaný nakladal balíky od 04.00 h do 09.00 h. pričom tie kopy, ktoré sa rozdeľujú,
sa do tohto času všetky rozdelia, čiže je už čistá hala. Podľa jeho informácii obžalovaný skenoval ten
balík, ktorý bol doručený do Košíc a v ktorom sa našli tie veci navyše. V tú rannú zmenu nenakladal

balíky nikto iný než obžalovaný a rovnako balíky aj skenoval. Balík ktorý išiel do Košíc a ktorý obsahoval
veci navyše mohol byť do skladu z ktorého bol odoslaný do Košíc doručený buď večer predtým, alebo
skoro ráno. Obaly z telefónov sa našli v Košiciach s mobily zmizli. Kuriér, ktorý tieto balíky mal doručiť
ani nevedel že mu chýbajú, pretože už boli už v Košiciach. Ich spoločnosť prepraví asi 60.000 zásielok
za deň a minulý rok mali asi dve takéto krádeže, jedna z toho práve obžalovaný. Kamerové záznamy

kontrolujú iba vtedy, keď hľadajú zásielku. O 09.00 h. sa už v priestoroch nenachádzajú žiadne balíky,
pretože kuriéri si ich rozoberú. Po 10.00 hod. už nie je čo kontrolovať, pretože už sú všetky zásielky
rozobraté, pretože v priestoroch už nie je žiadna zásielka.
Kupreloženejfotodokumentáciizkamerovýchzáznamovsvedokuviedol,žesatunachádzaobžalovaný,
ktorý v ľavej ruke drží niečo, s čím ide z miesta kde sa mali nachádzať tie odcudzené zásielky smerom
ku kamiónom, pričom v tomto mieste nemal čo robiť. Brigádnik nemá čo nosiť akúkoľvek zásielky do

kamiónu,pretožetátomumôževypadnúťzpásu.Nafotografiinač.l.45jeobžalovanývkamióne,pričom
podľa jeho názoru drží v ruke krabicu, ktorá mala ísť do Košíc. Na fotografii na č.l. 46 je obžalovaný,
ktorý má podľa jeho názoru tú odcudzenú krabicu v rukách a nakladá ju do kamiónu. Snažia sa o to, aby
brigádnici nevedeli čo je v zásielke, ale keď brigádnik dlhšie robí, tak podľa odosielateľov môže vedieť,
čo zásielka obsahuje. Kamerový záznam beží 24 hodín, keď niečo hľadajú, nechá si to vyhľadať.

Svedok K.. K. F., na hlavnom pojednávaní uviedol, že telefón kúpil cez bazár, v inzeráte bolo uvedené
číslo. Na Miletičovej ulici v Bratislave sa stretol s človekom, ktorý mu ho ukázal. Telefón bol zabalený v
krabici, bol k tomu CDroom, ale chýbali mu slúchatká, na čo mu ten človek povedal, že tieto používa.
Predložil mu tiež záručný list, na ktorom bol kód telefónu, ktorý súhlasil s tým, čo bol na telefóne.

Obžalovaný prítomný na hlavnom pojednávaní mu telefón nepredal.

Obžalovaný je zo skutku taktiež priamo usvedčovaný kamerovými záznamami /a fotodokumentáciou
z nich/, ktoré korešpondujú s výpoveďami jednotlivých svedkov a vytvárajú tak logický a žiadnym z

produkovaných dôkazov nespochybnený obraz o priebehu skutkového deja tak, ako bol ustálený po
vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní.
K otázke zákonnosti tohto dôkazu /kamerové záznamy/ súd uvádza, že tieto boli vyhotovené v
priestoroch súkromnej obchodnej spoločnosti a ich použitie teda nepodlieha obmedzeniam vzťahujúcim
sa na monitorovanie verejného priestranstva. Rovnako je bez významu, že vo vyšetrovacom spise

sa nenachádza úradný záznam o spôsobe, akým policajný orgán tento dôkaz zabezpečil, nakoľko z
výpovede svedka Ň. z prípravného konania ako aj záznamu zo šetrenia na mieste činu a prezretia
kamerového záznamu povereného príslušníka PZ logicky vyplýva, že svedok tieto záznamy predložil
poverenému príslušníkovi PZ pri svojom výsluchu v procesnom postavení svedka, keďže o ne opieral
svoju svedeckú výpoveď. Tento spôsob zabezpečenia dôkazu do vyšetrovacieho spisu nie je spôsobilý

založiť nemožnosť jeho použitia ako dôkazu a Trestný poriadok takýto postup v žiadnom zo svojich
ustanovení nevylučuje. Z uvedeného dôvodu súd tento dôkaz považoval za spôsobilý plniť funkciu
podporného dôkazu v konaní pred súdom a preto aj o uvedený dôkaz oprel svoje meritórne rozhodnutie.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd, hodnotiac produkované dôkazy podľa svojho

vnútornéhopresvedčeniazaloženéhonastarostlivomuváženívšetkýchokolnostíprípadujednotlivo,ako
aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. dospel bez akýchkoľvek dôvodných
pochybností k záveru, že skutok sa stal tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a
dopustil sa ho obžalovaný T. Č..

Ku právnej kvalifikácii:

Po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní sa súd pri kvalifikácii konania obžalovaného v
celom rozsahu stotožnil s právnou kvalifikáciou obžaloby. Na podklade vykonaného dokazovania mal
súd za preukázané, že obžalovaný svojim zavineným úmyselným protiprávnym konaním naplnil všetky

obligatórne pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., a to
tak po stránke objektívnej ako aj subjektívnej. Z hľadiska objektívneho mal súd za jednoznačne a
bez akýchkoľvek dôvodných pochybností za preukázané, že v príčinnej súvislosti s jeho protiprávnym
konaním spočívajúcim v neoprávnenom získaní do dispozície vecí patriacich poškodenému subjektu,došlo ku trestnoprávne relevantnému následku, ktorým bolo spôsobenie škody na majetku poškodeného
dosahujúcej výšku, ktorá je jedným z pojmových znakov základnej skutkovej podstaty prečinu krádeže
podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. Z hľadiska subjektívnej stránky je nepochybné, že sa obžalovaný uvedeného

protiprávneho konania dopustil v priamom úmysle, pretože v príčinnej súvislosti so svojim protiprávnym
konaním vedeným zrejme vidinou zisku predajom odcudzených vecí /čo bolo primárnym motívom
obžalovanéhoprispáchanípredmetnéhoskutku/chcelpoškodenémuspôsobiťmajetkovúškodu,pričom
tento trestnoprávne relevantný následok aj dosiahol.

Ku druhu a výške trestu:

O osobe obžalovaného súd zistil, že nebol doposiaľ súdne trestaný a v mieste svojho bydliska / s
výnimkou priestupkov na úseku dopravy/ nebol prejednávaný pre priestupok.

Súd pri úvahe o druhu a výške trestu pri rešpektovaní zásad ukladania trestov tak, ako to má na mysli

ustanovenie § 34 Tr. zákona, prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho následok, priame úmyselné
zavinenie a jeho mieru, neexistenciu priťažujúcich okolností, prítomnosť jednej poľahčujúcej okolnosti
vzhľadom k tomu, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Vzhľadom na osobu obžalovaného je zrejmé, že predmetné protiprávne konanie u neho predstavovalo
exces z dovtedy riadneho spôsobu života, preto pôsobiť na obžalovaného podmienečným trestom
odňatia slobody so skúšobnou dobou, počas ktorej by mal povinnosť viesť riadny život, nemá v jeho
prípade žiaden význam. Súd preto dospel k záveru, že pre nápravu obžalovaného a najmä jeho
uvedomenia si závažnosti dôsledkov svojho protiprávneho konania v rámci tak individuálnej prevencie

ako aj z hľadiska výchovného pôsobenia trestu na ostatných členov spoločnosti, bude u obžalovaného
postačovať uloženie primeraného peňažného trestu vo výške 500.- Eur s náhradným trestom odňatia
slobody v trvaní 3 mesiace.

Podľa názoru súdu trest, ktorý bol obžalovaným uložený je dostatočný, adekvátny a spravodlivý a splní

svoj účel tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho
vyhlásenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III na Krajský súd v Bratislave.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.