Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Štefan Baláž
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/544/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113217707
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6113217707.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov
JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci navrhovateľky Z. Z., nar. XX. XX. XXXX
bytom G. G., Y. X, zastúpenej Mgr. Monikou Dubskou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom
Ružomberok, Šoltésovej 13, proti Q. Ing. K. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. G., U. k J. XX, o zaplatenie
8.300,- EUR s prísl., na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 20
C/398/2013 - 58 zo dňa 12. 12. 2013, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia v odvolacom konaní v sume 261,98,- EUR na účet Mgr. Moniky Dubskej, advokátky, vedený
v Y. banke, a. s., č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke istinu 8.300,-
EUR s 9 % ročným úrokom z omeškania z priznanej sumy od 01. 07. 2010 do zaplatenia a trovy konania
pozostávajúce zo súdneho poplatku 498,- EUR a trov právneho zastúpenia v sume 1.099,04 EUR na
účet právnej zástupkyne, vedený v Y. banke, a. s., č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX do troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia.
Okresný súd prejednal vec v neprítomnosti odporu, ktorý bol o termíne pojednávania upovedomený
a hoci sa v mieste bydliska zdržoval, poštovú zásielku si neprevzal v odbernej lehote. Z návrhu a
výsluchu navrhovateľky okresný súd zistil, že navrhovateľka uzavrela dňa 09. 06. 2010 s odporcom
kúpnu zmluvu, ktorou odporca od nej odkúpil polovicu rodinného domu s pozemkom, nehnuteľnosti
evidované v kat. úz. G. G. na LV č. XXXX, parcely C-KN č. XXX/XX a č. XXX/XX v celosti a 1 podiel k
rodinnému domu, evidovanému v kat. úz. G. G. na LV č. XXXX, na parcele C-KN č. XXX/XX. Účastníci
sa dohodli na kúpnej cene 74.687,- EUR, z ktorej sumu 66.387,- EUR odporca podľa dohody zaplatil
v deň podpísania zmluvy na účet navrhovateľky. Zvyšok kúpnej ceny 8.300,- EUR, ktorý mal odporca
zaplatiť do 30. 06. 2010 neuhradil, preto bol na úhradu vyzvaný dňa 08. 10. 2010. K uzavretiu zmluvy
došlo z dôvodu ukončenia vzťahu a spoločného bývania účastníkov konania v rodinnom dome, ktorého
výstavbu financovali pomocou hypotekárneho úveru vo I., a.s. Odporca zostatok hypotekárneho úveru,
na ktorom účastníci participovali ako dlžníci, splatil dvoma splátkami dňa 04. 04. 2011 a 28. 07. 2011.
Odporca, ktorý podal vo veci odpor proti platobnému rozkazu tvrdil, že splácal úver aj za navrhovateľku,
preto požadoval započítanie úhrad úveru do kúpnej ceny. Navrhovateľka poukázala na zmluvu, v ktorej
sa s odporcom dohodli, že preberá pohľadávku (záväzok) voči I. a že uvedený úver bol splatený 01.
08. 2011. Kúpna cena bola nižšia ako hodnota domu (250.000,- EUR) a v kúpnej cene bol zahrnutý aj
úver splácaný zo strany odporcu.
V konaní nebolo sporné, že účastníci konania uzavreli kúpnu zmluvu ani dohodnutá kúpna cena 74.687,-
EUR. Nebolo sporné ani to, že odporca nezaplatil navrhovateľke do 30. 06. 2010 zostatok dohodnutej
kúpnej ceny 8.300,- EUR, keďže navrhovateľka sa z nehnuteľnosti podľa zmluvne dohodnutých
podmienok odsťahovala do 25. 06. 2010. Z čl. IV. bod 3. predmetnej kúpnej zmluvy vyplýva, že odporca
prevzal pohľadávku I.. Odporca nesplnil povinnosť zaplatiť časť kúpnej ceny ani nepredložil žiadny dôkaz
o jej zaplatení. Jeho tvrdenie, že zaplatil úver, považoval okresný súd za účelové, pretože túto povinnosť
na seba prevzal v kúpnej zmluve. Okresný súd priznal navrhovateľke aj zákonný úrok z omeškania odo
dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na zaplatenie zvyšku dohodnutej kúpnej ceny. Navrhovateľka bola
v konaní úspešná, preto jej okresný súd priznal náhradu trov konania na zaplatenom súdnom poplatku
498,- EUS a trovách právneho zastúpenia vo výške 1.099,04 EUR za úkony právnej služby podľa § 10
ods. 1, § 13a ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. a to prevzatie zastúpenia, vypracovanie návrhu, vyjadrenie
k odporu a zastupovanie na pojednávaní 12. 12. 2013, spolu odmena 4 x 253,94 = 1.015,76 EUR, ku
každému úkonu patrí paušálna suma náhrad 4 x 7,81 = 31,24 EUR. Zároveň priznal právnej zástupkyni
náhradu za stratu času dňa 12. 12. 2013 (Ružomberok - Banská Bystrica a späť) podľa § 17 vyhl. č.
655/2004 Z. z. za štyri začaté polhodiny 4 x 13,01 = 52,04 EUR.
Odporca vo včas podanom odvolaní okresnému súdu vytýkal, že sa mal pokúsiť opätovne doručiť
predvolanie na pojednávanie, že rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti odporcu, ktorý podal platobný
rozkaz a pojednávanie očakával. Tvrdil, že napadnutý rozsudok vychádzal z nesprávneho skutkového
a právneho posúdenia. Ďalej uviedol, že na výzvu navrhovateľky, aby doplatil zvyšok kúpnej ceny
odpovedal navrhovateľke žiadosťou zo dňa 20. 10. 2010 na zaplatenie sumy 30.476,- EUR, ktorá
zodpovedá polovici úhrad, ktoré odporca vykonal na splátkach hypotekárneho úveru v čase spolužitia
účastníkov konania. Okrem toho odporca financoval prevádzku celého domu, spoločné dovolenky
a rodinné oslavy, ako aj a výdavky spojené s výchovou dvoch maloletých detí navrhovateľky. Do
spoločnej domácnosti kúpil v r. 2007 OMV tov. zn. Audi 6 Avant za cca 14.000,- EUR, ktoré prihlásil
na meno navrhovateľky. Uvedené auto navrhovateľka v r. 2009 predala a peniaze použila výlučne pre
svoje potreby. Keďže na výzvu z 20. 10. 2010 navrhovateľka neodpovedala, odporca predpokladal, že
pristúpila na čiastočný zápočet. Znenie kúpnej zmluvy pripravoval odporca, ale čl. IV, ods. 3, podľa
ktorého on ako kupujúci preberá všetky záväzky k nehnuteľnosti nebol uvedený v návrhoch zmluvy,
ktoré si vymieňali mailovou komunikáciou s navrhovateľkou. Z toho dôvodu a v dobrej viere pripravenú
kúpnu zmluvu podpísal, čím nevedome súhlasil so takým znením zmluvy, ako mu bol predložený spolu
s platobným rozkazom.
Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že odporca svoje tvrdenia v odvolaní ničím nepodložil.
Nie je pravda, že zmluva bola zmenená bez jeho vedomia. Naopak, z mailovej komunikácie účastníkov
konania vyplýva jasná a zrozumiteľná dohoda ohľadom podmienok kúpnej zmluvy a kúpnej ceny.
Okresný súd sa s predloženými dôkazmi riadne vysporiadal, vysporiadal sa aj s námietkami odporcu
a rozhodnutie odôvodnil. Navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť a priznať náhradu trov právneho
zastúpenia v odvolacom konaní za jeden úkon právnej služby v sume 253,94 EUR + paušálnu sumu
náhrad 8,04 EUR.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo, odvolanie prejednal v rozsahu podaného odvolania podľa ust. § 212 ods. 1 OSP a
bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 1, 2 OSP napadnuté rozhodnutie podľa § 219 ods.
1 OSP potvrdil ako vecne správne.
Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže
sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
Podľa § 493 Občianskeho zákonníka záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ
tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa
zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 47 ods. 2 OSP, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý,
hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku
príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie
bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným
spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď
bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.
Podmienkou úspešného uplatnenia žalobného nároku alebo obrany proti tomuto nároku v sporovom
konaní je to, že účastníci konania preukážu na základe dôkazov svoje tvrdenia čím preukážu tie
skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie veci, ktorá je predmetom konania. V posudzovanej veci
bol predmetom konania návrh navrhovateľky na doplatenie zvyšku kúpnej ceny, na ktorej sa účastníci
konania dohodli podľa zmluvy zo dňa 09. 06. 2010. Existencia dohody o cene ani celý obsah zmluvy
nebol v priebehu konania medzi účastníkmi konania sporný. Podľa čl. III mal odporca ako kupujúci
zvyšok kúpnej ceny 8.300,- EUR zaplatiť prevodom na účet predávajúcej navrhovateľky najneskôr do
30. 06. 2010.
Z obsahu zmluvy vyplýva, že v čase jej uzavretia mali účastníci konania vedomosť o tom, že
na prevádzaných nehnuteľnostiach bolo zapísané záložné právo banky pre pohľadávku I., a.s. z
hypotekárneho úveru na LV XXXX pre kat. úz. G. G.. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že
išlo o ich spoločný záväzok voči banke. Preto je pochopiteľné, že v zmluve zo dňa 09. 06. 2010, na
základe ktorej jeden z dlžníkov banky prestal byť záložným dlžníkom, pretože predával nehnuteľnosti
druhému spoludlžníkovi, bolo vyjadrené, ako sa títo spoludlžníci vzájomne dohodli na tom, kto preberá
záväzok voči banke. Banka ako záložný veriteľ takúto dohodu dlžníkov obvykle preferuje vo všetkých
úverových podmienkach, resp. pri zmenách v úverových vzťahoch. V zmluve zo dňa 09. 06. 2010 sa
účastníci jasne dohodli na kúpnej cene. Uvedená kúpna cena nebola podmienená žiadnymi zápočtami,
ani budúcimi splátkami na úhradu hypotekárneho úveru pre I., a.s., ako to tvrdil odporca, ktorý v tomto
smere nepredložil žiadny ďalší dôkaz. Za tohto stavu okresný súd správne vychádzal z toho, že odporca
je od 01. 07. 2010 v omeškaní so zaplatením zvyšku dohodnutej kúpnej ceny 8.300,- EUR a správne
odporcovi uložil povinnosť zaplatiť túto sumu navrhovateľke, spolu s príslušným zákonným 9 % ročným
úrokom z uvedenej dlžnej sumy od prvého dňa z omeškania až do zaplatenia peňažného záväzku.
Zo zisteného skutkového stavu, ktorý okresný súd zistil správne a v potrebnom rozsahu je zrejmé,
že dohodnutá kúpna cena v zmluve zo dňa 09. 06. 2010 vyjadrovala vôľu účastníkov konania.
Pokiaľ účastníci na vzájomné vyrovnanie plnení odporcu, na ktoré dodatočne poukazoval v zmluve
nepamätali, preukázanie tvrdení zaťažovalo odporcu. Pokiaľ odporca tvrdil, že existovali dôvody, aby
mu navrhovateľka uhradila polovicu plnení z hypotekárneho úveru, ktoré sám uhradil pred uzavretím
zmluvy ako aj ďalšie plnenia, nič mu nebránilo dohodnúť sa výslovne na ich úhrade a vysporiadaní s
navrhovateľkou v kúpnej zmluve, resp. uplatniť svoje nároky proti navrhovateľke súdnou cestou.
Odporca okresnému súdu vytýkal, že prejednaním veci v jeho neprítomnosti boli porušené jeho procesné
práva. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že predvolanie na pojednávanie bolo odporcovi doručované na
jeho známu adresu, na ktorej predtým prevzal aj platobný rozkaz č. k. 9Ro/229/2013-20 z 13. 08. 2013,
vydaný v tejto veci, proti ktorému podal včas odpor. V odvolaní proti rozsudku okresného sudu však
odporca netvrdil žiadne iné skutočnosti, ktoré by spochybňovali skutkový stav, ktorý okresný súd správne
zistil. Predvolanie na pojednávanie spolu s poučením pre účastníka konanie okresný súd doručoval
odporcovi do vlastných rúk, pričom podľa správy pošty na obálke nedoručenej súdnej zásielky, ktorá
bola na pošte uložená od 11. 11. 2013, odporca si ju v odbernej lehote neprevzal. Za uvedeného stavu
okresný súd postupoval v súlade s § 47 ods. 2 OSP a mohol konať a rozhodnúť v neprítomnosti odporcu.
Rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania odvolací súd potvrdil podľa
§ 219 ods. 2 OSP, keď sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi rozsudku okresného súdu v tomto výroku.
V odvolacom konaní úspešná navrhovateľka uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon
právnej služby, vyjadrenie k odvolaniu, ktoré boli vyčíslené v súlade s § 10 ods. 1 § 13a ods. 1 vyhlášky
č. 655/2004 Z. z. v sume 253,94 EUR + paušálnu sumu náhrad 8,04 EUR, preto odvolací súd náhradu
týchto trov spolu v sume 261,98 EUR navrhovateľke priznal podľa § 142 ods. 1 OSP, v odvolacom
konaní v spojení s § 224 ods. 1 OSP.
Rozhodnutie senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.