Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. február 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/22/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114211620
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114211620.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Jany Burešovej, predsedníčky senátu a sudcov JUDr.

Zlaty Simkovej a JUDr. Gabriely Világiovej v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO:
36 864 421, proti žalovanej Slovenskej republike - Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č. k. 15C 168/2014 - 15 zo dňa 01.08.2014 v spojení s opravným uznesením č. k. 15C 168/2014
- 30 zo dňa 12.01.2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa spolu s opravným uznesením Okresného súdu Prešov č. k.

15C 168/2014 - 30 zo dňa 12.01.2015.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobný návrh, ktorým sa žalobca domáhal náhrady
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, zamietol. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

V odôvodnení poukázal na dôvody podanej žaloby, ktorým je nesprávny úradný postup Okresného súdu
Vranov nad Topľou, ktorý nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom
stanovenej lehote v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Následne súd poukázal na stanovisko účastníkov konania, obsah pripojených listinných dôkazov, najmä
obsah pripojeného spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 8Er 576/2009, citoval § 3 ods.
1 písm. d), § 4 ods. 1 písm. a), § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3 a § 19
ods. 1, 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona č. 514/2003 Z. z.),

ako aj ust. § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov (ďalej len Exekučný poriadok), § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní (ďalej len Zákon o rozhodcovskom konaní) a uviedol, že žaloba nie je dôvodná.
Z obsahu pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou vedeného pod sp. zn.
8Er 576/2009 proti povinnému C. T. súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola súdu doručená dňa XX.XX.XXXX. Výzvou zo dňa 06.11.2009 žiadal súd o poskytnutie súčinnosti
Stály rozhodcovský súd zaslaním spisového materiálu SR 05240/08 v lehote 7 dní. Výzva bola doručená

dňa 07.12.2009, pričom súčinnosť poskytol 10.02.2010. Medzi tým Okresný súd Vranov nad Topľou
uznesením č. k. 8Er 576/2009-9 zo dňa 12.01.2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol v časti výšky úroku z omeškania čo do 0,15 % denného úroku z omeškania z dlžných súm
špecifikovaných v petite. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.03.2010. Vo zvyšku súd vydalpoverenie dňa 05.03.2010. Súd poukázal na to, že žalobca predložil znalecký posudok č. 1/2014
vypracovaný Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave vo veci stanovenia majetkovej
škody spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o.. V bode 2 Úvodnej časti znaleckého posudku je uvedené, že

tento bol vypracovaný za účelom súdneho konania, avšak nie je v ňom bližšie špecifikované, akého
súdneho konania. Nakoľko ide o všeobecný znalecký posudok a nejedná sa o posudok, ktorý by bol
vypracovaný na konkrétnu právnu vec, súd na neho neprihliadal. Znalecký posudok sa nevzťahuje na
konkrétne právne veci, ide o všeobecný posudok, ktorý sa vzťahuje na hromadné podanie žalobcu v
obdobných veciach. Znalci sa navyše vyjadrujú k právnym otázkam, čo im vôbec neprináleží. Žalobca

namietal nesprávny úradný postup exekučného súdu, ktorý má spočívať v tom, že súd nedodržal
zákonnú lehotu na vydanie rozhodnutia a dĺžka, v ktorej rozhodol, je neprimeraná, čím došlo k prieťahom
v konaní. Zo znenia ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je zrejmé, že zákonom stanovená lehota
15 dní sa vzťahuje len na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade, že súd nezistí rozpor
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo
exekučného titulku so zákonom. Ak však súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu, alebo exekučného

titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne, pričom
zákon na vydanie zamietajúceho rozhodnutia nestanovuje žiadnu lehotu, čo má i logické zdôvodnenie
v tom, že skúmanie prípadného rozporu so zákonom je viazané na zabezpečenie ďalších listín, ich
preskúmanie a následné vydanie súdneho rozhodnutia s odôvodnením, čo je nepochybne odborne i
časovo náročnejší úkon ako vydanie poverenia v prípade riadneho a nespochybniteľného exekučného

titulu. Pri posudzovaní toho, či exekučný súd sa dopustil zbytočných prieťahov možno použiť aj závery
Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 606/12 týkajúce sa sťažnosti žalobcu v obdobnej veci, v ktorej
Ústavný súd SR konštatoval, že aj niekoľkomesačná nečinnosť súdu nemusí zakladať porušenie práva
na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov. Uvedené platí najmä za situácie, keď žalobca podával
žiadosti o udelenie poverenia hromadne, teda zaťažoval súdy v rovnakom čase väčším počtom podaní,

a preto musel počítať s určitým technickoadministratívnym zdržaním na strane súdu, ktoré spôsobilo,
že o jeho žiadosti bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom, čo je ústavne akceptovateľné. Súd
teda dospel k záveru, že v danej právnej veci nebol preukázaný základný predpoklad pre nárok na
náhradu škody, a to protiprávny úkon, teda nesprávny úradný postup Okresného súdu Vranov nad
Topľou, nebol preukázaný ani ďalší predpoklad zodpovednosti za škodu, a to existencia majetkovej

škody a nemajetkovej ujmy a logicky, ani kauzálny nexus medzi oboma atribútmi. Z týchto dôvodov súd
žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal odňatie možnosti
konať pred súdom, vadu konania, ktorá má za následok nesprávne právne posúdenie z dôvodu
aplikácie nesprávneho ustanovenia právneho predpisu, ďalej nedostatočne zistený skutkový stav, ktorý
bol neúplne zistený, pretože neboli vykonané navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností, v dôsledku čoho súd vec nesprávne právne posúdil. Zdôraznil, že súd nesprávne aplikoval
ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ktoré ustanovenie nadobudlo účinnosť až od 01.01.2013
novelou vykonanou zákonom č. 412/2012 Z.z., a preto ust. § 9 ods. 2 v znení novely zákona č. 514/2003
Z. z. nemohol aplikovať na merito veci. Ďalej namietal, že sa súd nevyjadril k otázke stavu právnej
neistoty účastníka exekučného konania. Poukázal na to, že nie je úlohou súdu polemizovať o vhodnosti

limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami, ale má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege
ferenda sú neprípustnými. Uviedol, že Európsky súd pre ľudské práva zdôraznil, že Dohovor o ochrane
ľudských práv a základných slobôd zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny poriadok
takým spôsobom, aby vyhovoval požiadavkám čl. 6 ods. 1 Dohovoru zahŕňajúci aj právo na rozhodnutie
veci v primeranej lehote. Poukázal na to, že súd posudzoval rozpor exekučného titulu so zákonom a

poukazoval na skutočnosti, ktoré vôbec nesúviseli s predmetom konania. Namietal, že súd nevykonal
znalecké dokazovanie oboznámením sa s predloženým znaleckým posudkom, z ktorého vyplývajú
náklady vynaložené v súvislosti so správou a vedením pohľadávky. K návrhu na prerušenie konania
uviedol, že súd bol povinný pred rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť, ak
bol návrh súdu doručený v čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu. Navrhol zrušiť

napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaná sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila.Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce

v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania
s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako
aj internetovej stránke (§ 214 ods. 2 v spojení s ust. § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny

predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania odvolací súd zistil, že
súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Namietané
nesprávne skutkové zistenia, vrátane nesprávneho právneho posúdenia nebolo opodstatnené. Odvolací

súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvého stupňa.

K námietke týkajúcej sa odňatia možnosti konať pred súdom odvolací súd uvádza, že z postupu
súdu nevyplynulo porušenie práva účastníka na spravodlivý súdny proces, ani práva na súdnu

ochranu zaručeného Ústavou Slovenskej republiky. Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania
vyhodnotil jednotlivé dôkazy v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcou z ust. §
132 Občianskeho súdneho poriadku jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, na základe čoho dospel k
správnym skutkovým zisteniam. Posudzoval uplatnený nárok na náhradu škody z titulu nesprávneho
úradného postupu z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote o žiadosti o vydanie poverenia

vyplývajúcej z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v exekučnom konaní vedenom na Okresnom
súde Vranov nad Topľou sp. zn. 8Er 576/2009. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že 15
- dňová lehota sa vzťahuje výlučne na prípad, keď súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia,
návrhu na vykonanie exekúcie, exekučného titulu so zákonom a poverenie v danej lehote vydá. V
prípade zistenia rozporu žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného

titulu so zákonom, súd nie je viazaný lehotou 15 dní. Uvedené je odôvodnené požiadavkou náležitého
skúmania žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom
a vydaním rozhodnutia o (čiastočnom) zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, resp. o zastavení
exekučného konania, ktoré musí byť presvedčivo odôvodnené. Z uvedeného vyplýva, že postupom
súdu, ktorý posudzoval exekučný titul z vyššie uvedených hľadísk, nedošlo k nesprávnemu úradnému

postupu. Skúmanie podmienok pre vedenie exekúcie v každom štádiu konania je zákonnou povinnosťou
súdu vyplývajúcou z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Judikatúra súdov zdôrazňuje túto
preskúmavaciu právomoc exekučných súdov obzvlášť pri exekučných tituloch, ktorými sú rozhodcovské
rozsudky, tak ako to bolo aj v tomto prípade. To znamená, že súd má ex offo povinnosť preskúmavať
materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky, preskúmať

či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (napr. uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011, uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 6Cdo 207/2011 zo dňa 21.11.2012). Je známou skutočnosťou, že aplikácia práva Európskej
únie v oblasti ochrany práv spotrebiteľa zasiahla do vtedajšej súdnej praxe, aby zjavne ovplyvnila jej
vývoj. Uvedenému sa nevyhlo ani exekučné konanie a v duchu existujúcej judikatúry je povinnosťou

exekučného súdu postupovať v exekučnom konaní v súlade s právnou úpravou a zásadami na ochranu
práv spotrebiteľa, opakovane judikovaným Európskym súdnym dvorom.

Odvolací súd ďalej uvádza, že samotné nedodržanie zákonom stanovených lehôt na konanie alebo
rozhodnutie vo veci automaticky neznamená, že boli spôsobené zbytočné prieťahy v konaní, a tým

porušené právo na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky. Ústavný súd opakovane vo svojich rozhodnutiach zdôraznil, že nie každý zistený prieťah v
súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov, lebo vždy skúma, ako sa v okolnostiach konkrétneho prípadu rešpektuje účel práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Navyše súd prvého stupňa neaplikoval na rozhodnutie pri posudzovaní uplatneného nároku ust. § 9 ods.
2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení novely vykonanej zákonom č. 412/2012 Z. z. účinnej od 01.01.2013,
lebo pri právnom posúdení uplatneného nároku citoval ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v
znení účinnom do 31.12.2012. Ustanovenie § 9 ods. 2 účinné od 01.01.2013 súd na danú právnu vec

neaplikoval vôbec, čo pravdepodobne ušlo pozornosti žalobcu pri vypracúvaní hromadných podaní.

Hodnotenie dôkazov, ako aj rozsah a vykonávanie dokazovania súdom prvého stupňa je vždy vecou
súdu. V sporovom konaní posilnenom zásadou kontradiktórnosti majú účastníci dôkaznú povinnosť
vyplývajúcu im z ust. § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, t. j. povinnosť nielen tvrdenia, ale aj
preukázania nimi tvrdených skutočností. Nesplnenie dôkaznej povinnosti má za následok neunesenie

dôkazného bremena. Súd prvého stupňa správne pri uplatnenom nároku na náhradu škody skúmal
preukázanie zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu a z dôvodu nepreukázania
existencie škody, ďalšie dôkazy, t. j. napr. navrhované znalecké dokazovanie za účelom preukázania
výšky škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť, nebolo hospodárne, ani potrebné pre rozhodnutie v
predmetnej veci. Takýmto postupom nebolo porušené právo účastníka na spravodlivý súdny proces,

ani na súdnu ochranu, lebo nie je povinnosťou súdu vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Súd na základe
výsledkov vykonaného dokazovania sám uzná, ktoré dôkazy sú potrebné pre zistenie rozhodujúcich
skutkových okolností.

Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa nevysporiadania sa so stavom právnej neistoty na strane žalobcu

v exekučnej veci, odvolací súd uvádza, že ani táto namietaná skutočnosť nebola opodstatnená. Je
nesporné, že v exekučnom konaní vedenej na základe rozhodcovského rozsudku súd posudzuje návrh
na vykonanie exekúcie, exekučný titul, či je súladný so zákonom. Táto povinnosť exekučného súdu
vyplýva priamo z ust. § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Ide o súdnu kontrolu
zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách v zmysle judikatúry súdov, ako aj Súdneho dvora

Európskej únie.

Vzhľadom na to, že návrh na prerušenie konania, na ktorý žalobca v odvolaní poukazuje, nebol v
predmetnom konaní predložený, odvolací súd sa odvolacími námietkami týkajúcimi sa návrhu na

prerušenie konania nezaoberal, ani k nemu nezaujal vecné stanovisko.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s ust. § 219
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.