Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. február 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/23/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712204113
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6712204113.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.

Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu V. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX
XX A. XX, zastúpeného JUDr. Janou Sivokovou, advokátkou so sídlom Partizánska cesta 1465, 962
05 Hriňová, proti žalovanému D.. X. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX Q. č. XXX, právne
zastúpeného JUDr. Ivanom Dlhopolcom, advokátom, Advokátska kancelária Dlhopolec, s.r.o., so sídlom
Námestie SNP 27, 9660 01 Zvolen, IČO: 36 867 306, o zaplatenie 1.500,- eur istiny a príslušenstva, na
odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 08. 09. 2014, č. k. 7C/54/2012
- 85, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu zamietol, p o t v r d z u j e .

Vo výroku, ktorým rozhodol o trovách konania m e n í tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému
trovy konania vo výške 875,30 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 95,29 eur
do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že žalobu zamietol. Žalobcu zaviazal k povinnosti

zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu trovy konania vo výške 875,30 eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozhodnutia poukázal prvostupňový súd na ust. § 657 Občianskeho zákonníka, § 570
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobca sa domáha
zaplatenia sumy 1 500,- eur na základe dohody o vyplatení pôžičky zo dňa 30. 05. 2010. V konaní bolo
preukázané, že pokiaľ vznikol dlh vo výške 1 500,- eur tak, ako to tvrdil žalobca, nebolo to z titulu pôžičky,

ale z titulu hodnoty zariadenia pohostinstva Getta vo I. Q., ktoré odkúpil žalovaný od predchodcu žalobcu
za sumu 6 600,- eur, a z ktorej sumy mu zaplatil 5 100,- eur. Zostala tak neuhradená suma 1 500,- eur.
Tieto skutočnosti vyvodil súd z tvrdení účastníkov konania, keď bolo jednoznačne preukázané, že medzi
predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy ohľadom predaja pohostinstva vo
I. Q.. Na druhej strane nebolo preukázané, že by medzi predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k
uzavretiu platnej zmluvy o pôžičke. F. A. žalovanému žiadnu sumu z titulu pôžičky vo výške 1 500,- eur
nikdy neodovzdal a žalovaný od neho túto sumu nikdy neprevzal. Túto skutočnosť účastníci v konaní

ani nepopreli. Potvrdil to aj vypočutý svedok Bc. P. F., spoločník a konateľ firmy Knar, ktorá odkúpila
od predchodcu žalobcu pohostinstvo vo I. Q.. Pokiaľ právna zástupkyňa žalobcu poukázala na § 570
Občianskeho zákonníka, súd konštatuje, že v konaní existencia takejto dohody preukázaná nebola.
Podstatou dohody o zmene záväzku, ako to vyplýva z ust. § 570 Občianskeho zákonníka, je vôľa stránzáväzkového právneho vzťahu, ktorá smeruje k nahradeniu doterajšieho záväzku novým záväzkom,
pričom z obsahu dohody musí nepochybne vyplývať vôľa účastníkov nahradiť doterajší záväzok novým,
čo z obsahu dohody, na ktorú sa odvoláva žalobca nevyplýva. Samotná právna zástupkyňa žalobcu,

ako aj žalobca na pojednávaní trvali na tom, že si uplatňujú nárok na zaplatenie sumy 1 500,- eur na
základe zmluvy o pôžičke, nie na základe iného záväzku, ktorý by nahradil záväzok iný. Keďže nedošlo
k zmene žaloby, v konaní nebolo preukázané, že by medzi predchodcom žalobcu a žalovaným došlo
k uzavretiu platnej zmluvy o pôžičke, prvostupňový súd žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách
konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O. s. p. s tým, že vzniklo právo na náhradu trov

konania žalovanému, ktorý mal v konaní úspech. Keďže žalobca nemal v konaní úspech, preto ho súd
zaviazal takto vzniknuté trovy zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaného podľa § 149 ods. 1 O. s. p.

Proti rozhodnutiu sa odvolal žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie prvostupňovému súdu alebo, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovaného zaviaže
k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 1 500,- eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 01. 08. 2010 až

do zaplatenia, ako aj k náhrade trov konania. Namietal, že nesúhlasí s názorom prvostupňového súdu,
že nebolo preukázané, že by medzi predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k uzavretiu platnej zmluvy
o pôžičke. Skutočnosť, že medzi predchodcom žalobcu a žalovaným nedošlo k skutočnému odovzdaniu
a prevzatiu finančnej sumy 1 500,- eur neznamená, že v danom prípade nemohlo dôjsť k naplneniu
podstatných náležitostí zmluvy o pôžičke. K vzniku zmluvy o pôžičke môže dôjsť aj tak, že sa dlžník

s veriteľom dohodne, že veriteľova vec určená podľa druhu, ktorá sa nachádza u dlžníka už z iného
právneho dôvodu, sa bude považovať za požičanú vec. V takom prípade ide o privatívnu nováciu podľa §
570 Občianskeho zákonníka. Dlžník sa v takom prípade stane vlastníkom požičanej veci na základe tzv.
dlžobnej dohody. V danom prípade, žalovaný mal v čase uzavretia zmluvy o pôžičke voči predchodcovi
žalobcu dlh vo výške 1 500,- eur z titulu nezaplatenej odplaty za odstúpenie pohostinstva Getta vo I.

Q., pričom na základe dohody účastníkov sa tento dlh s poukazom na uvedené považuje za požičané
finančné prostriedky. Skutočnosť, že sa účastníci dohodli, že vzniknutý dlh vo výške 1 500,-
eur sa bude považovať za pôžičku vyplýva aj z vyjadrenia svedka F. A., ako aj z vyjadrenia samotného
žalovaného. Je pravdou, že z obsahu dohody výslovne nevyplýva vôľa účastníkov nahradiť doterajší
záväzok novým záväzkom, avšak vyplýva to z vykonaného dokazovania, a preto prvostupňový súd mal

pri svojom rozhodovaní brať do úvahy ust. § 570 Občianskeho zákonníka. Poukázal ďalej na to, že
žalobca od začiatku konania opiera svoj žalobný návrh o dohodu o vyplatení pôžičky zo dňa 30. 05.
2010, ktorá potvrdzuje, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke. Dohodu žalovaný
vlastnoručne podpísal a svojím podpisom prejavil vôľu vyplatiť predchodcovi žalobcu sumu 1 500,- eur v
lehotedo31.07.2010,pričompredmetnoudohodouovyplatenípôžičkysúspojenéúčinky uznaniadlhu.

K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný. Žiadal, aby krajský súd ako súd odvolací, rozsudok
prvostupňovéhosúdupotvrdilakoprávneavecnesprávnyazaviazalžalobcunahradiťžalovanémutrovy
odvolacieho konania. Poukázal na to, že žalovaný žiadnu zmluvu o pôžičke s predchodcom žalobcu
nikdyneuzatvorili,tentožalovanémužiadnusumuztitulupôžičkynikdyneodovzdal,anižalovaný žiadnu

sumu z titulu pôžičky nikdy od predchodcu žalobcu neprevzal. Pokiaľ si teda žalobca voči žalovanému
uplatňuje nárok z titulu pôžičky, ktorej existencia v konaní preukázaná nebola, takto podanej žalobe nie
je možné vyhovieť. Z dôvodu právnej istoty poukázal aj na to, že uzatvorenie zmluvy o pôžičke nepotvrdil
ani F. A., ani žalovaný, ktorý by mali byť jej zmluvnými stranami. Pôžička je tzv. reálnym kontraktom.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 2 O. s. p. a bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. t. rozsudok prvostupňového súdu vo výroku, ktorým
žalobu zamietol, potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O. s. p. platí, že ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolacísúdpopreskúmanívecizistil,žerozhodnutieokresnéhosúdujevovýrokusprávneastotožňuje

sa aj s jeho odôvodnením.

V prejednávanej veci odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa vychádza zo správneho
skutkového a právneho záveru. Súd prvého stupňa žalobcom produkované dôkazy na preukázanieskutkových tvrdení hodnotil v súlade s kritériami uvedenými v 132 a nasl. O. s. p. a jeho
hodnotenia a skutkový záver si osvojuje aj odvolací súd.

Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou (kontraktom), ktorá vyžaduje odovzdanie
predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi. Z ust. § 570 Občianskeho zákonníka vyplýva právna
možnosť účastníkov záväzkového právneho vzťahu zmluvou zrušiť ich doterajší záväzok a nahradiť ho
novým záväzkom s tým, že doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný splniť nový záväzok, pričom
subjektydoterajšiehoprávnehovzťahusanemenia(privatívnanovácia). Zožalobynepochybnevyplýva,

že svoj nárok na splnenie povinností si žalobca odvodzoval od písomnej „Dohody o vyplatení pôžičky“,
uzavretej so žalovaným dňa 20. 05. 2010. V konaní bolo zistené, že na základe predmetnej písomnej
zmluvy o pôžičke nedošlo k reálnemu odovzdaniu predmetu pôžičky. Správne potom prvostupňový
súd zamietol žalobu a správne prvostupňový súd postupoval aj v tom smere, keď neposúdil zmluvný
záväzok ani ako privatívnu nováciu pôvodného záväzku, vzniknutého nahradením pôvodných záväzkov,
vyplývajúcich z osobitných právnych úkonov (kúpna zmluva ohľadom predaja pohostinstva vo I. Q.)

podľa § 570 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka z dôvodov, že z predmetnej zmluvy táto skutočnosť
nevyplývala. Dohodou veriteľa s dlžníkom je možné podľa § 570 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,
nahradiť doterajší záväzok novým záväzkom. Na základe takejto dohody môže doterajší záväzok
zaniknúť a dlžník je povinný splniť záväzok. Z citovaného zákonného ustanovenia nepochybne vyplýva,
že z obsahu novej dohody musí nepochybne vyplývať vôľa účastníkov nahradiť pôvodný záväzok

novým záväzkom. Tento úmysel strán nemožno predpokladať, musí vyplývať z dohody. Z „Dohody o
vyplatení pôžičky zo dňa 30. 05. 2010“ nevyplýva, že by sa pôvodné záväzky, vyplývajúce z kúpnej
zmluvy nahrádzali novým záväzkom, ani skutočnosť, že by pôvodné záväzky zanikli. Žalobca žalobou si
v konaní uplatnil nárok vyplývajúci z „Dohody o vyplatení pôžičky zo dňa 30. 05. 2010“ a týmto žalobným
návrhom bol súd viazaný. Keďže nedošlo k reálnemu odovzdaniu predmetu pôžičky, nemohla vzniknúť

ani povinnosť vrátiť tento predmet. Písomná dohoda o nahradení pôvodných pôžičiek novou pôžičkou
nebola v konaní preukázaná. Námietky žalobcu uvedené v odvolaní v tomto smere potom odvolací súd
vyhodnotil ako nedôvodné.

Taktiež neobstojí námietka žalobcu, že žalovaný uznal predmetnou dohodou o pôžičke zo dňa 30. 05.

2010 dlh žalobcu. Uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka je jednostranným úkonom dlžníka
voči veriteľovi, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti predpísaná písomná forma. Za uznanie dlhu
nie je možné považovať uvedenú písomnú dohodu o pôžičke. Nešlo o jednostranný úkon dlžníka voči
veriteľovi, ktorým by uznal jeho pohľadávku čo do základu aj čo do výšky. Predmetná dohoda o vyplatení
pôžičky rozhodne nespĺňa požiadavky vyžadované citovaným zákonným ustanovením pre uznanie dlhu.

Uvedená námietka žalobcu je teda neopodstatnená.

Okresný súd vec správne právne posúdil, správne zistil skutkový stav a zaujal vo veci správny právny
záver, preto krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

Pokiaľ sa týka výroku ohľadom trov konania, tu prvostupňový súd pochybil pri vyhotovení rozhodnutia,
keď zaviazal žalobcu k povinnosti zaplatiť trovy konania na účet právneho zástupcu „žalobcu“. Zjavne
tu došlo k pisárskej chybe, preto odvolací súd výrok prvostupňového súdu v časti trov konania zmenil
s poukazom na § 220 O. s. p. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151
ods. 1 O. s. p. Žalovaný mal v tomto konaní plný úspech, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov
právneho zastúpenia v celkovej výške 95,29 eur, ktoré pozostávajú z úkonu, a to podanie vyjadrenia k
odvolaniu vo výške 71,37 eur + režijný paušál vo výške 8,04 eur + DPH. Trovy odvolacieho konania je
žalobca povinný uhradiť na účet právneho zástupcu žalovaného podľa § 149 ods. 1 O. s. p.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.