Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. február 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/440/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612215916
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6612215916.3

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej
veci navrhovateľa: Pohotovosť, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.
splnomocnenou advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti
odporcovi: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné

námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 9C/141/2012-108 zo dňa 17. 12. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol; o trovách konania

rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len OSP)
tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

V odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ podal na
Okresnom súde Lučenec žalobu o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá je vedená na
Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 9C/141/2012, čo odôvodnil tým, že v pozícii oprávneného navrhol

vykonanie exekúcie pred zvoleným súdnym exekútorom pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením
záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 6463203 s dlžníkom A. I.. Súdny exekútor predložil
návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom okresnému súdu a požiadal
ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Podľa tvrdenia navrhovateľa v žalobe exekučný súd
rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej lehoty,
napriek enormnému úsiliu navrhovateľa, ktoré vyvinul aby docielil vecný posun v exekučnom konaní. Z

dôvodu nesprávneho úradného postupu okresného súdu si teda navrhovateľ uplatnil nárok na zaplatenie
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla tým, že Okresný súd Lučenec nerozhodol o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote.

Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že navrhovateľ v súvislosti
s tvrdením o nesprávnom úradnom postupe poukázal na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení

účinnom od 01. 06. 2011, z ktorého vyplýva, že 15 - dňová lehota na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučného titulu, čo znamená, že akýkoľvek
nárok navrhovateľa vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15 -
dňovej lehote v exekučných konaniach začatých po 01. 06. 2011 nemá oporu v zákone. V súvislosti
s navrhovateľom tvrdenými prieťahmi v exekučnom konaní okresný súd v odôvodnení odvolaním
napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že vo všeobecnosti je tiež potrebné poukázať na judikatúru

Ústavného súdu SR (sp. zn. I. ÚS 16/02, sp. zn. I. ÚS 63/00, sp. zn. II. ÚS 64/97), z ktorej vyplýva, že pri
posúdení toho, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovzaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd síce prihliada na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave alebo
v zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva,
pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem zbytočné prieťahy

obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom
na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž ani v týchto prípadoch
postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo
možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle článku 48 ods. 2 ústavy. Okresný súd uviedol, že
nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinností súdu pri uskutočňovaní úkonov v konaní,

najmä ich nesprávne vykonanie alebo ich vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym
úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote.
Aj nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom. Podľa vyššie citovaných zákonných
ustanovení štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci iba pri
splnení troch podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne: 1/ nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody,
3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Okresný súd ďalej konštatoval, že z exekučného spisu 14Er/605/2011 zistil, že dňa 03. 08. 2011 bola
okresnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného - navrhovateľa. Poverenie na vykonanie exekúcie
č. 5606 091524 vydal súd dňa 08. 08. 2011. Uznesením č. k. 14Er/605/2011 zo dňa 27. 12. 2011

okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Okresný súd v odôvodnení odvolaním
napadnutého rozsudku uviedol, že v danej veci je exekučným titulom rozhodnutie rozhodcovského
súdu, preto bol exekučný súd povinný skúmať, či sú splnené formálne a materiálne predpoklady
pre vedenie exekúcie. Zistil, že rozhodcovská doložka je ako neprijateľná zmluvná podmienka v
zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná a teda rozhodcovský rozsudok vydaný

rozhodcovským súdom, ktorý odvodil svoju právomoc od neplatnej rozhodcovskej doložky nemôže
byť spôsobilým exekučným titulom, preto exekúciu vyhlásil v konečnom dôsledku za neprípustnú a
zastavil ju. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že v uvedenej veci
bol plne opodstatnený a zákonom podložený postup exekučného súdu, ktorý skúmal, či sú splnené
podmienky na vedenie exekúcie. Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej

správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval ani k zrušeniu tohto rozhodnutia. Skúmanie
vykonateľnosti rozhodnutia rozhodcovského súdu si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom
na to, že sa týka právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Dĺžka exekučného
konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora do vydania poverenia na vykonanie exekúcie nie
je podľa okresného súdu takej povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť záver o porušení práva

navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Vzhľadom k tomu, že okresný súd nemal
preukázaný nesprávny úradný postup (existenciu prieťahov v konaní) ako jeden z predpokladov pre
vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, návrh navrhovateľa
ako nedôvodný zamietol.

Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa v podaní zo dňa 28. 01. 2014 navrhovateľ odvolal
a v odvolaní uviedol, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP - účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca, súd prvého
stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a
nedostatočne zistil skutkový stav veci, súd prvého stupňa nevykonal navrhované dôkazy, súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Uvedené odvolacie námietky potom navrhovateľ v odvolaní konkretizoval, pričom okresnému súdu
vytkol, že prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa § 101

ods. 2 OSP s odôvodnením, že navrhovateľ sa bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil, napriek
tomu,ženavrhovateľ riadneavčaspožiadalozrušeniepojednávania,uviedoldôležitédôvodyapredložil
súdulistinyspájanésoznačenýmidôvodmi. Okresnýsúdpretonemoholpodľanavrhovateľapostupovať
podľa ust. § 101 ods. 2 OSP a vec prejednať v neprítomnosti navrhovateľa a ak tak spravil, odňal
navrhovateľovi právo konať pred súdom. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku navrhovateľa, že v konaní

rozhodoval vylúčený sudca, navrhovateľ v odvolaní uviedol, že uskutočnil podanie obsiahnuté v texte
žaloby, v ktorom upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec
pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť.
Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, podľanavrhovateľa nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno
tohto sudcu považovať za nestranného. Je tomu tak podľa navrhovateľa preto, že rozhodnutie krajského
súdujevrozporesustálenourozhodovacoupraxouinýchkrajskýchsúdovvskutkovoaprávnetotožných

veciach. Konečné meritórne rozhodnutie vo veci súdom neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy
aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP, proti ktorému legálne pripustil odvolanie, na základe čoho
nastal stav, že v čase podania odvolania proti rozhodnutiu o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne
rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, čo podľa názoru navrhovateľa znamená, že

meritórne rozhodnutie súdu je predčasné. V závere odvolania navrhovateľ uviedol, že v danej veci
nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania a pokiaľ okresný súd tak postupoval porušil podľa
navrhovateľa jeho právo na kontradiktórny proces. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý
rozsudok okresného súdu sp. zn. 9C/141/2012 zo dňa 17. 12. 2013 zrušil a vec vrátil okresnému súdu
na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. §
219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správny potvrdil.

Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že odvolacie dôvody uvedené navrhovateľom v odvolaní

nekorešpondujú v celom rozsahu s odôvodnením odvolaním napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ
navrhovateľ okresnému súdu vytýka, že jedným rozhodnutím rozhodol o prerušení konania a aj o
samotnom predmete konania, v dôsledku čoho podľa navrhovateľa nastal stav, že v čase podania
odvolania proti rozhodnutiu okresného súdu o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o
prerušení konania, odvolací súd uvádza, že z obsahu odvolaním napadnutého rozsudku okresného

súdu jednoznačne vyplýva, že okresný súd týmto rozsudkom nerozhodoval zároveň aj o návrhu
navrhovateľa na prerušenie konania a teda táto odvolacia námietka je neopodstatnená. Pokiaľ ide
o odvolaciu námietku navrhovateľa, že okresný súd mu svojim postupom odňal možnosť konať pred
súdom, keď prejednal vec v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti jeho právneho zástupcu, napriek tomu,
že navrhovateľ riadne a včas požiadal o odročenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil

listiny spojené s označenými dôvodmi, odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu vyplýva, že v návrhu
na zrušenie nariadeného pojednávania navrhovateľ ako dôvod na zrušenie nariadeného pojednávania
uviedol, že podal sťažnosť na Ústavný súd SR týkajúcu sa porušenia jeho práva na zákonného sudcu
a nestranný súd, keďže nesúhlasí s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým Krajský súd
v Banskej Bystrici nevylúčil všetkých sudcov Okresného súdu Lučenec z prejednania a rozhodovania

danej veci; žiadne iné dôvody na zrušenie nariadeného pojednávania navrhovateľ v návrhu na zrušenie
nariadeného pojednávania neuviedol, preto okresný súd správne - z tých istých dôvodov z akých v
podstate zamietol návrh na prerušenie konania, nepristúpil ani k zrušeniu nariadeného pojednávania.
Navrhovateľ v odvolaní ďalej tvrdil, že vo veci konal a rozhodol vylúčený sudca, napriek tomu, že
uskutočnil podanie obsiahnuté v texte žaloby, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich

tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a
rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. K uvedenej argumentácii navrhovateľa odvolací súd uvádza,
žeuznesenímč.k.17NcC/457/2012zodňa16.10.2012rozhodolKrajskýsúdvBanskejBystricitak,žez
prejednania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 9C/141/2012 nevylúčil
JUDr. Evu Triznovú, ale JUDr. Miroslava Račka. Okresný súd Lučenec uvedenú skutočnosť rešpektoval,

keď bola vec sp. zn. 9C/141/2012 pridelená náhodným výberom spomedzi ostatných nevylúčených
sudcov sudkyni JUDr. Eve Triznovej, čo znamená, že odvolacia námietka navrhovateľa, obsahom ktorej
je tvrdenie navrhovateľa, že mu okresný súd odňal možnosť konať pred súdom je rovnako ako odvolacia
námietka navrhovateľa, že vo veci konal a rozhodoval nezákonný sudca, neopodstatnená.

Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že navrhovateľ v dôvodoch odvolania neuviedol žiadne
odvolacie námietky súvisiace s konkrétnymi dôvodmi odvolaním napadnutého rozhodnutia okresného
súdu, ktorými by vyvrátil správnosť záverov okresného súdu. Podľa ust. § 212 ods. 1 OSP odvolací
súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Nemôže nad rámec odvolacích dôvodov preskúmavať
rozhodnutie okresného súdu. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku vysvetlil,

prečo dospel k záveru, že navrhovateľom uplatnený nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy nie
je preukázaný. Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku jasne vyplýva, prečo okresný
súd žalobu zamietol. Konštatoval, že nemal preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu,
na základe čoho dospel k záveru, že nebol preukázaný už prvý predpoklad vzniku zodpovednosti zaškodu - navrhovateľom tvrdený nesprávny úradný postup exekučného súdu, preto existenciu ďalších
predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu vrátane výšky škody neskúmal berúc do úvahy fakt,
že zákon vyžaduje kumulatívne splnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu.

Navrhovateľ v odvolaní vo vzťahu k uvedeným záverom okresného súdu neuviedol žiadne relevantné
odvolacie námietky, z ktorých by bolo zrejmé v čom je podľa jeho názoru rozhodnutie okresného súdu
nesprávne. Naopak v rozpore s postupom okresného súdu navrhovateľ okresnému súdu vytkol, že
prejednal vec bez nariadenia pojednávania, čím porušil právo navrhovateľa na kontradiktórny proces.
Takáto odvolacia námietka nekorešponduje so skutočnosťou, pretože okresný súd nariadil vo veci

pojednávanie, na ktoré navrhovateľa riadne predvolal.

Z obsahu pripojeného exekučného spisu 14Er/605/2011 vyplýva, že žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená okresnému súdu dňa 03. 08. 2011. Dňa 08.
08. 2011 vydal okresný súd poverenie na vykonanie exekúcie č. 5606 091524, čo znamená že neobstojí
argumentácia navrhovateľa obsiahnutá v žalobe, že okresný súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej 15 - dňovej lehoty, čím sa dopustil nesprávneho
úradného postupu, ktorý zakladá zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v
zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.

Z uvedeného vyplýva, že okresný súd správne rozhodol, keď návrh na začatie konania ako

neopodstatnenýzamietol,pretoženavrhovateľnepreukázalzákladnépredpokladyvznikuzodpovednosti
štátu za škodu a) existenciu nesprávneho úradného postupu, b) vznik škody, c) príčinnú súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na
ust. § 142 ods. 1 OSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, pretože v odvolacom konaní

úspešný odporca si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 OSP).

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.