Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. február 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/713/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513222759
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1513222759.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a

členiek senátu JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľa: Dopravný
podnik Bratislava, a.s., Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpený: JUDr. Vladimír Kán,
advokát, AK ECKER - KÁN & partners, Nám. M. Benku 9, Bratislava, proti odporcovi: B. A., G..
XX.XX.XXXX, E. O. M. XXXX/X, XXX XX K., t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou V. O.,
zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava V, o zaplatenie 50,50 eura, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 2.7.2014, č.k. 39C/55/2014-31, pomerom
hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 2.7.2014, č.k.
39C/55/2014-31 p o t v r d z u j e .

Odporcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi
domáhal zaplatenia sumy 50,50 eura z dôvodu, že dňa 12.4.2011 cestoval dopravným prostriedkom
navrhovateľa - linkou MHD č. 7 a pri kontrole sa nevedel preukázať platným cestovným lístkom. V konaní
úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Odporca sa k návrhu nevyjadril. Miesto pobytu odporcu nie je známe, na adrese trvalého pobytu sa
nezdržiava, súd jej preto v zmysle ustanovenia § 29 ods. 2 a 6 O.s.p. ustanovil v konaní opatrovníčku.

Opatrovníčka odporcu vzniesla vo veci námietku premlčania.

Po vykonanom dokazovaní bez nariadenia pojednávania podľa § 115 ods. 2 O.s.p. súd mal za
preukázaný skutkový stav tvrdený vo veci navrhovateľom. Poukázal na ustanovenie § 100 ods. 1 a 108
OZ a konštatoval, že jednoročná premlčacia lehota, v ktorej sa premlčujú nároky z prepravy, začala v
danom prípade plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Teda, odo dňa nasledujúceho
po tom, kedy odporca cestoval v dopravnom prostriedku navrhovateľa bez platného cestovného lístka.
Týmto dňom mohol navrhovateľ podať návrh na súd pre porušenie prepravného poriadku zo strany

odporcu. Plynutie premlčacej lehoty skončilo dňa 12.4.2012. Navrhovateľ svoje právo uplatnil v súdnom
konaní dňa 6.8.2013, teda nevykonal ho v lehote určenej § 108 OZ. Vznesenie dôvodnej námietky
premlčania opatrovníčkou odporcu spôsobilo stratu nároku navrhovateľa vymáhať ho súdnou cestou.
Preto súd návrh zamietol.

Odporcovi ako úspešnému účastníkovi konania žiadne súdne trovy nevznikli, preto mu súd nepriznal
nárok na ich náhradu.Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Namietol, že súd
prvého stupňa dospel vo svojom rozhodnutí na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a nesprávne právne vec posúdil. Poukázal na to, že zmluvou o preprave (§ 760 OZ)

vzniká právny vzťah medzi dopravcom (fyzickou alebo právnickou osobou prevádzajúcou dopravu
na základe príslušného povolenia) a cestujúcim. Preprava osôb je služba poskytovaná cestujúcim,
ktorá spočíva v preprave predmetu (veci) a osoby dopravným prostriedkom do miesta určenia, a to
riadne a včas, za určené cestové. OZ obsahuje iba základnú úpravu vzťahov vznikajúcich pri rôznych
druhoch a spôsoboch prepravy. Podrobnejšia úprava je ponechaná osobitným zákonom a na ich základe

vydaným vykonávacím právnym normám, v tomto prípade zákonu o cestnej doprave. V tejto súvislosti
argumentovaltiežúpravouv§12ods.2písm.b),§14ods.1písm.d)a§17ods.2zákonač.56/2012Z.z.
o cestnej doprave, ako aj čl. 6 ods. 2 a čl. 6 ods. 3 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy
v Bratislave, a čl. 5 Tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave s tým, že povinnosť odporcu zaplatiť
navrhovateľovi úhradu vznikla v zmysle § 12 ods. 2 písm. b) v spojení s § 14 ods. 1 písm. d) a § 17 ods.
2 zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave, pričom táto úhrada za nepreukázanie sa cestovným lístkom

nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 OZ. Všeobecná premlčacia doba podľa OZ sa použije
všade tam, kde pre jednotlivé práva nie je OZ alebo iným právnym predpisom ustanovená premlčacia
doba. Zákon č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave neustanovuje premlčaciu dobu za nezaplatenie úhrady
pri cestovaní bez cestovného lístka, a preto je namieste použiť § 101 OZ, čo znamená, že pohľadávka
vo výške 50,00 eura nebola v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu premlčaná. Na

podporu správnosti svojho právneho názoru poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp.
zn. 15Co/67/2011 a 14Co/216/2011. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil
v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov
prvostupňového, aj odvolacieho konania.

Opatrovníčka odporcu sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O.s.p. ) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212
ods. 1 O.s.p. bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 v spojení
s § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že nie je dôvod na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa,
pretože odvolacie námietky navrhovateľa neobstoja. Súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav
veci (§ 120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom

odôvodnil (§ 157 O.s.p.), a s uvedeným odôvodnením napadnutého rozsudku sa odvolací súd plne
stotožňuje a odkazuje naň.

Neobstojí námietka navrhovateľa, že súd mal vo veci nároku na zaplatenie úhrady za nepreukázanie sa
cestovným lístkom aplikovať ust. § 101 OZ (všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu), lebo úhrada nepatrí
medzi práva z prepravy v zmysle § 760 OZ. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, právne vzťahy účastníkov

konania, a tým aj oba uplatnené nároky navrhovateľa ako dopravcu na zaplatenie cestovného a úhrady
vo výške stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav voči odporcovi (cestujúcemu),
vyplývajú zo zmluvy o preprave (§ 760 OZ), a preto nie je dôvod na to, aby sa na každý z týchto nárokov
aplikovala iná premlčacia doba. Právo na zaplatenie cestovného a úhrady má rovnaký právny základ -
porušenie podmienok zmluvy o preprave, teda na ich uplatnenie vo vzťahu k premlčaniu sa tak vzťahuje

ust. § 108 OZ. Právo na zaplatenie úhrady („pokuty“) nemôže vzniknúť samostatne a oddelene len na
základe zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave (aj keď môže byť samostatne a oddelene uplatnený na
súde), ale len spolu s nárokom na zaplatenie cestovného. Oba nároky vznikli zo zmluvy o preprave osôb
v MHD, resp. z jej porušenia, a to súčasne. U oboch nárokov preto začína rovnako plynúť aj premlčacia
doba stanovená v § 108 OZ. Správny je preto záver súdu prvého stupňa o premlčaní navrhovateľovho

nároku, keďže návrh na začatie konania bol súdu doručený až dňa 17.7.2013, t.j. po uplynutí zákonnej
ročnej premlčacej doby.

V súvislosti s právnym názorom, ktoré vyslovili senáty Krajského súdu v Bratislave v pripojených
rozhodnutiach k podanému odvolaniu, odvolací súd poukazuje na zjednocujúce stanovisko
Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave prijaté dňa 14.5.2012, podľa ktorého:

1) Ak si navrhovateľ- dopravca návrhom na začatie konania uplatní na súde nárok na zaplatenie
cestovného a úhrady vo výške sto násobku základného cestovného bez príplatkov a zliav v zmysle
§ 760 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 9 ods. 2 a § 14 ods. 2 zákona č. 168/1996 Z. z. o
cestnej doprave a čl. 6 ods. 2,3 Prepravného poriadku MHD v Bratislave, na tom skutkovom základe,
že cestujúci - odporca sa napriek výzve revízora nepreukáže platným cestovným lístkom, prípadnezľavneným cestovným lístkom spolu s preukážkou na zľavu, ide o oboch nárokov o nároky - práva
vyplývajúce zo zmluvy o preprave; na ich uplatnenie vo vzťahu k premlčaniu sa tak vzťahuje ust. §
108 Občianskeho zákonníka.

2) Nárok na zaplatenie úhrady nemôže vzniknúť samostatne a oddelene ( aj keď môže byť samostatne
a oddelene uplatnený na súde) len na základe zákona č. 168/1996 Z. z., ale len spolu s nárokom na
zaplatenie cestovného a oba nároky tak vznikajú len a výlučne zo zmluvy o preprave osôb v MHD,
resp. z jej porušenia, a to súčasne; u oboch nárokov preto začína rovnako plynúť aj premlčacia doba
ustanovená v § 108 OZ.

Odvolací súd rozhodol vo veci v súlade s týmto právnym názorom a podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Odporcovi ako úspešnému účastníkovi aj v odvolacom konaní, trovy odvolacieho konania neboli
priznané, pretože návrh na ich priznanie nepodal, resp. mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.