Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. február 2015

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/100/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314205253
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2015:2314205253.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou HOSŤOVECKOU, v právnej
veci navrhovateľa: D. E., rod. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX V. č. XXXX, proti odporcovi:
TELERVIS PLUS a.s., so sídlom 841 01 Bratislava, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, zast.: JUDr. Alan
Strelák, advokát so sídlom 811 01 Bratislava, Na vŕšku 12, o zaplatenie 220,- eur, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu vo výške 120,- eur titulom bezdôvodného obohatenia,
a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd konanie v časti 100,- eur z titulu finančného zadosťučinenia zastavuje.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ svojím návrhom zo dňa 5. 3. 2014 žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy
300,- eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ
uzatvoril s odporcom zmluvu o spotrebiteľskom úvere na sumu 500,- eur, pričom reálne bol vyplatený
úver vo výške 435,- eur. Z požičanej sumy navrhovateľ zaplatil v prospech odporcu sumu 555,- eur v
deviatich splátkach. Keďže navrhovateľ nesplácal úver tak, ako to vyplývalo zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, odporca podal na tunajší súd návrh o zaplatenie zvyšku úveru, ktorý prejednal tunajší súd pod
spisovou značkou 23C/13/2013. Týmto rozsudkom súd návrh zamietol a určil, že spotrebiteľský úver je
bezúročný a bez poplatkov. Navrhovateľ vo svojom návrhu poukázal na to, že spotrebiteľskou zmluvou
boli porušené jeho spotrebiteľskej práva, pretože v zmluve boli použité mnohé neprijateľné zmluvné
podmienky podľa § 53 ods. 1 občianskeho zákonníka, ktoré sú neplatné podľa § 53 ods. 5 občianskeho
zákonníka. Svojím návrhom si navrhovateľ uplatnil zaplatenie sumy 300,- eur z titulu primeraného
finančného zadosťučinenia s poukazom na § 3 ods. 5 zákona číslo 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Pred začatím pojednávania súd konanie v časti 80, - eur zastavil uznesením pod č.k. XXC/XXX/XXXX
- XX zo dňa 11. 9. 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 4. 11. 2014. Predmetom konania tak
zostalo zaplatenie sumy 220,- eur a to sumy 120,- eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia a sumy
100,- eur z titulu zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia. Pred začatím pojednávania dňa
10. 2. 2015 navrhovateľ vzal návrh späť v časti 100,- eur z titulu vyplatenia primeraného finančného
zadosťučinenia a predmetom konania tak zostalo len vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
120,- eur. Súd preto konanie v časti 100,- eur zastavil s poukazom na § 96 ods. 1 až 3 O.s.p. (výrok
II. tohto rozsudku). Predmetom konania tak zostalo len zaplatenie sumy 120,- eur z titulu vydania
bezdôvodného obohatenia. Navrhovateľ poukázal na to, že dňa 5. 1. 2010 uzatvoril s odporcom zmluvu
o spotrebiteľskom úvere na sumu 500,- eur, pričom reálne mu bol vyplatený úver vo výške 435, - eur,
keď navrhovateľ zaplatil celkovo 555, - eur, čím sa odporca obohatil vo výške 120, - eur. Navrhovateľ sa
o tom, že sa odporca na jeho úkor bezdôvodne obohatil, dozvedel až pri vyhlásení rozsudku vydaného

Okresným súdom Galanta pod číslom konania 23C/13/2013 - 55 zo dňa 12. 11. 2013. Návrh podal
navrhovateľ na tunajší súd dňa 5. 3. 2014, ktorý doplnil o vydanie bezdôvodného obohatenia dňa 6. 8.
2014, teda ešte počas plynutia premlčacej doby. Náhradu trov konania si navrhovateľ neuplatnil.

Odporca sa k návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 21. 5. 2014, v ktorom uviedol,
že dňa 5. 1. 2010 uzavrel s navrhovateľom zmluvu o úvere číslo XXXXXXXXX, na základe, ktorej bol
navrhovateľovi poskytnutý bezúčelový, hotovostný, spotrebiteľský úver vo výške 500,- eur, za celkový
poplatok vo výške 345,- eur. Navrhovateľ sa zaviazal uhradiť odporcovi čiastku v celkovej výške 845,-
eur v trinástich mesačných splátkach po 65,- eur. Navrhovateľ uhradil prvú až ôsmu splátku po 65,- eur
v dňoch 5. 1. 2010, 1. 3. 2010, 29. 3. 2010, 26. 4. 2010, 31. 5. 2010, 25. 6. 2010, 26. 7. 2010 a 30. 8.
2010. Deviatu splátku, ktorej splatnosť bola určená na deň 12. 9. 2010, uhradil dňa 30. 9. 2010 v časti
35,- eur a vo zvyšku, t. j. v časti 30,- eur zostala neuhradená a n splátky pod číslom 10 až 13 neuhradil
ani čiastočne. Odporca poprel, že by sa bezdôvodne obohatil na úkor navrhovateľa. Odporca vzniesol
námietku premlčania, nakoľko márne uplynula dvojročná subjektívna premlčacia doba ako aj trojročná
objektívna premlčacia doba podľa § 106 ods. 1 a 2 občianskeho zákonníka, pretože posledná úhrada
zo strany navrhovateľa bola vykonaná dňa 30. 9. 2010, teda 41 mesiacov pred podaním samotného
návrhu. Odporca žiadal návrh zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a svedkov, oboznámil sa so zmluvou
o úvere číslo XXXXXXXXX, rozsudkom vydaného Okresným súdom Galanta pod číslom konania
23C/13/2013 - 55 zo dňa 12. 11. 2013, ako aj ďalším náležitým obsahom spisového materiálu, vyslúchol
navrhovateľa a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom zo dňa 5. 1. 2010 súd
zistil, že zmluvné strany sa dohodli v súlade s ust. § 262 ods. 1 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka, že ich záväzkový vzťah sa bude riadiť Obchodným zákonníkom. Z obsahu zmluvy je ďalej
zrejmé, že zmluvné strany uzatvárajú zmluvu o úvere podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka
a v zmysle Zákona č. 258/200 Z.z. Veriteľ na základe tejto zmluvy poskytuje dlžníkovi úver vo výške
500,- eur. Úver je poskytnutý za odplatu a úrok vo výške 20 % z istiny za celú dobu splácania úveru.
Dlžník prevzatie istiny potvrdzuje svojim podpisom na zmluve a zaväzuje sa úver spolu s poplatkom
za správu úveru vrátiť podľa podmienok dohodnutých v zmluve. Dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi
istinu úveru vo výške 500,- eur a celkový poplatok za správu úveru v sume 345,- eur, pričom predmetný
dlh je povinný splácať v 13-tich rovnomerných mesačných splátkach po 65,- eur, pričom prvá splátka
je splatná v 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až úplného zaplatenia je splatná v 30. deň po
splatnosti predchádzajúcej splátky. Priemerná RPMN je vo výške 48,96 %.

Z rozsudku tunajšieho pod číslom konania 23C/13/2013 - 55 zo dňa 12. 11. 2013, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 28. 12. 2013, súd zistil, že úverovú zmluvu súd posúdil s poukazom na zákon č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.
71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoSÚ), v znení
platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy a ďalej podľa § 52 a nasl. občianskeho zákonníka. Z
vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v danom prípade sa jednalo o spotrebiteľskú
zmluvu, kde pri jej uzatváraní bol navrhovateľ (v uvedenom konaní v postavení odporcu) v postavení
spotrebiteľa. Ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových
zmlúv. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným
zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a
v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku. Súd zistil, že v
zmluve nebola jasne a určite vymedzená sadzba úroku, od ktorého sa mali odvíjať jednotlivé splátky.
Výška úroku bola vyjadrená len percentuálne - 20% za celú dobu splácania úveru, pričom celá suma
budúcich úrokov ako výnosov bola zahrnutá v čiastke 345,- eur, ktorá bola označená ako celkový
poplatok za správu úveru. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia z.č. 258/2001 Z.z. a
ust. § 4 ods. 2 písm. i) z.č. 258/2001 Z.z., podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok
úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal
zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky,
na ktoré nemá právo. Pokiaľ pod poplatky nie je možné zahrnúť úrok a s ohľadom na to, že úroky sú
splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, úroky možno požadovať do zaplatenia a to aj predčasného,
je úplne vylúčené, aby suma celkových úrokov bola pojatá do poplatku za úver. Okrem toho, že zmluva

musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny a úrokov a iných poplatkov, je potrebné v zmysle §
4 ods. 2 písm. g) z.č. 258/2001 Z.z., aby obsahovala aj konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru. I keď
zmluva obsahuje počet splátok a začiatok resp. mesiac prvej mesačnej splátky, vzhľadom k tomu, že sa
jedná o spotrebiteľskú zmluvu a s ohľadom na spotrebiteľa a prehľadnosť a jasnosť podmienok zmluvy,
v danej konkrétnej zmluve absentoval termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Nakoľko
odporca ako spotrebiteľ nemal k dispozícii splátkový kalendár, ktorý by mu prehľadne a jasne označoval
jednotlivé splátky, ich splatnosť, výšku, z čoho pozostávajú, teda výšku úrokov a poplatkov a ani konečnú
splatnosť, bol súd toho názoru, že nebola splnená náležitosť zmluvy podľa § 4 ods. 2 písm. g) a i) z.č.
258/2001 Z.z. Z týchto dôvodov súd považoval úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 4 ods. 3
zák. č. 258/2001 Z.z. Okrem toho, dojednania o výške úroku obsiahnuté v samotnej úverovej zmluve
(20% za celú dobu splácania úveru - teda za 13 mesiacov) a v článku 1. posledná veta Obchodných
podmienok vzťahujúcich sa k predmetnej zmluve (20% z istiny za každý rok splácania - teda za 12
mesiacov) sú rozporné, nezrozumiteľné, neurčité a teda z tohto dôvodu ich súd považoval v súlade s
ust. § 37 občianskeho zákonníka za absolútne neplatné právne úkony. Na základe uvedeného súd
považoval úver za bezúročný a bez poplatkov, a preto návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

V prejednávanom prípade súd zistil, ako z výsluchu navrhovateľa, tak aj z písomného vyjadrenia
odporcu, že odporca reálne vyplatil navrhovateľovi nie sumu 500,- eur, ako bolo dohodnuté v zmluve o
úvere, ale len sumu 435,- eur, keď sám odporca sumu vo výške 65,- eur ako prvú splátku úveru, strhol
pred vyplatením úveru, pričom navrhovateľovi nedal možnosť použiť/spotrebovať úver vo výške 500,-
eur na potreby navrhovateľa ani na jeden deň. Pokiaľ bolo v zmluve o úvere dohodnuté, že odporca
poskytne navrhovateľovi úver vo výške 500,- eur, mal tak odporca urobiť, navrhovateľovi mal vyplatiť úver
vo výške 500,- eur, s ktorými v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere mohol navrhovateľ disponovať
a to až do 15. 1. 2010, kedy bola splatná prvá splátka úveru vo výške 65,- eur. Namiesto toho odporca
poskytol navrhovateľovi len sumu 435,- eur, s ktorými mohol navrhovateľ reálne aj disponovať a využiť
vo svoj prospech. Takéto konanie nemá oporu v zákone, dokonca je možné považovať to za konanie,
ktoré obchádza zákon. Navrhovateľ celkovo zaplatil odporcovi 8 splátok po 65,- eur, t. j. 520,- eur a
jednu splátku vo výške 35,- eur, spolu teda 555,- eur. Keďže navrhovateľovi bol poskytnutý úver vo
výške 435,- eura, a tento úver bol vo vyššie uvedenom rozsudku určený za bezúročný a bez poplatkov,
odporca sa bezdôvodne obohatil na úkor navrhovateľa vo výške 120,- eur. (rozdiel medzi poskytnutým
úverom vo výške 435,- eur a splatením úveru vo výške 555,- eur). O tom, že zmluva je bezúročná a
bez poplatkov a teda, že navrhovateľ na úvere preplatil viac, ako bol povinný, sa navrhovateľ dozvedel
najskôr v deň vyhlásenia rozsudku pod spisovou značkou 23C/13/2013, t. j. dňa 12. 11. 2013. Preto v
subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe, ktorá uplynula dňa 12. 11. 2015, bol navrhovateľ oprávnený
vymáhať si vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. občianskeho zákonníka. Návrh na
vydanie bezdôvodného obohatenia bol na tunajší súd podaný dňa 6. 8. 2014 (číslo listu 43 - 44 spisu).

Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plním z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

V danom prípade splatenie spotrebiteľského úveru v časti 120,- eur zo strany navrhovateľa v prospech
odporcu je plnením bez právneho dôvodu a navrhovateľovi tak vzniká nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia.

Podľa § 4 ods. 4 zák. č. 258/2001 Z.z., v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy,
od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 100 ods. 1 a 2 OZ, (1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
(2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté
ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 107 ods. 1 a 2 OZ, (1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil.
(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr, než objektívne premlčacie doby. O tom, že
došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa totiž oprávnený nemôže dozvedieť skôr,
než bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo. Preto ani subjektívna lehota nemôže začať plynúť skôr,
než vznikne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa týka. O tom, že došlo k získaniu
bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti,
z ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej
výške (objektívne vyčíslenej v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde.
Rozhoduje skutočná, a nie predpokladaná znalosť okolností uvedených v ustanovení § 107 ods. 1.

Ako je uvedené vyššie, navrhovateľ sa až z rozsudku tunajšieho súdu pod spisovou značkou
23C/13/2013, vyhláseného dňa 12. 11. 2013, dozvedel, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je
považovaná za bezúročnú a bez poplatkov, a teda, že navrhovateľ zaplatil odporcovi viac, ako bol
povinný na základe tejto zmluvy; od tohto dňa sa preto počíta plynutie premlčacej doby na vydanie
bezdôvodného obohatenia. S poukazom na § 107 ods. 1 a 2 OZ subjektívna premlčacia doba uplynie
až dňa 12. 11. 2015 a objektívna trojročná premlčacia doba až dňa 12. 11. 2016, preto na základe
uvedeného vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 6. 8. 2014, ktorým žiadal vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 120,- eur domáhal tohto vydania včas, teda pred uplynutím premlčacej doby.
Vzhľadom na uvedené súd nemohol prihliadnuť na námietku premlčania vznesenú odporcom v jeho
písomnom vyjadrení.

Na základe vyššie citovaných ustanovení a odôvodnenia súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu
tohto rozhodnutia a návrhu navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 120,- eur
celom rozsahu vyhovel.

Súd konanie v časti najskôr 80,- eur (uznesenie pod č.k. XXC/XXX/XXXX - XX zo dňa 11. 9. 2014 a
neskôr v časti 100,- eur (výrok II. tohto rozsudku) zastavil podľa § 96 O.s.p. a v tejto časti (180,- eur)
súd postupoval pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. (Ak niektorý
z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.).

O celkových trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo.

Navrhovateľ si náhradu trov konania neuplatnil, odporca si ju uplatnil. Navrhovateľ bol úspešný v časti
120,- eur, v časti 180,- eur zastavenie konania zavinil navrhovateľ, čo je možné považovať za jeho
neúspech. S prihliadnutím na to, že sa jedná o ochranu práv navrhovateľa ako spotrebiteľa, súd rozhodol,
že úspech a neúspech je možné považovať za takmer totožný, preto súd postupoval podľa § 142 ods.
2 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia
cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.