Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. február 2015

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/41/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313232645
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2015:2313232645.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

navrhovateľa: Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Švajčiarsko, CH-6300 Zug, Industriestrasse
13C, IČO: CHE-100.023.266, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom 821 08 Bratislava,
Karadžičova 8, proti odporcovi: P. V., nar. X. XX. XXXX, bytom XXX XX E., D. XXXX/X, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV,sosídlom81102Bratislava,Šafárikovonám.č.7,zast.JUDr.BohdanomJakubisom,
advokátom so sídlom 811 09 Bratislava, Dobrovičova 13, o zaplatenie 1272,64 eura s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti úrokov z omeškania vo výške 89,69 eura a poplatkov vo výške 80,78 eura

zastavuje.

II. Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

III. Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim písomným podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 10. 12. 2013 domáhal, aby
súd odporcu zaviazal na zaplatenie istiny vo výške 1 272,64 eura s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil
tým, že dňa 20. 8. 2007 uzatvoril právny predchodca navrhovateľa - spoločnosť GE Money, a.s. s
odporcom Zmluvu o úvere. Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné obchodné podmienky. Na základe zmluvy
bol odporca povinný splácať poskytnutý úver vo výške 3 319,40 eura v pravidelných 72 mesačných
splátkach po 68,68 eura, vždy k 20. dňu v mesiaci a to od 20. 9. 2007. Odporca si neplnil svoje povinnosť

riadne splácať úver, preto spoločnosť GE Money, a.s. vypovedala zmluvu dňa 31. 5. 2012. Odporca
pohľadávku navrhovateľa do dňa podania návrhu neuhradil ani čiastočne.

Pohľadávka navrhovateľa predstavuje sumu 1 272,64 eura, ktorú tvorí neuhradená istina úveru vo výške
1 102,17 eura, úroky z omeškania vo výške 89,69 eura a poplatky vo výške 80,78 eura. Súčasťou sumy
úrokov z omeškania sú ďalej úroky z omeškania vyčíslené podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka,
t. j. 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1 102,17 eura od 5. 10. 2012 až do zaplatenia.

Dňa 27. 9. 2012 uzavrela spoločnosť Profidebt Slovakia, s.r.o. ako postupník so spoločnosťou GE
Money, a.s. ako postupcom Zmluvu o podstúpení pohľadávok, na základe, ktorej bola spoločnosti

Profidebt Slovakia, s.r.o. postúpená splatná pohľadávka voči odporcovi zo Zmluvy o úvere vo výške
1 272,64 eura s príslušenstvom. Postúpenie pohľadávky oznámil postupca GE Money, a.s. odporcovi
listomzodňa26.10.2012.Následne,počaskonania,došloopäťkpostúpeniupohľadávkyzospoločnosti
Profidebt Slovakia, s.r.o. a to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 31. 1. 2014 nanavrhovateľa v tomto konaní, pričom súd pripustil vstup tohto navrhovateľa do konania namiesto
pôvodného navrhovateľa uznesením pod č.k. XXC/XX/XXXX - XX zo dňa 5. 6. 2014.

Podaním zo dňa 20. 10. 2014 vedľajší účastník oznámil vstup do konania.

Odporca sa na pojednávaní dňa 11. 9. 2014 k návrhu nevedel vyjadriť, pretože mu nerozumie. Potvrdil
však, že uzatvoril Zmluvu o úvere na základe, ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 100 000, - Sk.
Tento úver riadne splácal, nesplatil posledných 6 splátok, nakoľko na to nemal financie. Odporca nevedel
potvrdiť výpoveď zmluvy o úvere, nakoľko mu žiadny písomný právny úkon nebol doručený.

Vedľajší účastník sa k návrhu nevyjadril.

Navrhovateľ si uplatnil nárok zo zmluvy o úvere vyjadrený istinou vo výške 1 272,64 eura a úrokom z

omeškania vo výške 9 % p.a. z istiny 1 102,17 eura od 5. 10. 2012 do zaplatenia, ako aj náhradu trov
konania.

Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - zmluva o úvere, oznámenie
o postúpení pohľadávky zo dňa 5. 10. 2012, zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 31. 1. 2014,
čiastočné späťvzatie návrhu zo dňa 6. 2. 2015, vyslúchol odporcu a zistil nasledovný skutkový a právny

stav veci:

Navrhovateľ podal návrh tak, ako bol vyššie popísaný a odôvodnený.

Zozmluvyo úveremalsúdzapreukázané,žeúverbolposkytnutýzatýchpodmienok,akotonavrhovateľ
uviedol v návrhu. Zmluva bola uzatvorená dňa 20. 8. 2007, s dohodnutou výškou úveru 100 000,- Sk
(3319,39 eura), bez uvedenia úrokovej sadzby, RPMN 15,11 %, s lehotou splatnosti 72 mesiacov, s

mesačnou splátkou 2 069,- Sk (68,68 eura) splatnou vždy do 20. dňa v mesiaci, pričom dátum prvej
splátky bol určený na deň 20. 9. 2007.

K postúpeniu pohľadávok došlo tak, ako je uvedené vyššie, preto je daná aktívna legitimácia
navrhovateľa.

Súd vyzval navrhovateľa, aby súdu doručil listinné dôkazy ohľadne vykonaných splátok úveru, ohľadne

výpovede zmluvy zo dňa 31. 5. 22012, kedy bola výpoveď zo Zmluvy o úvere odporcovi doručená, kedy
a aké účinky výpovede nastali, aby riadne zdôvodnil žalovanú sumu spolu aj s úrokom z omeškania,
pričom predmetnú výzvu právny zástupca navrhovateľa prevzal dňa 18. 9. 2014 a do dňa rozhodnutia
súdu vo veci uvedené dôkazy nepredložil, nevyjadril sa k nim, na výzvu nijakým spôsobom nereagoval.

Súd vo veci vytýčil niekoľko termínov pojednávaní, na ktoré sa nedostavili ani navrhovateľ ani právny

zástupca navrhovateľa. Súd tak postupoval podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a v zmysle zásady účelnosti,
hospodárnosti konania a ochrany práv druhého účastníka konania vo veci pojednával a rozhodol.

Ustanovenie § 101 O.s.p. ukladá účastníkovi tzv. povinnosť tvrdenia. Táto povinnosť však nie je
súdom vynútiteľná. V záujme hospodárnosti a rýchlosti konania sa umožňuje súdu, aby na pojednávaní
prejednal vec v neprítomnosti účastníka, za predpokladu, že účastník bol na pojednávanie riadne

predvolaný, na pojednávanie sa nedostavil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie.

Vzhľadom k tomu, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, súd je povinný skúmať uzatvorenú zmluvu
a chrániť práva spotrebiteľa, navyše sa jedná o návrhové konanie a navrhovateľ nesie dôkazné
bremeno (bremeno tvrdenia aj bremeno dôkazu). Keďže navrhovateľ je v konaní zastúpený advokátskoukanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z tohto faktu
vychádza, musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať návrh a rovnako musí vedieť, že k návrhu je
potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v návrhu. Preto súd nemôže

vyzývať (s poukazom na § 101, § 120 O.s.p. a dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti
účastníkovkonania)účastníkakonanianapreukázaniesvojichtvrdení,aprisvojomrozhodovanívmerite
veci vychádza z toho, čo účastník v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj
na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013

súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom
stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od
ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.

Praha:C.H.Beck,2012,s.740).Kontradiktórnosťjeprenosdôkaznéhobremenazosúdunaúčastníkov
sporu, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny
charakterajehorozsahsamôželíšiťnajmävzávislostinazvláštnostiachdanéhokonania.Nebránisúdu,
aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie účastníka
konania napr. so stanoviskom iných účastníkov nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred

nimi.

Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami
(napr. dvojaká úprava premlčania, dualistická právna úprava uznania dlhu, zmluvných pokút, dvojaká
úprava odstúpenia od zmluvy a pod.). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo
fungovať (od 1. 1. 1992), avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na záväzkovo-právny

vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade
medzi biznismenmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu
má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba podľa názoru súdu
vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské
právne vzťahy nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej

podmienkybysapostaveniespotrebiteľaoprotiobčianskoprávneúpravezhoršilo.Ustanovenie§54ods.
1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice Rady 93/13 EHS. Smernica síce neharmonizuje dualistické
právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje
ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti
tomuto zákonu (rozumej Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ). Popretím úveru ako absolútneho

obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ, ktoré má svoj
obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu na typ
zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú vzťahy regulované Obchodným
zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že
by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv. Teda

ustanovenie § 54 ods. 1 OZ reguluje aj absolútne obchody. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovením
lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy. Za stavu dualistickej právnej úpravy (dvojaká
právna úprava rovnakých inštitútov súkromného práva) je plošné vylúčenie občianskoprávnej úpravy
inštitútov súkromného práva a naopak paušalizovanie obchodného práva typického predovšetkým pre
podnikateľskú sféru nenáležité. Presadzovanie obchodného práva na inštitúty upravené v kódexe

o občianskych právach len s poukazom na argumentáciu o úveroch ako absolútnych obchodoch je
argumentačne zjednodušené. Súd nijako nepopiera úver ako absolútny obchod a ani dôvodnosť
aplikácie Obchodného zákonníka. Odvolací súd len pripomína, že prednosť majú osobitné ustanovenia
právnehoporiadku,ktorésúsúčasťoušpeciálnejprávnejúpravyvoblastispotrebiteľskéhoprávavrátane
ustanovení § 52 až § 54 OZ. O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, nie sú žiadne pochybnosti a v

konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Uprednostnenie
obchodného práva pred ustanoveniami kódexu o občianskych právach má pre spotrebiteľov diametrálne
odlišné negatívne následky. Pri názore navrhovateľa by sa v celej škále dualisticky upravených inštitútov
súkromného práva malo použiť vždy obchodné právo (napr. vrátane premlčania), s čím sa podľa

súdu zásadne nedá súhlasiť. Spotrebitelia napriek dôvere v objektívne právo zakotvené v kódexe oobčianskych právach by sa museli podrobovať pomerne zložitejšiemu a vzdialenejšiemu obchodnému
právu, ktoré oproti Občianskemu zákonníku zásadne zhoršuje ich postavenie. Za nedostatočný na
presadenie obchodného práva považuje súd aj argument, že rovnaká právna úprava dopadá na obidve

strany zmluvného vzťahu. Súd poznamenáva, že aj právna úprava v Občianskom zákonníku dopadá
na obidve strany v súlade s princípom rovnosti, no je citlivejšia, zohľadňuje aspekt informovanosti
spotrebiteľa, garantuje efektívnejšie uplatnenie práva pri plynutí času pri zlom úmysle veriteľa a pod.
Nemožnoprehliadnuťpritomfakt,žesútopredovšetkýmdodávatelia,ktorí uplatňujúvecinasúde.Spory
iniciované spotrebiteľmi sú len veľmi zriedkavé, a preto argument o obchodnom práve a rovnosti ,,pre

všetkých“ je objektívne značne relativizovaný.

Vzhľadom na uvedené súd potom posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský, nakoľko navrhovateľ plnil
v rámci svojej podnikateľskej činnosti, odporca vystupoval ako fyzická osoba nepodnikateľ.

Podľa § 52 ods. 1 až 3 OZ (účinného k 20. 8. 2007), (1) Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,
zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55,
ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol

individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

(2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

(3) Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa§54ods.1a2OZ,(1)Zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona

Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
(účinného k 20. 8. 2007), Tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského
úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa
spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 4 ods. 1, 2, 4, 5 a 6 cit. zák., (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,

inak je neplatná.

(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná

percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

(3) Zmluva ďalej obsahuje

a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou

splatnosti podľa § 6,

b) sankcie za porušenie zmluvy,

c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,

d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,

e) práva spotrebiteľa podľa § 7.

(4) Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol
spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

(5) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o

spotrebiteľskom úvere.

(6) Veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu
pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.

Z predložených listinných dôkazov súd nemal za preukázané tvrdenia navrhovateľa uvedené v návrhu
ohľadne dlžnej sumy. Navrhovateľ nijako súdu nepreukázal, kedy, koľko odporca uhradil na základe

zmluvy, kedy si prestal plniť zmluvné povinnosti, ako dospel k žalovanej sume, k akému dňu a z akej
sumy boli vypočítané poplatky vo výške 80,78 eura ako aj úroky z omeškania vo výške 89,69 eura.

Písomným podaním, doručeným súdu dňa 6. 2. 2015, navrhovateľ vzal návrh v časti poplatku vo výške
80,78 eura a v časti úrokov z omeškania vo výške 89,69 eura späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť.
K späťvzatiu návrhu došlo až po začatí pojednávania, avšak súd o ňom rozhodol podľa § 96 ods. 1 až

3 O.s.p. aj bez súhlasu odporcu, nakoľko tento súhlas súd predpokladal z vyjadrenia odporcu o tom,
že úver má takmer splatený. Navyše takéto podanie navrhovateľa o čiastočnom späťvzatí návrhu je v
záujme spotrebiteľa, preto súd v zmysle zásady hospodárnosti konania pojednávanie zo dňa 10. 2. 2015
neodročoval z dôvodu vyžiadania si súhlasu odporcu s čiastočným zastavením konania a toto konanie
v požadovanej časti zastavil (výrok I).

Po oboznámení sa s úverovou zmluvou mal súd za preukázané, že táto neobsahovala všetky zákonné
náležitosti (napr. chýbajúce údaje podľa § 4 ods. 2 písm. a), i), ods. 3 písm. d)). Zmluvu o úvere súd
považuje za absolútne neplatný právny úkon pre jeho neurčitosť podľa § 37 ods. 1 OZ, podľa ktorého
právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor
možno odstrániť výkladom (výklad však nemôže dopĺňať právny úkon) alebo použitím dispozitívnych
ustanovení zákona namiesto neurčitých častí prejavu vôle.

V zmluve o úvere je uvedené, že poskytovateľ úveru poskytol odporcovi úver vo výške 3319,39 eura,
ktorý je splatný 72 mesačných splátkach po 68,68 eura. Keď sa vynásobí počet splátok s mesačnými
splátkami, odporca by tak bol povinný zaplatiť sumu 4944,96 eura. Súdu nie je zo zmluvy zrejmé, čo
predstavuje rozdiel medzi sumou úveru vo výške 3319,39 eura a celkovou sumou, ktorú bol odporca
povinný splatiť. Rozdiel pravdepodobne tvoria nejaké poplatky a úroky, ktoré však v zmluve nie sú

uvedené, a preto podľa § 4 ods. 5 ZoSÚ nie je možné takéto úroky alebo poplatky od spotrebiteľa
požadovať.Niejepotomjasné,akúsumumalvkonečnomdôsledkuodporcazaplatiťazakéhotitulu,čím
sa zmluva stáva neurčitou, a teda absolútne neplatnou. Potom je odporca povinný vrátiť navrhovateľovi
lensumu,ktorúposkytolnavrhovateľodporcoviatoztitulubezdôvodnéhoobohatenia.Kbezdôvodnému
obohateniu došlo dňa 20. 8. 2007, kedy mala byť uzatvorená zmluva o úvere a kedy boli poskytnuté
finančné prostriedky, pričom navrhovateľovi bolo zároveň zrejmé , kto sa na jeho úkor bezdôvodne

obohatil.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 457 OZ, Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 100 ods. 1 OZ, Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1 a 2 OZ, (1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil.

(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by

inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Účelom premlčania je pobádať oprávnený subjekt k tomu, aby pod sankciou premlčania uplatnil
svoje právo v ustanovených lehotách na príslušných orgánoch a aby tak donekonečna neodďaľoval
požiadavku splnenia od povinného subjektu. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych
vzťahoch, a to prípadne aj za cenu straty vynutiteľnosti práva. Premlčaním sa rozumie kvalifikované

uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou. Premlčanie
je teda uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo
bolobývalovykonané,vdôsledkučohopovinnýsubjektmôžečeliťsúdnemuuplatneniuprávanámietkou
premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik
jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať.

Táto zmena (oslabenie) pôvodného práva, vzniknutá premlčaním, spočíva v skutočnosti, že dlžníkmôže po uplynutí premlčacej doby privodiť zánik vynutiteľnosti tohto subjektívneho práva tým, že sa s
úspechom premlčania dovolá pred príslušným orgánom. Premlčaním teda právo samo osebe nezaniká
(narozdielodpreklúzie),lensaoslabuje,atoprávevtejzložke,ktorápredstavujenárok.Avšakaninárok

premlčaním sám osebe nezaniká a oprávnený sa môže svojho premlčaného práva domáhať žalobou,
na základe ktorej dlžník môže byť na splnenie pohľadávky zaviazaný, ak sa premlčania nedovolá. Ak
však žalovaný vznesie námietku, nárok zaniká, ale subjektívne právo trvá ďalej vo forme naturálneho
(prirodzeného) záväzku (obligácie), čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné
splnenie zo strany povinného subjektu. Ale ak povinný premlčané právo splní, hoci o premlčaní ani

nevedel, nemôže plnené požadovať späť ako bezdôvodné obohatenie.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. súd musí prihliadať na premlčanie ex offo, teda naň prihliada v
spotrebiteľských vzťahoch aj bez námietky odporcu.

Súd sa môže zaoberať premlčaním bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva
veriteľa. Prax súdov v danom prípade uprednostňuje hľadisko procesnej ekonómie. Ak súd zistí, že
uplatnený nárok je premlčaný a dlžník vzniesol námietku premlčania (v danom spotrebiteľskom vzťahu

aj bez námietky), súd už bližšie neskúma existenciu subjektívneho práva veriteľa. Vychádza z toho, že
tak či tak by žaloba s uplatnenou premlčanou pohľadávkou bola v takom prípade zamietnutá.

Súd mal z predložených listinných dôkazov za preukázané, že Zmluva o úvere je absolútne neplatná a
teda, že k plneniu zo strany navrhovateľa v prospech odporcu z titulu bezdôvodného obohatenia došlo
dňa 20. 8. 2007. V danom prípade sa dlh odporcu premlčal, s poukazom na § 107 OZ, dňom 20. 8. 2009,

najneskôr však dňa 20. 8. 2010. Návrh na súd bol podaný dňa 10. 12. 2013, t.j. po uplynutí premlčacej
doby.

Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je právom majetkovým, a preto sa premlčuje podľa
ustanovenia § 100 ods. 1. Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa môže premlčať tak
v subjektívnej dobe (§ 107 ods. 1), ako aj v objektívnej dobe (§ 107 ods. 2). Začiatok plynutia premlčacích

dôb je určený okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia.

Súd na základe doložených listinných dôkazov nemohol preskúmať, či si odporca svoju povinnosť plnil
riadne a včas, resp. do kedy si ju plnil a kedy svoje povinnosti prestal plniť, súd nemal za preukázané,
koľko z poskytnutého úveru odporca splatil a koľko zostalo splatiť, ani či zmluva bola vypovedaná, kedy,
s akými účinkami.

Nazákladeuvedenéhosúdrozhodoltak,akotovyplývazenucniáturozhodnutiaanávrhvcelomrozsahu
zamietol (mimo zastavujúcu časť), nakoľko navrhovateľ nepreukázal svoje tvrdenia, čím neuniesol
dôkazné bremeno.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ktoré ustanovenie vyjadruje zásadu
zodpovednosti za výsledok sporového konania. To znamená, že účastník, ktorý mal v sporovom konaní

plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania. Náhrada je obmedzená na náhradu všetkých
trov vynaložených na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Odporca bol v konaní plne úspešný, avšak žiadne trovy konania mu nevznikli, preto mu ich náhradu súd
nepriznal. Súd rovnako nepriznal náhradu trov konania ani vedľajšiemu účastníkovi, pretože tento bol v
konaní nečinný, náhradu trov konania si nevyčíslil.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia
cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa

týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.