Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. február 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/209/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313211610
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8313211610.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcu EOS KSI Česká republika,

s.r.o., Novodvorská 994, Praha, IČO: 25 117 483, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5,
Brastislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanej Y. D., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom L. XXXX/XX, T., t.č. na
neznámommieste,zast.opatrovníčkouG.O.,D.O.E.H.U.F.O.,ozaplatenie72200,56Kčsprísl.,takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 72.200,56 CZK s úrokom z omeškania vo výške
7,75% ročne zo sumy 66.358,23 CZK od 02.12.2010 do zaplatenia v lehote do 15 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 166,50 eur a trovy právneho
zastúpenia v sume 556,63 eur, ktoré je žalovanp o v i n n ázaplatiť žalobcovi na adresu právneho

zástupcu žalobcu v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, podal dňa 13. 8. 2013 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal
zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 72 200,56 CZK, úrokov z omeškania a na náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Česká spořitelna a.s.
Praha 4, IČO: 45 244 782 a žalovanou, došlo k uzatvorenie zmluvy o úvere, na základe ktorej
bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 70 000 CZK. Žalovaná sa zaviazala uvedený úver splácať
pravidelnými mesačnými splátkami s tým, že v prípade omeškania so splatením jednej splátky po
dobu dlhšiu ako 3mesiace alebo so zaplatením viac než dvoch splátok v dohodnutej dobe, mal právny

predchodcažalobcupožadovaťsplatenieceléhozostatkuúveruapríslušenstva.Žalovanáporušilasvoju
povinnosť splácať úver riadne a včas a to napriek výzvam. Preto žalobca, na ktorého bola pohľadávka
postúpená zmluvou, podal na súd žalobu.

Ku postúpenia pohľadávky 1. 12. 2010 dlžná suma žalovanej bola 72 200,56 CZK, ktorá pozostáva z
istiny 66 358,23 CZK, úroku z omeškania 5122,33 CZK a poplatkov 720 CZK.

Na základe takto podanej žaloby súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu sp. zn. XRo/XXX/
XXXX zo dňa 9. 10. 2013, ktorý bol následne zrušený uznesením zo dňa 25. 7. 2014, pretože sa ho
nepodarilo doručiť žalovanej do vlastných rúk. V priebehu konania súd zistil, že žalovaná sa nezdržiava v mieste trvalého pobytu a inú adresu jej pobytu
sa súdu nepodarilo zistiť, preto jej súd v konaní ustanovil opatrovníčku, ktorá sa k veci nevyjadrila.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so zmluvou

o úvere, Všeobecnými obchodnými podmienkami České spořitelny, a.s., pokladničným dokladom,
žiadosťou žalovanej o odklad splátok, dodatkom k tejto zmluve, výzvou na zaplatenie, platobnou
históriou, Zmluvou o postúpení pohľadávok, prílohou k tejto zmluve a oznámením o postúpení
pohľadávky, pokusom o zmier, výpismi z obchodného registra a zistil tento skutkový stav.

Na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 16. 4. 2008, uzatvorenej medzi právnym
predchodcom žalobcu spoločnosťou Česká spořitelna a.s. Praha 4, IČO: 45 244 782 ako veriteľom a

žalovanou ako dlžníčkou, sa veriteľ zaviazal dlžníčke poskytnúť peňažné prostriedky až do výšky 70 000
Kč bezúčelovo tak, že jej vyplatí úver v hotovosti s dátumom čerpania úveru najneskôr do 14. 5. 2008
pri ročnej úrokovej sadzbe 14,32% a RPMN 15,85%. Žalovaná sa zaviazala úver vrátiť pravidelnými
mesačnými splátkami vždy k 15. dňu v mesiaci po 1333 Kč s dátumom prvej splátky 15. 5. 2008 a pri
jednorázovom a okamžitom čerpaní úveru ku dňu 16. 4. 2008 a za dodržania podmienok splácania,

dátum poslednej splátky by pripadol na deň 15. 4. 2015, kde táto posledná splátka by bola vo výške
1190 Kč. Za daných podmienok činí celkový počet splátok 84.

Podľa bodu 8 uvedenej zmluvy, v prípade omeškania so splatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako
3mesiacealebosozaplatenímviacneždvochsplátokvdohodnutejdobe,veriteľjeoprávnenýpožadovať
splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom.

Súčasťou uvedenej zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky České spořitelny, a.s..

Podľa pokladničného dokladu, žalovaná úver čerpala dňa 16. 4. 2008.

Na základe žiadosti žalovanej o odklad splátok úveru zo dňa 13. 1. 2009, dodatkom k zmluve o úvere
zo dňa 13. 1. 2009, žalovaná uznala záväzok, ktorý k tomuto dňu predstavoval sumu 66 747,90 Kč s
úrokom od 1. 1. 2009. Súčasne jej bol povolený odklad platenia pravidelných mesačných splátok po

1333 Kč za obdobie január a február 2009 a teda k pokračovaniu v splácaní dôjde od marca 2009 po
1368 Kč až do doby splatenia celého úveru.

Listom zo dňa 12. 7. 2010 právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na zaplatenie dlžných splátok vo
výške 4536 Kč najneskôr do 15. 8. 2010. V opačnom prípade k uvedenému dňu sa stane celý zostatok
úveru s príslušenstvom splatným.

Podľaplatobnejhistórie,žalovanádňa16.4.2008čerpalaúvervovýške70000Kč.Kudňuzosplatnenia,
t.j. k 16. 8. 2010 dlh žalovanej na istine bol 66 358,23 Kč.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 19. 11. 2010 a prílohou k tejto zmluve bolo preukázané, že
pohľadávka,ktorájepredmetomtohtokonaniavovýške72200,56Kč,ktorápozostávazistiny66358,23
Kč, úroku z omeškania 5122,33 Kč a poplatkov 720 Kč, bola postúpená z postupcu Česká spořitelna a.s.

Praha 4, IČO: 45 244 782 na postupníka - žalobcu. Uvedenú skutočnosť právny predchodca žalobcu
oznámil žalovanej listom zo dňa 11. 2. 2011.

Pokusom o zmier zo dňa 23. 7. 2013 právny zástupca žalobcu vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej
sumy. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní trval na podanej žalobe v celom rozsahu. Uviedol, že žaloba
bola podaná včas a je dôvodná s poukazom na predložené listinné dôkazy. Uplatnil si náhradu trov
konania, pozostávajúcich zo súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil, že žaloba bola podaná dôvodne.

Žalobca má sídlo na území Českej republiky, žalovaný má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
Ide o konanie s cudzím prvkom, preto musel súd vyriešiť otázku právomoci súdov Slovenskej republiky
na konanie v tejto veci a aký právny poriadok má byť použitý na posúdenie žalobcom uplatneného
nároku.

Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia rady ES č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov

v občianskych a obchodných veciach, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na
území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

Žalovaný má trvalé bydlisko na území Slovenskej republiky a teda v zmysle citovaného článku
Nariadenia rady ES č. 44/2001 je v tejto veci daná právomoc na konanie súdov Slovenskej republiky.

Súd posudzoval uplatnený nárok v zmysle právneho poriadku Českej republiky s poukazom na článok

5 ods. 3 Rímskeho dohovoru (Dohovor o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z 19.06.1980 (tzv.
Rímsky dohovor)), účinného pre Českú republiku a Slovenskú republiku od 01.08.2006.

Podľa článku 5 Rímskeho dohovoru:

1.) Tento článok sa uplatní na zmluvy, ktorých predmetom je dodávka tovaru alebo poskytnutie služieb
osobe („spotrebiteľ“) na účel, ktorý nemožno považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, ako

aj na zmluvu o poskytnutí úveru na tento účel.

2.) Bez ohľadu na ustanovenia článku 3 nemôžu účastníci zmluvy svojou voľbou práva zbaviť
spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú imperatívne normy štátu jeho obvyklého pobytu:

- ak uzavretiu zmluvy predchádzala osobitná ponuka alebo reklama v tomto štáte a spotrebiteľ podnikol
v tomto štáte všetky kroky potrebné z jeho strany na uzavretie zmluvy, alebo

- ak druhý účastník zmluvy alebo jeho zástupca prevzal v tomto štáte objednávku spotrebiteľa, alebo

- ak ide o kúpnu zmluvu a spotrebiteľ cestoval z tohto štátu do iného štátu a tam zadal objednávku,
za predpokladu, že cestu spotrebiteľovi zabezpečil predávajúci s cieľom podnietiť spotrebiteľa, aby si
tovar kúpil.

3.) Bez ohľadu na ustanovenia článku 4 sa pri absencii voľby rozhodného práva podľa článku 3 zmluvy

uzavreté za okolností uvedených v odseku 2 tohto článku spravujú právnym poriadkom štátu obvyklého
pobytu spotrebiteľa.

Podľa článku 3 Rímskeho dohovoru:

1.) Zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť výslovná
alebo musí dostatočne spoľahlivo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu. Účastníci

zmluvy si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.

2.) Zmluvné strany si môžu kedykoľvek dohodnúť, že sa zmluva sa spravuje iným právom ako právom,
ktorým sa na základe predchádzajúcej voľby podľa tohto článku alebo iných ustanovení tohto dohovoru
spravovala dovtedy. Žiadna zmena zvoleného práva po uzatvorení zmluvy nemá vplyv na jej formálnu
platnosť podľa článku 9, ani nepriaznivý vplyv na práva tretích osôb. 3.) Voľba cudzieho práva účastníkmi, či už v spojení s voľbou cudzieho súdu alebo nie, pričom všetky
ostatné prvky situácie v čase voľby majú väzbu len s jedným štátom, nemá vplyv na uplatnenie
právnych predpisov tohto štátu, od ktorých sa nedá odchýliť dohodou strán a ktoré sa ďalej nazývajú

len „imperatívne normy“.

4.) Existencia a platnosť dohody účastníkov o voľbe rozhodného práva sa posudzuje podľa ustanovení
článku 8, 9 a 11.

Medziúčastníkmikonanianiejesporné,žeprávnyvzťahzaloženýmedziprávnympredchodcomžalobcu
a žalovanou je vzťahom spotrebiteľským. Taktiež nie je sporné, že žalovaná (spotrebiteľ) má a aj v čase
uzavretia predmetnej zmluvy o úvere mal, trvalý pobyt v Slovenskej republike.

V zmysle článku 29 Všeobecných obchodných podmienok, tvoriacich súčasť predmetnej zmluvy o úvere
(v spise na č.l. 11) sa právne vzťahy medzi účastníkmi zmluvného vzťahu riadia právnym poriadkom
Českej republiky. Súd predmetné ustanovenie považoval za platnú voľbu rozhodného práva, teda
rozhodné právo v danom prípade neabsentovalo, ale bolo určené a dané v obchodných podmienkach,
ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere.

V preskúmavanej veci bola zmluva uzavretá dňa 16. 4. 2008 v Českej republike. Zo spisu nie je
zistiteľné, že by právny predchodca žalobcu, vykonával svoju obchodnú, alebo podnikateľskú činnosť
aj na Slovensku, kde má žalovaný svoj pobyt. Podobne nebolo doposiaľ zistené, že by tento veriteľ
smeroval svoju činnosť na Slovensko, a že preskúmavaná zmluva patrí do rozsahu takejto činnosti.
Vychádzajúc z doposiaľ vykonaného dokazovania preto nie je možné urobiť záver, že by pri rozhodovaní

v preskúmavanej veci malo byť aplikované právo Slovenskej republiky.

Takýto záver je zrejmý z čl. 29 všeobecných obchodných podmienok, tvoriacich súčasť zmluvy o úvere
zo dňa 16. 4. 2008, podľa ktorého sa právne vzťahy medzi zmluvnými stranami na základe týchto
obchodných podmienok sa majú riadiť právnym poriadkom Českej republiky. Táto formulácia zodpovedá
článku 6 bodu 2 Nariadenia Rím 1, podľa ktorého si strany môžu zvoliť rozhodné právo pre zmluvu.

Takáto voľba rozhodného práva však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také
ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby
bolo na základe odseku 1 článku 6 rozhodným.

Možno teda konštatovať, že v preskúmavanej veci si zmluvné strany dohodli aplikáciu práva Českej
republiky, pričom však táto voľba práva nesmie zbaviť žalovaného ako spotrebiteľa ochrany, ktorú mu

poskytujú inak ustanovenia slovenskej právnej úpravy.

Súd teda pri svojom rozhodovaní aplikoval hmotné právo platné v Českej republike ku dňu uzavretia
zmluvy o úver, t.j. 16. 4. 2008 a len v prípade, že by české hmotné právo v tomto znení zbavovalo
žalovanú ako spotrebiteľku ochrany, ktorú by jej poskytovali ustanovenia slovenského hmotného práva,
bolo sa možné odchýliť od úpravy platnej v Českej republike.

Bez akýchkoľvek pochybností je zmluva o úvere zo dňa 16. 4. 2008 obchodnozáväzkovým vzťahom tzv.
absolútnym obchodom (§261 ods. 3 písmeno d/ Obchodného zákonníka), ktorý sa riadi bez ohľadu na
povahu účastníkov ustanoveniami tretej časti obchodného zákonníka. Napriek svojej povahe výlučného
obchodného záväzku je však zmluva o úvere s ohľadom na skutočnosť, že dlžník ako jedna zo strán
tejto zmluvy nebol podnikateľom, zmluvou spotrebiteľskou podľa ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho

zákonníka a preto sa uplatní ustanovenie §262 ods. 4 Obchodného zákonníka.

Ustanovenie §262 ods. 4 Obchodného zákonníka bolo prevzaté do právneho poriadku Českej republiky
zákonom č. 370/2000 Z.z., ktorým sa mení Obchodný zákonník, účinný od 01.01.2001. Toto ustanovenie
bolonovelizovanézákonomč.501/2001Z.z.,ktorýmsameníObchodnýzákonníkúčinnýod31.12.2001
a to v súvislosti s požiadavkou Smernice Rady ES č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993, na ktorom základe boli do Občianskeho zákonníka doplnené ustanovenia §52 až § 65, upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Cieľom
bolo rozšírenie použiteľnosti ustanovení na ochranu spotrebiteľa na všetky typy zmlúv bez ohľadu na
to, v akom kódexe sú upravené. Výkladom §262 ods. 4 časti vety 1 za prostredníkom Obchodného

zákonníka, avšak nemožno dospieť k záveru, že odôvodňuje aplikáciu akéhokoľvek ustanovenia, ktoré
by mohlo byť pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takémuto záveru nemožno prisvedčiť už len preto, že by
vnášal do právnych vzťahov zásadnú neistotu a znamenal by tiež výrazný zásah do zásady rovnosti
účastníkov týchto vzťahov (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. XXCdo/XXXX/XXXX zo dňa
24. 7. 2012).

Podľa ustanovenia §497 Obchodného zákonníka ČR, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej čiastky a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia §502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka ČR, od doby poskytnutia peňažných
prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške
ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

Podľa ustanovenia §506 Obchodného zákonníka ČR, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac ako dvoch
splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť
a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú čiastku s úrokmi. Odstúpenie veriteľa od zmluvy nemá vplyv na
zabezpečenie záväzku tejto zmluvy

V danej veci bolo dostatočne preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola

uzatvorená dňa 16. 4. 2008 zmluva o úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol
žalovanej úver vo výške 70 000 Kč, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť pravidelnými mesačnými
splátkami. Žalovaná porušila podmienky zmluvy splácať úver riadne a včas, preto právny predchodca
žalobcu v súlade s čl. 8 uvedenej zmluvy, úver zosplatnil a vyčíslil istinu úveru ku dňu zosplatnenia 16. 8.
2010 vo výške 66 358,23 Kč. Žalovaná túto sumu neuhradila, preto súd žalobe v tejto časti vyhovel a to

v prospech žalobcu, na ktorého bola uvedená pohľadávka postúpená zmluvou. Súd vyhovel žalobe aj v
časti požadovaných poplatkov vo výške 720 Kč, ktoré bola žalovaná povinná zaplatiť titulom spracovania
žiadosti o úveru, titulom vedenia a správy úverového účtu a titulom poistenia úveru.

Podľa ustanovenia §365 Obchodného zákonníka ČR, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas
svoj záväzok a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, kedy záväzok zanikne iným

spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, ak nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa ustanovenia §369 ods. 1 Obchodného zákonníka ČR, ak je dlžník v omeškaní so splnením
peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný
platiť z nezaplatenej čiastky úroky z omeškania určené v zmluve, inak určené predpismi občianskeho
práva.

Podľa ustanovenia §1 Nariadenia vlády Českej republiky číslo 142/1994 Sb. v znení noviel, výška úrokov
z omeškania zodpovedá ročnej výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou pre posledný
deň kalendárneho polroka, ktorý predchádza kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k omeškaniu,
zvýšenej o sedem percentuálnych bodov. V každom kalendárnom polroku, v ktorom trvá omeškanie
dlžníka, je výška úroku z omeškania závislá na výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou

a platnej pre prvý deň príslušného kalendárneho polroka.

Žalovanásvojdlhneuhradilariadneavčasapretosadostaladoomeškania.Ztohtodôvodusúdzaviazal
žalovanú aj k zaplateniu kapitalizovaných úrokov z omeškania vo výške 5122,33 CZK, ako aj úroku z
omeškania vo výške 7,75% ročne z istiny úveru od 2. 12. 2010 do zaplatenia. Žalobcabolvkonaníúspešnývcelomrozsahuapretomusúdvsúladesustanovením§142ods.1O.s.p.
priznal právo na náhradu trov konania. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku
v sume 166,50 eur a z trov právneho zastúpenia žalobcu v sume 556,63 eur, vypočítaných podľa Vyhl.

č. 655/2004 Z.z. takto:

- 3krát hlavný úkon po 111,21 eur = 333,63 eur - 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. podanie žaloby
na súd, 3. zastupovanie na pojednávaní dňa 9. 2. 2015;

- 2krát paušál po 7,81 eur za úkony v r. 2013 = 15,62 eur;

- 1krát paušál 8,39 eur za úkon v r. 2015 eur;

- náhrada za stratu času za cestu na pojednávanie dňa 9. 2. 2015 Košice - Humenné a späť a to

5začatých polhodín x 13,98 eur = 69,90 eur;

- náhrada cestovných výdavkov za cestu na pojednávanie dňa 9. 2. 2015 osobným motorovým vozidlom,
Košice - Humenné a späť 152 km, spolu vo výške 36,32 eur a to amortizácia: 152 km x 0,183 eur =
27,81 eur a spotrebované pohonné hmoty: 152km x 5 litrov/100km x 1,12 eur/liter = 8,51 eur;

- 20% DPH vo výške 92,77 eur.

Právnemu zástupcovi žalobcu súd nepriznal odmenu za vyjadrenie zo dňa 18. 2. 2014. Toto obsahovalo
len oznámenie o tom, že žalobca nemá vedomosť o mieste pobytu žalovanej, odlišnom od toho, ktorý
uviedol v návrhu na začatie konania. Súd je toho názoru, že za uvedené podanie právnemu zástupcovi
žalobcu odmena nepatrí, pretože nejde o vyjadrenie vo veci samej.

Súčasne súd právnemu zástupcovi žalobcu nepriznal odmenu ani za podanie zo dňa 29. 10. 2014

- špecifikácia žalovanej sumy. Aj keď uvedené podanie obsahuje vyjadrenie vo veci samej a síce
špecifikáciu žalovanej sumy, súd je toho názoru, že nejde o účelne vynaložené trovy, keďže uvedená
špecifikácia žalovanej sumy už mala byť súčasťou podanie žaloby. V tom prípade by nebolo potrebné
zo strany žalobcu podávať vo veci ďalšie vyjadrenia, týkajúce sa špecifikácie žalovanej sumy. Preto
súd považoval odmenu za úkon právnej pomoci - špecifikáciu žalovanej sumy zo dňa 29. 10. 2014, za

neúčelnú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval

nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).