Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. február 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/728/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211214095
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1211214095.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov

senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Branislava Krála v právnej veci žalobcu: BAVARIS FACILITY
SERVICES s.r.o., so sídlom Vyšný Skálnik č. 75, IČO: 45 657 084, zastúpený: Advokátskou kanceláriou
TŐGEL SIKORA & TL, s.r.o., so sídlom Záborského 19, Bratislava, proti žalovaným: 1/ B.. C. Š., nar.
XX.XX.XXXX, bytom T. XXXXX/XX, R., 2/ Q. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXXX/XX, R. obaja
zastúpení: Advokátskou kanceláriou Dobrovodský & spol., s.r.o., so sídlom Česká 7, Bratislava, o
vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 2. júla
2014, č. k. 50C/112/2011-207, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave z 2. júla 2014,
č. k. 50C/112/2011-207 p o t v r d z u j e.

Žalovaným 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil
žalovaným do tridsiatich dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku na vlastné náklady odstrániť plot
nachádzajúci sa na časti pozemku žalobcu, parcele č. XXXX/X o výmere XXX G.X, druh pozemku
záhrady, nachádzajúcej sa v katastrálnom území D. R., zapísanej na LV č. XXXX, ktorá má výmeru
X,XX G.X a je znázornená v prílohe č. 16 znaleckého posudku XX/XXXX znalca B.. D. H.. Žalobcu

zaviazal zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava II trovy štátu vo výške 322,16 eur, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Žalobcu zároveň zaviazal zaplatiť žalovaným náhradu trov konania vo výške
723,47 eur na účet právneho zástupcu žalovaných, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad do katastra
nehnuteľností bol povolený pod č. H. XXXX/XX z 24.09.1998, bola ako výlučný vlastník pozemku parcela
č. XXXX o výmere XXX G.X, druh pozemku záhrady, katastrálne územie D. R. zapísaná spoločnosť
VIDLÁR & SONS, s.r.o.. Žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku parcela č. XXXX/X o
výmere XXX G.X, druh pozemku záhrady, katastrálne územie D. R., zapísaného na LV č. XXXX. Tento

pozemok nadobudli žalovaní kúpou od p. Y. L. a jeho manželky B. L.Á. na základe kúpnej zmluvy zo
dňa 16.04.1997, ktorej vklad do katastra nehnuteľnosti bol povolený pod č. H. XXXX/XX z 14.05.1997.
Pozemok žalovaných parcela č. XXXX/X je bezprostredne susediacim pozemkom k pozemku parc. č.
XXXX. Geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa 09.07.2010, vypracovaným spoločnosťou FENCL
s.r.o. bol pozemok parc. č. XXXX rozdelený na 3 novovzniknuté parcely č. XXXX/X, XXXX/X K.
XXXX/X, pri zachovaní celkovej výmery aj vlastníka tohto pozemku. Žiadosťou zo dňa 02.11.2010
právny predchodca žalobcu vyzval žalovaných, aby v lehote 90 dní odstránili plot s jeho základmi,

vybudovaný medzi pozemkami - záhradami parc. č. XXXX/X (vedenom na LV č. XXXX) a parc. č.
XXXX/X (vedenom na LV č. XXXX) a stojaci na pozemku parc. č. XXXX/X, a aby predmetné miestouviedli do pôvodného stavu. Listom zo dňa 24.11.2010 právny zástupca žalovaných zadal stanovisko k
predmetnej žiadosti, pričom uviedol, že vybudovaný plot sa nachádza na hranici záhrad parc. č. XXXX/
X, ktorá je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných a parc. č. XXXX vo vlastníctve spoločnosti

VIDLÁR & SONS, s.r.o.. Vybudovaný plot je postavený v „historickej“ línii oplotení vybudovaných v
predchádzajúcich desaťročiach, ktoré oddeľovali pozemok parc. č. XXXX od záhrad - pozemkov parc.
č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X. Oplotenie žalovaní vybudovali presne na tom istom mieste, kde stálo
pôvodné oplotenie tak, ako ho nadobudli od predávajúcich Y. a jeho manželky B. L. na základe kúpnej
zmluvy, ktorej vklad bol povolený príslušným katastrálnym úradom pod č. H.- XXXX/XX. Súčasťou

dokumentácie kupovanej nehnuteľnosti bol i geometrický plán vyhotovený zememeračskou kanceláriou
GEOMEP, ktorý bol schválený katastrálnym úradom pod č. XXX/XX dňa 10.04.1997, pričom podľa
vyjadrenia predávajúcich bolo pôvodné oplotenie vybudované na hranici pozemkov tak, ako táto bola
vyznačená v geometrickom pláne. Od roku 1997 až doposiaľ mali žalovaní záhradu - pozemok parc. č.
XXXX/X v rozsahu hraníc vymedzených stávajúcimi oploteniami, vrátane hranice oplotenia s pozemkom
parc.č.XXXX,vdržbeanerušenetútozáhraduužívalivdobrejvierevsprávnosťjejhraníc.Žalovanísíce

pôvodné oplotenie na požiadanie predchádzajúceho vlastníka pozemku parc. č. XXXX demontovali a po
vzájomnej dohode s týmto vlastníkom pristúpili žalovaní k obnove starého poškodeného plotu náhradou
za umožnenie prístupu na pozemok predchádzajúceho vlastníka pozemku parc. č. XXXX pre realizáciu
jeho stavebných činností a dočasné poskytnutie časti pozemku na uskladnenie materiálu. Z výpovede p.
Š. H., spoločníka a konateľa spoločnosti VIDLÁR & SONS, s.r.o.. vyplynulo, že táto spoločnosť vznikla

v roku 2002 rozdelením spoločnosti COMERON s.r.o., ktorá sa rozdelila na 2 nástupnícke spoločnosti
-COMERON SPS, s.r.o. a VIDLÁR & SONS, s.r.o.. Z výpovede žalovaného 1/ súd zistil, že v roku 2000
vlastník susedného pozemku p. L. sa spolu s firmou COMERON s.r.o. podieľali na výstavbe plotu.
Žalovanému 1/ bol zo strany p. D., konateľa spoločnosti COMERON s.r.o. umožnený vstup cez dvor
jeho pozemku, za čo mu žalovaný 1/ recipročne postavil plot ako náhradu. Pán D. tento plot prevzal.

Po zmenách v spoločnosti COMERON s.r.o., p. H. ponúkol žalovanému na odpredaj jeho pozemok, čo
však žalovaný 1/ odmietol. Pán H. vykonal na plote rozsiahle úpravy ako na vlastnom majetku, načo
mu žalovaný 1/ čiastočne prispel. Z geometrického zamerania vypracovaného spoločnosťou FENCL
s.r.o. dňa 18.09.2012 vyplýva, že výmera priplotená k parcele č. XXXX/X činí X G.X bez oporných stĺpov
vybudovaných na parc. č. XXXX/X. Z výpovede svedka B.. G. H. súd zistil, že tento realizoval stavebné

práce na oplotení oddeľujúcom pozemky vo vlastníctve žalobcu od pozemkov vo vlastníctve žalovaných.
Pri realizovaní stavby oplotenia mal svedok vybudovať pre žalovaných aj bazén, ktorý mal byť 1,5 m
od plotu, t. j. hraníc pozemku, ktorý patrí žalobcovi. Vzhľadom k tomu, že svedok nemal kde uskladniť
materiál, žalovaný sa dohodol s vlastníkom vedľajšieho pozemku p. D.. Právny predchodca žalobcu
umožnil žalovanému a svedkovi prejazd cez svoj pozemok a súčasne mu tento umožnil na svojom

pozemkuajuskladneniemateriálupotrebnéhoprirealizáciistavebnýchprácnapozemkužalovaného.Pri
samotnej realizácii došlo k zbúraniu existujúceho plotu a svedok postavil bazén cca 1,5 m od pozemku
žalobcu. Po postavení bazéna bol pozemok žalobcu očistený a uvedený do pôvodného stavu. Právny
predchodca žalobcu, ako vlastník pozemku, priebežne kontroloval svoje vlastníctvo, prakticky denne
púšťal svedka na svoj pozemok, a keď mu bol pozemok odovzdávaný, tak nemal žiadne námietky.

Svedok B.. G. D. pôsobil v minulosti ako spoločník spoločnosti COMERON s.r.o., ktorej rozdelením
vzniklao.i.ajspoločnosťVIDLÁR&SONS,s.r.o.,pričomtátoprevzalanehnuteľnosti.Osporeopozemok
medzi žalobcom a žalovanými svedok nemal vedomosť. Na dohodu žalovaných so spoločnosťou
COMERON s.r.o., týkajúcu sa súhlasu s využitím pozemku parc. č. XXXX pri úprave rodinného domu
žalovaných a následného vybudovania oplotenia medzi pozemkami, si svedok vzhľadom na časový

odstup nespomínal. Nakoľko sa však plot medzi pozemkom vo vlastníctve žalovaných a pozemkom
spoločnostiCOMERON s.r.o.postavil,svedokpredpokladal,ženejakádohodamuselaexistovať.Všetky
doklady však zostali v spoločnosti VIDLÁR & SONS, s.r.o., resp. boli s odstupom času skartované. Zo
znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného súdnym znalcom B.. D. H. vyplýva, že na základe
zamerania súdneho znalca časť pozemku zastavaná plotom o výmere X,XX G.X zasahuje do pozemku

parc. č. XXXX. Geometrický plán B.. H. W. Č.. XXXXXXXX - XXX/XX zo dňa 06.04.1997 riešil rozdelenie
pozemku a samotné kontrolné omerné miery vyznačené v pláne korešpondujú s omernými mierami
vypočítanými zo súradníc a tieto kontrolné omerné miery sú omernými mierami od fyzických plotov
v teréne. Z predmetného geometrického plánu vyplýva, že vyznačená časť zamerania B.. G. W. zo
dňa 18.09.2012, nie je súčasťou pozemku parc. č. XXXX/X. Ak by bol ku dňu 06.04.1997 geodetom

vyhotovený vytyčovací nákres na určenie hranice medzi pozemkom parc. č. XXXX/X a pozemkom parc.
č. XXXX, z takéhoto vytyčovacieho nákresu by bolo zrejmé, že časť pozemku o výmere X G.X, ktorá je v
súčasnostiznázornenánageodetickomzameraníB..G.W.zodňa18.09.2012,niejesúčasťoupozemku
parc. č. XXXX/X. Pevné bodové polohové pole je aj v dnešnej dobe zachované, a preto, ak by bol v roku1997 vyhotovený vytyčovací výkres, bolo by z tohto bodového poľa možné jednoznačne určiť vlastnícku
hranicu. Geometrický plán vyhotovený B.. H. W. Č.. XX/XXXXX - XXX/XX zo dňa 06.04.1997 deklaroval,
že nové hranice parcely č. XXXX/X, teda bod č. 1, bol stabilizovaný kovovým roxorom, ktorý bol aj

skontrolovaný kontrolnými omernými mierami, teda nebol dôvod na vyhotovenie vytyčovacieho náčrtu,
nakoľko hranice v teréne boli jednoznačne stabilizované kovovým roxorom a priebehom pokračujúceho
plota. Zároveň znalec zistil, že vlastník parcely č. XXXX zasahuje svojím plotom do parcely č. XXXX
výmerou XX,XX G.X. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.11.2013 uzavretej medzi spoločnosťou
VIDLÁR & SONS, s.r.o.. ako predávajúcim a spoločnosťou BAVARIS FACILITY SERVICES s.r.o. ako

kupujúcim, nadobudol kupujúci o.i. aj vlastnícke právo k pozemkom parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/
X. Tieto parcely vznikli rozdelením pôvodného pozemku parc. č. XXXX na základe geometrického plánu
č. XX/XXXX zo dňa 09.07.2010 vypracovaného spoločnosťou FENCL s.r.o.. Z tohto skutkového stavu
súd prvého stupňa vyvodil, že žaloba nie je dôvodná. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca je
vlastníkom nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.11.2013, podľa ktorej nadobudol o.i. aj
vlastnícke právo k pozemkom parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, ktoré vznikli rozdelením pôvodného

pozemku parc. č. XXXX. Žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku parc. č. XXXX/X. Tento
pozemok nadobudli od Y. L. a jeho manželky B. L. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.04.1997.
Pozemok žalovaných je bezprostredne susediacim pozemkom k pozemku parc. č. XXXX. Spornou
zostala skutočnosť, či žalovaní protiprávne užívajú aj časť pozemku žalobcu na parc. č. XXXX a v akej
výmere. Žalovaní nepostavili pôvodné oplotenie na parc. č. XXXX, ktorá je o výmere X,XX G.X a patrí

do vlastníctva žalobcu, ale susediaci pozemok o.i. i pôvodné oplotenie kúpili v roku 1997 v dobrej viere,
že im aj táto časť pozemku patrí. Pri realizovaní stavebných prác na svojom pozemku žalovaní v roku
2000 pôvodný plot demontovali, pričom k osadeniu nového plota pôvodný vlastník pozemku p. č. XXXX
nemal výhrady a svedok B.. G. H., ktorý realizoval stavebné práce na pozemku žalovaných potvrdil, že
vlastník pozemku p. č. XXXX nemal žiadne námietky. Taktiež bolo preukázané, že vlastník p. L. sa spolu

s firmou COMERON s.r.o. podieľali na výstavbe plotu. V roku 2002 vlastník pozemku p. č. XXXX p. H.
vybudoval na plote striešky, začo mu poskytol žalovaný 1/ finančnú náhradu. Podľa znaleckého posudku
č. XX/XXXX vypracovaného B.. D. H., geometrický plán B.. H. W. zo dňa 06.04.1997 (ktorý bol súčasťou
kúpnej zmluvy zo dňa 16.04.1997 uzavretej medzi žalovanými a Y. L. a jeho manželkou) deklaroval, že
hranica parcely č. XXXX je v grafickom znázornení tvorená lomovými bodmi č. 130 - 28, 1, 1578 - 1 ako

kovový plot v roku 1997, v terajšej dobe je tento plot betónový ako aj, že nové hranice parcely č. XXXX/
X (stabilizované kovovým roxorom) boli skontrolované kontrolnými omernými meraniami a teda nebol
dôvod na vyhotovenie vytyčovacieho náčrtu. Súd prvého stupňa mal preukázané, že žalovaní spornú
nehnuteľnosť užívali odo dňa, keď sa stali vlastníkmi susediaceho pozemku v roku 1997 na základe
kúpnejzmluvy,keďnemohlisozreteľomnavšetkyokolnostivedieť,žekugeometrickémuplánu,ktorýbol

súčasťou kúpnej zmluvy by bolo vhodné vypracovať vytyčovací nákres, tak ako to bolo uvedené znalcom
B.. G. H.. Ku okolnostiam svedčiacim o ich dobrej viere, že nehnuteľnosť užívajú ako vlastníci, svedčí aj
konanie predchádzajúceho vlastníka a právneho predchodcu žalobcu ako vlastníka predmetnej spornej
nehnuteľnostivroku2000až2002,keďsanaspornejnehnuteľnostivykonávalistavebnéúpravy(najskôr
to bola demontáž oplotenia za účasti vlastníka spornej nehnuteľnosti) a potom to bola spoluúčasť pri

úprave oplotenia, tiež za účasti pôvodného vlastníka tejto nehnuteľnosti. Súd prvého stupňa dospel k
záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť, nakoľko spornú časť nehnuteľnosti parcely č. XXXX o výmere
X,XXG.Xžalovanív1.a2.radeužívajúodroku1997,tedanepretržiteviacako10rokov,atútonadobudli
do vlastníctva vydržaním. Vzhľadom nato súd prvého stupňa žalobu zamietol. O trovách štátu rozhodol
podľa § 148 ods. 1 O.s.p.. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p..

Protitomutorozhodnutiupodalodvolaniežalobca.Navrhol,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokzmenil
tak, že uloží žalovaným povinnosť na vlastné náklady odstrániť plot, nachádzajúci sa na časti pozemku
žalobcuparc.č.XXXX/X,ovýmereXXXG.X,druhpozemkuzáhrady,katastrálneúzemieD.R.,vedenom
na LV č. XXXX, ktorá má výmeru X,XX G.X a je znázornená v prílohe č. 16 znaleckého posudku č. XX/
XXXX znalca B.. D. H.. Poukázal na to, že žalovaní nemohli predmetnú časť pozemku nadobudnúť do

vlastníctva vydržaním. Keďže kataster nehnuteľností je verejný zoznam a informačný systém prístupný
každému, a z údajov katastra bolo a je evidentné, že sporná časť pozemku zastavaná plotom bola
súčasťou parcely č.XXXX (v súčasnosti súčasťou novej parcely č. XXXX/X) patriacej žalobcovi, je
nepochybné, že žalovaní a ani ich právni predchodcovia neboli oprávnenými držiteľmi spornej časti
parcely, keďže mali možnosť kedykoľvek zistiť, že sporná časť parcely zastavaná plotom im nepatrí.

Žalovaní mohli, ak by postupovali s obvyklou mierou opatrnosti, jednoznačne zistiť, že nie sú vlastníkmi
spornej časti pozemku už zo svojho vlastného geometrického plánu vypracovaného B.. H. W. zo dňa
06.04.1997. Túto skutočnosť jednoznačne konštatuje vo svojom znaleckom posudku aj znalec B.. D.H.. Subjektívne presvedčenie žalovaných mohlo byť veľmi jednoducho korigované, ak by si splnili svoju
povinnosť ustanovenú v § 75 ods. 1 stavebného zákona (povinnosť dať si vytýčiť stavbu), resp. ak by
sa aspoň zorientovali vo svojom vlastnom vyššie uvedenom geometrickom pláne zo dňa 06.04.1997.

Skutočnosť, že žalovaní sa bez ďalšieho spoľahli na to, že pôvodný plot musel byť postavený na hranici
pozemkov, sa v žiadnom prípade nedá interpretovať tak, že žalovaní boli so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľní v tom, že im sporná časť parcely č. XXXX patrí. Napokon zo svedeckých výpovedí nijako
nevyplýva, že bol udelený súhlas s postavením nového plota na mieste pôvodného plota predchodcom
žalobcu. Právny predchodca žalobcu nenamietal proti vybudovaniu nového plota, avšak nikdy neudelil

súhlas na postavenie nového plota na mieste pôvodného plota, pretože táto otázka nebola predmetom
diskusie.

Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že
súd prvého stupňa zistil správne skutkový stav veci a vec i správne právne posúdil. Svoje rozhodnutie
súd prvého stupňa aj riadne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozsudku a konštatuje jeho správnosť (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že vydržanie patrí k

všeobecným originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a predstavuje nadobudnutie
vlastníckeho práva v dôsledku kvalifikovanej dlhodobej oprávnenej držby osobou, ktorá nie je
vlastníkom. Podmienkou vydržania je oprávnená držba spôsobilej veci trvajúca po zákonom stanovenú
vydržaciu dobu. Oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí,
a že je v tejto dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam. Dobrá viera spočíva v presvedčení

držiteľa, že je vlastníkom veci, ktorú drží, alebo subjektom práva, ktoré vykonáva. Zo zákona vyplýva,
že nestačí prostá subjektívna dobrá viera; oprávnený držiteľ musí byť v dobrej viere „so zreteľom
ku všetkým okolnostiam“. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam
alebo nie je, treba vždy hodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia)
samotného držiteľa, a treba vždy vziať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno

vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu po každom požadovať, nemal resp. nemohol mať po
celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Oprávnená držba sa
teda zakladá na omyle držiteľa, ktorý sa mylne domnieva, že je vlastníkom držanej veci alebo subjektom
vykonávaného práva. Oprávnená držba sa nemôže zakladať na takom omyle držiteľa, ktorému sa mohol
pri normálnej opatrnosti vyhnúť. Omyl držiteľa musí teda byť ospravedlniteľný. Ospravedlniteľným je

omyl, ku ktorému došlo i napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú
možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu po každom požadovať. Pokiaľ omyl presahuje
rámec bežného, obvyklého posudzovania vecí, nie je ospravedlniteľný. Držiteľ, ktorý drží vec na základe
takého omylu, môže byť síce v dobrej viere, avšak nie „so zreteľom na všetky okolnosti“ a preto nemôže
byť oprávneným držiteľom. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec

vecné právo mohlo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik
práva (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28.09.2010, sp. zn. 5 Cdo 234/2009).

Žalovaní v konaní tvrdili, že vlastnícke právo k predmetnej časti pozemku (v súčasnosti časť parcely č.
XXXX/X), na ktorom sa oplotenie v ich vlastníctve nachádza, nadobudli vydržaním, a to v roku 2007,
t.j. uplynutím 10 ročnej vydržacej lehoty počítanej od kúpy pozemku v roku 1997 od predchádzajúcich

vlastníkov manželov L..

„Samotná skutočnosť, že vlastníci pozemku - žalovaní, resp. ich právni predchodcovia, nenechali
zamerať hranicu svojho pozemku, nemohla znamenať nedostatok ich dobrej viery, že im patrí časť
susedného pozemku iného vlastníka - žalobcu. To najmä pri situácii, že vlastník susedného pozemku
- žalobca, sám vybudoval oplotenie, ktorým k pozemku vlastníkov - žalovaných, časť svojho pozemku

priplotil. Dobrú vieru vlastníkov - žalovaných, možno usudzovať aj z následného správania vlastníka
pozemku - žalobcu, ktorý oplotenie vybudoval, teda či sa ako vlastník časti pozemku, nachádzajúceho
sa za oplotením, choval. Pokiaľ tomu tak nie je, svedčí aj táto skutočnosť pre dobrú vieru držiteľa, žemu priplotená časť susedného pozemku patrí (porovnaj rozsudok NS ČR z 31.05.2005 sp. zn. 22Cdo
1240/2004, rozsudok NS ČR z 22.05.2002 sp. zn. 22 Cdo 2211/2000)“.

V predmetnej veci samotná skutočnosť, že si žalovaní v čase kupovania pozemku od manželov

Kotlárových v roku 1997 nenechali zamerať hranicu svojho pozemku parc. č. XXXX/X (t.j. vyhotoviť
vytyčovací návrh hraníc kupovaného pozemku), nemohla znamenať nedostatok ich dobrej viery, že im
patrí časť susediaceho pozemku žalovaného (časť p.č. XXXX/X). A to najmä za situácie, že žalovaní
vybudovali oplotenie na mieste, kadiaľ viedlo aj pôvodné oplotenie slúžiace (vždy) ako hranica medzi
susednými pozemkami. Z medzí obvyklej opatrnosti nevybočuje, pokiaľ žalovaní, resp. aj ich právni

predchodcovia mali za to, že pôvodné oplotenie je postavené na hranici pozemkov účastníkov, keď
takýto spôsob umiestnenia plotu možno logicky predpokladať. Pritom je samozrejme treba vychádzať
z toho, či omyl žalovaných, že im patrí aj pozemok priplotený, umožňuje konkrétna situácia, t.j.
konfigurácia hranice v teréne a plocha priploteného pozemku, teda či ide o omyl ospravedlniteľný. Na
ospravedlniteľnosť omylu možno usudzovať aj z následného správania sa jednak vlastníka pozemku, na
ktorom je plot umiestnený (žalobcu), ako i následného správania sa vlastníka pozemku, ktorý oplotenie

vybudoval (žalovaní), teda či sa ako vlastník časti pozemku, nachádzajúceho sa pred oplotením choval.
V danej veci z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa vyplynulo, že žalovaní na hranici
podľa pôvodného pletivového plotu osadili so súhlasom žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu plot
(betónový), ktorého technické riešenie si spoločne odsúhlasili, a na ktorom sa aj spoločne finančne
podieľali. Žalovaní teda nepostavili pôvodné oplotenie (ktoré vždy slúžilo ako hranica susediacich

pozemkov), ale susediaci pozemok vrátane pôvodného (pletivového) oplotenia kúpili v roku 1997 v
dobrej viere, že im aj táto časť pozemku patrí, t.j. že im patrí pozemok až po oplotenie. Žalovaní až
v roku 2000 pôvodný (pletivový) plot demontovali, a na jeho miesto osadili nový plot (betónový) a to
za súhlasu pôvodného vlastníka dotknutej nehnuteľnosti (B.. D.), ktorý k vybudovaniu oplotenia žiadne
výhrady nemal. Žalovaní nové oplotenie realizovali na rovnakom mieste ako bolo pôvodné oplotenie.

Aj svedok B.. G. H., ktorý realizoval stavebné práce na pozemku žalovaných, potvrdil, že právny
predchodca žalobcu nemal k stavbe oplotenia žiadne výhrady. Dokonca v roku 2002 vtedajší vlastník
pozemku p.č. XXXX D..H. vybudoval na plote striešky, za čo mu poskytol žalovaný 1/ finančnú náhradu.
Správanie predchodcu žalobcu teda nenasvedčovalo, že novovybudované oplotenie sa nachádza na
časti pozemku v jeho vlastníctve. Nemožno opomenúť ani skutočnosť vyplývajúcu zo znaleckého

posudku B.. D. H., že v roku 1997 nové hranice parcely č. XXXX/X (t.j. pozemku žalovaných) boli
skontrolované kontrolnými omernými meraniami a teda nebol dôvod na vyhotovovanie vytyčovacieho
náčrtu (čo rovnako zakladá dobrú vieru žalovaných). Rovnako tak z geometrického plánu B.. H. W.
(pripojeného ku kúpnej zmluve z roku 1997) vyplynulo, že hranica parcely č. XXXX bola v grafickom
znázornenítvorenálomovýmibodmič.130-28,1,1578-1akokovovýplotvroku1997(t.j.hranicaparcely

č. XXXX, na ktorej časti sa oplotenie nachádza, bola graficky znázornená pôvodným oplotením, ktoré tu
bolo v roku 1997). Žalovaní vybudovali nové oplotenie na rovnakom mieste ako bolo oplotenie pôvodné,
a teda nemali dôvod dať si vyhotoviť vytyčovací náčrt.

Napokon pre posúdenie otázky dobrej viery žalovaných, resp. ich právnych predchodcov, z hľadiska
pomeru plochy ich pozemku parc. č. XXXX/X a pozemku žalobcu parc. č. XXXX (v súčasnosti XXXX/

X) je významné, či a v akom rozsahu držali žalovaní, resp. právni predchodcovia sporný pozemok už
pred rokom 2000, kedy bolo vybudované oplotenie. K tomuto hľadisku Najvyšší súd ČR v rozsudku zo
07.02.2005,sp.zn.22Cdo444/2004,uviedol,žeposúdenietoho,čirozdielmeziplochounadobudnutého
a skutočne držaného pozemku je natoľko veľký, že to vylučuje dobrú vieru držiteľa, je vždy individuálne,
konštantná judikatúra dovolacieho súdu však pripúšťa s prihliadnutím k okolnostiam konkrétnej veci aj

rozdiely dosahujúce okolo 50% a výnimočne aj väčšej výmery pozemku, ktorého je držiteľ skutočne
vlastníkom; nemožno teda uvažovať o ospravedlniteľnom omyle držiteľa iba v prípade minimálneho
(t.j. celkom zanedbateľného) rozdielu. V danej veci rozdiel mezi plochou nadobudnutého a skutočne
držaného pozemku žalovanými bol zanedbateľný (oplotenie zasahuje do pozemku žalobcu len vo
výmere X,XX G.X) a teda omyl žalovaných, možno za danej situácie považovať za ospravedlniteľný.

Možno teda uzavrieť, že súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru o tom, že žalovaní nadobudli
vlastnícke právo k spornej časti pozemku (časti parcely XXXX/X o výmere X,XX G.X) vydržaním.

Z toho vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219
ods. 1 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.

a ich náhradu úspešným žalovaným nepriznal, pretože im v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.Toto rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.