Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. február 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/478/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613204511
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5613204511.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej

a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Adriany Gallovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného
spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti
žalovaným: 1/ K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom vo C. XX a 2/ K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom vo C. XX,
v konaní o splnenie povinnosti zaplatiť sumu 5.171,63 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 5C/99/2013-117 zo dňa 03.07.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaným v rade 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol a žalovaným v 1/ a 2/ rade nepriznal náhradu
trov konania. Predmetom konania bola žaloba, ktorou sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu
domáhal voči žalovaným v 1/ a 2/ rade splnenia povinnosti zaplatiť sumu 5.171,63 eur, úrok z
omeškania vo výške 187,36 eur a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.259,05 eur
od 24.10.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o
postúpení pohľadávok, uzavretej medzi postupcom Všeobecná úverová banka a žalobcom postúpil
postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Postupca a žalovaní v 1/ a 2/ rade uzatvorili dňa
06.06.2007 zmluvu č. 1908417556, na základe ktorej poskytla VÚB, a. s. žalovaným v 1/ a 2/ rade

peňažné prostriedky. Žalovaní v 1/ a 2/ rade neplnili v stanovených termínoch splátky, čím porušili
svoju zmluvnú povinnosť. Z uvedeného dôvodu postupca odstúpil od zmluvy a vyzval žalovaných na
úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala sumu 5.221,63 eur, ktorá
pozostávala z istiny 3.309,05 eur, riadneho úroku 1.399,28 eur, úroku z omeškania vo výške 423,81
eur a ostatného príslušenstva a poplatkov 89,49 eur. Žalobca si uplatňuje zákonný úrok z omeškania
počnúc dňom 07.03.2012, t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Žalovaní
ku dňu vypracovania žaloby uhradili sumy po 10,- eur, a to dňa 24.04.2012, 24.05.2012, 24.07.2012,

25.09.2012 a 23.10.2012. Na základe uvedených platieb žalobca vyčíslil úrok z omeškania v celkovej
výške 187,36 eur.

Okresný súd o nároku žalobcu rozhodoval podľa § 37 ods. 1, § 51 ods. 1, 2, 3, § 54 ods. 1,
2, § 101 ods. 1, § 103 O. s. p., podľa § 23a ods. 1, 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v
znení účinnom do 30.06.2007 a podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení
účinnom od 01.05.2014.V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými ustanoveniami zákona okresný
súd zamietol žalobu. Dôvodil, že nebolo sporné medzi účastníkmi konania, že pôvodný veriteľ VÚB,
a. s. a žalovaní uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej pôvodný veriteľ poskytol

žalovaným peňažné prostriedky vo výške 4.248,82 eur, ktoré sa žalovaní zaviazali splácať v mesačných
splátkach vo výške 96,46 eur, v počte splátok 60. Rovnako nebolo sporné medzi účastníkmi konania, že
žalovaní si neplnili riadne a včas svoje zmluvné povinnosti, v dôsledku čoho pôvodný veriteľ zosplatnil
úver a domáhal sa zaplatenia celého úveru naraz pred dohodnutým dátumom splatnosti. Aktívnu vecnú
legitimáciužalobcumalokresnýsúdpreukázanúnazákladezmluvyopostúpenípohľadávokuzatvorenej

medzi pôvodným veriteľom spoločnosťou VÚB, a.s. a žalobcom.

Okresný súd mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými bola uzavretá
zmluva,ktorújepotrebnépodriadiťpodrežimustanovenízákonač.634/1992Z.z.oochranespotrebiteľa
platného v čase uzavretia úverovej zmluvy (§ 23a ods. 1, 2), v zmysle ktorého sú spotrebiteľskými
zmluvami zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné
zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé,

že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvní. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli
uzavreté podľa ust. § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka. V dôsledku zmeny právnej úpravy (novelizácie zákona č. 250/2007 Z. z.)
účinnej od 01.05.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (vrátane súdu) je povinný
prihliadnuť na premlčanie aj vtedy, ak sa spotrebiteľ, t. j. v prejednávanej veci žalovaní, premlčania

nedovolajú. Podľa okresného súdu nebolo sporné medzi účastníkmi konania, že si pôvodný veriteľ a
žalovaní dohodli plnenie v splátkach s tým, že veriteľ je oprávnený žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky. V zmysle ust. § 103 Občianskeho zákonníka pre každú zo splátok plynie
samostatne premlčacia doba a v prípade, ak sa pre nesplnenie niektorej splátky stane zročným celý dlh,
plynie premlčacia doba (ohľadom zvyšku dlhu) odo dňa splatnosti nesplnenej splátky. Ak nesplní dlžník

u takto dohodnutých splátok niektorú z nich, teda sa stane splatným celý zostávajúci dlh, začne plynúť
premlčacia doba pre právo na zaplatenie celého zostávajúceho dlhu odo dňa, kedy sa stala splatnou
celá nesplnená čiastka (§ 103 veta druhá Občianskeho zákonníka).

Vkonkrétnejveciokresnýsúdkonštatoval,žeježiaducezdôrazniť,žesižalobcanesplnilsvojupovinnosť
a neoznámil súdu, pre ktorú konkrétnu splátku došlo k uplatneniu práva pôvodného veriteľa (VÚB, a.

s.) na zaplatenie celého dlhu naraz. Tvrdenie žalobcu, že splatnosť úveru bola pôvodným veriteľom
(pre riadne neplnenie zmluvných povinností žalovanými) vyhlásená dňa 14.05.2009, nebolo žalobcom
spoľahlivo preukázané. Hoci uvedená skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania sporná, okresný
súd mal o tejto skutočnosti dôvodné a závažné pochybnosti (ust. § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku), a to z dôvodov nižšie uvedených. Dátum (dobu) splatnosti pohľadávky a s tým súvisiaci dátum

začatia plynutia premlčacej doby v konkrétnej veci je možné stanoviť na základe iných skutočností,
vyplývajúcich zo spisového materiálu. Nezanedbateľnú výpovednú hodnotu má predovšetkým údaj o
počte dní omeškania, nachádzajúci sa v prílohe č. 1 zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 08.12.2011.
Počet dní omeškania so zaplatením postúpenej pohľadávky ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení
pohľadávok je 1165 dní, čo je viac ako 3 roky. Napokon samotné premlčanie uplatnenej pohľadávky

vyplýva aj z listiny označenej ako dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, v
zmysle ktorého osoby uvedené v bode 1.2 a, alebo v bode 1.3 vyhlasujú, že majú vedomosť o
premlčaní dlhu a jeho následkoch (bod 3 dohody). Ak by pohľadávka premlčaná nebola, žalobca
by nepripravoval listinu obsahujúcu uznanie záväzku, v ktorej je vopred pripravený text o tom, že
dlh, ktorý je predmetom uznania, je premlčaný. Uvedené podľa okresného súdu znamená, že v

čase podpísania predmetnej listiny dňa 08.03.2012 bola pohľadávka žalobcu premlčaná. Premlčacia
lehota dlhu začala plynúť najneskôr v roku 2008 a pri všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe uplynula
najneskôr v roku 2011. Z údaju o počte dní omeškania 1165 dní (ku dňu 08.12.2011) je zrejmé, že k
omeškaniu žalovaných ako dlžníkov zaplatiť veriteľovi nemohlo dôjsť neskôr ako v roku 2008. Tomuto
záveru korešponduje podľa okresného súdu aj tvrdenie samotnej žalujúcej strany, že splátka zo dňa

06.09.2008 a všetky nasledujúce splátky zostali neuhradené, ako aj listinný dôkaz (na č. l. 37 spisu),
ktorým pôvodný veriteľ dňa 18.11.2008 zaslal žalovaným upomienku a konštatuje v nej neuhradenie
záväzkov z ich strany zo zmluvy o úvere. V zmysle vyššie uvedeného okresný súd konštatoval,
že je preto premlčaná uplatnená pohľadávka 5.171,63 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený
nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy (konkrétne zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v ktorej

jedným zo zmluvných strán je spotrebiteľ), premlčuje sa nárok na peňažné plnenie (z uvedeného
zmluvného vzťahu) v 3-ročnej premlčacej dobe v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka. V tejtosúvislosti okresný súd dal do pozornosti ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je

spotrebiteľom. Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka je preto podľa okresného súdu potrebné
považovať za „všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ“.
Citované ustanovenie preto ukladá orgánu aplikujúcemu právo použiť v prospech spotrebiteľa všetky
ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu priaznivejšie. Preto okresný súd pri
skúmaní otázky premlčania aplikoval občianskoprávnu úpravu ohľadom dĺžky premlčacej doby, ktorá je

priaznivejšia pre žalovaných ako spotrebiteľov. Podľa okresného súdu nič na tom nemení skutočnosť, že
samotný zmluvný vzťah založený medzi pôvodným veriteľom a žalovanými je tzv. absolútnym obchodno-
záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi režimom Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu zmluvných
strán. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným zmluvným typom, ale ide o osobitný druh zmluvy,
ktorý môže byť prítomný tak v občianskoprávnych, ako aj v obchodnoprávnych vzťahoch. Nemožno
opomenúť ani ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky

upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Preto ani uzavretie absolútneho obchodno-záväzkového vzťahu, ktorý je nepochybne spotrebiteľskou
zmluvou, sa podľa okresného súdu nemôže odchýliť od občianskoprávnej úpravy v otázke premlčania,
ktorá je na prospech spotrebiteľa ako žalovaných na rozdiel od právnej úpravy premlčania v Obchodnom
zákonníku. Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie, preto je v legitímnom očakávaní

použitia pre neho priaznivejšej právnej úpravy. Aplikáciu občianskoprávnej úpravy v otázke premlčania
v spotrebiteľských zmluvách potvrdila rozhodovacia prax súdov (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
dňa 25.01.2011, sp. zn. 5 MCdo/20/2009, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23.11.2011, sp.
zn. 17 Co/167/2011, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.06.2013, sp. zn. 6Co/218/2012,
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/26/2012 a 6Co/81/2012, uznesenie Ústavného súdu

SR zo dňa 19.06.2013, sp. zn. I. ÚS 402/2013). V súvislosti s uznesením Najvyššieho súdu SR zo
dňa 27.03.2013, sp. zn. 6 MCdo/4/2012 okresný súd uvádza, že Najvyšší súd SR v posudzovanej
kauze nevyslovil právny názor, že na premlčanie nárokov vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv sa
nepoužije úprava priaznivejšia pre spotrebiteľa napr. občianskoprávna v zmysle ust. § 52 ods. 2 a § 54
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa okresného súdu premlčacia doba uvedeného peňažného plnenia

(5.171,63 eur) uplynula najneskôr dňa 31.12.2011. Žaloba bola doručená súdu dňa 22.04.2013, t. j. po
uplynutí 3-ročnej premlčacej doby. Z dôvodu premlčania uplatneného nároku bola žaloba zamietnutá.

Pre posúdenie, či ust. § 5b zákona č. 250/2007 z. z., účinné od 01.05.2014, je možné aplikovať aj
na konania začaté na súde pred jeho účinnosťou, je podľa okresného súdu rozhodujúce, či konkrétne
ustanovenie má (aj) procesný charakter. Hoci samotné premlčanie má nepochybne hmotnoprávny

charakter, procesná povaha citovaného ustanovenia § 5b vyplýva z jeho samotného znenia. Na jeho
základe sa súdu (ktorý je možné považovať za orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv)
ukladá povinnosť v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských
veciach, aj keď sa ho spotrebiteľ nedovolá, teda ide o konkrétny procesný postup súdu v konaní,
čo nasvedčuje procesnoprávnemu charakteru ustanovenia. Keďže ide o procesné ustanovenie, v

prípade absencie prechodného ustanovenia platí, že súd postupuje podľa právneho stavu, účinného
v čase rozhodovania súdu. Časová pôsobnosť noriem civilného procesného práva je vybudovaná na
zásade, že procesné normy nadobúdajú túto pôsobnosť dňom svojej účinnosti. Problematiku začatých
a neskončených konaní, ako aj účinky vykonaných procesných úkonov riešia prechodné ustanovenia.
Platí základné pravidlo, podľa ktorého ak zákon neustanoví inak, platí nový zákon aj v konaniach, ktoré

boli začaté pred jeho účinnosťou. Právne účinky už urobených procesných úkonov zostávajú zachované
(Mazák J. Základy občianskeho procesného práva. 2. vydanie. Bratislava: IURA EDITION, 2004, s.24).
Pretoakvčaserozhodovaniasúduvovecijeúčinnéustanovenie§5bcitovanéhozákona,súdjepovinný
ho aplikovať, i keď sa súdne konanie začalo skôr, t. j. pred účinnosťou zákona. O ust. § 5b citovaného
zákona boli účastníci konania poučení v predvolaní na súdne pojednávanie.

V súvislosti s uzavretou dohodou o splátkovom kalendári a uznaní záväzku bolo podľa okresného súdu
potrebné vysporiadať sa so skutočnosťou, či zo strany žalovaného v 1/ rade došlo k platnému uznaniu
dlhu v zmysle ust. § 558 Občianskeho zákonníka (uvedenú otázku nebolo potrebné skúmať vo vzťahu
k žalovanej v 2/ rade, keďže táto nepodpísala uvedenú dohodu). Predmetná dohoda bola uzatvorená
dňa 08.03.2012. Okresný súd zameral pozornosť na zistenie, či dlžník, t. j. žalovaný (v 1/ rade) mal

pri všetkých okolnostiach vôľu uznať záväzok alebo či podpísaním uvedenej listiny neprejavil svoju
inú vôľu. Okresný súd zdôrazňuje, že podpis žalovaného je umiestnený na listine, ktorá má podobuformulára (ktorej text bol vopred pripravený), samotná listina bola označená ako dohoda o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku. Už samotné označenie môže u žalovaného v 1/ rade, ktorý
navyše vystupuje v postavení spotrebiteľa, vzbudiť dojem, že predmetnou listinou sa sleduje splnenie

dlhu prostredníctvom splátok, ktoré ho môže priviesť k rozhodnutiu uzavrieť dohodu o splátkovom
kalendári. Napokon, ako vyplýva z výpovede samotného žalovaného v 1/ rade, kontaktoval ho p. Tabak
a tento mu sám vysvetlil, že si uvedomuje jeho ťaživú situáciu, keďže poberá sociálnu dávku, a preto mu
chce umožniť splácať dlh v splátkach. Samotný žalovaný potvrdil, že sa dohodli na úhrade splátok vo
výške10,-eur,čomunapokonnasvedčujeajtvrdeniežalobcuvžalobe,žežalovaníuhrádzalivroku2012

čiastočne dlh viackrát po 10,- eur. Nemožno prehliadnuť ani okolnosti, za ktorých došlo k podpísaniu
predmetnej listiny. Z výpovede žalovaného v 1/ rade vyplynulo, že predmetná listina sa podpisovala na
parkovisku, narýchlo, keďže poverený zamestnanec žalobcu, ktorý kontaktoval žalovaného, sa ponáhľal
na ďalšie stretnutie. Je logické, že žalovaný v 1/ rade pri dosiahnutom základnom vzdelaní nerozumie
inštitútu uznania dlhu, a preto mu nemohol náležite rozumieť ani v čase podpísania listiny. Z vyššie
uvedených skutočností vyplýva, že žalovaný neprejavil vôľu uznať predmetný záväzok, ale podpisom

predmetnej listiny sledoval len povolenie splátok. Pre platnosť právneho úkonu sa vyžaduje, aby bola
daná skutočná vôľa konajúceho uskutočniť právny úkon. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd
preukázané, že medzi vôľou prejavenou žalovaným podpísaním predmetnej listiny (v časti uznania
záväzku) a jeho skutočnou vôľou nie je zhoda. Vzhľadom na neexistenciu vôle na strane žalovaného
uznať záväzok nemožno považovať uznanie záväzku za platné. Vzhľadom na to, že nedošlo k platnému

uznaniu záväzku zo strany žalovaného v 1/ rade, nemohlo dôjsť ani k predĺženiu premlčacej doby na 10
rokov v zmysle ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. Žalovaným v
1/ a 2/ rade, ktorí boli v konaní úspešní v celom rozsahu, vzniklo právo na náhradu trov konania voči
žalobcovi, v konaní neúspešnému. Žalovaní v 1/ a 2/ rade si neuplatnili náhradu trov konania, z tohto

dôvodu súd im náhradu trov konania nepriznal.

Proti uvedenému rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci
a z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Poukázal na to, že so zamietnutím žaloby nesúhlasí,
keďže aplikáciou § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa dochádza k značnému narušeniu
princípov právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 a čl. 1 ods. 2 Ústavy SR, k porušeniu zákazu diskriminácie

podľa čl. 12 ods. 1, 2 Ústavy SR a čl. 3 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, k porušeniu ochrany pred
svojvoľným zásahom štátnej moci, zakotvenej v čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, ako aj k narušeniu práva na
majetok a ochranu vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR. Zároveň poukázal na to, že účelom
§ 5b vyššie citovaného zákona bolo prikázanie orgánom rozhodujúcim o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy ex offo prihliadať na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči

spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, avšak aplikáciou tohto ustanovenia na prebiehajúce súdne
konania bez ohľadu na to, že za akého právneho stavu došlo k nadobudnutiu pohľadávok veriteľom
a za akého právneho stavu došlo k podaniu návrhu na začatie konania, došlo k zotretiu princípu
právnejistotyakojednéhozoznakovprávnehoštátu,ktoréhosúčasťoujeajpožiadavkapredvídateľnosti
konania orgánov verejnej moci a závažnému zásahu do majetkových práv veriteľa. Ďalej namietal, že

žalobca podpisom dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznanie záväzku naplnil ust. § 110 ods.
1 druhá veta Občianskeho zákonníka, čím došlo k prerušeniu plynutia doby a k plynutiu novej 10-
ročnej premlčacej doby. Pričom k tomu, aby nastali uvedené účinky, zákon nevyžaduje, aby dlžník mal
v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Tým, že podpísal túto dohodu, prejavil vôľu záväzok splniť,
čo je zároveň aj v jeho záujme, pretože po jeho splatení nebude figurovať v databázach neplatičov,

čím sa mu môže v budúcnosti zlepšiť jeho postavenie pri žiadosti o úver. Namietal tiež, že došlo k
popretiu zásady rovnosti, pričom konanie žalovaného nemožno považovať za morálne a čestné, a preto
mu nemožno poskytnúť ochranu zo strany súdu. Zdôraznil, že v danom prípade je nutná aplikácia
ustanovení Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere, a teda absolútny obchodno-záväzkový
vzťah, vrátane ustanovení, týkajúcich sa premlčania. Poukázal tiež na to, že splatnosť úveru bola

pôvodným veriteľom vyhlásená dňa 14.05.2009, pričom nebola žalobcom spoľahlivo preukázaná, hoci
nebola medzi účastníkmi sporná a súd má o nej dôvodné pochybnosti, preto mohol žalobcovi priznať
sumu neuhradených splátok v rámci 4-ročnej premlčacej doby podľa Obchodného zákonníka. Navrhol
zrušiť rozsudok okresného súdu a vrátiť vec prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie,
resp. zmeniť rozsudok okresného súdu tak, že vyhovie návrhu žalobcu.Žalovaní v 1/ a 2/ rade sa k odvolaniu písomne nevyjadrili.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.

s. p.) postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O. s. p. rozsudok okresného súdu potvrdil v zmysle ust. §
219 ods. 1, 2 O. s. p.

Rozsudok okresného súdu je vecne správny. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav
veci a vec správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku prvostupňového súdu v zmysle
ust. § 219 ods. 2 O. s. p., a preto nie je žiaduce, aby opakoval vecne správne závery okresného súdu.

Odvolanie žalobcu obsahuje v zásade tri odvolacie námietky. Žalobca nesúhlasí s aplikáciou ust. §
101 Občianskeho zákonníka na danú vec, majúc za to, že na súdenú vec bolo potrebné aplikovať 4-
ročnú premlčaciu dobu upravenú v ust. § 397 Obchodného zákonníka. Žalobca sa ďalej nestotožňuje s
aplikáciou § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa v stave účinnom od 01.05.2014, majúc za to, že aplikácia
tohto ustanovenia neprichádza v súdenej veci do úvahy. Okrem toho namietal nesprávne posúdenie

dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznanie záväzku.

Odvolacie námietky nie sú dôvodné.

Okresný súd postupoval správne, keď na danú vec aplikoval ust. § 101 Občianskeho zákonníka o
premlčaní.

Nepopierajúc povahu úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu, na otázku premlčania je potrebné

vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú
pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené v aplikačnej praxi súdov, ktoré riešenie odobril
aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení pod sp. zn. I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19. júna 2013,
v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa
na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv

veriteľa.

Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. definitívne normatívne vyriešila
(doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že Občiansky zákonník

bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia zmluvnej pokuty,
uznania záväzku a podobne, aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava Obchodného
zákonníka. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 1. apríl 2015, predmetné ustanovenie
poníma výkladový status a jeho cieľom je iba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné pravidlo
prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky.

Odvolací súd sa rovnako stotožňuje aj s aplikáciou ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. účinného
od 01.05.2014 na súdenú vec. Citované ustanovenie zakotvilo povinnosť súdu v každom konaní
preskúmať, či nárok uplatňovaný proti spotrebiteľovi nie je premlčaný, resp. či nie je daná iná zákonná
prekážka, ktorá by neumožňovala nárok po práve priznať. Niet pochýb, že citované ustanovenie
má procesnoprávny charakter. Ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zavedené zákonom č.

102/2014 Z. z. a keďže neobsahuje osobitné prechodné ustanovenie, ktoré by účinky posúvalo na veci
rozhodované po účinnosti predmetnej právnej úpravy, je potrebné ho aplikovať na všetky súdené veci v
čase rozhodovania. Ide o tzv. režim okamžitej aplikability, ktorý sa uplatňuje pri procesných predpisoch.V danom prípade neobstojí ani námietka žalobcu ohľadne zohľadnenia 4-ročnej premlčacej doby podľa
Obchodného zákonníka v súvislosti s jeho tvrdením, že o momente ukončenia zmluvy, a teda aj o
splatnosti úveru mal okresný súd pochybnosti, hoci táto skutočnosť medzi účastníkmi konania sporná

nebola, keďže sám žalobca v podaní zo dňa 19.08.2013 na výzvu súdu uviedol, že predčasná splatnosť
nastala dňa 14.05.2009, a to v zmysle čl. VI. bodu 1 písm. a) VOP. Pokiaľ ide o túto námietku žalobcu
vyslovenú v odvolaní, túto pokladá odvolací súd za nedôvodnú jednak z toho dôvodu, že túto skutočnosť
tvrdí prvýkrát až v odvolacom konaní a jednak nenavrhol vykonať dokazovanie ohľadne preukázania
týchto skutočností. Skutočnosti, z ktorých vychádzal prvostupňový súd pri posúdení otázky premlčania,

sú pre začiatok plynutia premlčacej lehoty dostatočne ozrejmené, a to aj v kontexte skutočnosti, ktorá
ani medzi účastníkmi sporná nebola.

Pokiaľ sa jedná o dohodu o splátkovom kalendári a uznanie záväzku, odvolací súd konštatuje, že súdna
prax vychádza zo stanoviska, že dohoda o splátkach je typickým formulárovým riešením stavu, keď sa
na podpis spotrebiteľovi predkladá zdanlivo výhodný formulár s podsunutou rozhodcovskou klauzulou.
Aj v danom prípade prvostupňový súd správne vyhodnotil dohodu o uzavretí splátkového kalendára a

uznaní záväzku za formulárový dokument, ktorý má pôsobiť ako ústupok pre žalobcu vo forme povolenia
splátok dlhu, avšak jeho cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a tým predĺženie premlčacej lehoty na
uplatnenie nároku, ako aj dosiahnutie súhlasu s rozhodcovskou doložkou. Na základe prípadov z praxe
možno konštatovať, že ak dlžník podpisuje takúto dohodu, nerobí to z dôvodu, aby uznal svoj záväzok,
ale aby dosiahol splátky svojho dlhu. Uznanie záväzku je cieľ, sledovaný predovšetkým veriteľom a

nie dlžníkom a keďže ide o predformulované tlačivo, dlžník pri uzatváraní dohody o splátkach nemôže
jeho obsah ovplyvniť. V súdnej praxi sa takáto dohoda pokladá za takú, ktorá je v rozpore s dobrými
mravmi. Preto závery prvostupňového súdu ohľadne vyhodnotenia tejto dohody sú vecne správne, keď
táto dohoda je v rozpore s § 3, § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil, vrátane výroku o

trovách konania, ktorý taktiež vykazuje vecnú správnosť.

Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 224 ods. 1 s poukazom na ust. § 142
ods. 1 O. s. p. Žalovaní boli v konaní úspešní, trovy konania si však neuplatnili a z obsahu spisu im trovy
odvolacieho konania nevyplývajú, preto im ich odvolací súd nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.