Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. február 2015

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 17C/288/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414207529
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lívia Gombárová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2015:4414207529.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Líviou Gombárovou v právnej veci navrhovateľa: E., nar.

XX.X.XXXX, trvale bytom R., D. XXX, právne zastúpený: BOĽOŠ Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom
Banská Bystrica, Horná 23, IČO: 36866261, proti odporcovi: F. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. W.,
P. č. XX, t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpený opatrovníkom: D.. O. U., vyšší súdny úradník
Okresného súdu P., o zaplatenie 3.000,-- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 3.000,-- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9%
ročne zo sumy 3.000,-- eur odo dňa 21.3.2012 do zaplatenia a to do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 870,26 eur k rukám právneho
zástupcu navrhovateľa, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku vo výške 180,-eur a z trov právneho

zastúpenia vo výške 690,26 eur a to do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal voči odporcovi o zaplatenie 3.000,--eur s príslušenstvom
titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 20.2.2012 a Dohody o uznaní záväzku zo dňa 16.9.2013, podľa ktorej
odporca uznal, že navrhovateľovi dlhuje sumu vo výške 3.000,--eur, ktorú sumu si odporca požičal
dňa 20.2.2012 a zaviazal sa ju splácať v 10-tich splátkach po 300,- eur mesačne s tým, že porušením
splátkového kalendára stráca výhodu splátok a pohľadávka bude splatná v zmysle pôvodnej lehoty
splatnosti a to dňa 20.3.2012. Odporca svoj dlh nesplnil a to ani čiastočne.

Napriek rozsiahlemu šetreniu sa nepodarilo zistiť pobyt odporcu a preto mu bol v zmysle § 29 odsek

2,5,6 Os.p. ustanovený opatrovník na zastupovanie v konaní.

Súd v zmysle § 101 odsek 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti navrhovateľa, ktorého neprítomnosť na
pojednávaní z pracovných dôvodov ospravedlnil jeho právny zástupca a v neprítomnosti opatrovníka
odporcu,ktorýmalpredvolanienapojednávanieriadnevykázané,oodročeniepojednávaniazdôležitých
dôvodov nežiadal.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením predložených listinných dôkazov: návrhom, Dohodou o uznaní
záväzku, výzvou na zaplatenie, predžalobnou výzvou na zaplatenie a zistil tento skutkový a právny stav:

Dňa 20.2.2012 navrhovateľ požičal odporcovi peňažné prostriedky vo výške 3.000,-eur s lehotou
splatnosti jeden mesiac od poskytnutia peňažných prostriedkov. Keďže odporca peňažné prostriedkynevrátil navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník dňa 16.9.2013 uzatvorili v písomnej forme Dohodu
o uznaní záväzku, keď v zmysle bodu 3.1 dohody odporca v plnom rozsahu uznal, že navrhovateľovi
dlhuje pohľadávku vo výške 3.000,- eur a zaviazal sa ju splatiť v 10- tich splátkach po 300,- eur

mesačne so splatnosťou prvej splátky 28.10.2013 a poslednej splátky 28.7.2014. V zmysle bodu 3.3
sa navrhovateľ a odporca dohodli, že pôvodná lehota splatnosti pohľadávky ostáva zachovaná podľa
pôvodne dohodnutej lehoty splatnosti pohľadávky. Pre prípad, že odporca svoj záväzok nesplní v
splátkachpodľasplátkovéhokalendáradohodnutéhovbode3.1dohodysaúčastnícidohodli,žeodporca
stráca výhodu splátok.

Výzvou zo dňa 3.2.2014 a predžalobnou výzvou zo dňa 26.2.2014 navrhovateľ vyzval odporcu na
zaplatenie 3.000,- eur do 3 dní od doručenia výzvy s tým, že v opačnom prípade sa bude domáhať
vymoženia pohľadávky cestou súdu.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 odsek 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 517 odsek 1, odsek 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výška úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že návrh navrhovateľa je dôvodný. Je nesporné, že

navrhovateľ a odporca uzatvorili zmluvu o pôžičke dňa 20.2.2012 v ústnej forme, v zmysle ktorej mal
navrhovateľ odporcovi požičať 3.000,- eur ako zálohu na diagnostiku vozidla, ktorú pôžičku mal odporca
vrátiť navrhovateľovi do jedného mesiaca od poskytnutia peňažných prostriedkov, ktorú skutočnosť mal
súdpreukázanúzDohodyouznanízáväzkuzodňa16.9.2013,keďodporcavčlánku3.1dohodyvplnom
rozsahuuznal,ženavrhovateľovidlhujepohľadávkuuvedenúvbode2.1dohodyt.j.-3.000,-eur,ktorúsa

zaviazal splácať v 10- tich splátkach vo výške 300,- eur, s tým, že splatnosť prvej splátky bola dohodnutá
na 28.10.2013 a splatnosť poslednej splátky na 28.7.2014. V zmysle bodu 3.3 dohody ostala lehota
pôvodnej splatnosti pohľadávky zachovaná pre prípad, že odporca svoj záväzok nesplní v splátkach
podľa bodu 3.1. dohody. Charakteristickým znakom zmluvy o pôžičke je, že má reálnu povahu. Na vznik
záväzkového vzťahu nestačí uzavretie zmluvy, ale vyžaduje sa aj reálne odovzdanie veci dlžníkovi.

Zmluva o pôžičke je zmluva, ktorou jedna strana (veriteľ) prenecháva druhej strane (dlžníkovi) veci
určené podľa druhu a táto druhá strana sa zaväzuje vrátiť po čase veci rovnakého druhu.

Z ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka možno vymedziť pojmové znaky zmluvy o pôžičke ktorými
sú:

a) určenie zmluvných strán (veriteľ a dlžník),

b) prenechanie druhovo určenej veci, ktorá je predmetom zmluvy,

c) dočasnosť zmluvného vzťahu,

d) povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu.Za podstatnú náležitosť zmluvy o pôžičke sa nepovažuje dojednanie doby splatnosti pôžičky, splatnosť
pôžičky by mala byť napriek tomu dohovorená. Zmluva o pôžičke je reálneho charakteru, čo znamená,
že k vzniku právneho vzťahu k pôžičke je potrebné odovzdanie veci dlžníkovi (causa debendi). Bez

toho nedôjde k vzniku právneho vzťahu k pôžičky. Z reálnej povahy zmluvy o pôžičke potom vyplýva, že
samotná zmluva neposkytuje veriteľovi žalobný nárok na odovzdanie predmetu zmluvy. Súdna prax je
zajedno v názore, že k odovzdaniu predmetu pôžičky pri peňažnej pôžičke môže dôjsť nielen fyzickým
odovzdaním požičanej sumy, ale aj bezhotovostným prevodom na účet dlžníka. Dokonca pripúšťa aj
možnosť, aby peniaze, ktoré už boli dlžníkovi odovzdané z iného dôvodu pred uzavretím zmluvy o

pôžičke, a ktoré je dlžník povinný vrátiť, predstavovali naďalej predmet pôžičky. Pre zmluvu o pôžičke
nie je predpísaná písomná forma. Ak doba vrátenia požičanej veci nebola zmluvne dojednaná, je
dlžník povinný vrátiť vec prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o plnenie. Veriteľ môže s úspechom
uplatniť žalobu o vrátenie pôžičky, ak vie svoj nárok preukázať. Dôkazné bremeno spočíva na žalujúcom
veriteľovi.

Uznanie dlhu plní zabezpečovaciu funkciu tým, že zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku o existencii

dlhu v dobe uznania. Na základe uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka nevzniká namiesto
pôvodného záväzkového vzťahu nový záväzkový vzťah medzi dlžníkom a veriteľom. Zakladá sa ním iba
právna domnienka, že dlh v čase jeho uznania existoval, ktorá je však vyvrátiteľná dôkazom opaku (§
133 O.s.p.). Procesným dôsledkom uznania dlhu je presun dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka.
Veriteľ má tak v prípade sporu uľahčenú pozíciu tým, že nemusí preukazovať vznik dlhu a jeho výšku

v čase uznania dlhu. Uznanie dlhu je druhom určovacej zmluvy, ktorou sa odstraňuje spornosť alebo
pochybnosť o existencii alebo rozsahu pohľadávky veriteľa, a to na základe ústupkov dlžníka. Uznanie
dlhu je akcesorickým právnym úkonom vo vzťahu k pôvodnému záväzkovému vzťahu. Uznanie dlhu má
konštitutívny charakter, pretože veriteľovi vznikne nový právny titul na vymáhanie dlhu. Uznanie dlhu
dlžníkom má pre veriteľa význam spočívajúci predovšetkým v tom, že sa tým potvrdzuje, že v dobe

uznania dlhu dlh trval, t.j. dlžník uznaním dlhu potvrdzuje jeho existenciu. Táto domnienka existencie
dlhu je vyvrátiteľná, dlžník, ktorý svoj dlh uzná, môže namietať, že dlh nevznikol alebo, že v čase
uznania netrval, resp. namietať, že dlh je neplatný alebo stratil platnosť. Vyvrátiteľnú právnu domnienku
po tom, že v dobe uznania dlhu záväzok existoval, nemožno vyvracať samotným negatívnym tvrdením
žalovaného o neexistencii záväzku. Ani všeobecné popretie záväzku nie je dôvodom na preskúmanie

nároku súdom. Z procesného hľadiska prechádza dôkazné bremeno na preukázanie existencie dlhu v
dobe uznania na žalovaného. Rozhodovacia prax súdov pripúšťa možnosť vyvrátiť právnu domnienku
existencie dlhu preukázaním skutočnosti, že dlh nevznikol. Predpokladom existencie dlhu je totiž jeho
vznik. Ak je preukázané, že dlh vôbec nevznikol, potom táto skutočnosť je spôsobilá vyvrátiť právnu
domnienku existencie dlhu, keďže je jej opakom.

Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že dlh v čase uznania trval a odporca žiadnym
spôsobom nepreukázal, že by medzičasom došlo k zániku dlhu splnením resp. iným spôsobom a preto
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

Podľa § 517 ods. 2 OZ bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania, pretože sa dostal
do omeškania s plnením peňažného dlhu prvého dňa nasledujúceho po lehote splatnosti dohodnutej

v zmluve o pôžičke a teda ku dňu 21.3.2012 už bol v omeškaní. Výška úrokov z omeškania bola
stanovená podľa § 3 Nariadenia vlády 87/1995 Z. z. v znení od 1.7.2010.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi úspešnému v konaní priznal
plnú náhradu trov konania vo výške 870,26 eur. Navrhovateľovi úspešnému v konaní vznikli trovy,
ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku za návrh vo výške 180,-eur a trov právneho zastúpenia vo

výške 690,26 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd, účasť na pojednávaní dňa
6.2.2015) za 3 úkony právnej služby po 121,17 eur a 2 x 8,04 eur režijný paušál za rok 2014 a 1 x 8,39
eur režijný paušál za rok 2015. Hodnota jedného úkonu právnej pomoci predstavuje 121,17 eur podľa
§ 10 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb (ďalej len citovanej vyhlášky).Ďalej pozostáva z náhrady hotových výdavkov podľa § 15 písmeno

a) vyhlášky a to cestovného v zmysle § 7 odsek 1 a 2 z č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách z
vykonanej cesty z Banskej Bystrice do N. Zámkov a späť, vzdialenosť 320 km, pri spotrebe PHM 4,6
litrov na 100 km a cene PHM ( nafty) dňa 6.2.2015 -1,144 eur/1 l a to vo výške 75,40 eur a náhrady zastratu času v zmysle § 17 odsek 1 vyhlášky vo výške 111,84 eur. Odmenu, režijný paušál a náhrady bolo
potrebné navýšiť o 20% DPH podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky v znení od 01.06.2010 o 115,04 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo

k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,c)súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a

O.s.p.), f)rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.