Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. február 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/479/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112206353
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4112206353.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členiek senátu

JUDr.KatarínyMarčekovejaMgr.AndreySzombathovej-Polákovej,vprávnejvecinavrhovateľa:Orange
Slovensko, a. s. so sídlom Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, proti odporcovi: K. O., nar. XX. XX.
XXXX, bytom Z. O., P. XXX/XXX, o zaplatenie 179,59 eura s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti
rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 11. decembra 2013 č. k. 12C/217/2013-56, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa zročnosti priznanej sumy
p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu

179,59 eura s 9% úrokom z omeškania ročne od 18. 12. 2010 do zaplatenia s tým, že povolil odporcovi
dlžnú sumu splácať v splátkach po 10 eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci, počnúc prvou
splátkou v mesiaci január 2014 až do zaplatenia, pod stratou výhody splátok. Odporcovi uložil povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 16,50 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 51, § 488, § 559 ods. 1, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že návrh navrhovateľa bol podaný dôvodne, odporca
si nesplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce mu z uzatvorenej zmluvy o pripojení a nesplnil riadne
a včas faktúry za hovorné a mesačné poplatky, čím navrhovateľovi vznikol nárok na zaplatenie dlžnej

sumy vo výške 179,59 eura. Táto skutočnosť nebola v konaní sporná, preukázaná bola vystavenými
faktúrami, nebola odporcom namietaná, sám odporca sa na pojednávaní vyjadril, že dlžnú sumu zaplatí,
ale požiadal súd o možnosť splátok. S poukazom na ustanovenie § 160 OSP a vzhľadom na zlú finančnú
situáciu odporcu, súd povolil odporcovi dlžnú sumu splácať v mesačných splátkach po 10 eur, počnúc
prvou splátkou v mesiaci január 2014, pod stratou výhody splátok. Čo sa týka úroku z omeškania, súd
priznal navrhovateľovi 9 %-ný úrok z omeškania od 18. 12. 2010 do zaplatenia, pričom výška úroku z
omeškania je v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. zvýšená o 8 percentuálnych bodov,

ako určuje ECB. O trovách konania účastníkov súd prvého stupňa rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 OSP
tak, že navrhovateľovi priznal právo na náhradu trov konania vo výške 16,50 eura za zaplatený súdny
poplatok za návrh.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním odporca v časti splatnosti priznanej
sumy s príslušenstvom. V podanom odvolaní v spojení s jeho doplnením na základe uznesenia súdu
prvého stupňa uviedol, že jeho príjem je 62,50 eura a z tejto sumy nemôže splácať po 10 eur mesačne,
pričom nevie povedať, kedy sa zamestná.Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje za
vecne správny a vydaný v súlade so zákonom, pričom trvá na náhrade celej pohľadávky vrátane trov
konania.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v
jeho napadnutej časti podľa § 212 ods. 1 OSP bez prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní
a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, týkajúcej sa zročnosti
priznanej sumy s príslušenstvom, je vecne správny, a preto ho v zmysle § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Podľa § 212 ods. 1 OSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.

Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody

preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212 ods. 2 OSP vymedzuje výnimky, kedy
odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu
podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady
konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale

ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne.

Predmetom konania je nárok navrhovateľa titulom poskytnutých služieb v zmysle uzatvorenej zmluvy
o pripojení. Keďže odporca podal odvolanie len v časti výšky povolených splátok, odvolací súd sa v
odvolacom konaní zaoberal už len zročnosťou priznanej sumy a to z dôvodov namietaných odporcom
v podanom odvolaní.

Podľa § 160 ods. 1 OSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

V zmysle ustanovenia § 160 ods. 1 OSP vzniká účastníkovi konania, ktorému bola súdom uložená

povinnosť, splniť ju do troch dní. Pokiaľ súd neuloží inú lehotu na plnenie, platí zákonná domnienka, že
táto lehota je trojdňová. Súd je však oprávnený určiť aj dlhšiu lehotu na splnenie uloženej povinnosti,
pričom zákon pre takýto prípad neobsahuje žiadne časové obmedzenie. Je však logické, že súdom
určená lehota nesmie byť taká, ktorá by svojou dĺžkou poprela samotný účel súdneho konania a v
konečnom dôsledku neviedla k odstráneniu právnej neistoty.

Vo výroku rozhodnutia je súd oprávnený určiť, že peňažné plnenie bude vykonané v splátkach,
pričom zároveň stanoví výšku splátok a podmienky ich zročnosti. Zároveň umožňuje súdu určiť, že
nezaplatením, resp. omeškaním s plnením čo i len jednej splátky, nastáva zročnosť celého plnenia.
Pokiaľ strata výhody splátok nie je v rozhodnutí výslovne vymedzená, účastník, v prospech ktorého
je podľa rozsudku plnené, nemá oprávnenie požadovať splnenie celého dlhu pre omeškanie alebo

nesplnenie niektorej splátky.

Odvolací súd, vychádzajúc z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa v danej veci, dospel k
záveru, že odvolanie odporcu v časti splatnosti istiny s príslušenstvom nie je dôvodné, preto rozhodnutie
súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, týkajúcej sa zročnosti priznanej sumy s príslušenstvom, ako
vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazalodporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 179,59 eura s príslušenstvom (9% úrok z omeškania zo
sumy 179,59 eura, počnúc od 18. 12. 2010 do zaplatenia), pričom v tejto časti je rozsudok súdu prvého
stupňa právoplatný, pretože odporca v rozsahu priznanej sumy s príslušenstvom odvolanie nepodal.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o zročnosti žalovanej sumy vychádzal z ustanovenia § 160 ods. 1
OSP. Odporca v konaní pred súdom prvého stupňa poukazoval na skutočnosť, že je nezamestnaný,
evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a nemá zabezpečený zdroj príjmu. Súd prvého
stupňa, zohľadňujúc túto skutočnosť, ako aj zohľadňujúc pomer medzi výškou splátok a priznanou
sumou, zaviazal odporcu zaplatiť priznanú sumu 179,59 eura s príslušenstvom v 10-eurových

mesačných splátkach, zročných vždy 15. dňa toho-ktorého mesiaca pod hrozbou straty výhody splátok.
Odporca v odvolaní namietal, že z jeho mesačného príjmu vo výške 62,50 eura nie je schopný splácať
mesačnésplátkyvovýške10eur,pričomneuviedol,akýmspôsobombypriznanúsumuspríslušenstvom
navrhovateľovi zaplatil (či vo forme nižších splátok, resp. jednorázovo). Odvolací súd v prejednávanej
veci bol toho názoru, že súd prvého stupňa rozhodol v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 OSP, keď
odporcovi priznal možnosť splácať prisúdenú sumu v mesačných 10-eurových splátkach, pričom mal

za to, že znížením výšky týchto splátok by došlo k neúmernému zásahu do práv navrhovateľa. Výška
priznanej sumy s príslušenstvom a povolené mesačné splátky 10 eur, podľa názoru tak súdu prvého
stupňa, ako aj odvolacieho súdu, sú primerané, a to tak nároku na zaplatenie pohľadávky navrhovateľa,
ako aj majetkovým a zárobkovým možnostiam a schopnostiam odporcu.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia súdu prvého stupňa v napadnutej

časti, týkajúcej sa výšky povolených splátok, dospel k záveru, že okrem majetkových pomerov odporcov
je potrebné v danej veci zohľadniť aj výšku pohľadávky s úrokmi z omeškania z priznanej sumy, a preto
bolo potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a v
odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu

žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.