Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. február 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoP/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4614204142
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4614204142.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členiek senátu JUDr.

Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti
S. - I., nar. XX. XX. XXXX a K., nar. XX. XX. XXXX, obe bytom u matky, zastúpené Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Topoľčany ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: matka H. S., nar. XX. XX.
XXXX, bytom H. XXX a otec C. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. nad R. XXX, o návrhu matky na
zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa
4. septembra 2014 č. k. 11P/130/2014-69, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp. zn.
9P/294/2005 zo dňa 29. 09. 2005 v časti vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti tak, že zaviazal
otca prispievať na výživu maloletej I., nar. XX. XX. XXXX zvýšeným výživným v sume 90 eur mesačne
s účinnosťou od 01. 09. 2014, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám matky a na výživu
maloletej K., nar. XX. XX. XXXX zvýšeným výživným v sume 50 eur mesačne, počnúc od 01. 09. 2014,
vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám matky. O trovách účastníkov konania rozhodol tak,

že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 36 ods.
1, § 62 ods. 1- 5, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine. Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa
jednoznačne preukázané, že došlo od posledného rozhodovania o výživnom k výrazným
zmenám pomerov na strane všetkých účastníkov, t.j. matky, otca aj maloletých detí. Najvýraznejšia
zmena pomerov bola preukázaná na strane mal. I., nakoľko táto od 01. 09. 2014 začala navštevovať
strednú školu mimo svojho trvalého bydliska a to v meste Nitra, s čím sú prirodzene spojené zvýšené
náklady na cestovné, stravné, ako aj jednorazové vstupy pri zakupovaní školských pomôcok. Zároveň

matkapreukázala,ženastraneobochmaloletýchdetisúajzdravotnéproblémy,sčímvpriebehurokasú
takisto spojené zvýšené náklady na zakupovanie zdravotníckych pomôcok. Takisto na strane otca došlo
k výrazným zmenám pomerov v tom, že aktuálne pracuje, pričom v čase poslednej úpravy výživného bol
nezamestnaný,resp.maluzavretúdohodusozamestnávateľom,kdejehomzdamalabyťvovýške7.000
Sk, a pokiaľ by súd zobral do úvahy túto výšku, je zrejmé, že na strane otca došlo k zvýšeniu príjmu o
dvojnásobok, pričom mu nepribudla žiadna vyživovacia povinnosť, iba pôžička z titulu, ktorú si zobral na
zaplatenie dlžného výživného, v rámci trestného konania, čo však nie je skutočnosť, ktorú by súd mohol

zohľadniť na strane otca ako odôvodnenú finančnú záťaž, pretože k zameškaniu výživného v minulosti
a neplateniu došlo na strane otca výlučne iba na základe jeho nedbanlivosti a konania, čo nemožno
zohľadniť na neprospech maloletých detí. Ďalej došlo k výraznej zmene pomerov aj na strane matky,
ktorej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu, čo bolo preukázané aj písomnýmdokladom - rodným listom, ktorý matka predložila v rámci pojednávania, pričom aktuálne je odkázaná iba
na príjem, ktorý dostáva ako rodičovský príspevok a aktuálna rodinná situácia jej nedovoľuje vykonávať
inú zárobkovú činnosť. Na tejto situácii nemení nič ani skutočnosť, že žije v domácnosti s ďalšou osobou,

ktorá je zamestnaná, a takisto čiastočne hradí náklady na domácnosť a energie. Súd zároveň poukázal
na skutočnosť, že od posledného určenia výživného uplynula doba 9 rokov, s čím prirodzene stúpajú
všetky náklady spojené s výživou maloletých detí, resp. nákladmi na domácnosť,
ktoré oprávnené osoby sú povinné vynakladať. Všetky zvýšené náklady spojené s maloletými deťmi
v súvislosti s návštevou školy a zdravotným stavom maloletých detí matka jednoznačne preukázala

písomnými dôkazmi. Súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca s účinnosťou od 01. 09. 2014 z dôvodu, že
sa jedná o dátum a čas, kedy maloleté deti nastúpili školskú dochádzku a zároveň mal preukázané, že k
tomuto dátumu a času došlo k zmene pomerov na strane účastníkov tak, ako to má na mysli ustanovenie
§ 78 ods. 1 Zákona o rodine. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.
a/ OSP a žiadnemu z účastníkov právo na ich náhradu nepriznal, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo
začať i bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že bude
zaviazanýprispievaťnavýživumaloletejI.sumou67eurmesačneamaloletejK.sumou33eurmesačne.
V podanom odvolaní uviedol, že nie je schopný platiť výživné v súdom stanovenej výške. Poukázal na
jeho výdavky, a to na podnájom vo výške 205 eur mesačne, úver vo výške 70 eur mesačne, cestovné

do práce vo výške 20 eur mesačne, telefón vo výške 10 eur mesačne a na to, že jeho mesačný príjem
predstavuje výšku 420-478 eur.

Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.
Uviedla, že návrh na zvýšenie výživného si podala s odstupom 8-9 rokov, pričom sa zmenila situácia v jej

osobnom živote, aj v živote detí. Obe dcéry sú vyspelé, staršia nastúpila na strednú školu, dochádza do
Nitry a jej potreby sú vysoké. Mladšia dcéra je žiačkou 8. ročníka základnej školy a aj ona má výdavky,
ktoré sú vysoké.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že s napadnutým rozsudkom súhlasí a žiada ho

potvrdiť, pretože bolo aspoň čiastočne rozhodnuté v prospech maloletých detí. Výdavky na ich strane sa
podstatným spôsobom zvýšili a doteraz určené výživné zo strany otca nepostačuje na krytie ich potrieb,
navyše, od poslednej úpravy výživného prešlo 9 rokov, deti sú vyspelé a potrebujú stále viac finančných
prostriedkov na ich celkové zaopatrenie.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. l OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého
stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 2 písm. a/ OSP) a po prejednaní veci bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa §
156 ods. 3 OSP dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne, preto ho podľa
§ 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Predmetom konania je návrh matky na zvýšenie výživného, podaný na Okresný súd Topoľčany dňa 14.
05. 2014. Podaným návrhom matka žiadala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú I.,
nar. XX. XX. XXXX zo sumy 1.000,-Sk na sumu 150 eur mesačne a na maloletú K., nar. XX. XX. XXXX
zo sumy 1.000,-Sk na sumu 100 eur mesačne, a to počnúc od 01. 05. 2014 a zmenil tak rozsudok

Okresného súdu Topoľčany č. k. 9P/294/2005 zo dňa 29. 09. 2005.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

K zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Táto sa
zisťuje porovnávaním okolností dôležitých pre určenie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového

rozhodnutia súdu. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia
zmena pomerov, ktorou sa rozumie len zmena tých okolností na strane, či už oprávneného alebo
povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Súd pri rozhodovaní o
zmene výživného musí nielen celistvo zhodnotiť zmeny v pomeroch účastníkov, ale taktiež prihliadnuť ajna vývoj životných nákladov za obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom.
Rovnako tak musí vychádzať zo všeobecného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého
sa pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného , ako aj schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho
veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce
povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne
ovplyvňované schopnosťami, možnosťami, ako i majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené,
súodôvodnenýmilenbežnépotrebydieťaťa,ktorénepresahujúobvyklúzákladnúmieruvšetkýchpotrieb

nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby
dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho
prípadu prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie
všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb
dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby,
relaxačné potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne

zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich
subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Naviac, súd prihliadne i na to,
ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

V preskúmavanej veci, po jej prejednaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania odvolací súd dospel k

záveru,žerozhodnutiesúduprvéhostupňajevecnesprávne.Súdprvéhostupňasprávneadostatočným
spôsobom zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, preto odvolací súd napadnutý rozsudok
podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil, a keďže sa s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 219 ods. 2 OSP odkazuje. Súd prvého stupňa sa
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia vysporiadal so všetkými právne relevantnými skutočnosťami

majúcimi vplyv na posúdenie návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletej I.
a maloletej K.. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva, že
sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca k
maloletým deťom došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania, preto bolo dôvodné
od01.09.2014vyživovaciupovinnosťnamaloletúI.amaloletúK.zvýšiť.Odposlednejúpravyvýživného

uplynulo 9 rokov, maloletá I. je študentkou Strednej odbornej školy veterinárnej v Nitre a maloletá K. je
žiačkou 8. ročníka Základnej školy v H., pričom s narastajúcim vekom a vývinom detí úmerne
narastajúichpotrebyanákladynaživot.Uobochmaloletýchdetí,atoužlensamotnýmuplynutímdobya
zvýšením ich veku, je potrebné konštatovať výraznú zmenu pomerov zvýšením ich základných životných
potrieb a s tým spojených nákladov na ich uspokojovanie. Súd prvého stupňa sa správne vysporiadal i s

posúdením možností, schopností a majetkových pomerov otca dieťaťa prispievať na výživu maloletých
dcér zvýšeným výživným. Správne konštatoval, že u otca došlo k zmene pomerov tým, že jeho príjem
v porovnaní s príjmom v čase posledného rozhodovania o výživnom vzrástol, keď v čase poslednej
úpravy otec pracoval ako pomocný robotník a dosahoval príjem vo výške životného minima, resp.
na základe uzatvorenej dohody so zamestnávateľom T. U. mal dojednanú odmenu 7.000,-Sk, pričom

aktuálne je otec zamestnaný u zamestnávateľa Topos Továrniky a. s. a dosahuje priemerný mesačný
čistý príjem 458,86 eura. Zmena pomerov v porovnaní s poslednou úpravou vyživovacej povinnosti otca
nastala taktiež na strane matky maloletých detí, ktorej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, a to k
maloletej C. K., nar. XX. XX. XXXX, s ktorou je matka na rodičovskej dovolenke. Súd prvého stupňa
správne postupoval, keď posudzujúc možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca, ako i odôvodnené

potreby maloletej I. a maloletej K., s ohľadom na preukázanú zmenu pomerov na strane všetkých
účastníkov konania, zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú I. zo sumy 1.000,-Sk (33,20 eura)
mesačne na sumu 90 eur mesačne a na maloletú K. zo sumy 1.000,-Sk (33,20 eura) mesačne na
sumu 50 eur mesačne, a to počnúc od 01. 09. 2014, t.j. odkedy obe maloleté deti nastúpili školskú
dochádzku v príslušnom školskom roku. S ohľadom na dôvody podaného odvolania otca, odvolací súd

udáva, že i napriek pravidelným mesačným výdavkom otca je v jeho možnostiach a schopnostiach
prispievať na výživu maloletých detí zvýšeným výživným. Súd prvého stupňa pritom správne vyhodnotil
tú skutočnosť, že výdavok otca vo forme splátok úveru nezohľadnil ako odôvodnenú finančnú záťaž
otca, keď z úveru otec uhradil zameškané platby výživného z minulosti, keďže si vyživovaciu povinnosť
voči dcéram dlhodobo riadne neplnil. K uvedenému odvolací súd taktiež udáva, že v priebehu konania

pred súdom prvého stupňa otec nepredložil zmluvu o úvere, na základe ktorej by bol on v postavení
dlžníka a z ktorej by mu vyplývala povinnosť plniť pravidelné mesačné splátky úveru, ale predložil
zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, uzatvorenú medzi veriteľom C., a. s. Bratislava a dlžníčkou
U. C., predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 16.000 eur s mesačnou splátkou 272,66eura, pričom z takto predloženého dokladu nie je zrejmá prípadná výška záväzku otca, ani výška
mesačnej splátky otca. Pokiaľ však otec založil svoju argumentáciu ohľadne poskytnutého úveru a
jeho povinnosti pravidelne mesačne splácať splátky úveru na tom, že dôvodom poskytnutia úveru

bola povinnosť uhradiť zameškané výživné, túto skutočnosť v žiadnom prípade nemožno vyhodnotiť v
neprospech maloletých detí tak, že by takýto výdavok otca bol považovaný za odôvodnený a taký, ktorý
by ovplyvnil rozhodovanie súdu o výške jeho vyživovacej povinnosti. Už samotná skutočnosť, že otec si v
minulostiriadnevyživovaciupovinnosťneplnil,negatívnymspôsobomzasiahlamaloletédetiaovplyvnila
uspokojovanie ich základných životných potrieb, pričom to, že otec si oneskorene túto povinnosť splnil,

čo ho malo finančne zaťažiť vo forme dlhu titulom úveru, nemožno zohľadniť v neprospech maloletých
detí a uspokojovania ich odôvodnených potrieb.

S ohľadom na dôvody uvedené vyššie odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1
OSP ako vecne správny potvrdil, keď súd prvého stupňa vo veci dostatočne zistil skutkový stav a vyvodil
z neho správny právny záver.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 146
ods. 1 písm. a/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania,
keďže ide o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.