Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. február 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/143/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112244079
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8112244079.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a z členov

senátu JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci žalobcu Československá
obchodní banka, a. s., Radlická 333/150, Praha 5, Česká republika, IČO: 00 001 350, právne zastúpený
Mgr. Petrom Olejárom, usadeným euroadvokátom, Mikulášska 29, Bratislava, proti žalovanej P. P., nar.
XX.XX.XXXX, naposledy bytom P. XX, okr. H., t. č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníčkou v
konaní I. D., súdnou tajomníčkou Okresného súdu S. o zaplatenie 35 764,84 Kč s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 14C 11/2013 - 69 zo dňa 16.04.2014,
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť
žalobcovi 33 964,84 Kč spolu s úrokom vo výške 17,90 % ročne z istiny 20 000 Kč od 20.11.2012
do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 15 % ročne zo sumy 20 000 Kč od 20.01.2012 do
zaplatenia,tovšetkodo3dníodprávoplatnostirozsudku.Vprevyšujúcejčastižalobuzamietolazaviazal
žalovanú nahradiť žalobcovi trovy konania 322 Eur pozostávajúce z trov právneho zastúpenia 237,98
Eur a zo zaplateného súdneho poplatku 84,05 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 31.12.2012 domáhal voči žalovanej

zaplatenia 35 764,84 Kč (korún českých) pozostávajúcej z istiny 20 000,- Kč, zmluvného úroku vo
výške 9 849,76 Kč a úroku z omeškania vo výške 4 115,08 Kč vypočítaných ku dňu 19.11.2012, ako
aj neuhradených poplatkov vo výške 1 800,- Kč. Žalobca žiadal priznať taktiež 17,90 %-tný zmluvný
úrok zo sumy 20 000,- Kč od 20.11.2012 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 15 % ročne
zo sumy 21 800,- Kč od 20.11.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Na základe vykonaného
dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci uzavreli zmluvu o bežnom účte. Na základe žiadosti
žalovanej jej žalobca poskytol zároveň povolené prečerpanie tohto bežného účtu do sumy 20 000,- Kč

za dohodnutých podmienok, teda zmluvného úroku vo výške 17,90 % a úroku z omeškania vo výške 15
% ročne. Žalovaná účet do sumy 20 000,- Kč skutočne prečerpala a tieto prostriedky nevrátila. Preto súd
žalobe vyhovel, okrem priznania poplatkov 1 800,- Kč, ktoré žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal,
ani nešpecifikoval, navyše sa jedná o poplatky, ktoré nie sú v zmluve dohodnuté a zároveň ich výška
podľa názoru súdu odporuje dobrým mravom, pričom iba z upomienky zo dňa 15.04.2010 vyplýva, žežalobca si účtuje za túto upomienku poplatok 300,- Kč, čo je podľa názoru súdu v rozpore s dobrými
mravmi. Z ostatných upomienok, resp. ani zo všetkých dokladov predložených žalobcom nevyplýva
výška týchto poplatkov, preto súd v časti priznania sumy 1 800,- Kč z titulu poplatkov s príslušenstvom

žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O. s. p..

Proti tomuto rozsudku, proti zamietavému výroku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca.
Namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v dôsledku čoho došlo
k zamietnutiu dlžných poplatkov vo výške 1 800 Kč. Uviedol, že žalovaná počas trvania zmluvného

vzťahu so žalobcom si neplnila svoje záväzky dohodnuté v zmluve, prestala splácať splátky, ku ktorým
bola v zmluve o úvere zaviazaná, na čo bola žalobcom opakovane upozorňovaná prostredníctvom
zaslaných upomienok a výziev na úhradu dlžných splátok. Keďže žalovaná zásielky nepreberala a
na zaslané upomienky a výzvy nereagovala, žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru. Žalovaná v
žiadosti o poskytnutie povoleného prečerpania svojím podpisom prehlásila, že súhlasí s obchodnými

podmienkami pre povolené prečrpanie ČSOB Študentského konta Plus a so všeobecnými podmienkami
ČSOB, ktoré prevzala a oboznámila sa s nimi a vzala na vedomie, že tieto podmienky sú v prípade
akceptácie súčasťou zmluvy. V bode 13. obchodných podmienok sa uvádza, že ČSOB je oprávnená
účtovať majiteľovi účtu za svoje služby poplatky v súlade so sadzobníkom poplatkov. Poplatky za
výzvy a upomienky, ktoré boli žalovanej účtované, boli účtované z dôvodu neplnenia si zmluvných

povinností. Žalovaná sa dostala do omeškania s platbami a plnením svojich zmluvných povinností bez
zavinenia žalobcu. Náklady so zasielaním týchto upomienok a výziev nie je možné pripočítať na ťarchu
žalobcu, keďže k porušeniu zmluvných povinností došlo zo strany žalovanej. Žalobca súdu preložil
všetky upomienky a výzvy, za ktoré jej boli účtované poplatky. Ide o upomienku zo dňa 15.04.2010,
výzvu zo dňa 29.04.2010, opakovanú výzvu zo dňa 13.05.2010 a poslednú výzvu k zaplateniu dlžnej

sumy zo dňa 01.06.2010. Žalobca navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Uplatnil si trovy odvolacieho konania.

Opatrovníčka žalovanej sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec v rozsahu suspenzívneho odkladného
účinku odvolania, t. j. v zamietavom výroku, ako aj konanie mu predchádzajúce a dospel k záveru, že

odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Ostatné výroky napadnutého rozsudku, ktoré odvolaním žalovanej napadnuté neboli v odvolacom
konaní neboli ani preskúmavané a ako také nadobudli právoplatnosť (§ 206 ods. 2 veta prvá O. s. p.).

V predmetnej veci súd prvého stupňa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady ES č.
593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I.) čl. 4 správne konštatoval, že rozhodné právo

pri absencii voľby sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu poskytovateľa služieb, preto
je potrebné vo veci aplikovať Obchodný zákonník, ako aj Občiansky zákonník Českej republiky, ako to
správne urobil súd prvého stupňa.

V tomto kontexte je potrebné zdôrazniť, že v zásade právny vzťah účastníkov konania je potrebné
posudzovať podľa § 497 Obchodného zákonníka, avšak s výhradami uvedenými v § 52 ods. 1 a

nasl. Občianskeho zákonníka (platného v Českej republike) vzhľadom na to, že predmetná zmluva o
produktových balíčkoch pre deti, študentov a dospelých uzavretá dňa 07.01.2010 medzi účastníkmi
konania je zmluvou spotrebiteľského charakteru.

Pokiaľ ide o úroky z úveru, tieto predstavujú odplatu alebo cenu plnenia tak, ako sa to konštatuje v
súdnej praxi (vrátane rozhodnutia 14Co 83/2012 Krajského súdu v Prešove), avšak povinnosť dlžníka

platiť úroky z úveru počas celej doby, po ktorú tento úver, teda požičané finančné prostriedky nebolivrátené veriteľovi, má svoje limity v tom zmysle, že táto zásada platí až do tzv. splatnosti úveru. Po
zosplatnení úveru totiž nastupujú sankčné úroky z omeškania v zmysle § 1 Nariadenia vlády Českej
republiky č. 142/1994 Sb..

V tejto súvislosti z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná svojimi transakciami prečerpala úverový limit
vo výške 20 000 Kč a tento nesplatila. Preto žalobca dňom 28.06.2010 vyhlásil splatnosť úveru, a
teda, správne mal súd prvého stupňa postupovať tak, že mal priznať úroky z úveru len do 28.06.2010
a sankčné úroky z omeškania v zmysle cit. § 1 Nariadenia vlády Českej republiky, mal priznať od
29.06.2010. „Za čas po splatnosti úveru má veriteľ právo na úroky z omeškania vo výške stanovenej

všeobecne záväzným právnym predpisom. Akékoľvek navyšovanie úrokov z omeškania sa dostáva do
rozporu so zákonom. Takýmto neprípustným navyšovaním úrokov z omeškania je aj právna konštrukcia
navyšeniaúrokovzomeškaniaoúrokyzaúver,napríkladzmluvnoupodmienkouoplateníúrokovzaúver
do zaplatenia aj po splatnosti úveru, a teda počas omeškania“ (uznesenie Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 6Co 12/2014 zo dňa 30.06.2014). Obdobný právny názor vyplýva napr. z rozsudkov Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 3Co 79/2014 zo dňa 13.08.2014, sp. zn. 4Co 83/2013 zo dňa 07.05.2014, sp.

zn. 2Co 159/2013 zo dňa 12.05.2014, sp. zn. 1Co 29/2014 zo dňa 19.03.2014, sp. zn. 1Co 160/2013 zo
dňa 12.05.2014. Platenie úrokov z úveru je dôvodné len do doby splatnosti úveru, teda vlastne do doby,
v ktorej bol dlžník povinný predmetné finančné prostriedky vrátiť, ktorá okolnosť vyplynie z konkrétnej
úverovej zmluvy. Vzhľadom na skutočnosť, že vyhovujúci výrok rozsudku nebol odvolaním napadnutý,
ani súvisiaci výrok o trovách konania, v odvolacom konaní už nebolo možné ich preskúmavať, lebo ako

také nadobudli právoplatnosť (§ 206 ods. 2 veta prvá O. s. p.).

Predmetom odvolacieho konania bol zamietnutý výrok o dlžných poplatkoch vo výške 1 800 Kč s
príslušenstvom.

Odvolateľom namietané nepriznanie uplatnených poplatkov vo výške 1 800 Kč s príslušenstvom nebolo
dôvodné. V tejto súvislosti odvolací súd nemá dôvod na odklon od rozsudkov súdov, ktoré v obdobnom

prípade vyhlásili zmluvnú podmienku ohľadom účtovania poplatkov za neprijateľnú zmluvnú podmienku
(viď napr. rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 5C 79/2011-144 zo dňa 12.04.2012
v spojení s opravným uznesením č. k. 5C 79/2011-153 zo dňa 13.06.2012 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove zo dňa 07.05.2014 č. k. 4Co 83/2013-195, podľa ktorého:

„Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku týkajúcu sa vyhlásenej zmluvnej podmienky

ohľadne účtovania poplatkov v zmysle sadzobníka peňažného ústavu za neprijateľnú. Súd prvého
stupňa správne o neprijateľnosti zmluvnej podmienky rozhodol v súlade s ust. § 153 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku. Vychádzal z toho, že zmluva je spotrebiteľská, zmluvné podmienky
neboli individuálne dohodnuté, a preto odkaz na sadzobník poplatkov v zmysle bodu 13 obchodných
podmienok pre povolené prečerpanie nespĺňa povinnosť veriteľa pri uzatváraní zmluvy so spotrebiteľom

oboznámiť ho so všetkými zmluvnými podmienkami, vrátane poskytnutia primeraného vysvetlenia s
odbornou starostlivosťou v záujme ochrany práv spotrebiteľa“).

Neprijateľné podmienky nie sú taxatívne vypočítané a súdna prax ich môže judikovať so zreteľom na
skutkové a právne okolnosti prípadu. Súdy členských štátov môžu judikovať, ktoré zmluvné podmienky
sú nekalé (porov. C - 237/02, Fraiburger Communalbauten cit. „Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či

zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na
to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle čl. 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú“).

Vzhľadom na neplatnosť zmluvy v časti dohodnutých poplatkov vo výške 1 800 Kč považoval odvolací
súd za nadbytočné zaoberať sa týmito odvolacími námietkami, ktorých zmysel a význam je založený
na platnosti zmluvy.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v zamietavom výroku ako vecne správny
postupom podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p..Úspešnej žalovanej v odvolacom konaní trovy konania nevznikli a tomu zodpovedá aj výrok o nepriznaní
trov odvolacieho konania postupom podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p..

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.