Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. február 2015

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 9C/128/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814208257
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ružena Vašková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8814208257.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Ruženou Vaškovou v právnej veci žalobcu: A. H.,

N..H.., D. X, Y., M.: XX XXX XXX, V.. H. Y., Y. N. H.., H..Z..A.., N. U., H. H. I.. J.. W. XX, XXX XX Y., M.:
XXXXXXXX proti žalovanému: N. G., P.. X.XX.XXXX, XXX XX H. XX o zaplatenie 481,80 eur s prísl.

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 137,84 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,50 % ročne zo sumy 137,84 eur od 28.06.2013 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 481,80 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 28.06.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Žalobuodôvodniltým,žesožalovanýmuzavrelzmluvyč.N.aN.,ktorýchneoddeliteľnýmisúčasťamiboli
Všeobecné podmienky a v zmysle ktorých vypožičali žalovanému 2 kus SIM karty, ktoré mu umožňovali
využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom.

Ďalej uviedol, že v snahe predísť procesnej neistote pri posudzovaní nároku z titulu zmluvnej pokuty
ako paušalizovanej náhrady škody, v časti zmluvnej pokuty vo výške 206,- eur s tým, že predmetné
ustanovenie bolo v inom konaní označené ako neprijateľné a tak je povinný zdržať sa používania
takejto podmienky, sa touto žalobou domáha nároku vo výške škody voči žalovanému, ktorá mu
vznikla za odpredané mobilné telefóny/ telekomunikačné zariadenia zn. Nokia Lumia 610 White vo

výške 160,- eur a Nokia 2330 vo výške 46,54 eur ( ďalej len „škoda“ ). Uvedená škoda predstavuje
rozdiel medzi predajnými cenami telekomunikačných zariadení a ich akciovými cenami, t. z. predstavuje
škodu žalobcu, ktorú mu žalovaný spôsobil tým, že získal telekomunikačné zariadenia za ceny
zvýhodnené oproti cenám trhovým tak, že sa podpisom dodatkov zaviazal používať služby a za tieto
platiť po dobu viazanosti a platiť riadne a včas ceny za poskytnuté služby. Žalovanému bola predĺžená
zmluvná viazanosť v súlade s dodatkom k zmluve čl. 2 bod 2.6 dodatku. Uvedené zmluvné pokuty mali
ako občianskoprávny inštitút v zmysle dodatku plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade

porušenia zmluvy, ktorá by žalobcovi prípadne mohla vzniknúť. Nebola dojednaná zo strany žalobcu
s úmyslom privodiť žalovanému neprimerané podmienky za trvania zmluvného vzťahu ani pre prípad,
keď dôjde k porušeniu povinnosti žalovaného a ani sebe zabezpečiť neprimeraný majetkový prospech,
mala byť preventívnym a uhradzovacím nástrojom pre prípad porušenia základného zmluvného záväzkužalovaného.Žalovanýsibolvedomý,žetelekomunikačnézariadeniasú mupredávanézacenuuvedenú
v čl. 1 bode 1.3 dodatkov, ktorých výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou ( trhovou ) cenou a
poskytnutou zľavou z toho dôvodu, že sa zaviazal využívať služby po dobu dohodnutú v dodatkoch,

pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda, minimálne v rozsahu
zľavy zo spotrebiteľskej ceny telekomunikačných zariadení. Okrem škody za akciový telefón, resp.
telekomunikačné zariadenie, žalobcovi vznikli aj ďalšie škody zo zvýhodnených cien služieb počas
viazanosti, ktoré si z dôvodu náročnosti dokazovania neuplatňuje. Výpočet spôsobenej skutočnej škody,
ktorú žalovaný spôsobil je pri akciovej cene telekomunikačného zariadenia 10 eur a predajnej cene 170

eur v sume 160 eur a pri akciovej cene telekomunikačného zariadenia 350 eur a predajnej cene 396,54
eur v sume 46,54 eur. Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb v sume 275,80 eur
vyfakturovanýchvobdobífebruár2013ažapríl2013. Žalobcapokusomopokonávkuzodňa13.06.2013
oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za telekomunikačné
zariadenia/mobilné telefóny a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Ďalej si uplatňuje úrok z
omeškania z celkovej dlžnej sumy, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné

plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t. j. od 28.06.2013. Na základe toho žiadal súd, aby mu priznal
okrem sumy za neuhradené služby vo výške 275,80 eur aj nárok na zaplatenie sumy 206,- eur, ktorú
si žalobca v tomto konaní uplatňuje vo výške škody, ktorá mu preukázateľne vznikla. V prípade, ak súd
vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu hodné osobitného zreteľa bude považovať uplatnenú škodu
za neprimerane vysokú, ponecháva na voľnom rozhodnutí súdu, akú časť škody, po využití práva súdu

výšku škody znížiť, žalobcovi prizná.

Žalovaná k prejednávanej veci uviedla, že so žalobcom uzatvorila zmluvu, ktorou jej navrhovateľ
zapožičal 2 ks SIM kariet, s tým, že mohla využívať jeho služby. Výšku pohľadávky, ktorú dlhuje k
dnešnému dňu nevie, rozhodnutie vo veci ponecháva na zváženie súdu, v prípade úspechu si trovy
konania neuplatňuje.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, výpoveďou
žalovanej a zistil nasledujúci stav:

Zo zmluvy o pripojení č. N. zo dňa 13.08.2010 uzavretej medzi účastníkmi tohto konania vyplýva, že
žalobca poskytol žalovanému ako užívateľovi - fyzickej osobe - nepodnikateľovi SIM kartu. Predmetom
zmluvy bol účastnícky program Paušál Štart.

Zo zmluvy o pripojení č. N. zo dňa 07.12.2010 uzavretej medzi účastníkmi tohto konania vyplýva, že
žalobca poskytol žalovanému ako užívateľovi - fyzickej osobe - nepodnikateľovi SIM kartu. Predmetom
zmluvy bol účastnícky program Majster paušál za 2 eurá.

Neoddeliteľnou súčasťou zmlúv boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti A. H., N..H.. ( ďalej len

„ Všeobecné podmienky“ ), pričom súd vychádzal zo znenia podmienok účinných odo dňa 01.01.2012,
nakoľko v zmysle bodu 18.7 tieto podmienky v plnom rozsahu nahrádzajú doteraz platné a účinné
Všeobecné podmienky.

Zo Všeobecných podmienok, a to z článku 17 bodu 17.4 vyplýva, že zmluva a Všeobecné podmienky,
ako aj právne vzťahy medzi účastníkom a spoločnosťou A. H., teda účastníkmi tohto konania, ktoré

nie sú v zmluve a vo Všeobecných podmienkach výslovne upravené, sa riadia ustanoveniami Zákona,
(zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov) a ak tieto nie
sú upravené v zákone, tak sa riadia ustanoveniami ostatných platných právnych predpisov.

Z pokusu o pokonávku žalobcu adresovaného žalovanému zo dňa 13.06.2013 vyplýva, že žalobca
upozornil žalovaného že voči nemu eviduje splatnú pohľadávku, ktorá vznikla neuhradením riadne

vyúčtovanejcenyzaposkytnutéelektronickékomunikačnéslužbyzamesiace02/2013-04/2013 vsume
275,80 eur. Na základe dodatku k tejto zmluve ho vyzval aj na úhradu zmluvnej pokuty/ náhrady škodyv celkovej výške 520,34 eur. Pohľadávku ho vyzval uhradiť s tým, že ak pohľadávka nebude pripísaná
na účet spoločnosti A. H., a.s. najneskôr do 27.06.2013, bude spoločnosť A. H., a.s. nútená dlžnú sumu
vymáhať súdnou cestou, a pokiaľ ani po rozhodnutí súdu v prospech spoločnosti A. H., a.s. nebudú

istina pohľadávky a príslušenstvo uhradené, následne exekučným konaním. Na pokonávku žalovaný
nereagoval žiadnou ani čiastočnou úhradou.

Za neuhradené služby žalobca vyfakturoval žalovanému faktúry a to faktúru

č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.03.2013 na sumu 34,28 eur, splatnou dňa 15.03.2013, faktúru č.
XXXXXXXXXXzodňa01.03.2013nasumu81,60eur,splatnúdňa15.03.2013,faktúruč.XXXXXXXXXX
zo dňa 01.04.2013 na sumu 2,02 eur, splatnú dňa 15.04.2013, faktúru

č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.04.2013 na sumu 6 eur, splatnú dňa 15.04.2013, faktúru

č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.04.2013 na sumu 61,52 eur, splatnou dňa 15.04.2013, faktúru č.
XXXXXXXXXXzodňa01.05.2013nasumu39,35eur,splatnúdňa15.05.2013,faktúruč.XXXXXXXXXX
zo dňa 01.05.2013 na sumu 52,03 eur, splatnú dňa 15.05.2013.

Podľa bodu 4.4 písm. a) článku 4 Všeobecných podmienok spoločnosť A. H. je oprávnená odstúpiť od

zmluvy, ak účastník nezaplatil splatnú cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni jej splatnosti.

Podľa bodu 4.10 článku 4 Všeobecných podmienok ukončením platnosti zmluvy nezaniká povinnosť
účastníkauhradiťcenuposkytnutýchslužieb,akoajuhradiťvšetkyinépeňažnézáväzkyvočispoločnosti
A. H.. Spoločnosť A. H. pri zániku zmluvy zašle účastníkovi konečné vyúčtovanie, ktoré je účastník
povinný uhradiť.

Podľa bodu 6.2 článku 6 písm. a), b) Všeobecných podmienok okrem povinností upravených v týchto
všeobecnýchpodmienkachjeúčastníkpovinný používaťslužbuibavsúladespríslušnouzmluvoualebo
jej dodatkom, zákonom a všeobecnými podmienkami, platiť cenu za poskytnuté služby podľa zmluvy
a podľa cenníka, ako aj cenu za iné služby až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní v súlade s
ustanovením článku 11 bod 11.8 týchto všeobecných podmienok.

V zmysle čl. 14 bod 14.3 Všeobecných podmienok účastník zodpovedá spoločnosti A. H. za škody
spôsobené porušením záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy a týchto Všeobecných podmienok vrátane,
ale neobmedzujúc sa na škody spôsobené zneužívaním služby, neoprávneným zasahovaním do SIM
karty alebo koncového zariadenia, stratou alebo poškodením SIM karty, ako aj používaním mobilných
telefónov alebo koncových zariadení, ktoré nespĺňajú požiadavky podľa osobitných predpisov.

Podľa čl. 1 bod 1.2 dodatku k zmluve o pripojení č. N. predmetom tohto dodatku je dohoda strán
o predaji koncového telekomunikačného zariadenia účastníkovi z majetku podniku so zľavou z jeho
spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu ( po uplatnení zľavy z jej spotrebiteľskej ceny ) s DPH ( ďalej len
„kúpna cena“ ) 10 euro. Účastník si je vedomý, že bežná maloobchodná cena MT bez zľavy z jeho
spotrebiteľskej ceny s DPH, za ktorú podnik MT zo svojho majetku predáva, je 170 eur.

Podľa čl. 1 bod 1.2 dodatku k zmluve o pripojení č. N. predmetom tohto dodatku je dohoda strán
o predaji koncového telekomunikačného zariadenia účastníkovi z majetku podniku so zľavou z jeho
spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu ( po uplatnení zľavy z jej spotrebiteľskej ceny ) s DPH ( ďalej len
„kúpna cena“ ) 9 euro. Účastník si je vedomý, že bežná maloobchodná cena MT bez zľavy z jeho
spotrebiteľskej ceny s DPH, za ktorú podnik MT zo svojho majetku predáva, je 55 eur.

V zmysle čl. 2 bod. 2.1 dodatkov účastník je povinný zaplatiť podniku cenu koncového
telekomunikačného zariadenia vo výške uvedenej v čl. 1 bode 1.2.Podľa čl. 2 bodu 2.5 dodatku v prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3
alebo 2.4 tohto článku ( najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku
uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo tohto dodatku pred

uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred
uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti ) je
účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu spolu vo výške 206 eur. Právo na zmluvnú pokutu
podľa tohto bodu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia
povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany

podniku.

V zmysle čl. 2 bod 2.7 dodatkov k zmluvám o pripojení podnik je povinný splniť si všetky svoje
povinnosti, ktoré pre neho vyplývajú zo zmluvy a tohto dodatku, najmä predať účastníkovi koncové
telekomunikačné zariadenie za dohodnutú kúpnu cenu a previesť na účastníka vlastnícke právo ku
koncovému telekomunikačnému zariadeniu a odovzdať mu ho za predpokladu, že účastník splní všetky
podmienky potrebné pre vznik nároku na kúpu telekomunikačného zariadenia za kúpnu cenu v súlade

s týmto dodatkom a podmienkami.

Podľa čl. 3 bod 3.6 dodatku k zmluvám o pripojení tento dodatok je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.
V bode 3.7 účastník vyhlásil, že si je vedomý, že mobilný telefón mu je predávaný za cenu uvedenú
v čl. 1 bode 1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou ( trhovou ) cenou a v
zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny len z toho dôvodu, že sa účastník

zaviazalužívaťslužbyposkytovanémuprostredníctvomSIMkartyvzmysleustanovenítohtoDodatkupo
dobu dohodnutú v tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v
článku 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj prípadný
obsah Prílohy č. 1 Dodatku, by spôsobilo, že Podniku vznikla škoda ( minimálne v rozsahu zľavy zo
spotrebiteľskej ceny MT ).

Podľa čl. 5 bod 5.1 písm. b) Všeobecných podmienok okrem iných oprávnení upravených v týchto
Všeobecných podmienkach, resp. v Zákone, má spoločnosť A. H. právo na úhradu ceny poskytnutej
služby, administratívnych a iných poplatkov podľa Cenníka.

Vzmyslečl.11bod.11.1Všeobecnýchpodmienoksadzbycienapoplatkovzaposkytovaniejednotlivých
služieb spoločnosťou A. H. sú obsiahnuté v platnom Cenníku v členení podľa účastníckych programov,

tarifikácie v minútach, sekundách alebo iného ocenenia poskytovania služby.

Podľa bodu 11.14 článku 11 Všeobecných podmienok spoločnosť A. H. má nárok na úrok z omeškania
vo výške 0,05 % z dlžnej ceny účastníkovi poskytnutej alebo účastníkom požadovanej služby za každý
deň omeškania až do jej zaplatenia, ak je účastníkom právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená
na podnikanie, inak v zákonom stanovenej výške.

Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ ), vyplýva, že dlžník, ktorý
svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.Podľa § 43 ods. 1 zákona NR SR č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej
telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné

podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 5 písm. b) zákona NR SR č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za
poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy o pripojení č. N. N. Č.. N., každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými

podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka
alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa
uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa
primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 ods. 1, § 53 ods. 1,2,4 OZ účinného v čase uzavretia zmlúv, spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné.

V zmysle § 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len OSP ), súd môže v rozsudku,
ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v
spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.

Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl. OZ,

nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah
zmluvy s dodatkom, ako aj Všeobecných podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného
privodiť akúkoľvek zmenu.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,

že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie

zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá

možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používanianeprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa

v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa

týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvy o pripojení
a dodatky k zmluve, na základe čoho boli žalovanému poskytované dohodnuté služby, no tento sumy za
tieto služby tak ako mu boli vyčíslené v jednotlivých faktúrach neuhradil. Na základe vyššie uvedeného

má súd za to, že nárok žalobcu na zaplatenie ceny za poskytnuté služby v sume 137,84 eur je
opodstatnený, preto žalobe v tejto časti vyhovel, teda jednalo sa o nárok z predložených faktúr mimo
nároku na zaplatenie poplatku za upomienku, poplatku za pripojenie, poplatku za odpojenie a poplatku
za čiastočné obmedzenie poskytovaných služieb z dôvodu neplatenia, ktoré boli zahrnuté žalobcom do
rozsahu poskytnutých služieb a ktorými nárokmi sa bude súd zaoberať v ďalšom.

Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni, ktorú jej žalobca v
pokuse o pokonávku na plnenie poskytol, dostal do omeškania, preto ho súd zaviazal zaplatiť aj úrok z
omeškania v súlade s príslušným ustanovením OZ v spojení s nariadením vlády a to vo výške 8,50 %
ročne dňom nasledujúcom po uplynutí lehoty poskytnutej žalovanému na plnenie v pokuse o pokonávku.

Ďalším žalobcom uplatňovaný nárok predstavoval nárok na zaplatenie sumy 206,- eur titulom

náhrady škody, pričom škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou odpredaných koncových
telekomunikačných zariadení a tzv. akciovou cenou.

Z vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody v predmetnom dodatku k zmluve o pripojení tak
ako je to uvedené vyššie vyplýva, že žalobca sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti
žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov. Takto skutkovo

vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 OZ, podľa
ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 OZ je
porušenie právnej povinnosti ( existencia protiprávneho úkonu ), vznik škody ako majetkovej ujmy,
príčinnásúvislosťmedziprotiprávnymúkonomaškodouazavinenietoho,ktoškodusvojímprotiprávnym
úkonom spôsobil.

Ustanovenie § 420 OZ o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať jednak na prípad
porušenia mimozáväzkovej povinnosti ( v tomto prípade ide o zodpovednosť ex delicto - škoda
spôsobená mimo existencie záväzkového vzťahu medzi škodcom a poškodeným ) a jednak na
prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením zmluvnej ( záväzkovej ) povinnosti ( ide o
zodpovednosť charakteru ex contractu ).

Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých štyroch vyššie
uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

Ako už súd uviedol vyššie, jedným z predpokladov zodpovednosti za škodu je samotný vznik škody,
pričom dôkazné bremeno o vzniku škody a jej rozsahu (výške) zaťažuje poškodeného.Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk ).

OZ nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala ( prejavuje
sa ) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j.

peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí,
ak nedochádza k naturálnej reštitúcii ( porovnaj R 55/1971 ).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predchádzajúceho stavu ( R 55/197 ).

To, čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk ), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v

dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom
na pravidelný beh vecí ( R 55/1971 ).

Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilných telefónov/
telekomunikačných zariadení a ich akciovou cenou.

Z vyššie citovaných ustanovení tak ako boli dojednané v dodatkoch k zmluvám o pripojení ako aj

Všeobecných obchodných podmienkach účastníci konania v dodatkoch k zmluvám o pripojení uzavreli
aj dohodu o predaji koncového telekomunikačného zariadenia, a to presne uvedeného v dodatku
a za v dodatku uvedenú kúpnu cenu, ktoré bolo žalovanému ako účastníkovi predávané z majetku
podniku so zľavou. V tejto časti možno potom predmetný dodatok hodnotiť ako kúpnu zmluvu, keďže v
predmetnom ustanovení boli dojednané všetky podstatné náležitosti tak ako ich upravuje ustanovenie

§ 588 OZ, podľa ktorého z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu
odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú
cenu. Opakovane boli povinnosti ohľadom predaja telekomunikačného zariadenia upravené aj v ďalších
ustanoveniach či už v dodatku k zmluve ako aj vo Všeobecných obchodných podmienkach tak ako sú už
vyššiecitovanévčl.2bod2.1opovinnostiúčastníkazaplatiťpodnikukúpnucenuvovýškeuvedenejvčl.

1bod1.2avčl.2.7povinnosťžalobcuakopodnikupredaťžalovanémuakoúčastníkovitelekomunikačné
zariadenie za kúpnu cenu a previesť na účastníka vlastnícke právo k telekomunikačnému zariadeniu a
odovzdať mu ho.

Žalobca teda umožnil žalovanému na základe dodatkov k zmluvám kúpu telekomunikačných zariadení
za ním určenú zníženú kúpnu cenu v rámci jeho marketingovej a obchodnej stratégie na trhu mobilných

operátorov, keď je nepochybné, že k takémuto kroku, resp. k predaju za takýchto podmienok nebol
nijako donucovaný, bolo to jeho dobrovoľné rozhodnutie podľa názoru súdu zamerané výhradne na účel
získania klientov. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu, tak nie je následkom
protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným.
Je neprípustné, aby takýto zmluvný konsenzus bol v prípade nesplnenia očakávaní, ktoré do zmluvného

vzťahu žalobca vkladal, z jeho strany reparovaný prehodnotením predmetného rozhodnutia o predaji
telekomunikačnéhozariadeniazadojednanúcenustvrdenímospôsobeníškody.Keďžežalobcaobdržal
dojednanú kúpnu cenu, nakoľko túto skutočnosť nijako nespochybnil, má súd za to, že k protiprávnemu
zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo, teda žalobca nepreukázal vznik škody ako jeden z predpokladov
vzniku zodpovednosti za škodu, neuniesol dôkazné bremeno, preto súd žalobu v časti nároku na

zaplatenie náhrady škody v sume 144,- eur spolu s jej príslušenstvom zamietol.

Ďalším nárokom tvoriacim žalovanú sumu je suma predstavujúca poplatok za čiastočné obmedzenie
poskytovaných služieb z dôvodu neplatenia, ktorý si žalobca uplatňoval v sume 12,50 eur bez DPH,
15,- eur s DPH a to vo faktúre č. 2193854987 a faktúre č. 2193815561, v uvedených faktúrach žalobca
zároveň vyúčtoval žalovanému aj poplatok za odpojenie vo výške 16,25 eur bez DPH, 19,50 eur s

DPH. Súd poukazuje na to, že žalobca fakturuje žalovanému poplatok jednak za čiastočné obmedzenie
poskytovaných služieb a zároveň v rovnakých faktúrach aj poplatok za odpojenie, čím dochádza kznačnej nerovnováhe v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech
spotrebiteľa, keďže predmetné úkony majú za následok obmedzený prístup účastníka k službám, teda
účastník ako spotrebiteľ nemá možnosť využívať služby pôvodne mu poskytované žalobcom, teda

žalovaný ako spotrebiteľ bol povinný platiť sankciu za to, že poskytovateľ služieb mu už nebude dodávať
všetky služby, dokonca akoby sa jednalo o sankciu za to, že pre poskytovateľa už v rámci jeho obchodnej
stratégie nie je zaujímavý a preto je potrebné ho ešte v čo najväčšej miere sankcionovať. V zmysle bodu
1.8 Všeobecných obchodných podmienok služba je elektronická komunikačná služba, ktorá spočíva
úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach, umožňujúca prenos hlasovej komunikácie, dátovej

komunikácie alebo iných foriem komunikácie, služby poskytuje spoločnosť A. H. účastníkom v rozsahu
a za podmienok upravených v zmluve, Cenníku a v týchto Všeobecných podmienkach, prípadne v
osobitných dohodách, ktoré môžu byť medzi spoločnosťou Orange a účastníkom uzavreté rôznymi
formami prístupnými podľa platných právnych predpisov. Zaplatením poplatku za čiastočné obmedzenie
poskytovaných služieb žalovanému a poplatku za odpojenie spotrebiteľovi nebola poskytovaná žiadna
služba, práve naopak bol mu znemožnený prístup k službám, preto má súd za to, že takéto dojednanie

ohľadne poplatku za čiastočné obmedzenie poskytovaných služieb a poplatku za odpojenie spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech
spotrebiteľa ako ich predpokladá ust. § 53 ods. 1 OZ a nárok žalobcu v časti uplatneného nároku na
poplatky za odpojenie a za čiastočne obmedzenie poskytovaných služieb v celom rozsahu zamietol.

Ďalej si žalobca v žalovanej sume uplatňoval poplatok za znovupripojenie po vymáhaní pohľadávky,

ktorý si žalobca uplatňoval v sume 31,83 eur s DPH a to vo faktúre č. 2186565765 a č. 2186526077,
spolu v sume 63,66 eur. Tento poplatok súd považuje hlavne s ohľadom na jeho výšku za poplatok
majúci základ v neprijateľnej, či neprimeranej zmluvnej podmienke. Neušlo pozornosti súdu, že v
súčasnom cenníku sú nad poplatkom za znovupripojenie po vymáhaní pohľadávky, uvedené položky
znovupripojeniepoomeškanáplatbyaznovupripojeniepoodpojenízinéhodôvoduakoneplateniaúčtov,

ktoré sú bez poplatkov. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcom uplatnený poplatok za znovupripojenie
vôbec nevystihoval (nepokrýval) možné náklady žalobcu súvisiace s vykonaním takéhoto úkonu, ale v
rozhodujúcej miere (ak nie až výlučne) predstavoval „skrytú“ sankciu pre spotrebiteľa za porušenie jeho
povinností včas a riadne v súlade so zmluvou platiť úhrady za poskytnuté služby, ktorá podľa názoru
súdu v neakceptovateľnom rozsahu prevyšuje takéto náklady a teda predstavuje tento poplatok možný

jednorazový zdroj nie malého príjmu (zisku) dodávateľa na úkor spotrebiteľa. Výška tohto poplatku
podľa názoru súdu výrazne prevyšuje výšku, ktorú možno označiť za primeranú o to viac, že v tomto
prípade nejde o poplatok, ktorý súvisí s rozsahom využívania služieb dodávateľa spotrebiteľovi, o ktoré
má spotrebiteľ záujem, ale o poplatok (stanovený jednostranne dodávateľom v ním vydanom cenníku)
určený výlučne pre prípad porušenia zmluvných povinností spotrebiteľom. V tomto prípade uvedený

poplatok je spojený výlučne s činnosťou žalobcu vykonávanou len v jeho záujme, a preto by tento mal
pokrývať maximálne náklady žalobcu spojené s takouto činnosťou. V zmysle uvedeného súd nárok
žalobcu vyplývajúci z poplatku za znovupripojenie po vymáhaní pohľadávky v celom rozsahu zamietol.

Posledným žalobcom uplatňovaným nárokom bol nárok na zaplatenie sumy 5 eur za upomienku. Podľa
bodu 16.2. písm. d) Všeobecných podmienok upomienky sa považujú za oznámené dňom odoslania

správy spoločnosti A. H. do odkazovej schránky účastníka alebo dňom jej zaslania formou elektronickej
pošty alebo iným elektronickým spôsobom (SMS,MMS). V danom prípade sa jedná o sporové konanie
a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré
sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho
dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou

zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného
bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má
ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore)
stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy
alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného je súd toho názoru,

že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky
v časti nároku poplatku za upomienku, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné
objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje, preto súd v tejto časti žalobu zamietol.

Na základe vyššie uvedeného potom súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 137,84 eur.O trovách konania vo vzťahu žalobca a žalovaný súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku, v zmysle ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Žalobca mal úspech v

časti o zaplatenie sumy 137,84 eur, čo predstavuje pri žalobcom uplatnenom nároku na zaplatenie sumy
481,80 eur úspech 29% a neúspech v pomerne 71%. Takto po odpočítaní úspechu žalovaného od
úspechu žalobcu vznikol žalovanému nárok na náhradu trov konania v pomere 42 %, no keďže žalovaná
náhradu trov konania nežiadala a zo spisu jej žiadne trovy nevyplynuli, súd jej náhradu trov konania
nepriznal.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.