Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. január 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/4/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113203160
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3113203160.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice

Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa P. banka F., a.s., so sídlom K., B. XX,
C. XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou R., s.r.o., so sídlom V., K. X/B proti odporcovi
W. B., bytom Y. nad X., N. II XX/XX, o zaplatenie 284,03 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 12. septembra 2013, č. k. 15C/36/2013-34 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vo výroku I. zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie
248,03 eur s príslušenstvom. Vo výroku II. odporcovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení

uviedol, že sa jedná o tzv. drobný spor, kedy predmet konania nedosahuje výšku 1.000,- eur, a preto súd
v zmysle § 115a ods. 2 v spojení s § 200ea O.s.p. rozhodol v predmetnej právnej veci bez pojednávania.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ ako banka a odporca uzatvorili zmluvu o
spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 07.02.2007 a dodatok k nej zo dňa
07.02.2007, ktorá je podľa svojho obsahu okrem iného aj zmluvou o bežnom účte v zmysle § 708 a
nasl. Obchodného zákonníka a práva povinnosti účastníkov sa riadia jednak zmluvou, všeobecnými
obchodnými podmienkami, ktoré sú jej súčasťou ale aj príslušnými zákonnými ustanoveniami. Zároveň
však vzhľadom na charakter zmluvných strán pri uzatváraní a plnení zmluvy sa jedná o zmluvu

spotrebiteľskú, keď táto bola uzatvorená medzi na jednej strane navrhovateľom ako bankou, teda
dodávateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na druhej strane odporcom, ktorý je spotrebiteľom pretože
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti. Keďže sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú, táto sa musí podriadiť, bez ohľadu
na zmluvnú voľnosť účastníkov, určitým obmedzeniam, ktoré zákon stanovil za účelom ochrany práv
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Takýmito sú aj ustanovenia § § 53 ods. 1 a 3 Občianskeho

zákonníka, v zmysle ktorých nesmie spotrebiteľská zmluva obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda tzv.
neprijateľnú podmienku, pričom za takúto sa považuje aj ustanovenie, ktoré umožňuje dodávateľovi
jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve. Navrhovateľ si v tomto
konaní uplatnil nárok na zaplatenie 284,03 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5% zo sumy 147,77
eur od 16.08.2008 do zaplatenia s tým, že suma 147,77 eur je nepovolený debet na účte odporcu. Z
vykonaného dokazovania súd zistil, že na účte odporcu vedeného na základe zmluvy zo dňa 07.02.2007

navrhovateľom bol skutočne ku dňu 15.08.2008 evidovaný debetný zostatok 147,77 eur (4451,81 Sk).
To samo osebe však ešte uplatnený nárok navrhovateľa na zaplatenie tejto sumy nerobí dôvodným,pretože sa jedná len o vyjadrenie zaúčtovania jednotlivých pohľadávok navrhovateľa proti odporcovi na
ťarchu účtu odporcu. Súd má za povinnosť preskúmať jednotlivé "položky" na účte odporcu, ktorými
bol tento vykazovaný debetný zostatok vytvorený a preskúmať ich oprávnenosť z hľadiska právneho

dôvodu i výšky. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľ ako banka a odporca
uzatvorili zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 07.02.2007 a
dodatokknejzodňa07.02.2007,ktorázmluvajepodľasvojhoobsahuokreminéhoajzmluvouobežnom
účte v zmysle § 708 a nasl. Obchodného zákonníka a práva povinnosti účastníkov sa riadia jednak
zmluvou, všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú jej súčasťou ale aj príslušnými zákonnými

ustanoveniami. Zároveň však vzhľadom na charakter zmluvných strán pri uzatváraní a plnení zmluvy sa
jedná o zmluvu spotrebiteľskú. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil nárok na zaplatenie 284,03 eur
spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 147,77 eur od 16.08.2008 do zaplatenia s tým,
že suma 147,77 eur je nepovolený debet na účte odporcu. Navrhovateľ ani na výzvu súdu neuviedol,
čím je požadovaná suma debetného zostatku tvorená, čo tvorí istina, ktorú odporca z účtu skutočne
čerpal, čo úroky /v akej sadzbe, z akej sumy a za aké obdobie/, čo tvoria poplatky /aké, podľa čoho

sú uplatňované/. Neuniesol tak bremeno tvrdenia, ktoré od navrhovateľa vyžaduje, aby svoje uplatnené
právo na zaplatenie určitej sumy odôvodnil skutkovými okolnosťami, ktoré sú môže subsumovať pod
niektorú hmotnoprávnu normu oprávňujúcu veriteľa požadovať od svojho dlžníka zaplatenie tejto sumy.
Uvedené chýbajúce tvrdenie nemožno nahradiť predložením listín /napríklad výpisom z účtu/, pretože
je povinnosťou súdu preskúmať, či je skutočne daný nárok navrhovateľa na zaplatenie takýchto súm.

Z tohto dôvodu je potrebné, aby navrhovateľ svoje uplatnené právo na zaplatenie požadovanej sumy
v prvom rade odôvodnil vyššie uvedenými skutkovými tvrdeniami. Uvedené je tiež dôležité z hľadiska
dodržania zásady rovnosti strán konania, keď súd nemôže na prospech navrhovateľa nahrádzať
nedostatok jeho skutkových tvrdení tým, že bude vykonávať dokazovania a z jeho výsledkov dovodzovať
skutkové tvrdenia o nárokoch navrhovateľa. Dokazovanie má slúžiť na preukazovanie skutkových

tvrdení účastníkov a nie na to, aby tieto skutkové tvrdenia boli z dokazovania odvodzované. Takto súd
dospel k záveru, že navrhovateľ nijako nepreukázal dôvodnosť svojho uplatneného nároku na zaplatenie
sumy147,77eur.Vtomtozmyslenemôžebyťpotomdôvodnýaninávrhnavrhovateľavčastiozaplatenie
136,26 eur, ktorá má byť len príslušenstvom pohľadávky 147,77 eur, konkrétne sankčným úrokom. Ak
nebola preukázaná dôvodnosť uplatnenej istiny, nemôže súd ani priznať navrhovateľovi z takejto istiny

príslušenstvo. To platí aj pokiaľ ide o uplatnené úroky z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 147,77 eur
od 16.08.2008 do zaplatenia. Právne vec posudzoval podľa § 52 ods. 1, 3 a 4, § 53 ods. 1 a 3, § 544
Občianskeho zákonníka, § 708 ods. 1 a § 709 ods.1 Obchodného zákonníka. O náhrade trov konania
rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Odporca bol v konaní úspešný a preto by mu patrila náhrada
trov konania. Keďže však odporcovi doposiaľ žiadne trovy konania nevznikli, súd odporcovi náhradu

trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Namietal nesprávne právne
posúdenie veci. Poukázal na ust. § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré obsahuje úpravu inštitútu
všeobecných obchodných podmienok. Nakoľko odporca porušil Zmluvu a VOP, keď jeho účet dosiahol
debetný zostatok, ktorý nadobudol charakter nepovoleného debetu v zmysle čl. III. bodu 23 VOP,

navrhovateľ v súlade s čl. III. bodu 36 VOP listom odstúpil od Zmluvy a vyzval odporcu na úhradu
príslušného debetného zostatku v lehote troch dní od doručenia odstúpenia, pričom zanikli aj všetky
zmluvy o poskytovaní produktov/služieb. Odporca príslušný debetný zostatok však neuhradil, a preto
dňa 15.08.2008 k vyrovnaniu nevyrovnanej výšky debetného zostatku odporcu navrhovateľom došlo
vo výške 147,77 eur. Sankčný úrok z omeškania /zmluvnú pokutu/ navrhovateľ uplatňoval z vyčíslenej

istiny 147,77 eur za obdobie od 16.08.2008 do dňa podania návrhu na vydanie platobného rozkazu.
Podľa sadzobníka poplatkov navrhovateľa sankčná úroková sadzba predstavuje 20% ročne, resp.
od 01.07.2012 28% ročne. Mal za to, že uplatnený nárok navrhovateľa je dôvodný vzhľadom na
skutočnosť, že súd uznal, že na účte odporcu vedeného na základe zmluvy zo dňa 07.02.2007 bol
ku dňu 15.07.2008 evidovaný debetný zostatok 147,77 eur. Nestotožnil sa so stanoviskom súdu, že

súd má za potrebu dôkladne preskúmať jednotlivé položky, keďže položky na základe, ktorých vznikol
uvedený dlh sú riadne rozpísané vo výpise z účtu a je jednoznačné, na základe čoho boli vyúčtované.
Argument, že tieto položky sú nedostačujúce je právne nepodložený a fakticky nesprávny, pretože z nich
jednoznačne vyplýva, za čo boli odporcovi účtované a na základe čoho sa dostal do debetného zostatku.
Všetky uvedené čiastky, t.j. úroky z omeškania, balík výhod a zmluvná pokuta boli odporcovi účtované

v rámci zákona, na základe riadne uzavretých zmlúv, vrátane všeobecných obchodných podmienok a
sadzobníku poplatkov. Poplatky za služby, ako aj úroky patria medzi štandardné zákonné postupy a súsúčasťou bežnej obchodnoprávnej a občianskoprávnej praxe, ktoré využívajú všetky finančné inštitúcie
rovnakého, resp. podobného druhu. Práve na základe týchto inštitútov sa dostal dlžník do debetného
zostatku, následne mu na základe toho bola uložená zmluvná pokuta a v konečnom dôsledku prišlo k

vyrovnaniu zostatku zatvoreného účtu, treba k účtovnému vyrovnaniu zo strany navrhovateľa. Keďže
je jednoznačné za čo boli uvedené položky vyúčtované, nie je dôvod na podrobnejšie preskúmanie
a rozpísanie jednotlivých položiek. Uviedol, že jednoznačne preukázal dôvodnosť svojho návrhu na
zaplatenie sumy 147,77 eur a teda mu prináleží aj suma vo výške 136,26 eur, ktorá bola príslušenstvom
predmetnej pohľadávky. Zmluvná pokuta, ako aj zabezpečovaná povinnosť je dostatočne jasne a

zrozumiteľne formulovaná v čl. III bod 23 VOP v prípade, ak účet odporcu dosiahne debetný (záporný)
zostatok, je navrhovateľ oprávnený účtovať si sankčný poplatok, ktorého výška je stanovená podľa
príslušného sadzobníka poplatkov, ktorý navrhovateľ zverejňuje spôsobom uvedeným v čl. I bod 6 VOP.
Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý ma právo na to, aby
jeho záležitosť bola spravodlivo verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným
súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch, alebo o

oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Je teda podľa tohto dokumentu, ktorý bol
zakomponovaný aj do Ústavy Slovenskej republiky, čl. 46 ods. 1, oprávnenie domáhať sa ochrany
svojich práv na súde, ktorý ma prejednať nároky nestranne a nezávisle. Preto aj z rozhodnutí ústavného
súdu vyplýva, že reálne účastník súdneho konania ma právo na ochranu v zákonnom predpokladanej
kvalite. Rozhodnutím súdu prvého stupňa bolo zasiahnuté práve do týchto práv navrhovateľa, keďže

nesprávne konajúci súd posúdil prejednanú vec. V § 157 ods. 2 O.s.p., sú uvedené základné kritéria
rozhodnutia súdu, konkrétne akým spôsobom má byť odôvodnený rozsudok rozhodnutia. Vzhľadom k
tomu navrhovateľ navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa a
ďalšie konanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd V Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania /§
212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p./ a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
nie je dôvodné.

Odvolací súd sa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutéhorozsudkusúduprvéhostupňa,ktorýpovažujezasprávne,alenprezdôrazneniesprávnosti

a k odvolacím námietkam navrhovateľa uvádza nasledovné:

Odvolací súd mal za preukázané, že navrhovateľ ako banka a odporca uzatvorili zmluvu o spolupráci
pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 07.02.2007 a dodatok k nej zo dňa 07.02.2007,
ktorá zmluva je podľa svojho obsahu okrem iného aj zmluvou o bežnom účte v zmysle § 708 a
nasl. Obchodného zákonníka a práva povinnosti účastníkov sa riadia jednak zmluvou, všeobecnými

obchodnými podmienkami, ktoré sú jej súčasťou ale aj príslušnými zákonnými ustanoveniami. Zároveň
však vzhľadom na charakter zmluvných strán pri uzatváraní a plnení zmluvy sa jedná o zmluvu
spotrebiteľskú.

Odvolanie navrhovateľ podal z dôvodu neposkytnutia právnej ochrany všeobecným súdom, na ktorú
ma účastník súdneho konania právo v zmysle Ústavy SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd, a tiež s poukazom na ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní ďalej uvádza
opakovane okolnosti týkajúce sa zmluvného vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom, to znamená,
ktoré ustanovenia Obchodného zákonníka sa vzťahujú na tento zmluvný vzťah, ide o absolútny
obchodný záväzkový vzťah a v zmysle Obchodného zákonníka je možné, aby časť obsahu zmluvy
bola dohodnutá tak, že tento obsah zmluvy je odkazovaný na všeobecné obchodné podmienky, čo

bolo splnené aj v tomto prípade. Ďalej poukazoval na porušenie podmienok zo strany odporcu, keďže
prečerpal osobný účet, akým sa dostal do debetu.

K odvolacím námietkam týkajúcim sa porušenia práva na súdnu ochranu zo strany navrhovateľa,
ktorá nebola poskytnutá súdom prvého stupňa a rekapituláciu všetkých okolností, na ktoré by mal súdprvého stupňa prihliadnuť pri svojom rozhodovaní od charakteru tohto zmluvného vzťahu cez jednotlivé
podmienky, porušenie týchto podmienok, odstúpenie od zmluvy, je potrebné konštatovať, že nie je
možné súhlasiť s odvolaním navrhovateľa. Z obsahu spisu je zrejme, že súd prvého stupňa dodržal

zákonnýpostupprirozhodovaníonárokunavrhovateľavcelomrozsahu.Podoručenínávrhuuznesením
zo dňa 18.02.2013 vyzval navrhovateľa na upresnenie jeho podania.

Ustanovenie § 120 O.s.p. upravuje povinnosť žalobcu, alebo aj účastníkov konania predložiť na
svoje tvrdenia dôkazy, ktoré bude mať súd k dispozícii, aby mohol o veci rozhodnúť a odôvodniť
svoje rozhodnutie náležitým spôsobom, to znamená, ktoré dôkazy zobral do úvahy, ktoré dôkazy

neakceptoval.Účastnícikonaniapredprvýmstupňomsúpovinníoznačiťvšetkydôkazy,naktoréžiadajú,
aby súd pri svojom rozhodnutí prihliadol, bolo účastníkom doručené. Súčasťou podaného návrhu bola
zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb vrátene dodatku, výpis z účtu
odporcu číslo 7 a 8, odovzdávajúci a preberajúci protokol, korešpondencia navrhovateľa s odporcom
a všeobecné obchodné podmienky navrhovateľa účinné k 01.07.2012. S týmito listinnými dôkazmi,
ktoré boli pripojené k žalobe sa súd prvého stupňa riadnym spôsobom vyporiadal. Konštatoval o aký

zmluvný vzťah išlo, čo bolo predmetom zmluvy, kedy došlo k odstúpeniu od zmluvy a aké nároky
navrhovateľ uplatnil. Súd prvého stupňa vyzval navrhovateľa vyššie uvedeným uznesením aby predložil
listinné dôkazy, ktoré by znamenali možnosť súdu oboznámiť sa s nimi a dôsledne vyhodnotiť nároky
navrhovateľa. Navrhovateľ napriek tejto výzve aj napriek poučeniu súdu prvého stupňa požadované
listiny a požadovanú špecifikáciu nedoručil.

Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, že nepredložením potrebných listín a
potrebného vyjadrenia, ktoré súd prvého stupňa požadoval od navrhovateľa pre posúdenie jeho nárokov
neuniesol dôkazné bremeno nie len v podobe predloženia dôkazov listín, ale aj špecifikácie nároku a
teda aj povinnosti bremena tvrdenia, ktoré musí byť riadne v podanom návrhu zdôvodnené. Z týchto
dôvodov odvolací súd má za to, že nedošlo k porušeniu práva navrhovateľa na súdnu ochranu, rozsudok

súdu prvého stupňa je riadne zdôvodnený, je uvedené z akého skutkového stavu súd prvého stupňa
vychádzal a k akým právnym záverom dospel. Preto z týchto dôvodov odvolací súd toto rozhodnutie ako
vecne správne v celom rozsahu potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p. tak,
že úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .