Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/1045/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614202873
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5614202873.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej,

členovsenátuJUDr.JánaBurika,JUDr.LadislavaMejstríka,vprávnejvecinavrhovateľaPROFICREDIT
Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava 26, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátska
kancelária JUDr Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti odporkyni E. K., nar.
XX. X. XXXX, bytom A. XXX/X, A. E., v konaní o zaplatenie 1 030,81 eur s príslušenstvom, na odvolanie
navrhovateľaprotirozsudkuOkresnéhosúduLiptovskýMikuláš,č.k.7C/110/2014-32zodňa27.6.2014,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu navrhovateľa. O trovách konania rozhodol
postupom podľa § 142 ods. 1 v súvislosti s ust. § 150 ods. 1 O.s.p. tak, že odporkyni náhradu trov
prvostupňového konania nepriznal.

Po vykonanom dokazovaní považoval za preukázané, že účastníci 7. 5. 2010 uzatvorili zmluvu o
revolvingovom úvere, na základe ktorej mal byť odporkyni poskytnutý úver vo výške 1 200,- eur, ktorý
sa zaviazala splácať mesačnými splátkami vo výške 68,12 eur, v počte splátok 36 do 17. dňa v mesiaci.
Ročná úroková sadzba úveru predstavovala 70 %, RPMN 69,76 %, priemerná RPMN činila 51,49 %.
Podľa čl. VIII bod 1 zmluvy predmetom bola aj dohoda o poskytnutí služby, ktorá umožňovala možnosť

odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru za odplatu vo výške 178,60 eur. Z písomného
oznámenia navrhovateľa zo dňa 30. 9. 2012 bolo zistené, že odporkyňa je v omeškaní s úhradou splátok
26, 27, 28 v celkovej výške 204,36 eur. Zároveň bola upozornená, že ak sa dostane do omeškania s
úhradou s ktoroukoľvek splátkou o viac ako tri mesiace a uplynie 15 dní od doručenia oznámenia, stanú
sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy. Za nesporné okresný súd považoval, že účastníci uzatvorili
zmluvu o úvere 17. 5. 2010, na základe ktorej bol odporkyni poskytnutý úver len vo výške 1 021,40
eur (napriek tomu, že podľa zmluvy mala byť vyplatená suma 1 200,- eur). Navrhovateľ vyčíslil sumu

na 1 030,81 eur, napriek tomu, že jej úver neposkytol v dohodnutej výške, nakoľko si neoprávnene
odpočítal od sumy úveru sumu 178,60 eur ako odplatu za možnosť odkladu splatnosti splátok úveru,
čo okresný súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku z dôvodu, že ide len o prípad možnosti odkladu
úveru, ktorý môže, ale nemusí nastať, napriek tomu je už vopred spoplatneným. Za nie bez významu
tiež považoval, že dohoda o odplate za poskytnutú službu možného odkladu splátok tvorila súčasť
formulárovej zmluvy, jej obsah odporkyňa ako spotrebiteľka nemala možnosť ovplyvniť, a preto pokiaľ
bolo nesporne ustálené, že navrhovateľ reálne poskytol odporkyni úver vo výške 1 021,40 eur, nebolo

možné uložiť odporkyni zaplatiť mu ním požadovaný nedoplatok úveru 1 030,81 eur, ktorý by bolprislúchal navrhovateľovi iba v prípade, ak by bol poskytol úver v plnej výške bez krátenia výšky úveru o
sumu 178,60 eur. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku považoval i zmluvný úrok dohodnutý vo výške 70
% ročne s tým, že uvedená výška zmluvného úroku je neprimerane vysoká. Uviedol, že pri poskytnutí

úveru vo výške 1 021,40 eur by len výška úveru a úrokov za poskytnutie úveru predstavovala 2 040,- eur,
pričom zmluva neobsahovala podstatnú náležitosť, a to zmluvné dojednanie o úrokoch za poskytnutie
úveru, ani výšku, počet, termíny splátok istiny, ako aj úrokov a poplatkov, ktoré boli zahrnuté v každej
splátke. Preto považoval úver zo zákona za bezúročný a bez poplatkov. Vychádzajúc potom z výšky
poskytnutého úveru 1 021,40 eur a výšky plnenia poskytnutého odporkyňou navrhovateľovi 1 402,79

eur žalobu zamietol s tým, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal výšku dlhu, resp.
opodstatnenosť výšky dlhu, ktorú si v konaní voči odporkyni uplatnil.

Proti rozsudku okresného súdu, v zákonnej lehote, doručil odvolanie navrhovateľ. Vytýkal okresnému
súdu, že jeho rozsudok nebol odôvodnený v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p., čím došlo k porušeniu
základného práva navrhovateľa na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru. Z napadnutého rozsudku sa nedajú zistiť také skutočnosti, ako sú najmä

- na základe akej normy dospel k záveru, že napriek súladu odplaty s príslušnou právnou úpravou, t.j.
§ 53 ods. 6 OZ, má byť dojednanie o úroku neprijateľnou podmienkou,

- na základe akého výkladu uprednostnil aplikáciu nejakého v rozsudku neoznačeného ustanovenia,
podľa ktorého bol oprávnený skonštatovať, že dojednanie o zmluvnom úroku je neprijateľnou
podmienkou,

- z akého dôvodu súd vo veci neaplikoval zákonnú reguláciu maximálnej výšky odplaty za spotrebiteľské
úvery, ktorá bola v čase uzatvorenia zmluvy upravená v ust. § 53 ods. 6 OZ,

- aké konkrétne skutkové zistenia súdu sú základom tvrdení súdu o nerovnováhe práv a povinností
strán v súvislosti s uzavretou dohodou o poskytnutí služby a čo bolo základom pre vyslovenie záveru
o neprijateľnej podmienke.

V tejto súvislosti poukazoval na ust. § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, t.j. k
17. 5. 2010, z ktorého vyplýva, že zmluvné dojednanie v spotrebiteľskej zmluve, týkajúce sa predmetu
plnenia a ceny plnenia, nemôže byť posudzované ako neprijateľná podmienka. Cenou plnenia v tomto
prípade je odplata za požičanie peňažných prostriedkov. Ďalej poukazoval na ust. § 53 ods. 6 OZ v znení
účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy s tým, že podľa zmluvy o revolvingovom úvere, uzatvorenej medzi

účastníkmi, bol poskytnutý úver, ktorý má charakter spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 258/2001
Z.z., pričom v tejto súvislosti poukazoval na ust. § 3 ods. 10 zákona č. 258/2001 Z.z. a § 1 ods. 1
nariadenia vlády č. 238/2008 Z.z.. Poukazoval, že maximálna výška odplaty za rovnaký úver ako bol
poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere bola podľa uvedeného nariadenia 76 %, pričom
výška odplaty dohodnutá v zmluve o revolvingovom úvere bola 69,76 % a neprevyšovala maximálnu

odplatu, preto podľa neho nemôže ísť o rozpor so zákonom a ani o neprijateľnú podmienku. Taktiež
napadol záver súdu o tom, že v zmluve chýba údaj o počte, výške, termínoch splatnosti jednotlivých
splátok s tým, že zákonné ustanovenie nehovorí o uvádzaní počtu, termínov a výšky splátok úrokov,
splátok istiny, splátok ostatných poplatkov a tiež nesúhlasil ani so záverom okresného súdu ohľadne
zmluvnej odmeny podľa dohody o poskytnutí služby. Bez akéhokoľvek dôkazu okresný súd v rozsudku

uviedol, že poplatok sa platí za odklad splatnosti, čo medzi účastníkmi dohodnuté nikdy nebolo. Platilo sa
za zriadenie služby, spočívajúcej v tom, že dlžník má zmluvný nárok na odklad splatnosti splátok. Žiadna
zákonná úprava nezakladá takéto právo, čiže v prípade ak sa spotrebiteľ dostane do ťaživých finančných
problémov, žiadny veriteľ nie je povinný mu odložiť splatnosť splátok, pričom dohoda o poskytnutí
služby a jej uzavretie znamená, že nárok na odklad splatnosti splátok vznikne jej uzavretím. Vždy

sa platí aj poplatok za zakúpenie služby. Uviedol, že význam predmetnej služby je potrebné hodnotiť
nielen v kontexte toho, či ide o úpravu, ktorá v rovine zákonnej úpravy nemá obdobu, ale súčasne aj
z hľadiska možných dôsledkov absencie jej uzatvorenia, pričom zo žiadneho ustanovenia regulujúceho
spotrebiteľské vzťahy, ani z napadnutého rozsudku nevyplýva, kedy by spotrebiteľ nemohol za zakúpenú
službu platiť vopred. Nesúhlasil preto ani so záverom okresného súdu, že neuniesol dôkazné bremeno

o výške dlhu, a preto žiadal zmeniť rozhodnutie okresného súdu, návrhu vyhovieť a priznať mu náhradu
trov prvostupňového a odvolacieho konania.Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu ako správny, podľa § 219
ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil
správny právny záver. Svoje rozhodnutie i dostatočne vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil (§ 157 ods.
2 O.s.p.).

Odvolací súd sa plne stotožnil s postupom okresného súdu pokiaľ vyhodnotil poplatok za poskytnutie
služby odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 178,60 eur za neprijateľnú zmluvnú podmienku. V

tejto súvislosti považoval za potrebné dodať, že i keď dohoda o povolení odkladu splatnosti niektorých
splátok je v súčasnosti pri poskytovaní úverov, či už bankami alebo nebankovými subjektmi, bežnou
dohodou v prípade ak sa dlžník ocitne v nepriaznivej životnej situácii, ktorá mu neumožňuje splácať úver
v predpísaných splátkach, vždy ide o dohodu medzi veriteľom a dlžníkom a nie o vnútenie poskytnutia
služby dlžníkovi hneď pri uzatvorení úverovej zmluvy bez ohľadu na to, či vôbec dlžník má záujem o

poskytnutie takejto služby alebo nie a bez ohľadu na to, či vôbec v budúcnosti klient takúto možnosť
využije, a teda či odklad splátok i reálne nastane a dlžníkovi sa skutočne poskytne za jeho finančné
plnenie reálna protihodnota.

Podstatným pre uplatnenie predmetnej služby je teda to, či táto služba bola výsledkom dohody obidvoch
zmluvných strán alebo naopak bola vnútená veriteľom dlžníkovi už pri podpísaní úverovej zmluvy bez

toho, aby vôbec dlžník ako spotrebiteľ mal vedomosť o tom, že pokiaľ mu bola krátená výška úveru o
sumu poplatku za poskytnutie služby, že sa mu takáto služba vôbec poskytuje a bolo mu dané na výber,
či má alebo nemá o ňu záujem za takýchto platobných podmienok.

Správne preto okresný súd sumu poskytnutého úveru ustálil vo výške 1 021,40 eur, na vrátenie ktorej
odporkyňa navrhovateľovi poskytla 1 402,79 eur.

I keď je možné súhlasiť s námietkou navrhovateľa o tom, že z ust. § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom
ku dňu uzatvorenia zmluvy, t.j. ku dňu 17. 5. 2010, vyplýva, že zmluvné dojednanie v spotrebiteľskej
zmluve, týkajúce sa predmetu plnenia a ceny plnenia, nemôže byť posudzované ako neprijateľná
podmienka, je možné hodnotiť dojednanie ročnej úrokovej sadzby za poskytnutie predmetného úveru
odporkyni vo výške 70 % za rozpor s dobrými mravmi zjavne zneužívajúce zlú finančnú situáciu

spotrebiteľa. Priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny pre
domácnosti (spotrebiteľské a ostatné úvery) so splatnosťou od 1 do 5 rokov predstavovali v danom
období 12,66 %. Ak potom súdy za prijateľné úroky považujú dvojnásobok takto stanovených úrokov,
ročná úroková sadzba úveru dojednaná medzi účastníkmi značne prevyšovala i súdom akceptované
dvojnásobné navýšenie obdobných úrokov bankami.

Odvolací súd sa stotožnil tiež s konštatáciou okresného súdu o tom, že sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú,
uzatvorenú podľa zákona č. 258/2001 Z.z. v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, pričom zmluva
neobsahovala výšku, počet, termíny splátok istiny, ako aj úrokov a iných poplatkov. Z celkovo uvedenej
mesačnej splátky, vrátane úrokov 68,12 eur nebolo možné jednoznačne zistiť, koľko pripadá na úhradu
istiny, koľko na úhradu úroku a koľko na úhradu iných poplatkov.

V nadväznosti na uvedené sa potom odvolací súd stotožnil s konštatáciou okresného súdu o tom, že
poskytnutý úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, a preto jeho rozhodnutie ako
správne, podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko nebolo preukázané, že by jej v súvislosti
s odvolaním, podaným zo strany navrhovateľa, účelne vynaložené výdavky vznikli.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.