Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/157/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113208065
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113208065.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaFiľakovskéhoasudcovJUDr.

Branislava Brezu a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobkyne: P. M., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom
M. č. X, zastúpenej JUDr. Ladislavom Šebökom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Michalovská 43,
proti žalovanému: U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., M. W. X, zastúpeného JUDr. Martinom Staroňom,
advokátom, so sídlom v Prešove, Hlavná 89, o určenie, že vec patrí do dedičstva, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 29C/77/2013-59 zo dňa07. 05. 2014 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaný nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 21.3.2013, upravenou podaním doručeným súdu dňa

27.11.2013, žiadala, aby súd určil, že v čase smrti Bc. U. U., rod. M., nar. XX.X.XXXX, zomrelej
X.XX.XXXX, naposledy bytom M. W. X, F. patrili do jej výlučného vlastníctva hnuteľné veci a to zlatá
hrubá retiazka so zlatým príveskom leva, zlatá tenká retiazka, náramok hrubý zlatý, náramok tenký
zlatý, zlaté hodinky, pár zlatých náušníc, zlaté prstene - obrúčka, zásnubný prsteň, zlatý prsteň, digitálny
fotoaparát, notebook, videokamera, mobilný telefón, vysávač, domáca pekáreň, s tým, že zostatok na
účte ku dňu poručiteľky vo výške 475,44 EUR vedených v J. W. X., a.s., č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX patrí
do bezpodielového spoluvlastníctva nebohej so žalovaným.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil z dôvodu, že hnuteľné veci označené žalobkyňou sú neurčité a

neidentifikovateľné tak, aby neboli zameniteľné s inými vecami, pričom petit žaloby ani výrok rozhodnutia
nesmie byť neurčitý a nezrozumiteľný. Okrem iného poukázal na to, že označené hnuteľné veci ku dňu
smrti nebohej poručiteľky, t. j. k X.XX.XXXX neexistovali.

O žalobe rozhodol Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 29C/77/2013-59 zo dňa 07. 05. 2014 tak, že
určil, že Bc. U. U., nar. XX. XX. XXXX, zomrelá XX. XX. XXXX, naposledy bytom M. W. č. X, F. bola
ku dňu svojej smrti výlučnou vlastníčkou zlatého snubného prsteňa a obrúčky zobrazených na fotografii
č. 1, zlatej hrubej retiazky so zlatým príveskom leva a páru zlatých náušníc zobrazených na fotografii
č. 2 a zlatých hodiniek, zlatého hrubého náramku a zlatého prsteňa zobrazených na prstenníku ľavej

ruky poručiteľky na fotografii č. 3, ktoré tvoria súčasť rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Náhradu trov konania účastníkom nepriznal.Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danej veci existuje naliehavý právny záujem na navrhovanom
určení vyplývajúci z ust. § 175y OSP, podľa ktorého sú dedičia nebohého poručiteľa v prípade
nezaradenia majetku alebo dlhov do aktív a pasív dedičstva oprávnení domáhať sa svojho práva

žalobou mimo konania o dedičstvo. Žaloba bola zamietnutá v časti hnuteľných vecí, a to digitálneho
fotoaparátu, notebooku, videokamery, mobilného telefónu, vysávača, domácej pekárne, z dôvodu
nedostatočnej individualizácie veci tak, aby bol výrok zrozumiteľný a určitý. S totožných dôvodov bola
žaloba zamietnutá aj v časti určenia, že poručiteľka bola ku dňu svojej smrti výlučnou vlastníčkou
tenkej zlatej retiazky, tenkého zlatého náramku z dôvodu ich nedostatočnej individualizácie. Pokiaľ ide

o zostávajúce označené šperky zo zlatého kovu, bolo preukázané, že nebohá poručiteľka bola ich
výlučnou vlastníčkou ku dňu svojej smrti, keďže tieto mala na sebe aj v čase poslednej hospitalizácie a
tietobolizaprítomnostižalobkyneaMUDr.U.T.azdravotnejsestryT.X.odovzdanéžalovanému.Týmito
uvedenými svedeckými výpoveďami bolo vyvrátené tvrdenie žalovaného, že jemu neboli odovzdané
uvedené zlaté šperky, ako aj svedecká výpoveď jeho matky, ktorá síce nepopierala, že nebohá
poručiteľka mala dva zlaté šperky, a to zásnubný prsteň a obrúčku, ale uviedla, že tieto šperky u

seba nemala od hospitalizácie v júli 2011. Svedecké výpovede zdravotníckeho personálu prítomného
pri hospitalizácií nebohej poručiteľky majú vyšší stupeň vierohodnosti oproti svedeckým výpovediam
rodinných príslušníkov konania, ktoré môžu vyvolať dôvodné pochybnosti o objektívnosti ich výpovede
s poukazom na blízky príbuzenský pomer k účastníkom konania. Súd mal za to, že na individualizáciu
zlatých šperkov postačujú predložené fotografické materiály, z ktorých je nepochybné, že nebohá

poručiteľka bola ku dňu smrti výlučnou vlastníčkou zásnubného prsteňa, obrúčky podľa fotografie č. 1,
zlatých hodiniek a hrubého zlatého náramku spolu so zlatým prsteňom nachádzajúcim sa na prstenníku
jej ľavej ruky podľa fotografie č. 3 a zlatých náušníc so zlatou retiazkou na fotografii č. 2. Uviedol, že súd
pri výroku rozhodnutia nemusí prevziať doslovne žalobcom naformulovaný petit žaloby, ale môže v ňom
vykonať také zásahy, ktoré zachovávajú podstatu petitu a nemenia jeho zmysel.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 2 OSP z dôvodu čiastočnej úspešnosti v spore.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný s výnimkou výroku
o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti. Uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z
nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, nesprávneho zhodnotenia vykonaného dokazovania a
nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že od podania žaloby poukazoval na to, že žalobný

petit je neurčitý a nevykonateľný, nezrozumiteľný a nezákonný. Hnuteľné veci uvádzané žalobkyňou
boli neurčité a neidentifikovateľné a neboli určené tak, aby neboli zameniteľné s inými hnuteľnými
vecami. Petit žaloby, ani výrok rozsudku nesmú byť neurčité a nezrozumiteľné. Súd vyhovel žalobe
ohľadom zlatého snubného prsteňa a obrúčky, zlatej hrubej retiazky so zlatým príveskom leva a páru
zlatých náušníc, zlatých hodiniek, zlatého hrubého náramku a zlatého prsteňa, pričom tieto veci neboli

dostatočne individualizované. Uviedol, že uvedené druhovo označené veci sa nachádzajú prakticky v
každej domácnosti v SR, kde žijú manželia. Uviedol, že materiálna vykonateľnosť pomocou fotografii
pripnutých v rozsudku neexistuje, nakoľko súdnemu exekútorovi môže byť predložený rozsudok s
absolútne inými fotografiami, keďže tieto nie sú s rozsudkom pevne zviazané tak, aby ich nebolo
možné meniť. Súdny exekútor nemôže na základe nejasných, rozmazaných fotografií realizovať súpis

hnuteľných vecí, pričom rovnakých zlatých retiazok a hodiniek, či prsteňov môže byť v rôznych
domácnostiach veľa, a preto je rozsudok materiálne nevykonateľný. Na fotografii č. 1 sú len obrúčky
ako by z obrázku z internetu, resp. z pultu predajne a nie je to ani preukázaním vlastníckeho práva
poručiteľky, ani nie toho, že existovali ku dňu smrti poručiteľky. Na fotografii č. 1 sa má nachádzať
podľa výroku zlatý snubný prsteň a obrúčky, avšak na fotografii č. 1 nie je zlatý snubný prsteň, ale len

dve obrúčky položené na seba. Na fotografii č. 2 je síce poručiteľka, ale fotografia je zo dňa 14. 09.
2006, pričom poručiteľka zomrela XX. XX. XXXX, čo nie je dôkazom o existencii týchto vecí v deň smrti
poručiteľky. Napriek tomu súd prvého stupňa uviedol, že tieto veci boli ku dňu jej smrti v právnom zmysle
existujúcimi vecami. Poukázal na to, že svedecké výpovede ohľadom veci zo strany svedka MUDr. T.
a D. X. sú plné rozporov, nakoľko MUDr. T. tvrdil na pojednávaní, že bol pri odovzdávaní šperkov, ale

nepamätá si, ktorá osoba tieto šperky žalovanému odovzdala, boli odovzdané v papierovom sáčku,
pričomD.X.tvrdila,žešperkydalaonapriamomatkenebohejavtakomtoprípadesadosáčkunedávajú.
Z týchto rozporov je zrejmé, že svedkovia nevypovedali pravdu a snažili sa len pomôcť žalobkyni ako
svojej kolegyni z práce a rovnakého oddelenia. Z rozmazanej fotografie č. 2 vôbec nie je zrejmý zlatý
prívesok leva. Preto individualizácia zlatej retiazky so zlatým príveskom leva neobstojí, pričom nie je

zrejmé ani to, či ide o hrubú retiazku a o to či náušnice sú zlaté. Na fotografii č. 3 sú len ruky neznámejosoby, čo vôbec nemôže byť podkladom rozsudku a materiálnej vykonateľnosti. Fotografia rúk bez hlavy
osoby neumožňuje identifikáciu osoby, z ktorého dôvodu takáto fotografia č. 3 nemôže byť podkladom
rozsudku, ani jeho materiálnej vykonateľnosti. Telo a ruky osoby na fotografii č. 3 vyzerajú ako patriace

žalobkyni, teda matke poručiteľky. Fotografia je pritom zo 16. 08. 2006, pričom poručiteľka zomrela XX.
XX. XXXX, čo nie je dôkazom o existencii týchto vecí v deň smrti poručiteľky a nepreukazuje, že ku
dňu smrti boli tieto veci v právnom zmysle existujúcimi vecami. Z fotografii č. 3 sa majú nachádzať
zlaté hodinky, zlatý hrubý náramok a zlatý prsteň, na prstenníku ľavej ruky poručiteľky, pričom nie je
preukázané, či ide o ruky poručiteľky a rovnako nie je možné z rozmazanej fotografii identifikovať, či ide

o hrubý náramok, či je zlatý, či hodinky sú zlaté, či ide o zlatý prsteň a odlíšiť tieto veci od niekoľko iných
tisíc vecí. S poukazom na uvedené žalovaný má za to, že rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej
časti vecne a právne nesprávny, nakoľko hnuteľné veci neboli individualizované žiadnym spôsobom
lepšie ako veci ohľadne, ktorých súd prvého stupňa žalobu zamietol. Súd prvého stupňa individualizáciu
týchto vecí mal za preukázanú len fotografiami, ktoré sú absolútne neprípustné, nakoľko fotografie č.2 a
3 sú z roku 2006, resp. fotografia č. 1 z pred svadby. Tieto fotografie nemohli byť ani súčasťou rozsudku

ako podkladu materiálnej vykonateľnosti. Podľa vyhláseného rozsudku a po dedičskom konaní, ak by
pripadli tieto veci žalobkyni, táto by prakticky mala exekučný titul, na akúkoľvek vec od žalovaného
označené ako zlatá hrubá retiazka, pričom súdny exekútor by po vstupe do domácnosti, kde žalovaný
žije so svojou matkou mohol zobrať v podstate všetko čo sa na to podobá, teda aj majetok cudzej osoby.
Žalovaný opätovne poukázal na to, že tieto hnuteľné veci nemá a nie je pravdou, že ich odovzdal svojmu

právnemu zástupcovi, aby ich tento na dedičskom konaní odovzdal žalobkyni. Žalovaný tieto veci nemá
a nevie či existujú. Nemôže byť určené, že tieto patria poručiteľke, nakoľko základným predpokladom
na zaradenia veci do dedičstva je preukázanie toho, že tieto veci existovali ku dňu smrti poručiteľky a
existujú, pričom žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, či tieto hnuteľné veci existovali
ku dňu smrti poručiteľky, že poručiteľka bola ich vlastníčkou, že ich má vo faktickej držbe žalovaný a tieto

veci neidentifikovala a neindividualizovala tak, aby ich nebolo možné zameniť s inými rovnakými vecami,
čo spôsobuje nevykonateľnosť rozsudku. Aj matka žalovaného potvrdila, že u nich doma sa žiadne teda
hnuteľné veci nenachádzali a ani nenachádzajú. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne alebo aby rozsudok v napadnutých
výrokoch zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že
rozsudok súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správny.

V prvom rade je potrebné poukázať na to, že v konaní bolo dôkazmi preukázané, že nebohá poručiteľka
vlastnila zlaté šperky uvedené v rozsudku. Táto skutočnosť vyplýva z výsluchu svedkov, z výsluchu
žalobkyne. Žalovaný v odvolaní uviedol, že trvá na svojom tvrdení, že nebohá nemala žiaden majetok.

Toto tvrdenie je však v rozpore s vykonanými dôkazmi a aj s výpoveďou samotného žalovaného, ktorý
na pojednávaní dňa 08. 11. 2013 uviedol, že mal vedomosť o tom, že nebohá manželka mala predtým
nejaké zlaté šperky, ale on im nevenoval pozornosť. Potvrdil, že jej kúpil snubný prsteň, ďalšie šperky
potom už nenosila a nevie, kde boli. Následne taktiež mala zakúpenú obrúčku. Uviedol, že nevie o tom,
žeby uvedené zlaté prstene mu zo strany žalobkyne boli odovzdané. Z vykonaných dôkazov nesporne

vyplývaskutočnosť,žeporučiteľkavlastnilavrozsudkuuvedenézlatéšperky.Zvýsluchusvedkov,MUDr.
T. a D. X., vyplynulo, že tieto zlaté šperky boli v súvislosti s hospitalizáciou poručiteľky odovzdané priamo
žalovanému. Z dokazovania vyplynulo, že takto bolo žalovanému odovzdané hrubá a tenká retiazka
zo žltého kovu, náušnice zo žltého kovu, 2 náramky, 1 tenší a 1 hrubší, hodinky, ako aj tri prstene.
Pokiaľ žalovaný tvrdí, že žalovaná ku dňu smrti tieto veci nevlastnila, bolo jeho povinnosťou v konaní

preukázať buď, že tieto veci mu odovzdané neboli, alebo čo sa s nimi po odovzdaní stalo. Ani jednu z
týchto vecí a okolností žalovaný nepreukázal, a preto z hľadiska výsledkov dokazovania je nevyhnuté
prijať ten záver, ktorý zodpovedá výsledkom dokazovania, a to ten, že tieto veci boli naposledy v držbe
žalovaného. Žalovaný netvrdí (a ani také dôkazy neboli vykonané), že ako veci prestali existovať, je
preto logický a dôkazom zodpovedajúci záver, že stále existujú.

Žalobkyňa nemá faktickú možnosť tvrdiť, čo sa s vecami stalo po tom, ako sa ich držby chopil žalovaný
a pre túto nemožnosť ani nie je jej povinnosťou preukazovať, čo sa s vecami stalo po tom, ako sa ich
držby chopil žalovaný. Ak by súd vyžadoval od žalobkyne takúto procesnú aktivitu, bolo by to v rozporeso zásadou spravodlivej ochrany práv vyplývajúcej z § 1 OSP, pretože účastník nemôže mať dôkaznú
povinnosť k tomu, o čom nemá bez svojej viny žiadnu vedomosť.

Pre vyhovenie žalobe ani nie je potrebné, aby veci boli v držbe žalovaného, stačí, ak bolo preukázané,

že tieto veci žalobkyňa ku dňu svojej smrti vlastnila.

Súd prvého stupňa výrok rozsudku formuloval s odkazom na fotografie, na ktorých mali byť znázornené
žalované veci. Takýto postup nie je možné považovať za nesprávny. Podľa názoru odvolacieho súdu nie
je ani možné takúto žalobu zamietnuť len z dôvodu, že žalobkyňa nedokáže dostatočne individualizovať
zlatý prsteň a ostatné zlaté šperky, o ktorých sa v konaní jedná. Je nepochybné, že vo viacerých
prípadoch (napr. zlatá obrúčka) vec ani nemôže byť individualizovaná tak, aby bola odlíšená od všetkých

iných takýchto vecí. To však nespôsobuje nevykonateľnosť takéhoto rozsudku. Na základe takéhoto
rozsudku budú v dedičskom konaní uvedené veci prejednané a pokiaľ by sa niektorí z poručiteľov (ktorí
ich nadobudne) chcel vlastníckou žalobou domáhať vydania týchto vecí, musel by preukázať, že ide o
veci, ktoré boli vlastníctvom poručiteľky. Nebola by možná taká exekúcia, akú popisuje právny zástupca
žalovaného.

Neobstojí argumentácia, že v rozsudku uvedené fotografie boli zhotovené skôr, a teda nepreukazujú, že
poručiteľka uvedené veci vlastnila ku dňu svojej smrti. Fotografie neslúžia totiž na špecifikáciu vlastníka
alebo času existencie, ale na špecifikáciu veci uplatnených v žalobe. Aj bez odkazu na fotografie a ich
pripojenie k rozsudku je rozsudok dostatočne určitý. Preto je rozsudkom dostatočne špecifikovaný aj
zásnubný prsteň, ktorý sa na fotografii č. 1 nenachádza.

Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil postupom podľa ust. § 219
ods. 1 OSP vrátane výroku o trovách konania, ktorý zodpovedá výsledku sporu, keď obaja účastníci boli
v konaní čiastočne úspešní.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP a § 142 ods. 1 OSP.
V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, má preto právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Trovy odvolacieho konania žalobkyňa nevyčíslila, okrem trov právneho zastúpenia jej trovy odvolacieho
konania nevznikli, a preto odvolací súd nebol viazaný vyhláseným rozhodnutím o trovách konania (§
151 ods. 2 OSP) a rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že žalovaný nemá právo na náhradu
trov odvolacieho konania a žalovanej sa ich náhrada nepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.

č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.