Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/258/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113207619
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113207619.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov
JUDr. Martina Fiľakovského a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu: mBank SPÓLKA AKCYJNA,
so sídlom Senatorska 18, Warszawa, Poľská republika podnikajúca na území Slovenskej republiky
prostredníctvom organizačnej zložky mBank S.A., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Pribinova 10,
Bratislava, IČO: 36 819 638, zastúpeného: Bartošík Šváby s.r.o., so sídlom BBC V, block A, Plynárenská
7/A, Bratislava, IČO: 35 929 049, proti žalovanej: O. K., nar. XX.X.XXXX, bytom A. U. XXX/X, o zaplatenie
3.200,94 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa
21.5.2014 č.k. 10C/254/2013-76 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.829,79
eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.829,79 eur za obdobie od 2.6.2010 do
zaplatenia a nahradiť mu trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 205,- eur a z trov
právneho zastúpenia vo výške 309,55 eur, a to všetko v mesačných splátkach po 80,- eur splatných
vždy do 25-teho dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku do úplného
zaplatenia dlhu pod následkom straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej účastníci dňa 21.10.2008
uzatvorili zmluvu o poskytnutí hotovostného úveru, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver
v maximálnej výške 3.319,39 eur, ktorý mal byť splatný v 60 mesačných splátkach, pričom konečná
splatnosť úveru mala nastať dňa 21.10.2013. Z dôvodu riadneho neplnenia povinnosti žalovanou,
žalobca podaním zo dňa 4.10.2011 odstúpil od zmluvy a žiadal o splatenie vzniknutého dlhu. Žalovaná
v priebehu trvania úverového vzťahu splatila sumu 489,60 eur.

Podľa ustanovenia § 48 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od
začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku a účastníci sa vzájomne vyporiadajú
v zmysle ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka, teda sú povinní jeden druhému vrátiť všetko, čo
podľa nej dostali.

V prejednávanej veci na vzniknutý vzťah medzi účastníkmi konania je potrebné aplikovať občiansko-
právnu úpravu odstúpenia od zmluvy, nakoľko je zrejmé, že zmluva nebola uzatváraná medzi
podnikateľmi, pre vzťahy ktorých sa uplatňujú inštitúty Obchodného zákonníka. Išlo o charakteristickú
občianskoprávnu zmluvu ohľadne poskytnutia finančných prostriedkov vo forme hotovostného úveru. V
tomto spotrebiteľskom vzťahu je nevyhnutné aplikovať občianskoprávne inštitúty, nakoľko ustanovenia
Občianskeho zákonníka sú nepochybne pre spotrebiteľa výhodnejšie pri využití inštitútu odstúpenia od
zmluvy. Žalobca vypracoval zmluvu ako štandardnú typovú zmluvu a dobrovoľne sa rozhodol využiť
ustanovenia zmluvy o odstúpení, aj keď mal možnosť využiť iné inštitúty súkromného práva, ktoré by
neznamenali zrušenie zmluvy od počiatku. Naopak žalovaná ako spotrebiteľ, nemala žiadnym spôsobom
možnosť ovplyvniť obsah zmluvy, a preto pri rozhodovaní sa vychádzalo z ustanovení Občianskeho
zákonníka poskytujúcich ochranu právam spotrebiteľom. Tento výklad je v súlade aj s európskou
judikatúrou, v zmysle ktorej súdom prináleží kontrola zmluvných podmienok tak, aby boli vylúčené v
bežnom živote neprimerané podmienky pri poskytovaní spotrebiteľských úverov a aby bol naplnený cieľ
článku 6 smernice Rady č.93/13 EHS. V dôsledku odstúpenia od zmluvy sa zmluva od počiatku zrušila
a účastníci sú povinní vrátiť jeden druhému všetko, čo podľa nej dostali. Ak žalobca poskytol žalovanej
úver vo výške 3.319,39 eur a žalovaná mu vrátila titulom poskytnutého úveru sumu 489,60 eur, má
žalobca právo na zaplatenie zvyšku poskytnutej sumy, t.j. 2.829,79 eur. Ohľadne tejto čiastky súd prvého
stupňa žalobe žalobcu vyhovel a čo do zvyšku nárok uplatnený žalobou zamietol.

Výrok o trovách odôvodnil ustanovením § 142 ods. 3 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku, a to konkrétne proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, podal
v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v
prevyšujúcej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že s právnym názorom, podľa
ktorého spotrebiteľské vzťahy medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi spadajú pod ochranu ustanovenia
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka aj v prípade ak ide o tzv. absolútne obchodné právne vzťahy,
akým je napríklad aj vzťah založený zmluvou o úvere, sa stotožňuje. Samotná skutočnosť, že
tzv. absolútny obchodný vzťah je založený medzi dodávateľom a spotrebiteľom však nezakladá
automaticky pôsobnosť Občianskeho zákonníka v celom rozsahu, ale zakladá iba aplikáciu ustanovení
o spotrebiteľských zmluvách. Znamená to teda, že ak je tzv. absolútny obchodný vzťah posúdený
zároveň ako spotrebiteľská zmluva, použijú sa naň príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka, v
tomto prípade najmä ustanovenia o zmluve o úvere (§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka) a ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), prípadne
ustanovenia osobitných predpisov. Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka určuje, že zmluvné
podmienky stanovené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v
neprospech spotrebiteľa. Uvedené ustanovenie však vylučuje iba určité zmluvné dojednania, nie
príslušné zákonné ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na danú spotrebiteľskú zmluvu. Žiadne ustanovenie
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách teda nevylučuje použitie Obchodného zákonníka
v prípadoch, keď je daná priamo zákonom a nie dohodou zmluvných strán, ako je tomu práve v
prípade zmluvy o úvere. Takisto neexistuje žiadne ustanovenie Občianskeho zákonníka, ktoré by
stanovovalo akým spôsobom má alebo nemá byť splatený úver s úrokom v prípade odstúpenia od
úverovej zmluvy, a to z jednoduchého dôvodu, že Občiansky zákonník úverovú zmluvu ako absolútny
obchod vôbec neupravuje, a preto ani nemôže pre spotrebiteľa priaznivejším spôsobom upravovať
následky odstúpenia od zmluvy zo strany veriteľa z dôvodu porušenia povinností dlžníka. Ustanovenie §
13 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
upravuje právo spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy o spotrebiteľskom úvere bez uvedenia dôvodu. V takom
prípade je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi istinu a úrok z tejto istiny odo dňa, keď sa spotrebiteľský
úver začal čerpať, až do dňa splatenia istiny. Aplikáciu Obchodného zákonníka nevylučuje ani právna
úprava zmluvy o spotrebiteľskom úvere obsiahnutá v súčasne platnom zákone č. 129/2010 Z.z., ani
v predchádzajúcom zákone č. 258/2001 Z.z, keďže táto neupravuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere
ako osobitný zmluvný typ, ale upravuje iba určitý režim ochrany, ktorý sa má aplikovať na rôzne typy
zmlúv, jednou z ktorých je aj zmluva o úvere podľa Obchodného zákonníka. Posúdenie odstúpenia a
jeho účinkov podľa ustanovení Občianskeho zákonníka nie je správne a toto malo byť posúdené podľa
ustanovení Obchodného zákonníka. Právna úprava odstúpenia od zmluvy v Obchodnom zákonníku je
komplexnou, a preto ustanovenia Občianskeho zákonníka sa nepoužijú. Obchodný zákonník upravuje
všeobecné dôvody odstúpenia i osobitné dôvody odstúpenia aplikovateľné len pre jednotlivé zmluvné

vzťahy vyplývajúce z ekonomickej podstaty toho ktorého zmluvného typu. Ide o úpravu osobitných
spôsobov ukončenia zmluvného vzťahu, ktoré sú nezameniteľné s inými všeobecne uplatniteľnými
spôsobmi ukončenia zmluvy podľa Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka. V prípade
zmluvy o úvere je takýmto osobitným ustanovením § 506 Obchodného zákonníka. Pri odstúpení od
zmluvy veriteľom pre nesplácanie úveru dlžníkom má veriteľ aj naďalej nárok na úroky z úveru aj
na sankčné úroky z omeškania. Odôvodnenie rozsudku navyše neobsahuje žiadne vysvetlenie a
úvahy, prečo napriek skutočnosti, že v prejednávanej veci išlo o tzv. absolútny obchodný vzťah, sa na
ustanovenia Obchodného zákonníka vôbec neprihliadalo. Napadnutým rozsudkom bolo porušené právo
žalobcu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

Za predpokladu, ak by sa odvolací súd nestotožnil s obsahom odvolania, žalobca žiadal pripustiť
vo veci dovolanie, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Za otázku
zásadného právneho významu treba považovať právne posúdenie, či v prípade odstúpenia veriteľa od
zmluvy uzatvorenej podľa Obchodného zákonníka medzi veriteľom a dlžníkom, ktorý je spotrebiteľom,
podľa ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka z dôvodu omeškania dlžníka, sa účinky odstúpenia
posudzujú podľa ustanovenia § 48 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na ustanovenie § 451 a nasl.
Občianskeho zákonníka a teda dlžník je povinný vrátiť poskytnutú sumu istiny úveru ako bezdôvodné
obohatenie, alebo sa účinky odstúpenia posudzujú podľa ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka a
dlžník je povinný vrátiť poskytnutú sumu úveru spolu s úrokmi z istiny.

Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O.s.p. preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením
§ 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa
ktorej špeciálna úprava spotrebiteľského úveru v čase uzatvorenia zmluvy bola obsiahnutá v zákone
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Tento právny predpis účinný v čase uzatvorenia zmluvy v
ustanovení § 2 písm. a) definoval spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej
forme. Veriteľom v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy, bola fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho
podnikania a spotrebiteľom podľa § 3 ods. 2 tohto právneho predpisu fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený
priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalobcom túto charakteristiku
spĺňa. Súčasťou zmluvy boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné obchodné podmienky, ktoré
žalovaná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Žalobca
má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu odvolacieho konania nebolo žalobcom
tvrdené a ani preukázané, aby úver poskytol žalovanej za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Okrem toho ochrana spotrebiteľa v čase uzatvorenia zmluvy bola obsiahnutá i v Občianskom
zákonníku. Podľa ustanovenia § 52 tohto právneho predpisu účinného v čase uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a

plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, nielen ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách, ale aj všetky iné ustanovenia, t.j. i ustanovenia Občianskeho zákonníka o odstúpení od zmluvy
sa použijú vždy, ak je to na prospech spotrebiteľa.

Čo sa týka právnej úpravy odstúpenia od zmluvy táto bola obsiahnutá v 2 právnych predpisoch a
to v Obchodnom zákonníku a Občianskom zákonníku. Podľa ustanovenia § 349 ods. 1 Obchodného
zákonníka odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej
strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane. Tento právny predpis v ustanovení § 351 ods. 1
umožňuje, aby určité ustanovenia mohli podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu
trvať aj po ukončení zmluvy. Na rozdiel od uvedeného Občiansky zákonník s odstúpením od zmluvy
v ustanovení § 48 ods. 2 v zásade spája jej zrušenie a to s účinkami od začiatku. Zákonná úprava
odstúpenia od zmluvy v Občianskom zákonníku je teda pre žalovanú ako spotrebiteľa výhodnejšia a
tejto výhodnejšej úpravy sa žalovaná vzdať nemohla. Aj keď ustanovenie § 48 ods. 2 Občianskeho
zákonníka umožňuje účastníkom zmluvy dohodnúť sa na inom zrušení zmluvy, než od jej začiatku, pri
spotrebiteľskom vzťahu táto možnosť je výrazne obmedzená ustanovením § 54 Občianskeho zákonníka.
Podľa tohto ustanovenia zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Akákoľvek dohoda posúvajúca
moment zrušenia zmluvy na iný termín než od začiatku, vzhľadom na následky tohto jednostranného
právneho úkonu, bez akýchkoľvek pochybností zmluvné postavenie žalovanej zhoršuje.

Ak zmluva alebo všeobecné obchodné podmienky upravovali následky odstúpenia odlišne od
občianskoprávnej úpravy, takéto dojednanie je neplatné pre jeho rozpor s ustanovením § 54
Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Keďže ustanovenie § 54
Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho
zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu vyplývajúcu z ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka a
pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.

Správnosť záveru o potrebe aplikácie občianskoprávnej úpravy odstúpenia od zmluvy vyplýva tiež z
ustanovenia § 5 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. V poznámke 9 k
tomuto ustanoveniu je uvedený odkaz priamo na ustanovenie § 48 Občianskeho zákonníka.

Keďže dôsledky odstúpenia od zmluvy boli správne posúdené podľa ustanovenia § 48 ods. 2
Občianskeho zákonníka, v dôsledku zrušenia zmluvy s účinkami od začiatku sa zrušujú i ustanovenia
zmluvy upravujúce úrok za poskytnutie úveru a úrok z omeškania.

Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. rozsudok s výnimkou
výroku, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, ako vecne správny potvrdil.

Právne bezvýznamný je poukaz žalobcu na ustanovenie § 13 zákona č. 129/2010 Z.z.. V čase
uzatvorenia zmluvy tento právny predpis neexistoval a navyše upravoval iba právo spotrebiteľa a
nie iného subjektu odstúpiť od zmluvy o spotrebiteľskom úvere bez uvedenia dôvodu. Za účelom
zamedzenia zneužívania tohto inštitútu spotrebiteľmi s cieľom vyhnúť sa plateniu úroku z istiny
zákonodarca stanovil, že pri takomto bezdôvodnom odstúpení od zmluvy spotrebitelia musia zaplatiť
veriteľovi okrem istiny aj úrok z nej, a to odo dňa, keď sa spotrebiteľský úver začal čerpať až do dňa
splatenia istiny. Išlo teda len o osobitnú úpravu k ustanoveniu § 48 Občianskeho zákonníka upravujúcu
účinky odstúpenia od zmluvy. Rovnako nie je daný ani dôvod pre pripustenie dovolania vo veci. Ako
to už bolo skôr konštatované osobitný právny predpis účinný v čase uzatvorenia zmluvy, a to zákon
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 5 priamo upravoval odstúpenie od zmluvy

veriteľom v prípade omeškania spotrebiteľa so splácaním splátok úveru. Táto právna úprava priamo
odkazovala na použitie ustanovenie § 48 Občianskeho zákonníka a teda vyriešila otázku aký právny
predpis má byť použitý na prejednávanú vec.

O trovách odvolacieho konania sa rozhodlo podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobca v
odvolacom konaní úspech nemal a žalovanej v jeho priebehu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.