Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 5P/40/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614206547
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Monika Dubjel
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7614206547.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Mgr. Monika DUBJEL v právnej veci mal. detí Č.: Z. H..
XX.XX.XXXX, A. H.. XX.XX.XXXX, H. H.. XX.XX.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko Levoča, deti rodičov: matky P. Č., H.. XX.XX.XXXX,
C. F., S. XXXX/XX a otca A. Č., H.. XX.XX.XXXX, R. C. F., S. XX, R..Č.. Č. Q., S. XXX, o návrhu matky
na úpravu práv a povinností a zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti týkajúcej sa zvýšenia výživného na Z. Č., H.. XX.XX.XXXX zastavuje.

Z v e r u j e sa mal. H. H.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaväzuje prispievať na
jej výživu mesačne sumou 60,- EUR, počnúc od 01.01.2015, ktoré výživné sa otec zaväzuje uhrádzať
k rukám matky, vždy do 20-tého dňa v mesiaci vopred.

Z v y š u j e sa výživné zo strany otca na Z.. A. H.. XX.XX.XXXX zo sumy 60,- EUR mesačne na sumu
90,- EUR mesačne, počnúc od 01.01.2015, ktoré výživné sa otec zaväzuje uhrádzať k rukám matky,
vždy do 20-tého dňa v mesiaci vopred.

Tým sa m e n í rozsudok tunajšieho súdu sp.zn. 7C/142/2010 - 24 zo dňa 27.09.2010.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletých detí podala na tunajší súd návrh, v ktorom žiadala, aby súd zveril maloletú H. do jej
osobnej starostlivosti a otca zaviazal výživným vo výške 300,- €, počnúc 01.01.2014. Zároveň žiadala,
aby súd zvýšil výživné na maloletú Z. B. A. na sumu 300,- € mesačne na každého z nich, tiež od
01.01.2014.

Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletých detí nežije v spoločnej domácnosti, ich manželstvo
bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu 7C/142/2010 - 24, právoplatným dňa 29.10.2010. Počas
trvania manželstva sa im narodili tri deti A., Z., A., po čase znova obnovili spolužitie a v tom čase sa
narodila dcéra H.. Neskôr ich otec maloletých detí opustil. Matka je poberateľkou rodičovského príspevku
z ČR. Otec detí podniká v Českej republike.

Súd predvolal na pojednávanie otca, matku, dcéru Z. Č., ako aj kolízneho opatrovníka maloletých detí,
ako aj Z. do času, kým nenadobudla plnoletosť. Následne vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov
konania, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

Z. na začiatku pojednávania vzala voči otcovi v celom rozsahu návrh späť a žiadala voči nemu v tejto
časti konanie zastaviť. Matka s týmto späťvzatím vyslovila súhlas, s tým, že Z. je už vyše roka evidovaná
na úrade práce ako nezamestnaná.

Z výpovedí matky vyplýva, že s otcom maloletých detí ma štyri deti. A., ktorý je už plnoletý, oženil sa a so
svojou rodinou býva v domácnosti matky a ona im finančne vypomáha. Z., ktorá medzičasom nadobudla
plnoletosť. Z. býva už 4 mesiace u svojho priateľa. Maloletý A. navštevuje 6. ročník základnej školy v F.,
chodí na futbal, teraz sa prihlásil na krúžok - klavír. V škole chodí na anglický jazyk, matka mu zakúpila
knihu a pracovný zošit, A. stále rastie, potrebuje väčšie oblečenie a obuv. Maloletá H. je zatiaľ doma,
matka má prisľúbenú prácu v lese. Deti za otcom teraz nechodia. Otec bol za deťmi asi pred rokom.
Maloletú H. videl asi trikrát v živote. Otec detí posiela výživné pravidelne, pod stromček poslal 500,- €,
s tým, že pre matku detí 220,- €, Z. 130,- €, H. 50,- € a Jánovi XXX,- €.

Matka má vedomosť, že otec detí má dvojročné dieťa, ale nevedela, že má aj 5-ročné. Tiež má vedomosť,
že otec maloletých detí žije so svojou družkou, ktorá čaká dieťa. Otec detí žije v Brne a ďalej podniká,
ale na meno svojho kamaráta. Vykonáva murárske práce, obklady, stavia domy, záhrady. Otec ukončil
živnosť, potom čo sa dozvedel, že matka iniciovala konanie o zvýšenie výživného. Otec sa pred rokom
chválil, že sa mu darí a že si kúpil dom. Podľa matky otec vlastní aj garáž a auto. Vie, že otec detí teraz
oslavoval narodeniny - 40-tku, bola to veľká oslava s hudbou, čo tiež poukazuje na jeho životný štandard.

Dom, v ktorom býva matka s deťmi, je vedený na meno otca, pričom pri vyporiadaní BSM sa dohodli, že
ho bude užívať matka s deťmi. Matka nevlastní auto. Poberá rodičovský príspevok a prídavky na deti.
156,- € mesačne vynaloží na elektrinu, 30,- € na vodu. Deti sa nestravujú v školskej jedálni, keďže si to
matka nemôže dovoliť. Nemajú doma zriadený internet, nefajčí. Finančne jej vypomáha matka a sestra.

Matka uviedla, že nežiada výživné od podania návrhu, ale žiada, aby súd určil výživné k mal. H. a
zvýšené výživné k mal. A. od 01.01.2015.

Matka predložila súdu potvrdenie od detského lekára o tom, že maloletá H. je opakovane chorá a
hospitalizovaná na detskom oddelení, s čím sú spojené zvýšené výdavky na lieky.

Súd vypočul otca maloletých detí a šetril jeho majetkové a osobné pomery prostredníctvom dožiadaného
súdu - Okresného súdu v Třebíči v Českej republike.

Otec maloletých detí na výsluchu pred dožiadaným súdom uviedol, že so zvýšením výživného
nesúhlasí, naopak žiada o zníženie výživného, keďže je evidovaný na úrade práce. Hmotnú podporu v
nezamestnanosti nepoberá a vybavuje si dávky hmotnej núdzi. Je rozvedený, má priateľku, ale žije sám,
každý sám hospodári. Za bývanie hradí čiastku vo výške 5.400,- Kč mesačne, na to mu bude prispievať
dávka štátnej sociálnej podpory. So zverením maloletej H. do starostlivosti matky súhlasí. Zamestnanie
nemá, do konca roku 2013 bol živnostníkom v odbore stavebníctvo, nebola však práca, preto ukončil
živnosť. V S. vlastní rodinný dom. Za roky 2012, 2013 podával daňové priznanie, v oboch prípadoch
bola čiastka okolo 150.000,- Kč. Okrem maloletej H., Z., A. má ešte jedno maloleté dieťa, je narodené
asi v roku 2010 alebo 2011, volá sa M. K.. Na jej výživu prispieva 500,- Kč mesačne.

Úrad práce ČR oznámil, že A. Č. je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnania na Úrade práce
ČR KrP N. A., KoP R. a to od 01.01.2014 doposiaľ. Podporu v nezamestnanosti, ani pri rekvalifikácii
nepoberá.

Obecný úrad S. oznámil, že otec maloletých detí je vlastníkom nehnuteľnosti S. Č..S.. XXX. V obci sa
nezdržiava a o jeho osobe im nie sú známe relevantné informácie.

Česká správa sociálneho zabezpečenia - ústredie, odbor realizácie exekučných zrážok z dávok
dôchodkového poistenia oznámila, že A. Č. nepoberá žiadny dôchodok.

Zo správy Finančného úradu pre Kraj Vysočina vyplýva, že A. Č., ako daňový subjekt, mal za zdaňovacie
obdobie 2012 základ dane z príjmov z podnikania vo výške 193.836,- Kč a za obdobie 2013 základ dane
z príjmov z podnikania vo výške 155.213,- Kč.

Z výpisu zo živnostenského registra ČR, vedeného Z. Ú. R. vyplýva, že A. Č.X., H.. XX.XX.XXXX, C.
S. XXX, P.: XXXXXXXX, vzniklo živnostenské oprávnenie 03.08.2005 na dobu neurčitú, s predmetom
podnikania Výroba, obchod a služby. Prerušenie prevádzkovania živnosti oznámené podnikateľom od
06.01.2014 do 31.03.2014, od 01.04.2014 do 31.12.2014.

Z rodných listov maloletej H., A., B. Z. vyplýva, že ich rodičmi sú matka: P. Č., H.. XX.XX.XXXX a otec:
A. Č.X., H.. XX.XX.XXXX.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7C/142/2010 vyplýva, že manželstvo rodičov maloletých detí
bolo rozsudkom č.k. 7C/142/2010 - 24 zo dňa 27.09.2010 rozvedené a bola schválená dohoda rodičov
o úprave práv a povinností k maloletým deťom v tomto znení: Na čas po rozvode zveruje maloleté deti
Z. Č., A. Č. B. A. Č. do výchovy a osobnej starostlivosti matky, ktorá sa bude o maloletých starať a
spravovať ich majetok. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletých detí, a to na mal. Z. sumou 40,-
€, mal. A. sumou 50,- € a mal. A. sumou 60,- €, ktoré bude platiť vždy do 15. dňa mesiaca k rukám
matky vopred od právoplatnosti tohto rozsudku.

Rodičia sa dohodli, že otec sa bude s maloletými deťmi stretávať jeden víkend v mesiaci podľa dohody
s matkou a to v sobotu v čase od 9.00 hod. do nedele do 17.00 hod.

Z pripojeného spisu 11P/7/2014 bolo zistené, že matka maloletých detí podala obdobný návrh na začatie
konania dňa 13.01.2014, ktorým žiadala upraviť práva a povinnosti k mal. H. a zvýšiť výživné k ostatným
maloletým deťom, následne však vzala svoj návrh späť, a súd konanie zastavil.

Zo správy Mesta F. vyplýva, že matka s maloletými deťmi žije v rodinnom dome, kde majú deti vytvorené
veľmi dobé podmienky pre svoj zdravý vývoj. Otec maloletých detí v súčasnosti žije a pracuje v Českej
republike, žije v spoločnej domácnosti s družkou, s ktorou má dve deti. Na maloleté deti prispieva sumou
150,- € mesačne, ale neprejavuje o ne záujem.

Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Poprad, pracovisko Levoča vyplýva, že matka maloletých
detí je rozvedená, jej príjem predstavuje rodičovský príspevok v sume 203,20 €, prídavok na deti v sume
47,04 € mesačne. Otec maloletých detí je rozvedený, živnostník v Českej republike, v oblasti stavebnej
činnosti. Matka detí nemá vedomosť o jeho majetkových pomeroch. Zo vzťahu sa narodili maloleté deti
H., Z.Q., A.. Z. je evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie. Mal. A. navštevuje 5. ročník,
navštevuje futbalový krúžok. Mal. H. je v celodennej starostlivosti matky. Matka uhrádza za plienky 30,-
€ mesačne. Otec navštívil mal. deti v roku 2013 dvakrát, kúpil im oblečenie, Z. botasky, A. čižmy a H.
bábiku. Otec prispieva na výživné pravidelne, ale rôznymi sumami. V januári 2014 - 200,- €, februári
2014 - 123,- €, marci 2014 - 159,- €, apríli 2014 - 151,- €, máji 2014 - 100,- €. Otec sa však o mal deti
nezaujíma, nekontaktuje ich ani telefonicky. Matka s deťmi býva v rodinnom dome, kde majú vyčlenené
jedno poschodie, kultúra bývania je na dobrej úrovni. Náklady na domácnosť sú hradené vo výške 190,-
€.

Podľa § 36 ods. l Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. l Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Súd vykonanými šetreniami zistil, že maloletá H. sa nachádza v starostlivosti matky, ktorá jej
zabezpečuje celodennú starostlivosť. O maloletú je v domácnosti matky náležite postarané. Otec
maloletého dieťaťa súhlasil s jej zverením do osobnej starostlivosti matky. Súd teda vyhovel návrhu a
maloletú Normu zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal výživným vo výške 60,- € mesačne,
prihliadajúc na otcove majetkové pomery, jeho ďalšie vyživovacie povinnosti, tak ako je to uvedené
nižšie.

Ďalej súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky na zvýšenie výživného na mal.
A. je potrebné vyhovieť, i keď nie v celom rozsahu.

Pokiaľ ide o výživné na maloleté dieťa, súd vychádza z majetkových a príjmových pomerov oboch
rodičov, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to,
ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na
úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle
slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s
rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce
povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom,
t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto
potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom
ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na
výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb
maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov,
pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov,
ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä
pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

Zmenou pomerov v zmysle ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena
okolností na strane oprávneného alebo na strane povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho
rozhodnutia súdu o výživnom. Musí ísť o zmenu zásadnú ako aj o zmenu trvalú v tých okolnostiach,
z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zvýšenie výživného je
preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie s pomermi
existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného.

V čase poslednej úpravy matka bola vedená na úrade práce ako nezamestnaná, mala vyživovaciu
povinnosť k trom maloletým deťom, obývala poschodie v rodinnom dome u svokrovcov, kde manžel
vlastnil 1/3 domu. Náklady na bývanie uviedla vo výške 130,- €. V súčasnosti matke ubudli dve
vyživovacie povinnosti (k Z. B. E. A.) a pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej H.. Matka s deťmi
naďalej býva v uvedenom rodinnom dome, poberá rodičovský príspevok vo výške 203,- € a prídavok
na dve maloleté deti.

V čase poslednej úpravy (rok 2010) otec uviedol, že pracuje ako pomocný stavebný robotník v českých
firmách na dohodu, kde mal zarobiť 12.000,- Kč až 14.000,- Kč, žije v Brne s priateľkou. Otec mal v
tom čase vyživovaciu povinnosť k trom maloletým deťom k Z., A., A.. Maloleté deti navštevoval raz do
mesiaca.

Otcovi od poslednej úpravy ubudli dve vyživovacie povinnosti (k Z., E. A.) a pribudli ďalšie dve
vyživovacie povinnosti k mal. H. B. E. Z.. M. K.. Vznik vyživovacej povinnosti mal. M. K. otec detí však
nepreukázal ani rodným listom maloletého dieťaťa, ani rozhodnutím súdu. Otec taktiež nevedel uviesť
presný dátum (ani rok) narodenia dieťaťa a teda súd nemohol prihliadať na možné potreby maloletého
dieťaťa, odvoditeľné od jeho veku.

Otec od poslednej úpravy nadobudol nehnuteľnosť - rodinný dom. Z vyjadrenia obce však vyplýva, že
otec detí sa v obci dlhodobo nezdržiava a teda súd ma z toho za to, že otec tento svoj nehnuteľný
majetok nevyužíva na osobné bytové účely.

Otec deti od poslednej úpravy už nenavštevuje pravidelne a ani často (navštívil ich asi pred rokom).

Z výpisu živnostenského registra je zrejmé, že otec maloletých detí svoju živnosť neukončil, ale len
prerušil do 31.12.2014.

Zohľadniac pomery na strane oboch rodičov, ale predovšetkým na strane maloletého Jána s poukazom
na to, že od poslednej úpravy výživného uplynulo viac ako 4 ročné obdobie, bol súd toho názoru,
že potreby maloletého A. sa podstatne zvýšili v dôsledku jeho rastu, dospievania (maloletý oproti
predchádzajúcej úprave mal 8. rokov, v súčasnosti navštevuje 2. stupeň Základnej školy, 6. ročník, kde sú
preukázateľné vyššie výdavky na štúdium) a je teda potrebné upraviť výšku vyživovacej povinnosti. Na
základe uvedených skutočností súd upravil otcovi výšku výživného na mal. A. na sumu 90,- € mesačne,
pretože uvedená čiastka sa mu javila primeraná predovšetkým k možnostiam a schopnostiam otca.

Je nutné zdôrazniť, že stanovené výživné nepredstavuje len sumu určenú na stravu, či ošatenie, ale,
že v sebe zahŕňa i výdaje na úhradu nájomného, služby spojené s užívaním bytu, podiel na energiách,
dani z nehnuteľnosti, či poplatky za odvoz smetí u matky, kde dieťa žije.

Súd tu dodáva, že výška výživného 90,- € mesačne určite nie plne zodpovedá odôvodneným potrebám
maloletého A., ktorý je v období intenzívneho psychického i fyzického vývoja, avšak súd zohľadnil
majetkové pomery otca v súvislosti s jeho novými vyživovacími povinnosťami k dvom maloletým deťom.

S poukazom na vyššie citované ustanovenie zákona i s poukazom na to, že matka si časť vyživovacej
povinnosti plní svojou osobnou starostlivosťou o maloletého, bol súd názoru, že vyživovacia povinnosť k
maloletému dieťaťu je otcovou prioritnou povinnosťou, najmä v situácii, keď z jeho strany absentuje iná
pravidelná realizácia jeho rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletému. Otec nie je so synom
v kontakte, i keď prispeje občas na jeho výživu nad rámec bežného výživného (či už finančne alebo
materiálne), pravidelný záujem otca o deti by mohol mať pozitívny vplyv na formovanie ich vzájomného
vzťahu.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom ich náhradu nepriznal,
nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa

toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 250a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch

a Exekučnom poriadku.