Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/380/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312209868
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5312209868.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, proti odporcovi Slovenská republika, za
ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu škody
a nemajetkovej ujmy, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k.
5C/188/2012-60 zo dňa 25. novembra 2013 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom v celom rozsahu zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal
uloženia odporcovi povinnosti zaplatiť mu majetkovú škodu, ako aj nemajetkovú ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom exekučného súdu - Okresného súdu Čadca. Za preukázanú považoval
okolnosť podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným
orgánom.
Vychádzal zo skutočnosti, že v dotknutej exekučnej veci, v ktorej bol exekučným titulom rozhodcovský

rozsudok, bola dňa 21.7.2011 exekučnému súdu doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Exekučný súd po vykonaní úkonov nevyhnutných pre posúdenie materiálnej vykonateľnosti
exekučného titulu dňa 30.11.2011 uznesením dotknutú žiadosť zamietol. Okresný súd konštatoval, že
lustráciou sporov bolo zistené, že povinný je účastníkom aj v iných sporoch; z čoho mal preukázané,
že navrhovateľ pred poskytnutím predmetného úveru náležite nezisťoval majetkové a finančné pomery
povinného.
Okresný súd zdôraznil, že vzhľadom na zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia sa na rozhodovanie

v dotknutej exekučnej veci nevzťahovala 15 dňová lehota. Zároveň uviedol, že prieťahy v dotknutom
exekučnom konaní neboli konštatované ani žiadnym z orgánov, ktorému uvedené patrí do rozhodovacej
právomoci. Taktiež v zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR nie každý prieťah možno
vyhodnotiť ako zbytočný prieťah v konaní a nedodržanie zákonných lehôt sa nepovažuje automaticky
za porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Nadväzne uzavrel,
že navrhovateľ nesplnil prvú podmienku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom, t.j. preukázanie samotné nesprávneho úradného postupu. Rovnako v prípade činnosti

exekučného súdu nejde ani o nezákonné rozhodnutie, keďže predmetné uznesenie nebolo zrušené;
dokonca navrhovateľ v pozícii oprávneného ani nepodal voči nemu odvolanie.
Okresný súd okrajovo konštatoval, že navrhovateľ nepreukázal ani vznik škody, resp. nemajetkovej ujmy
a ani príčinnú súvislosť medzi tvrdenou ujmou a (údajným) nesprávnym úradným postupom. O trováchkonaniarozhodoltak,ževsporeúspešnémuodporcoviichnáhradunepriznal,nakoľkotietosivzákonom
stanovenej lehote nevyčíslil.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal
jeho zrušenia a vrátenia veci na opätovné prejednanie. Namietal, že okresný súd nesprávne na
pojednávaní prejednal vec v jeho neprítomnosti, nakoľko predložil riadne zdôvodnenú žiadosť o zrušenie
pojednávania. Pokiaľ súd ignoroval predmetnú žiadosť, odňal navrhovateľovi možnosť konať pred
súdom. V tejto spojitosti nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam a prednesom odporcu, k vykonaným

dôkazom a ani sám nemohol navrhnúť dôkazy na podporu jeho tvrdení, preto došlo k porušeniu zásady
kontradiktórnosti. Zároveň však odvolateľ tvrdil, že okresný súd rozhodol bez vykonania dokazovania;
osobitne nebol vykonaný „esenciálny dôkaz“ - oboznámenie s exekučným spisom.
Navrhovateľ (opakovane) tvrdil, že konajúceho sudcu bolo potrebné z rozhodovania vylúčiť. Okolnosť,
že krajský súd nevzhliadol dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v jeho očiach a objektívne
v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Dotknuté rozhodnutie krajského

súdu bolo podľa odvolateľa vydané v rozpore s ustálenou praxou iných krajských súdov v obdobných
veciach a tiež s judikatúrou Ústavného súdu SR, či Európskeho súdu pre ľudské práva.
Odvolateľ nesúhlasil s aplikáciou „novej“ právnej úpravy § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., ktorá sa na
prejednávaný prípad vzhľadom na okamih vzniku škody nevzťahuje. Taktiež neakceptoval výklad § 44
ods. 2 EP v tom smere, že lehota 15 dní platí len v prípade vydania poverenia na vykonanie exekúcie; nie

však už pri zamietajúcom uznesení. V otázke nesprávneho úradného postupu uviedol, že bolo potrebné
sa zaoberať nielen zbytočnými prieťahmi, ale aj nerozhodnutím v zákonnej lehote a neodôvodnenou
nečinnosťou.

Odporca ostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1, 2
písm. b/ O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.)
napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Len vo všeobecnosti je akceptovateľná úvaha odvolateľa, že súčasťou kontradiktórneho konania je
právo byť oboznámený s predloženými dôkazmi, vyjadriť sa k nim a podávať dôkazné návrhy. Zásada
kontradiktórnosti totiž pojmovo predvída procesnú aktivitu účastníkov konania. Ťažiskom realizácie
procesných práv účastníkov súdneho konania je pritom práve pojednávanie, na ktoré bol navrhovateľ
riadne a včas predvolaný, avšak svojim postupom - bezdôvodnou neúčasťou - sa o ich bezprostredné

naplnenie sám obral. V prípade účasti na pojednávaní by sa navrhovateľ zúčastnil vykonávania
dokazovania, mohol by navrhovať jeho doplnenie, resp. sa k vykonanému dokazovaniu sa vyjadriť. V
tejto súvislosti sú potom ďalšie tvrdenia i námietky navrhovateľa dotýkajúce sa odňatia práva konať pred
súdom a porušenia zásady kontradiktórnosti bezvýznamné.
Písomné vyjadrenie odporcu vo veci samej bolo okresnému súdu doručené až 22.11.2013 (piatok).

Nemožno preto za porušenie požiadavky bezodkladnosti doručenia vyjadrenia (§ 114 ods. 2 veta
posledná O.s.p.) považovať taký postup súdu, ktorý vzhľadom na pomerne krátky časový interval
a nereálnosť (včasného) doručenia dotknutého vyjadrenia navrhovateľovi, ponechal oboznámenie
navrhovateľa s vyjadrením odporcu na samotné súdne pojednávanie. Navyše, ide o vyjadrenie, ktoré
je totožné v stovkách obdobných vecí/konaní vedených medzi navrhovateľom a odporcom; a teda

navrhovateľovi „chronicky známe“.

Termín pojednávania v súdenej veci (na deň 25.11.2013 - pondelok) prvostupňový súd určil 30.9.2013 a
právnemu zástupcovi navrhovateľa bolo predvolanie doručené dňa 5.11.2013. Až 22.11.2013 (v piatok
o 16.03, t.j. po úradných hodinách), reálne teda v pondelok 25.11.2013 - t.j. v deň pojednávania -

bol konajúcemu súdu doručený elektronickým podaním návrh navrhovateľa „na zrušenie nariadeného
pojednávania z dôvodu objektívneho posúdenia porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu“.
Okresný súd správne vyhodnotil uplatnený dôvod odročenia ako nie dôležitý, čo zodpovedá nižšie
rozoberaným záverom o neopodstatnenosti tvrdení navrhovateľa o konaní „vylúčeného“ sudcu. V
prípade pojednávania bez prítomnosti účastníka za podmienok predpokladaných zákonom nemôže

dôjsť k odňatiu práva konať pred súdom (bližšie napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo
116/1993) a zároveň nie je porušená zásada kontradiktórnosti sporového konania.
Navrhovateľ žiadosť o odročenie pojednávania podal v krátkom časovom predstihu - z hľadiska
pracovných dní doslova v niekoľkohodinovom - pred jeho termínom, čím s poukazom (aj) na vzdialenosťjeho sídla, resp. sídla jeho právneho zástupcu od sídla konajúceho súdu (cca 230km) fakticky zmaril
efektívne využitie ustanovenia § 119 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Navyše, vzhľadom na to, že dotknuté podanie
neobsahuje náležitosti predpísané v ustanovení § 119 O.s.p. - nevymedzenie dňa, kedy sa o dôvode

(požadovaného odročenia pojednávania) navrhovateľ dozvedel - nepredstavuje ani kvalifikovaný základ
pre eventualitu odročenia pojednávania.

Zodpovedá doterajšiemu priebehu konania a stavu veci, že zákonný sudca (správne) postupoval
v intenciách záväzného rozhodnutia nadriadeného súdu o jeho nevylúčení. Odvolateľ v návrhu na

odročenie pojednávania a ani v posudzovanom odvolaní neuviedol žiadne iné/ďalšie okolnosti, ktoré
by mali zakladať jeho vylúčenie, než tie, ktoré už boli predmetom posúdenia nadriadeného súdu.
Zároveň dotknutý záver o nevylúčení rešpektuje aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR
(napr. uznesenia sp. zn. 3 Nc 14/2010 z 31.5.2010; 6 Cdo 201/2013 z 19.6.2013, či 2 Cdo 372/2013 z
27.11.2014) v otázkach posudzovania inštitútu sudcovskej nestrannosti.
Neopodstatnenými sú tvrdenia odvolateľa o nevykonaní dokazovania (vôbec), či osobitne o nevykonaní

dokazovania exekučným spisom (sp. zn. Okresného súdu Čadca 4Er/724/2011). Zo zápisnice o
pojednávaní je nepochybné, že dokazovanie bolo vykonané (aj) oboznámením podstatného obsahu
dotknutéhoexekučnéhospisu;ktorýdôkazvýslovnepožadovalnavrhovateľ.Inúskutočnosťniejemožné
vyvodiť ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

Okresný súd náležite zdôraznil, že podmienkou zodpovednosti štátu za škodu pri výkone verejnej
moci je kumulatívne naplnenie všetkých zákonom vymedzených predpokladov. Pokiaľ nebol splnený
už prvý predpoklad (nesprávny úradný postup), správne zamietol návrh na doplnenie dokazovania
ohľadne výšky škody. Zároveň zodpovedajúco judikatúre Ústavného súdu SR (ako orgánu prioritne
posudzujúceho otázku prieťahov v konaní pred všeobecnými súdmi) okresný súd konštatoval, že nie

každé nedodržanie zákonnej lehoty predstavuje automaticky neopodstatnený prieťah v konaní (napr.
I.ÚS16/02).
Z obsahu exekučného spisu Okresného súdu Čadca sp. zn. 4Er/724/2011, ktorého ako „esenciálneho
dôkazu“ sa dovoláva i navrhovateľ, je zrejmé, že postup exekučného súdu pri vydávaní poverenia
na vykonanie exekúcie nebol zaťažený zbytočnými prieťahmi. Exekučným titulom bol rozhodcovský

rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci, v ktorých konaniach nielen v zmysle vnútroštátnej právnej
úpravy, ale predovšetkým v zmysle komunitárneho práva a súvisiaceho pozitívneho záväzku Slovenskej
republiky je nevyhnutné vykonať prísnejšie a komplexnejšie posúdenie splnenia predpokladov pre
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. S uvedeným je spojená i relatívne väčšia časová náročnosť
činnosti exekučného súdu.

V nemalej miere tendenčne vyznieva vyjadrenie odvolateľa, že je nutné samostatne sa vysporiadať
nielen s tým, či v prípade postupu exekučného súdu nešlo o zbytočné prieťahy, ale tiež s tým, či sa
nejedná o nerozhodnutie v zákonnej lehote alebo o neodôvodnenú nečinnosť. Z konkrétností súdenej
veci je zrejmé, že konajúce súdy vyhodnocovali namietaný postup exekučného súdu komplexne, teda

zahŕňajúc všetky dotknuté pojmy. Navyše, pojmy nerozhodnutie v zákonnej lehote, či neodôvodnená
nečinnosť sú z obsahového hľadiska súčasťou všeobecnejšieho pojmu prieťahy v konaní.

Neobstojí ani zásadná (vecná) námietka odvolateľa, že 15 dňová lehota sa vzťahuje aj na negatívne
rozhodnutie, t.j. na zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia. Opačný výklad prezentovaný okresným

súdom plne korešponduje tak s textom právnej normy - § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ako aj s
ustálenou judikatúrou (bližšie napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 520/2012).
Okresný súd síce v odôvodnení cituje (aj) ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v aktuálnom
znení,alezamietajúcerozhodnutienajehoaplikáciinezaložil.Nadväzne odvolaciedôvodynavrhovateľa
je nutné kvalifikovať ako neopodstatnené, pričom neboli zistené ani nedostatky v postupe okresného

súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 212 ods. 3 O.s.p.), preto napadnutý
rozsudok v meritórnej časti potvrdil ako vecne správny.

Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním bezprostredne nenapadnutý, ale od rozhodnutia
vo veci samej závislý, výrok o trovách prvostupňového konania. Okresný súd náležite aplikoval zásadu

úspechu v spore i návrhový charakter rozhodovania o náhrade trov.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal.
Odvolateľ - navrhovateľ nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 v spojenís § 224 ods. 1 O.s.p. nemá právo na náhradu jeho trov. Naproti tomu odporca si náhradu trov aktuálneho
odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.