Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Fedor Benka
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/449/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2208204622
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2208204622.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie
Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci navrhovateľa: Mesto Šamorín, Hlavná 37, Šamorín,
proti odporcovi: ARFER, s. r. o., so sídlom Vranovská 6, Bratislava, IČO: 31 334 440, zastúpený JUDr.
Petrom Bilkovičom, advokátom, Strojnícka 8, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 25. mája 2014, č.k.
9C/74/2008-641, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa určil, že vlastníkom nehnuteľnosti vedenej na LV
č. XXXX v k. ú. C. ako parc. č. 2356/2 zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 1.584 m2, parc. č. 2356/5
zastavanáplochaanádvorievovýmere563m2aparc.č.2356/8zastavanáplochaanádvorievovýmere
419 m2 je navrhovateľ. O trovách konania súd rozhodol tak, že odporcovi uložil zaplatiť navrhovateľovi
sumu náhradu trov konania vo výške 198,50 eur titulom zaplatených súdnych poplatkov za návrh a
odvolanie do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej súd napadnutým rozsudkom odporcovi uložil
zaplatiť na účet súdu 332 eur z titulu priznanej odmeny znalcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 80 písm. c) O.s.p., ust. § 29 ods. 2 a 3 zákona č.
156/1975 Zb., § 108 ods. 1 a 2 zákona č. 50/1976 Zb., ako aj ust. § 131 ods. 2, § 134 ods. 1, 2, 3 a 4, §
135 a § 486 Občianskeho zákonníka, keď z vykonaného dokazovania mal jednoznačne preukázané, že
sporná parc. č. 1328/ bola vytvorená z nasledovných pozemkovoknižných parciel, a to: parc. č. 1331/5
odobratím výmery 1.572 m2. Uvedená parcela bola vedená v PK vl. č. 1258, ktorej vlastníkmi sú J.
K. a S. K., rod. D. v 1/2-ici, ďalej z pozemkovej parc. č. 1331/4 vedenej v PK vl. č. 1642 s odobratím
výmery 1.572 m2 a vlastníkmi boli: K. H., rod. D., S. D. a U. D., rod. D., každý v inom pomere. V časti
PK parc. č. 1328 vedenej v PK vl. č. 1408 s odčlenenou výmerou 1.331 m2: vlastníčkou uvedenou
bola K. H., rod. D. v pomere 1/1. V časti PK parc. č. 1327 s odčlenenou výmerou 1.134 m2, v časti
PK parc. č. 1391 s odčlenenou výmerou 375 m2, PK parc. č. 1325/1 s odčlenenou výmerou 121 m2
a PK parc. č. 1326, z ktorej sa odobrala výmera 61 m2, takto spolu vznikla nová parc. č. 1328/2 v
celkovej výmere 5.859 m2 ako roľa. Ďalej súd mal preukázané, že z tejto parcely č. 1328/2 došlo v
rokoch 1981-1985 k prečíslovaniu parciel z dôvodu vyhotovenia katastrálnych máp a vznikla z nej parc.
č. 2356 a č. 2357 a následne v r. 1991 pôvodná parc. č. 2356 vo výmere 4.514 m2 bola rozdelená
ďalšími geometrickými plánmi na novovytvorené parcely, a to č. 2356/1 až 9. Ďalej súd mal preukázané,
že odporca s pôvodnými vlastníkmi parciel č. 1331/5, 1331/4 a 1328 uzatvoril dňa 12.10.1998 kúpnu
zmluvu,ktorábolavloženádokatastranehnuteľnostípodč.V4729/98anadobudolknimvlastníctvopodparcelnými číslami: 2356/2, 2356/5 a 2356/8, ktoré boli zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. C.. V priebehu
pojednávania právny zástupca odporcu vzniesol námietku vydržania. Uviedol, že odporca nadobudol
sporné nehnuteľnosti v dobrej viere od pôvodných vlastníkov, ktorí nadobudli vlastníctvo od svojich
právnych predchodcov. Ohľadne parc. č. 1331/5 vo výmere 9.099 m2 nadobudol predávajúci MUDr. J. D.
spornúnehnuteľnosťposvojomotcoviJ.D.,zomr.XX.XX.XXXXpodľauzneseniavydanéhovdedičskom
konaní pod č. D 1130/1994, Dnot 32/1995 zo dňa 31.07.1995. Teda dňom jeho úmrtia XX.XX.XXXX.
Ďalšie predávajúce, K. Q., rod. H., K. H., rod. D., neb. K. H., rod. D. a neb. U. D., rod. D., taktiež nadobudli
sporné nehnuteľnosti: PK parc. č. 1328 a 1331/4 od právnych predchodcov na základe dedičstva alebo
darovaním. Toto bolo aj preukázané, a to notárskou zápisnicou č. N 33/82, Nz 33/82 zo dňa 08.02.1982,
ako aj so spisom č.k. D 856/92. Po preštudovaní dedičských spisov D1130/1994 a D856/1992. Súd
mal preukázané, že sa prejednal o dedičstve po J. D.. Uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda
č. D1130/1994, Dnot 32/1995 zo dňa 31.07.1995 bolo vyhotovené na podklade predloženého „výmeru
o prídele do vlastníctva č. 47/361-680/1949“. Podľa tohto uznesenia sa dedičia stali vlastníkmi celej
výmery pozemkovo knižnej parcely č. 1331/5, hoci časť tejto parc. v roku 1979 bola prepísaná do
vlastníctva MsNV Šamorín, tzn., že nemohla byť už predmetom dedičského konania po neb. J. D.,
ktorý zomrel XX.XX.XXXX (čl. 275 v spise). Taktiež nemohlo byť predmetom darovania podľa zápisnice
o darovaní v roku 1982 PK parcely č. 1328 a č. 133/4 v roku 1982 sporné nehnuteľnosti sa nemohli
predediť, nakoľko poručitelia darcovia už neboli vlastníkmi darovaných nehnuteľností. Treba zdôrazniť,
žededičskérozhodnutielendeklaruje(potvrdzuje)nadobudnutiededičstvapoporučiteľovi,apretomôže
byť preskúmané súdom.
Podľa judikátu R30/1993: „ rozhodnutie štátneho notárstva o tom, ktoré veci a práva prešli z majetku
poručiteľa na ktorého dediča, má iba deklaratórnu povahu, ktorým sa iba deklaruje, že dedičia nadobudli
dedičstvo smrťou poručiteľa“, poukazujúc súd na skutočnosť, že dediča ani obdarovaná nemohli sporné
nehnuteľnosti predať na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12.10.1998, nakoľko „nikto nemôže na iného
previesť viac práv ako sám má“. Dedič ani obdarovaná v čase predaja sporných nehnuteľností neboli ich
vlastníkmi, teda nemohli ani previesť vlastnícke právo na odporcu. Navrhovateľ nadobudol vlastnícke
právo k sporným nehnuteľnostiam podľa hospodárskej zmluvy zo dňa 30.04.1991 a to po likvidácii
majetku ONV Dunajská Streda s poukazom, že podkladom na nadobudnutie vlastníctva k sporným
nehnuteľnostiam bolo vyvlastnenie pozemkov už v roku 1979 prostredníctvom Stavoinvesty Bratislava
do vlastníctva Československého štátu - ONV Dunajská Streda, konkrétne pozemkovoknižná parc. č.
1331/5 bola v roku 1979 vykúpená, časť „ a“, ktoré sú v časti totožné s časťami 1, 2 a 2356/5, z
pozemkovej knižnej parc. č. 1331/4 bola v roku 1979 vykúpená časť „b“ od K. H., rod. D. a spol. totožná
s časťami 3 a 4 a z pozemkovej parc. č. 1328 bola v roku 1979 vykúpená časť „c“ od K. H., rod D. a spol.
Teda predávajúci podľa kúpnej zmluvy zo dňa 12.10.1998 pod č. V4729/98 predali časť parciel, ktoré
už boli vykúpené pre Československý štát - ONV v Dunajskej Strede v roku 1979 a založili LV č. XXXX
pre parc. č. 2356/2 a 2356/5 a 2356/8 pre odporcu, jedná sa o duplicitný predaj. Súd mal za preukázané,
že parc. č. 2356/2 o výmere 1.584 m2 pôvodne vznikla z parc. č. 1331/4, 1328 a roľa vykúpená kúpnou
zmluvou zo dňa 29.08.1979 od predávajúcich K. H., rod D., S. D., rod D., U. D. Československým
štátom zastúpeným Okresným národným výborom v Dunajskej Strede za kúpnu cenu v zmysle odhadu
za 961,20 Kčs. Parc. č. 2356/5 vo výmere 563 m2 pôvodne parc č. 1331/5 bola Okresným národným
výborom, finančným odborom „rozhodnutím č. fin.4/3525/79 vydaného dňa 27.09.1979, právoplatné
dňa 01.10.1979 sa stala vlastníctvom Československého štátu po J. K. a S. K., rodenej D. v zmysle
článku 5 ods. 3 Československého maďarského Protokolu zo dňa 03.02.1964 Parc. č. 2356/8 o výmere
419 m2 pôvodne z parc. č. 1327, 1326 sa stala na základe hospodárskej zmluvy zo dňa 24.10.1979
o prevode správy národného majetku podľa § 12 ods. 3 vyhlášky č. 156/75 Zb. medzi ONV OPLVH
Dunajská Streda a ONV Dunajská Streda bola skonfiškovaná podľa nariadenia vlády SNR č. 104/45 Zb.
od bývalej vlastníčky O. J., rod Z. za účelom zabezpečenia staveniska výstavby kotolne. Z rozsiahleho
dokazovania súd má jednoznačne preukázané, že predávajúci MUDr. J. D., K. Q., K. H. zapísaná D.
ako predávajúci a kupujúci ARFER, spol. s .r.o. ako odporca dňa 12.10.1998 uzatvorili neplatnú kúpnu
zmluvu, ktorá je duplicitná, nakoľko predávajúci nemohli predať to, čo nevlastnili. Súd mal preukázaný
naliehavý právny záujem navrhovateľa už samotným LV č. XXXX pre kat. územie C., z ktorého je zrejmé,
že navrhovateľ má naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, pretože v katastri nehnuteľností
je zapísaný ako vlastník odporca. Súd neuznal vznesenú námietku vydržania zo strany odporcu,
nakoľko nie je preukázaná dobromyseľnosť, ani vydržacia doba. Odporcovi vydržacia lehota neuplynula,
pretože sporné nehnuteľnosti kupoval 12.10.1998 a táto žaloba bola podaná dňa 10.04.2008, teda
pred uplynutím 10 ročnej vydržacej doby. Taktiež nie je preukázané, že právny predchodcovia odporcu
riadne užívali sporné nehnuteľnosti ako vlastné v minulosti, prípadne súčasnosti. Je pravdou, že K. Q.
žiadala listom nájomné od navrhovateľa za užívanie týchto nehnuteľností, teda ich reálne neužívala.Vznesená námietky vydržania zo strany odporcu nespĺňa zákonom dané kritériá. O náhrade trov
konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. jednak zaviazal odporcu na úhradu, trov konania, ktoré
spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku za podaný návrh aj odvolania spolu vo výške 198,50 eur,
trovách znaleckého dokazovania vo výške 332 eur, ktoré v zmysle uznesenia č.k. 9C/74/2008-282 zo
dňa 03.08.2009 boli uhradené zo štátnych finančných prostriedkov. Preto odporca bol zaviazaný na
zaplatenie tejto sumy na účet tunajšieho súdu. Výška súdneho poplatku bola vypočítaná podľa položky
1 písm. b) súdneho sadzobníka v zmysle zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a v neskoršom
platnom v znení.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý navrhol napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že
postupom súdu bola odňatá možnosť účastníkov a predovšetkým odporcu konať pred súdom a mal
za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné. Namietol, že prvostupňový súd vo
veci rozhodol, pričom nebral do úvahy znenie § 99 ods. 1 O.s.p., pričom obaja účastníci súdneho
sporu zhodne prejavili ochotu vec ukončiť s mierom, o ktorý sa má konajúci súd v ktoromkoľvek
štádiu prejednávanej veci pokúsiť. Súd prvého stupňa na pojednávaní dňa 20.05.2014 konštatoval,
že odporcovi - konateľovi spoločnosti nemožno doručiť zásielku, pričom adresa na doručovanie bola
oznámená a súčasne sa tento zdržiaval aj na svojej súkromnej adrese O. XXXX/XX, C.. Ďalej
konajúci súd konštatoval, že navrhovateľ má riadne vykázané doručenie, pričom poukazujúc na podanie
právneho zástupcu odporcu, právny zástupca navrhovateľa Mgr. Peter Németh pri osobnom rokovaní
požiadal, aby o odročenie požiadal právny zástupca odporcu, nakoľko on žiadne predvolanie ani
nedostal. Niet pochýb, že odporca sa prostredníctvom právneho zástupcu riadne a v súlade so zákonom
ospravedlnil na termín pojednávania dňa 20.05.2014 a z právne relevantných dôvodov požiadal o
odročenie pojednávania a poskytnutia ďalšej lehoty a konajúci súd prvého stupňa túto skutočnosť
žiadnym relevantným spôsobom nevyhodnotil. Predmetom žiadosti o odročenie pojednávania zo dňa
16.05.2014 za účelom prejednania konečného a dohodnutého mimosúdneho vyriešenia veci medzi
účastníkmi konania za súhlasu navrhovateľa s takýmto postupom, pričom súd napriek tomu, že mal
vedomosť o tomto riešení veci, toto neakceptoval a žiadnym spôsobom procesné otázky neriešil,
respektíve ani ich relevantne nezdôvodnil. Namietol, že prvostupňový súd nevykonal žiadne navrhnuté
dôkazy procesnými stranami, nakoľko navrhovateľ žiadal o výsluch znalca Ing. Bindera k znaleckému
posudku a odporca žiadal o opätovný výsluch právnych predchodcov - vlastníkov nehnuteľnosti k
predloženým dôkazom zo strany navrhovateľa podaním z 29.04.2013.
K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu jeho
vecnej správnosti potvrdiť.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala v čas
oprávnenáosoba-účastníkkonania(§201a§204ods.1O.s.p.)protirozhodnutiu,protiktorémujetento
opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
odporcu nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.
Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 9C/74/2008 je určenie vlastníckeho
práva navrhovateľa k v návrhu označeným nehnuteľnostiam.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým bolo návrhu vyhovené, odporcovi bolo uložené zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania a
odporcovi bolo tiež uložené zaplatiť súdu náhradu trov štátu.
Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa nezistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre
vyhlásenie rozsudku (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a napadnutý rozsudok
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Ďalej odvolateľ
odvolanie odôvodnil tým, že postupom súdu prvého stupňa bola účastníkom odňatá možnosť konať pred
súdom.Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil,
pričom postupom súdu nedošlo k odňatiu možnosti konať účastníkom pred súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým sa znemožní účastníkovi konania
realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva (napr. právo zúčastniť
sa na pojednávaní, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.). Odňatie možnosti konať pred súdom je
relevantné vtedy, ak išlo o postup nesprávny (uvažované z hľadiska zachovania postupu súdu určeného
zákonom alebo ďalšími všeobecnými záväznými právnymi predpismi) a ak sa postup súdu prejavil v
priebehu konania, a tiež pri rozhodovaní.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že postupom súdu prvého stupňa nedošlo k odňatiu možnosti žalobcov konať pred súdom.
Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku
všetkým vykonávaným dôkazom. Občiansky súdny poriadok upravujúci postup súdu a účastníkov
v občianskom súdnom konaní ústavou zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní
zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak zákon neustanovuje inak, nariadiť na prejednanie veci samej
pojednávanie a predvolať naň účastníkov konania (§ 115 ods. 1 O.s.p.), a to tak, aby mali dostatok
času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať. Ak súd
nariadi pojednávanie, môže vec prejednať v neprítomnosti riadne predvolaného účastníka len vtedy,
ak účastník nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 O.s.p.).
Možnosťprejednaťvecvneprítomnostiúčastníka,resp.jehozástupcutrebaposudzovaťvždysohľadom
na všetky okolnosti daného prípadu, pričom treba mať na zreteli, že zúčastniť sa pojednávania v právnej
veci pred súdom je nezadateľným právom účastníka konania, a to v každom štádiu postupného procesu,
pokiaľ zákon neustanovuje inak, ak na tomto svojom práve účastník trvá. Zákon bližšie nešpecifikuje, čo
treba považovať za dôležitý dôvod, danosť ktorého bráni súdu prejednať vec v neprítomnosti účastníka.
Obsahom základného práva, zaručujúceho právo každého, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť k všetkým vykonávaným dôkazom,
nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek jeho žiadosti (prípadne žiadosti jeho advokáta) na odročenie
pojednávania.
Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 31.03.2014 bol právnemu zástupcovi
odporcu telefonicky oznámený termín pojednávania dňa 03.04.2014, pričom svoju neúčasť na tomto
termíne pojednávania právny zástupca odporcu ospravedlnil a poukázal na písomné vyjadrenie zo
dňa 28.03.2014, v ktorom súdu oznámil, že medzi účastníkmi prebiehajú mimosúdne rokovania a
je možnosť uzatvorenia súdneho zmieru. Z uvedeného dôvodu sa na pojednávanie dňa 03.04.2014
nedostavilžiadenzúčastníkov,pričompojednávanieboloodročenénatermín20.05.2014aúčastníciboli
vyzvaní, aby do 15-tich dní oznámili výsledok mimosúdneho rokovania. Predvolanie bolo navrhovateľovi
a právnemu zástupcovi odporcu doručené dňa 11.04.2014. Podaním doručeným súdu prvého dňa
16.05.2014 právny zástupca odporcu súdu oznámil, že v danej veci prebiehajú i naďalej mimosúdne
rokovania, bol vypracovaný geometrický plán na reálne rozdelenie nehnuteľnosti, avšak doposiaľ
nedospeli k zhode ohľadom na nehnuteľnostiach tam vybudovaného komína. Vzhľadom na to požiadal o
odročenie pojednávania vytýčeného na deň 20.05.2014 a poskytnutie ďalšej lehoty. Súd prvého stupňa
na pojednávaní dňa 20.05.2014 vec v neprítomnosti účastníkov a ich zástupcov prejednal a vo veci
vyhlásil rozsudok.
Podľa názoru odvolacieho súdu postupom súdu prvého stupňa nedošlo k odňatiu možnosti účastníkov
konať pred súdom, nakoľko týmto bol daný dostatočne dlhý čas na uzatvorenie mimosúdnej dohody,
keď konanie vo veci začalo ešte dňa 10.04.2008, vo veci bol veľký počet pojednávaní, bolo vykonané
rozsiahle dokazovanie, vrátane znaleckého dokazovania, pričom skutočnosti ohľadne prebiehajúcich
mimosúdnych rokovaniach boli súdu oznámené výlučne zo strany právneho zástupcu odporcu a
navrhovateľ v tomto zostal nečinný. S prihliadnutím na to, pokiaľ súd prvého stupňa vec na nariadenom
odvolacom pojednávaní prejednal a rozhodol aj napriek neprítomnosti účastníkov (navrhovateľa aprávneho zástupcu odporcu), ktorí mali riadne vykázané doručenie predvolania, pričom navrhovateľ
svoju neúčasť neospravedlnil žiadnym spôsobom a právny zástupca odporcu len poukázal na
prebiehajúce mimosúdne rokovania, nedošlo podľa názoru odvolacieho súdu k odňatiu možnosti konať
pred súdom, nakoľko práve ďalším odročovaním pojednávania bez vyjadrenia zhodnej vôle oboch
účastníkov konania by došlo k porušeniu ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov.
Odvolací súd poukazuje na závery uvedené v jeho uznesení zo dňa 30. mája 2012, č.k.
24Co/27/2011-531, v ktorom sa vyjadril k právnemu posúdeniu predmetnej veci, pričom prvostupňový
súd sa v ďalšom konaní dôsledne riadne riadil týmito právnymi závermi súdu prvého stupňa a vo
veci vecne správne rozhodol. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami
a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku a v
podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Súd prvého stupňa sa vyporiadal so všetkými podstatnými námietkami odporcu a vzhľadom na to,
že tento ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné
prihliadnuť, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.
1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil, keď prvostupňový súdu správne podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
rozhodol i o náhrade trov konania, vo veci úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania
titulom zaplatených súdnych poplatkov, ako aj správne rozhodol o náhrade trov štátu podľa § 148
ods. 1 O.s.p. a vo veci neúspešnému odporcovi uložil zaplatiť trovy štátu spočívajúce vo vyplatenom
znalečnom.
Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
pretože tento návrh na ich priznanie nepodal (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.