Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15Co/37/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813210693
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8813210693.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členiek senátu

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, právne zastúpený:
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 810 11 Bratislava, P.O.BOX
41, proti žalovanému: F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX/XX, XXX XX B. O. Z., za účasti
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Občianske združenie OZ právna pomoc spotrebiteľom,
Sofijská 13, 040 13 Košice, IČO: 42 247268, právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklušom,
advokátom, so sídlom v Košiciach, Stará Baštova 2 a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného:

Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, občianske združenie, Bratislava, Šafárikovo nám. 7, IČO 43 362
962, právne zastúpeného JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom, so sídlom Dobrovičova 13, 811 09
Bratislava, o zaplatenie 287,40 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Vranov nad Topľou č.k. 7C/12/2013-43 zo dňa 5.3.2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi Všeobecná ochrana práv
spotrebiteľov nepriznáva.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi OZ právna pomoc spotrebiteľom na účet
jeho zástupcu JUDr. Ladislava Mikluša trovy odvolacieho konania vo výške 62,56 eur do 3 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol
a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 26.11.2009 zmluvu o
revolvingovom úvere č. 83000225534 predmetom, ktorej bolo poskytnutie revolvingu s tým, že v zmluve
bola uvedená čiastka revolvingu 465,58 Eur a v oznámení o schválení veriteľa bola stanovená výška
úveru vo výške 697,07 Eur, ktorý mal žalovaný uhradiť v 24 mesačných splátkach po 47,90 Eur. Podľa
predloženej karty klienta súd zistil, že v skutočnosti bol prečerpaný revolving vo výške 615,58 Eur a

žalovaný uhradil 862,20 Eur. Z uvedenej karty klienta je jasný prehľad stanovených splátok vo výške
47,90 Eur a prehľad vykonaných úhrad zo strany žalovaného.Žalovaný si túto svoju povinnosť neplnil, preto žalobca zosplatnil celý úver a vyzval ho na zaplatenie
dlžnej sumy.

Ďalej zistil, že podľa Úverových podmienok sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými

ustanoveniami Obchodného zákonníka, ide však o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom
obsah zmluvy, ako aj Úverových podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť
akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka.

S poukazom na ust. § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 3, 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,

§ 25 ods. 1,2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 2 písm. a), § 3 ods. 1,2 zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa, § 261 ods. 3 písm. d), § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods. 2, § 504, § 506 zákona
č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka súd prvého stupňa uzavrel, že spornú zmluvu je potrebné

považovať za spotrebiteľskú zmluvu a je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Z predloženej karty klienta vyplýva, že z predmetnej úverovej zmluvy žalovaný vyčerpal úverový rámec
vo výške 615,58 Eur a zároveň uhradil sumu 862,20 Eur. Všetky žalovaným vykonané úhrady započítal
na úhradu istiny v zmysle citovaného ust. § 566, ods. 2 Občianskeho zákonníka. Teda na istine žalobcovi
nedlží žiadnu sumu. Prevyšujúca suma 246,62 Eur započítal na úroky s odôvodnením, že v zmluve o

úvere bola dohodnutá úroková sadzba 62,76 % pokiaľ ide o revolving a pokiaľ ide o úver vo výške 68,82
% na dobu 24 mesiacov, pričom úroková miera podobného úveru v bankách v tom čase (november 2009
pre spotrebiteľský úver od 1 do 5 rokov) činila 12,71 % ročne. Z toho je zrejmé, že dohodnutý ročný
úrok z úveru medzi účastníkmi v danom prípade bol vyšší ako bola priemerná úroková miera z úverov
poskytovaných v tomto období bankami.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

Vzhľadom na vyššie prvostupňový súd považoval dohodu o výške úrokov nad 12,61% ročne za

absolútne neplatnú. Žalobca mal nárok na úroky z úveru za obdobie 24 mesiacov vo výške 156,48 Eur
(12,71 % zo sumy 615,58 Eur za 2 roky). Žalovaný na úroky však už zaplatil sumu 246,62 Eur, preto v
časti úrokov z úveru je žaloba taktiež nedôvodná.

Keďže žalovaný na úver uhradil žalobcovi istinu ako aj úroky, prvostupňový súd žalobu žalobcu zamietol
ako nedôvodnú.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Vytýkal súdu prvého
stupňa, že otázku odplaty neposúdil podľa príslušnej právnej normy a v dôsledku toho nie sú správnej
jeho skutkové, ani právne závery. Otázky odplaty za úver poskytnutý na základe spotrebiteľskej zmluvy
boli v čase uzavretia zmluvného vzťahu medzi účastníkmi výslovne upravené v ust.§ 53 ods. 6

Občianskeho zákonníka. Zákonom upravené obmedzenie maximálnej výšky odplaty za spotrebiteľské
úvery zároveň znamená stanovenie takej hranice, do ktorej odplata za úver je primeraná. Maximálna
výška odplaty za spotrebiteľské úvery vo výške 1500 eur a so splatnosťou v období medzi 1-5 rokmi,
ktorá bola platná pre zmluvy v období od 16.8.2009 do 15. novembra 2009 bola 77,76 %. Výška odplaty
za úver bola nižšia ako je maximálne povolená odplata podľa zákona č. 258/2001 Z.z.. Nezákonnosť

rozsudku dokumentuje aj neskôr zavedená právna úprava, ktorá hovorí o odplate obvyklej na finančnomtrhu, a nie iba u bánk. Súdu neprislúcha určiť najvyššiu prípustnú odplatu. S poukazom na uvedené
skutočnosti žalobca má za to, že skutkový stav bol súdom zistený nedostatočne, ktorý bol následne
nesprávneajprávneposúdený,apretožalobcanavrhuje,abyodvolacísúdzmenilrozsudoksúduprvého

stupňa, žalobe vyhovel. Alternatívne navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové
konanie a rozhodnutie.

V priebehu odvolacieho konania podaním zo dňa 14. 05. 2014 vedľajší účastník na strane žalovaného
Občianske združenie OZ právna pomoc spotrebiteľom ohlásil vstup do konania na strane žalovaného.
Následne sa podaním zo dňa 23.9.2014 vyjadril k odvolaniu žalobcu s tým, že číselné hodnoty uvedené

žalobcom pri RPMN úvere sú odlišné ako číselné hodnoty, ktoré uviedol žalovaný v návrhu na uzavretie
revolvingovejzmluvy,keďpriRPMNuviedol68,82%.Poskytnutýúverjezuvedenéhodôvodubezúročný
a bez poplatkov. S poukazom na uvedené žiadal odvolanie žalobcu ako nedôvodné zamietnuť.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa bez zopakovania, či doplňovania dokazovania
vykonaného súdom prvého stupňa. Preto tak urobil bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 213
ods. 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli

súdu zodpovedajúco ust. § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p.. Pri preskúmavaní odvolaním napadnutého
rozhodnutia bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený
preskúmavaťrozsudokzinýchdôvodov,nežktorébolivýslovneuvedenévpodanomodvolaní.Výnimkou
by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1,
3 O.s.p.). Odvolací súd pred verejným vyhlásením rozsudku oboznámil účastníkov konania s možným

iným právnym posúdením veci podľa § 213 ods. 2 O.s.p. výzvou zo dňa 16.10.2014 s tým, že vyzval
účastníkov konania na vyjadrenie k možnej aplikácii vo výzve uvedených ustanovení (§ 4 ods. 1,2,3,5
zákona o spotrebiteľských úveroch ). Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania,
ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu je neopodstatnené.

Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa ust. § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch mluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere

musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo

najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch Pri nesplnení podmienok podľa odseku

2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.Podľa ustanovenia § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ
požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že účastníci konania uzavreli dňa 26.11.2009 zmluvu o

revolvingovom úvere, ktorou žalobca, aj keď sa v zmluve zaviazal poskytnúť žalovanému úver v
dohodnutej výške 697,07 Eur, z karty klienta vyplýva, že žalovanému vyplatil len sumu 615,58 Eur.
Podľa zmluvy mesačná splátka úveru predstavovala 47,90 Eur v počte splátok 24. Celková cena úveru
tak vzhľadom na uvedené dosahovala rozsah 1.149,60 Eur (47,90 Eur x 24 splátok), čím náklady
spotrebiteľa v súvislosti s reálne poskytnutým úverom v sume 615,58 Eur tak predstavovali 534,02 Eur

(1.149,60 Eur - 615,58 Eur). Ročná úroková sadzba úveru bola v tejto zmluve určená rozsahom 68,82
% a RPMN za úver 63,04 %. Ako vyplýva z karty klienta, žalovaný zaplatil titulom poskytnutého úveru
celkom 862,20 Eur (č. l. 7 spisu).

Odvolací súd v súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu predovšetkým zdôrazňuje tú skutočnosť, že
úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých
mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané

úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a
predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly,
pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka).

Z obsahu zmluvy o úvere, jej údajov o schválenom revolvingovom úvere odvolací súd zistil, že v nej

uvedený údaj o RPMN za úver vo výške 63,04 % nekorešponduje s údajmi v zmluve o úvere (výškou
splátky, počtom splátok, zmluvnou odmenou za poskytnutie revolvingu, úrokovou sadzbou úveru), resp.
zákonným výpočtom (výške úveru, celkovej výške nákladov na poskytnutý úver, výška mesačnej splátky,
počet pravidelných mesačných splátok) (viď rovnice na výpočet RPMN - prílohy k zákonu č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb.

o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov)

Uvedenie nesprávneho údaju RPMN má za následok postup podľa ustanovenia § 4 ods.3 in fine zákona
o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy.

V danom prípade zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi účastníkmi obsahuje
nezodpovedajúce údaje o výške RPMN.

Odvolací súd má za to, že dôsledkom nesprávneho uvedenia RPMN, je nutné v zmysle ustanovenia § 4
ZSÚ v čase uzavretia zmluvy považovať predmetný spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.

Žalobca uviedol žalovaného do omylu tým, že údaj o schválenom revolvingovom úvere RPMN vyjadril
označením 63,04 %, čo nekorešponduje so zákonným výpočtom a s údajmi uvedenými v zmluve (údajmi
v zmluve o výške úveru, celkovej výške nákladov na poskytnutý úver, výškou mesačnej splátky, počte

pravidelným mesačných splátok. Judikatúra takéto praktiky spája s omylom v podstatnej veci (porov.
rozsudok NS SR 1Sžo 106/2007) ,,Uvedením nepravdivého údaju o výške ročnej percentuálnej miere
nákladov (RPMN), došlo k uvedeniu nepravdivého údaju o úrovni nákupných podmienok týkajúcich sa
leasingových zmlúv a tým aj ku klamaniu spotrebiteľa“.

Používanie tejto praktiky je nekalou obchodnou praktikou (porov. rozsudok súdneho dvora C_453/10

Pereničová/S.O.S. Financ) ,,Obchodnú praktiku, o akú ide vo veci samej, ktorá spočíva v uvedení nižšej
než skutočnej ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o úvere, treba kvalifikovať ako „klamlivú“ v
zmyslečlánku6ods.1smerniceEurópskehoparlamentuaRady2005/29/ESz11.mája2005onekalých
obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa
smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/

ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodnýchpraktikách“), pokiaľ zapríčiňuje alebo je spôsobilá zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie
o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby overil, či to tak je
vo veci samej. Konštatovanie nekalosti takej obchodnej praktiky predstavuje jeden z prvkov, na ktorých

príslušný súd môže podľa článku 4 ods. 1 smernice 93/13 založiť svoje posúdenie nekalosti zmluvných
podmienok týkajúcich sa nákladov na úver poskytnutý spotrebiteľovi. Také konštatovanie však nemá
priamy vplyv na posúdenie platnosti uzavretej zmluvy o úvere podľa článku 6 ods. 1 smernice 93/13.

Uvedenie nesprávneho údaju RPMN je klamaním spotrebiteľa a niet dôvodu priznávať takejto praktike
miernejšie dôsledky ako tie ktoré predpokladá zákon pri neuvedení RPMN v ustanovení § 4 ods.3 in

fine ZSÚ. Odvolací súd v zmysle uvedeného má za to, že žalobcovi patrila len istina úveru bez úrokov
a poplatkov, preto vrátením poskytnutých prostriedkov žalobcovi žalovaným došlo k úhrade dlhu.

Nároky uplatňované žalobcom nad rámec poskytnutého úveru nebolo možné vzhľadom na vyššie
uvedené zákonné ustanovenie § 4 ZSÚ priznať, preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa,
ktorým nárok žalobcu zamietol, v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správne.

Vychádzajúc z vyššie uvedených argumentov odvolací súd nepovažoval odvolanie žalobcu za dôvodné,

preto potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutých výrokoch ako vecne správny
postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Vodvolacomkonanížalobcaúspešnýnebol.Vedľajšíúčastníkvystupujúcivkonanínastraneúspešného
žalovaného má právo na náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia. Trovy

konania priznal odvolací súd vedľajšiemu účastníkovi vo výške 62,56 Eur, a to za dva úkony právnej
služby á 23,24 Eur (prevzatie a príprava právneho zastúpenia + vyjadrenie k odvolaniu žalobcu) a 2
režijné paušály á 8,04 eur

Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril, a tak mu žiadne trovy v priebehu odvolacieho konania
nevznikli. Písomným podaním zo dňa 27.5.2014 Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ

oznámilo vstup do tohto konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Zároveň uviedlo, že ak do
konania ku dňu 27.5.2014 vstúpil už iný vedľajší účastník na strane odporcu, netrvá na vstupe do tohto
konania a z tohto konania vystupuje. Až následne podaním zo dňa 2.9.2014 vstúpil do konania vedľajší
účastník Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov. Odvolací súd žalovanému z dôvodu, že mu nevznikli
žiadne trovy odvolacieho konania a vedľajšiemu účastníkovi - Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov,

ktorý neúčelne vstúpil do konania v čase, keď už na strane žalovaného - spotrebiteľa vystupoval vedľajší
účastník (Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ), náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.