Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoP/90/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114201234
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5114201234.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci navrhovateľa:
A. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, P. P., právne zastúpený JUDr. Janou Ftorkovou, advokátkou
so sídlom V. S. XXXX/XA, Y., proti odporkyni: O. I., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, Y., právne
zastúpená JUDr. Máriou Mihálikovou, advokátkou so sídlom G. K. X/XX, Y., za účasti mal. detí I.: I.,
nar. XX.XX.XXXX a W., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina,
ako kolíznym opatrovníkom, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým
deťom na čas po rozvode, na odvolanie matky (odporkyne) proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k.

15P/12/2014-79 zo dňa 12. septembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bola určená povinnosť otca platiť výživné na čas po
rozvode na maloletú I. sumou 150 Eur mesačne a maloletého W. sumou 100 Eur mesačne p o t v r
d z u j e .

V ostatných výrokoch ostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozviedol manželstvo účastníkov. Maloleté deti zveril na čas
po rozvode do osobnej starostlivosti matke (odporkyne) s tým, že táto ich bude v bežných veciach
zastupovať a spravovať ich majetok. Otcovi (navrhovateľovi) určil povinnosť platiť výživné a to na

maloletú I. sumou 150 Eur mesačne a maloletého W. sumou 100 Eur mesačne, s účinnosťou od
právoplatnosti napadnutého rozsudku vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Medzi
rodičmi schválil rodičovskú dohodu o úprave styku otca s maloletými deťmi.

Vychádzal zo zistenia, že medzi matkou a otcom ako partnermi, došlo k vážnemu narušeniu vzájomných
vzťahov a ich manželstvo si už neplní spoločenský účel, preto ho rozviedol. Medzi rodičmi maloletých
nebola sporná otázka týkajúca sa zverenia maloletých detí do starostlivosti matky, ako aj úprava styku
otca s maloletými deťmi. Spornou zostal rozsah vyživovacej povinnosti otca. V tejto súvislosti okresný
súd vychádzal zo zistenia, že maloletá I. je žiačkou 2. ročníka základnej školy, jej výdavky predstavuje

úhrada stravného, príspevky do triedneho fondu, výdavky v súvislosti s mimoškolskými aktivitami -
tanečným, výtvarným , záchranárskym . U maloletého W. , vzhľadom na jeho vek, vznikajú výdavky
najmä v súvislosti so zakupovaním mlieka Nutrilon, dojčenskej výživy a plienok. Matka je na rodičovskej
dovolenke a v roku 2014 poberala rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur mesačne a prídavky na
deti v celkovej výške 46,20 Eur mesačne. Otec je podnikateľ, jeho príjem zisťoval z potvrdení Daňovéhoúradu Žilina. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti otca okresný súd zdôraznil, že tento mohol zvážiť
nevyhnutnosť a dôvodnosť výdavkov zahrnutých v daňovom priznaní tak, aby ich výšku znížil a dosiahol
vyšší zisk. Pri skúmaní jeho schopností a možností platiť výživné nevychádzal len zo základu dane, ale

prihliadol aj na skutočnosť, že otec sám navrhoval najskôr výživné vo výške 300 Eur na obe maloleté
deti a potom vo výške 150 Eur na maloletú I. a 100 Eur na maloletého W., takže je zrejmé, že disponuje
finančnými prostriedkami tak, aby mohol platiť navrhované výživné. Ďalej prihliadal nato, že otec mal
úspory z účtov, ktoré zrušil, pričom na jednom bola suma 13.000 Eur a na druhom suma 8.000 Eur.

O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 144 ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žiadnemu z

účastníkov právo na ich náhradu nepriznal.

Proti tomuto rozsudku do výroku o povinnosti otca platiť výživné podala odvolanie matka, ktorým sa
domáhala jeho zmeny tak, že otcovi bude uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej I. sumou
200 Eur mesačne a maloletého W. sumou 150 Eur mesačne. Namietala, že rozsah doteraz určeného
výživného súdom je nepostačujúci. Pri rozhodovaní neprihliadol na jej zvýšené náklady, ktoré má v
súvislosti s bývaním a na ktoré poukazovala v konaní pred okresným súdom. V byte už nebýva so

svojimi rodičmi, nakoľko jej matka pre stareckú demenciu bola umiestnená do domova dôchodcov a celý
dôchodok sa míňa na poplatky za domov a jej osobné potreby , jej otec sa tiež musel odsťahovať do
garsónky pre duševnú paranoickú poruchu, aby neohrozoval maloleté deti. Ďalej poukázala na to, že súd
napadnutým rozsudkom určil menšie výživné, ako bolo určené na návrh otca v predbežnom opatrení.
Príjem otca je nadštandardný a výdavky, ktoré sú uplatňované v daňovom priznaní sú nadhodnotené.

Matkanepovažovalazapravdepodobné,žeročnebymohlibyťvýdavkyvovýške23.105,30Eurohľadom
ubytovania a pohonných hmôt. Okrem toho otec je vlastníkom nehnuteľností, úspor a hnuteľných vecí
väčšej hodnoty.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol uložiť mu povinnosť prispievať na výživu
maloletej I. sumou 200 Eur mesačne a maloletého W. sumou 150 Eur mesačne.

Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.
Poukázal na svoju finančnú situáciu, ktorá sa v roku 2014 zmenila, došlo k poklesu záujmu o práce,
ktoré v rámci svojho podnikania vykonával a preto príjem z podnikateľskej činnosti mal minimálny. Ďalej
poukázal na skutočnosť, že matka pri odchode zo spoločnej domácnosti vybrala zo spoločného účtu
dňa 07.01.2014 finančné prostriedky v sume 16.085,23 Eur, ktoré rovnako môže použiť na plnenie si

vyživovacej povinnosti voči deťom.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom v ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.) rozsudok
okresného súdu v napadnutom výroku o vyživovacej povinnosti otca ako vecne správny potvrdil podľa
ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p..

Odvolací súd sa v zásadných a rozhodujúcich zisteniach a záveroch stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, a preto sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov rozsudku
okresného súdu a na zdôraznenie vecnej správnosti len doplnil/zopakoval niektoré podstatné
skutočnosti/argumenty. Zároveň v tomto smere prihliadol na konkrétne námietky odvolateľky - matky.

Okresný súd náležite vymedzil rozhodujúce okolnosti pre ustálenie stavu veci a dôsledne prihliadol

na všetky ním zistené skutočnosti, ktoré následne správne právne posúdil. Obsah odvolania matky
korešponduje s obsahom jej vyjadrenia k výživnému a k úprave styku zo dňa 25.06.2014, ktoré predložila
prvostupňovému súdu. Ako vyplynulo z odôvodnenia napadnutého rozsudku, okresný súd sa s týmito
tvrdeniami dôsledne vyporiadal. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov závisí od odôvodnených potrieb
dieťaťa a od schopností a možností povinného rodiča. Výživné zahŕňa sumu potrebnú na výživu vo

vlastnom zmysle tohto slova, ďalej sumu na uspokojovanie hmotných potrieb (šatstvo, obuv, úhrada
za užívanie bytu a podobne), tak aj prostriedky na ďalšie potreby dôležité pre úspešný vývoj dieťaťa(záľuby,vzdelanieapodobne).Odôvodnenépotrebydieťaťavšakrovnakomajúsvojekonkrétnehranice,
ktoré sú dané zásadne spotrebným charakterom výživného. Krajský súd vychádzajúc z tohto charakteru
výživného dospel k záveru, že rozsah vyživovacej povinnosti tak, ako bol určený v napadnutom

rozhodnutí, tomuto charakteru výživného zodpovedá. Vzhľadom na zistenia okresného súdu týkajúce
sa odôvodnených potrieb maloletých detí, považuje túto výšku za primeranú. Okresný súd dôsledne
prihliadal na zistené majetkové pomery oboch rodičov pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti a jeho
záver považuje krajský súd za správny.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p.. Konanie vo veci úpravy vyživovacej povinnosti rodičov na čas po rozvode je konaním vo veci

starostlivosti súdu o maloleté deti, ktoré môže začať aj bez návrhu podľa § 81 ods. 1 O.s.p. a v tom
prípade žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.