Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/458/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612218656
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6612218656.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Sninskej v právnej veci
navrhovateľa MED-ART, spol. s r. o., Hornočermánska 4, 949 01 Nitra, IČO:34 113 924, zastúpeného
advokátom Mgr. Petrom Mesárošom so sídlom Novozámocká 214, 949 05 Nitra proti odporcovi
Medihrad, s. r. o, Kpt. Nálepku 159, 984 01 Lučenec, IČO:43 866 255, zastúpenému advokátska
kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s. r. o. so sídlom Bajkalská 13, 821 02 Bratislava, IČO:36 860 662, o
zaplatenie 58.919,23 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec
č. k. 14Cb/102/2012-261 zo dňa 28. mája 2014 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 14Cb/102/2012-261 zo dňa 28. mája 2014 potvrdzuje.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 656,94 eur na účet
právneho zástupcu navrhovateľa.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 58.919,23 eur s
príslušenstvom, trovy konania vo výške 3.535,--eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 4.509,42 eur
k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom domáhal od odporcu zaplatenia sumy 58.919,23
eur s úrokom z omeškania na tom skutkovom základe, že na základe objednaného a dodaného tovaru
do prevádzky odporcu - lekáreň Medihrad so sídlom Kpt. Nálepku 159, Lučenec v období od 23. 6.

2011 do 23. 11. 2011 vystavil odporcovi faktúry a spolu s dodaným tovarom ich doručil odporcovi.
Prevzatie tovaru odporca potvrdil pečiatkou a podpisom na príslušných faktúrach, ktoré sú zároveň aj
dodacími listami. Odporca žiadal návrh zamietnuť s poukazom na tú skutočnosť, že k prevzatiu tovaru
zo strany odporcu nikdy nedošlo, pričom z priložených faktúr sa zdá byť pravdepodobné, že uvedený
tovar prevzala zamestnankyňa odporcu R.. J. O., ktorá však na uvedené konanie, t. j. na objednávanie
ako aj na preberanie tovaru v mene odporcu nemala žiadne oprávnenie.

Okresný súd uviedol, že v intenciách právneho názoru vysloveného v zrušujúcom uznesení Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41Cob/307/2013 zo dňa 20. 3. 2014, kde súd vyslovil právny názor vo

vzťahu k uplatnenému právu navrhovateľa na zaplatenie ceny dodaného tovaru titulom bezdôvodného
obohatenia v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka, súd opätovne vypočul svedkyňu J. O. na podrobné
okolnosti uzatvárania zmluvy, zaužívanú obchodnú prax ako aj okolnosti prevzatia tovaru. Z výpovede
svedkyne R.. J. O. okresný súd potom s poukazom na ust. § 409 a nasl. Obchodného zákonníkaako aj na ust. § 15 a § 16 Obchodného zákonníka dospel k záveru, že svedkyňa R.. J. O. v období
od 23. 6. 2011 do 8. 11. 2011 pracovala u odporcu ako vedúca lekárne. Pre zabezpečenie chodu
prevádzky preto svedkyňa pri prevádzkovaní podniku v obchodnom styku odporcu bola oprávnená

konať v mene podnikateľa právne úkony, ku ktorým pri výkone takejto činnosti obvykle dochádza.
Nepochybne takýmito úkonmi je aj objednávanie tovaru a jeho preberanie. Na predmetné úkony preto
svedkyňa J. O. nepotrebovala osobitné splnomocnenie. Pokiaľ teda svedkyňa tovar objednávala za ceny
požadované navrhovateľom, takéto jej konanie zaviazalo odporcu pri vykonávaní jeho podnikateľskej
činnosti. Rovnako je tomu aj pri preberaní tovaru, či už vedúcou lekárne alebo pracovníčkou lekárne -

laborantkou. Z predložených listinných dôkazov, na ktoré poukázal odporca, t. j. Zmluvy o dodávke liekov
nevyplynulo, že by v predchádzajúcom období počas účinnosti tejto zmluvy bola medzi navrhovateľom
a odporcom iná prax pri preberaní zásielok tovaru, a teda, že navrhovateľ by bol informovaný o tom,
že vedúca lekárne nie je oprávnená tovar preberať.

Okresný súd ďalej uviedol, že kúpna zmluva v zmysle § 409 a nasl. Obchodného zákonníka môže
byť uzatvorená aj ústne, k čomu podľa názoru súdu došlo na základe telefonickej objednávky vedúcej

lekárne svedkyne J. O. tak, ako to bolo pri chode lekárne obvyklé. Svedkyňa potvrdila, že za celé
obdobie, počas ktorého pôsobila v lekárni vo funkcii vedúcej lekárne, objednávky sa realizovali
telefonicky, a to nielen od navrhovateľa, ale aj od tretích subjektov. Okresný súd poukázal na zoznam
faktúr predložených navrhovateľom, z ktorého vyplýva, že navrhovateľ odporcovi dodal tovar v celkovej
hodnote 585.158,22 eur, pričom neuhradená zostala len suma 58.919,23 eur. Ak teda svedkyňa

potvrdila, že objednávala od navrhovateľa tovar telefonicky a ten následne približne 90 % dodávok od
navrhovateľa uhradil, potom je nelogické tvrdenie odporcu, že po ukončení kúpnej zmluvy č. 39/2010
uzatvorenej do 31. 12. 2010 dochádzalo medzi navrhovateľom a odporcom k dodávaniu tovaru na
základe inej ako ústne uzatvorenej kúpnej zmluvy. Svedkyňa potvrdila telefonické objednávanie tovaru,
ktorýbolnásledneprevzatývlekárnipoverenýmizamestnancami, pretonemohlodôjsťkbezdôvodnému

obohateniu v zmysle § 451 Obč. zákonníka, pretože sa jedná o plnenie z ústne uzatvorenej kúpnej
zmluvy, nie o plnenie bez právneho titulu. Podľa názoru okresného súdu je v rozpore s akýmikoľvek
pravidlami formálnej logiky, ak by navrhovateľ dodal konkrétne označený tovar, ktorý odporca aj prevzal
bez toho, že by k objednaniu takéhoto tovaru nedošlo. Naviac, keď odporca v zastúpení vedúcej
lekárne tento tovar prevzal, pretože ho potreboval. Navrhovateľ dodával tovar na základe platne

uzatvorenej zmluvy, pretože konanie, a to telefonická objednávka vedúcej lekárne, odporcu zaväzovala
rovnako ako ho zaviazalo aj následné prevzatie tovaru v prevádzke. K otázke určenia kúpnej ceny súd
poukázal na zaužívanú prax medzi navrhovateľom a odporcom, kedy poverený zamestnanec odporcu
objednávku realizoval na základe vlastných autonómnych rozhodnutí, pričom v čase takejto objednávky
mu cenníková cena nebola známa. Napriek tejto skutočnosti tovar objednal, teda išlo o uzatvorenie

kúpnej zmluvy zo strany odporcu prejavením vôle uzatvoriť zmluvu bez vopred určenej kúpnej ceny. Ako
svedkyňa potvrdila rozdiely medzi kúpnymi cenami jednotlivých dodávateľov boli minimálne. Následne
zo zaužívanej praxe medzi účastníkmi konania vyplýva, najmä vzhľadom na skutočnosť, že v 90 %
predchádzajúcich prípadov takto odporca postupoval, vystavená faktúra navrhovateľa bola uhradená
aj napriek tomu, že cena v cenníku nebola dojednaná, jednalo sa o ceny, ktoré odporca akceptoval.

Súd tiež poukázal na skutočnosť, že predložené faktúry navrhovateľa slúžia zároveň ako dodací list o
prevzatí tovaru. Z faktúry je zrejmé aký tovar a v akej cene bol doručený a tým, že zo strany vedúcej
lekárnetentotovarbolprevzatý,bolaakceptovanáajcenatovaruurčenánavrhovateľom.Vinomprípade
by pri neakceptácii ceny muselo dôjsť zo strany vedúcej lekárne k vráteniu tovaru, čo sa však ani
v jednom prípade nestalo. Z uvedených dôvodov súd po doplnení dokazovania výsluchom svedkyne

navrhovateľovi právo priznal. Keďže bol odporca v omeškaní s povinnosťou zaplatiť peňažný dlh, súd
mu priznal aj právo na uplatnený úrok z omeškania. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1
O. s. p. a priznal navrhovateľovi, ktorý bol v konaní úspešný trovy konania pozostávajúce zo zaplateného
súdneho poplatku vo výške 3.535,--eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 4.509,42 eur.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý uviedol, že okresný súd

konal v rozpore so svojou povinnosťou riadiť sa právnym názorom odvolacieho súdu vyplývajúcej
z ust. § 226 O. s. p. podľa názoru odvolacieho súdu len v prípade, ak by dospel k záveru, že
navrhovateľov nárok vznikol na základe iného titulu, t. j. iného ako navrhovateľom tvrdeného zmluvného
vzťahu, nakoľko odvolací súd má za to, že tento nebol daný, uložil povinnosť zisťovať cenu dodaného
tovaru vo výške obvyklej v čase dodávania predmetných liekov. Týmto iným titulom mal vychádzajúc

z príkladu výslovne vymedzeného krajským súdom byť napríklad nárok na vydanie bezdôvodnéhoobohatenia. Názory krajského súdu mal rešpektovať aj okresný súd, avšak ako vyplýva z odôvodnenia
predmetného rozhodnutia, tieto okresným súdom v žiadnom smere zohľadnené neboli. Súd sa svojvoľne
aj v novom rozsudku opätovne pridržiaval doterajších záverov, vôbec nezohľadňujúc krajským súdom

vytknuté skutočnosti. Okresný súd sa nevysporiadal so skutočnosťami rozhodujúcimi v tejto veci,
a to, že navrhovateľovi sa nepodarilo dokázať ďalšiu existenciu ústnej zmluvy po zániku zmluvy
písomnej a s tým súvisiacu oprávnenosť ním žiadanej pohľadávky. Súd sa uspokojil s vyjadrením
opätovne vypočutej svedkyne p. O., pričom sa bez uvedenia dôvodov potvrdzujúcich pravdivosť a
opodstatnenosť tvrdení uvedených svedkyňou s jej tvrdeniami stotožnil a tieto bez akéhokoľvek

zhodnotenia ďalších okolností prípadu vzájomnej súvislosti považoval za smerodajné. V ďalšom konaní
pritom nepochybne nedošlo k takým novým zisteniam, ktoré by opodstatňovali odklon od názoru
vyjadreného krajským súdom a takéto nerešpektovanie predmetného uznesenia odvolacieho súdu
ospravedlňovali. Podľa názoru odporcu rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci a skutkový stav veci bol zistený nedostatočne a nesprávne. Odporca trvá na skutočnosti, že
zo strany navrhovateľa nedošlo k preukázaniu dodania tovaru a rovnako súd nevykonal všetky ním

navrhnutédôkazyaznovasauspokojillensopätovnýmvypočutímsvedkyneO.,ktorejnedôveryhodnosť
už bola odporcom viackrát namietaná. Zo strany súdu nedošlo k doplneniu dokazovania v rozsahu
požadovanom odporcom, konkrétne k vypočutiu svedkyne L. - laborantky odporcu, ako i vypočutí
účtovníčky odporcu, ktorých výpovede by nepochybne preukázali, že navrhovateľ odporcovi ním tvrdený
tovar nikdy nedodal. Odporca dal do popredia nevyhnutné náležitosti kúpnych zmlúv, ku ktorým patrí

aj určenie kúpnej ceny, prípadne musí byť daný aspoň spôsob jej určenia. Ako na viacerých miestach
potvrdila svedkyňa O., zo strany ktorej malo dochádzať k objednávaniu predmetného tovaru, z jej
strany k dojednaniu ceny nikdy nedošlo. Ak by súd trval na svojom zjavne nepodloženom závere,
že medzi účastníkmi konania v čase údajného dodávania tovarov zmluvný vzťah existoval, muselo
byť vzhľadom na uvedenú absenciu dojednania o cene v zmysle § 37 a 39 Obč. zákonníka ísť o

absolútne neplatné zmluvy. Navrhovateľom fakturované sumy podľa jeho tvrdenia za dodaný tovar sú
nepochybne výsledkom ľubovoľného určenia samotného navrhovateľa a nie sú výsledkom súhlasného
prejavu vôle účastníkov. Odporca tiež namietol nepreskúmateľnosť rozsudku, keď v ňom nie sú uvedené
dostatočné a relevantné dôvody, z ktorých by vymedzený záver okresného súdu vyplýval, Ak by aj
súd uvažoval o existencii ústnej zmluvy medzi navrhovateľom a odporcom, do dnešného dňa bližšie

nešpecifikoval kedy mala byť presne táto zmluva uzatvorená a kedy mohlo dôjsť k ukončeniu takto
založeného právneho vzťahu. Takýto záver súdu nepochybne nemožno považovať za preskúmateľný,
jasný a zrozumiteľný a nie je ho možné považovať za preskúmateľný výsledok logického myšlienkového
procesu. Odporca ďalej uviedol, že mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom , pretože
výsluch svedkyne sa konal na pojednávaní uskutočnenom dňa 28. 5. 2014 o 9.30 h. Na uvedenom

pojednávaní však z objektívnych príčin uvedených v návrhu na odročenie pojednávania zo dňa 19.
5. 2014 nemohol byť právny zástupca odporcu prítomný. Napriek skutočnosti, že o týchto dôvodoch
spočívajúcich v kolízii predmetného pojednávania so skôr vytýčeným termínom iného pojednávania
právny zástupca informoval súd v dostatočnom časovom predstihu, súd návrhu na odročenie s
poukazom na súdnu judikatúru nevyhovel. K takémuto záveru dospel súd napriek zjavnej relevantnosti

dôvodu, ktorá bola právnym zástupcom odporcu dostatočne preukázaná priloženou zápisnicou z
konania inej právnej veci, na ktorej došlo k skoršiemu vytýčeniu kolidujúceho termínu. Takýmto, podľa
názoru odporcu neodôvodneným nevyhovením relevantného návrhu na odročenie pojednávania bola
odporcovi odňatá možnosť konať pred súdom. Na predmetnom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo v
neprítomnosti právneho zástupcu odporcu došlo k vykonaniu opätovného výsluchu odporkyne, ktorý je

nutné považovať za zásadný procesný úkon súdu, pretože predovšetkým vyjadreniami svedkyne súd
odôvodňuje svoj záver o existencii ústne uzatvorenej kúpnej zmluvy medzi účastníkmi tohto konania. V
dôsledku takéhoto postupu súdu sa odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu nemal možnosť
vyjadriť k skutočnostiam opísaných svedkyňou a taktiež svedkyni položiť ďalšie podstatné otázky.
Svojimi tvrdeniami svedkyňa viacnásobne potvrdila tvrdenie odporcu, že jednotlivé dodávky tovaru

boli uskutočňované bez dohody o cene, ktorú ako nevyhnutnú zložku kúpnej ceny vyžaduje Obchodný
zákonník. Navrhol, aby na základe uvedených skutočností odvolací súd napadnutý rozsudok okresného
súdu v celom rozsahu zrušil a návrh zamietol ako nedôvodný. Zároveň si uplatnil náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške podľa počtu úkonov právnej služby do právoplatného skončenia vo veci samej.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že s rozsudkom okresného súdu sa v plnom

rozsahu stotožňuje. Navrhovateľ nadmieru všetkých pochybností jednoznačne preukázal, že tovar bol
z jeho strany dodaný do prevádzky odporcu. Uvedenú skutočnosť jednoznačne potvrdila aj vypočutásvedkyňa J. O.. Preto tvrdenie odporcu považuje za účelové a zavádzajúce, nakoľko sa nezakladá na
pravde. Odporca tvrdí, že dodaný tovar sa údajne nikdy nenachádzal na sklade odporcu a ani nebol
vedený v účtovnej evidencii. Za týmto účelom navrhol vypočuť účtovníčku odporcu. K tejto skutočnosti

navrhovateľ uvádza, že akákoľvek výpoveď účtovníčky odporcu by nepreukázala, či predmetný tovar
bol skutočne dodaný alebo nie, nakoľko je vôľou odporcu, či predmetný tovar zaeviduje do účtovníctva
alebo nie. To znamená, že tovar bol riadne dodaný, ale odporca sa mohol rozhodnúť ho nezaúčtovať,
a preto by v účtovnej evidencii ani nefiguroval, a to napriek jeho skutočnému dodaniu. Argumentáciu
odporcu považuje za účelovú a tendenčnú s cieľom vyhnúť sa svojej povinnosti plniť za riadne dodaný

tovar. Opätovne poukázal na ust. § 16 Obch. zák. s tým, že má za to, že navrhovateľ splnil všetky svoje
zákonom stanovené povinnosti pri dodávke tovaru a tovar bol riadne dodaný aj prebratý odporcom v
jeho prevádzke. Medzi účastníkmi sporu bolo úplne obvyklé a bežné, že predmetný tovar preberala
nielen R.. O., ale aj laborantka pani L., o čom svedčia podpisy na faktúrach. Ďalej uviedol, že ust. § 409
a nasl. nevyžaduje ako podmienku uzatvorenia kúpnej zmluvy písomnú formu. K uzatvoreniu kúpnej
zmluvy môže preto dôjsť aj ústnou formou, k čomu došlo aj medzi účastníkmi sporu, nakoľko došlo k

telefonickej objednávke (ako bolo obvyklé a bežné medzi účastníkmi) zo strany odporcu a navrhovateľ
na základe takejto telefonickej objednávky plnil a riadne dodal odporcom objednaný tovar. Dohoda o
kúpnej cene existovala medzi účastníkmi, nakoľko odporca objednával predmetný tovar na základe
cenníkanavrhovateľa,vktorombolijednoznačneuvedenécenyobjednávanéhotovaru. Vtejtosúvislosti
poukázal na cenové opatrenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktoré určuje maximálne

ceny liekov. Navrhovateľ ani jeho pracovník, ktorý odovzdával tovar nemal odkiaľ vedieť, či osoba, ktorá
preberala predmetný tovar nie je oprávnená tento tovar v rámci vnútroorganizačnej štruktúry prevziať.
Poukázal ďalej na skutočnosť, že v zmysle účelovej a tendenčnej argumentácie odporcu v rámci tohto
konania, ani samotný odporca nemá vyjasnenú skutočnosť, kto údajne bol alebo nebol oprávnený
dodávaný tovar preberať. Naviac je namieste otázka, prečo odporca tovar prevzatý pani L. nevrátil

navrhovateľovi, pokiaľ pani L. nebola údajne oprávnená na preberanie tovaru. Nemôže byť na ťarchu a
škodu navrhovateľa nekonanie odporcu v rámci stanovenia pracovných náplní a povinností odporcových
vlastných zamestnancov a určenia vnútroorganizačnej štruktúry. Naviac je potrebné poukázať na
skutočnosť, že odvolací súd mal jednoznačne preukázané, že k dodaniu tovaru zo strany navrhovateľa
došlo a rovnako došlo aj k prevzatiu dodaného tovaru odporcom, a to v súlade s ust. § 15 a 16 Obch.

zákonníka. Ďalej spochybnil tvrdenie odporcu, že okresný súd nerešpektoval právny názor odvolacieho
súdu, pretože samotný odvolací súd v zrušujúcom uznesení uviedol, že mal po preskúmaní veci za
preukázané, že navrhovateľ uvedenými dôkaznými prostriedkami osvedčil skutočnosť, že odporcovi
tovar dodal, tento ho prostredníctvom svojich pracovníčok prevzal a uvedené pracovníčky na to boli
oprávnené. Z uznesenia odvolacieho súdu je zrejmé, že okresný súd je povinný opakovane vykonať

dokazovanie za účelom preukázania, či nárok, ktorý si uplatňuje navrhovateľ je nárokom z dôvodu
nezaplatenej kúpnej ceny alebo z dôvodu vydania bezdôvodného obohatenia. V zmysle intenciách
uznesenia odvolacieho súdu aj okresný súd postupoval a vykonal dokazovanie opakovaným výsluchom
svedkyne O., ktorej výpoveď jednoznačne a nad všetky pochybnosti preukázala, že k uzatvoreniu
ústnych zmlúv medzi účastníkmi došlo a v rámci týchto ústnych zmlúv došlo aj k dohode o kúpnej

cene medzi účastníkmi. K prejaveným názorom odvolacieho súdu bola povinnosť vykonať dodatočné
dokazovaniezaúčelompreukázania,čidošlokuzatvoreniukúpnychzmlúvdohodouokúpnejcenealebo
nie. Práve tento právny názor odvolacieho súdu okresný súd v plnej miere rešpektoval a postupoval
práve v zmysle tohto právneho názoru. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu
potvrdil a priznal navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 656,94 eur za písomné vyjadrenie

k odvolaniu vo výške 539,41 eur 1 x režijný paušál vo výške 8,04 eur a 20 % DPH vo výške 109,49 eur.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal odvolanie v rozsahu podľa ust. § 212 ods.
1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie
odporcu nie je dôvodné.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 5. 11. 2012 domáhal

voči odporcovi zaplatenia sumy 58.919,23 eur s príslušenstvom titulom nezaplatenej ceny za dodaný
tovar. Účastníci konania uzatvorili kúpnu zmluvu č. 35/2010 dňa 1. 6. 2010, ktorá bola uzatvorená na
dobu určitú do 31. 12. 2010. Tovar, zaplatenia ktorého sa navrhovateľ predmetnou žalobou domáha
bol dodávaný odporcovi v období od 23. 6. 2011 do 23. 11. 2011.Podľaust.§409ods.1Obch.zák.kúpnouzmluvousapredávajúcizaväzujedodaťkupujúcemuhnuteľnú
vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto
veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa ust. § 409 ods. 2 Obch. zák. v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť
aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez
určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.

Podľa ust. § 448 ods. 2 Obchod. zák. ak cena nie je v zmluve dohodnutá a nie je určený ani spôsob jej
určenia a ak je zmluva platná s prihliadnutím na § 409 ods. 2, môže predávajúci požadovať zaplatenie
kúpnej ceny, za ktorú sa predával obvykle taký alebo porovnateľný tovar v čase uzavretia zmluvy za

zmluvných podmienok obdobných obsahu tejto zmluvy.

Odvolací súd v zrušujúcom uznesení č. k. 41 Cob 307/2013 zo dňa 20. marca 2014 mal preukázané,
že navrhovateľ dôkaznými prostriedkami osvedčil skutočnosť, že odporcovi tovar dodal, tento ho
prostredníctvom svojich pracovníčok prevzal a uvedené pracovníčky na to boli oprávnené v súlade s ust.
§ 15 a 16 Obch. zákonníka, pretože boli pri prevádzkovaní podniku oprávnené konať v mene podnikateľa

- odporcu.

Odporca v konaní nepreukázal, že by uvedené osoby svojim konaním prekročili rozsah poverenia podľa
§ 15 ods. 1 Obchodného zákonníka, preto ho konanie uvedených osôb zaväzuje. Nepreukázal ani
skutočnosť,žebynavrhovateľmalmaťvedomosťotom,žepracovníčkyodporcutovarpreberaťnemôžu,
hlavne keď aj v minulosti týmito osobami k preberaniu tovaru dochádzalo.

Odvolací súd dal v ďalšom konaní okresného súdu zisťovať cenu dodaného tovaru vo výške obvyklej v
čase dodávania predmetných liekov a na základe takto zistenej ceny o nároku navrhovateľa opätovne
rozhodnúť.

Okresný súd v ďalšom konaní opätovne vypočul svedkyňu O., ktorá potvrdila, že v otázke objednávania
tovaru mala viac-menej autonómiu, sama určovala aký tvar sa bude objednávať s tým, že mala od

odporcu inštrukciu, že nesmie prekročiť určitý dohodnutý strop v objednávaní tovaru, aby sa zbytočne
nenavyšovali zásoby. Potvrdila, že subjekty, od ktorých bolo objednávané, boli určené konateľom R.,
ktorý svedkyni povedal, od ktorých subjektov má objednávať viac tovaru, od ktorých menej. Potvrdila,
že zaužívanou praxou bolo, že sa realizovali objednávky telefonicky s tým, že pri objednávaní sa
neriadila cenníkom, pretože rozdiely medzi cenami jednotlivých dodávateľov boli minimálne. Potvrdila,

že tovar sa preberal v priestoroch lekárne a bol do účtovníctva odporcu zaúčtovaný. Svedkyňa lieky
objednávala z toho titulu, že mala licenciu farmaceuta, ktorú konatelia obchodnej spoločnosti odporcu
nemali a osoba bez licencie tak učiniť nemohla. K otázke ceny liekov svedkyňa uviedla,. že pri liekoch
existuje celoslovensky určený slovník, kde sa ceny liekov týmto spôsobom nehýbu a v súlade s
cenníkom sa nakupujú. Čo sa týka cien liekov, boli akceptované ceny, za ktoré poskytol tvar navrhovateľ.

Svedkyňa dohodu o cene nerealizovala. Po doplnení dokazovania opätovným výsluchom svedkyne
O. dospel okresný súd k záveru, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá ústna zmluva, k čomu
podľa názoru okresného súdu došlo na základe telefonickej objednávky vedúcej lekárne - svedkyne O.
tak ako to bolo pri chode lekárne obvyklé. Keďže svedkyňa potvrdila telefonické objednávanie tovaru,
ktorý bol následne prevzatý v lekárni poverenými zamestnancami, nemohlo podľa názoru okresného

súdu dôjsť k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 Obč. zákonníka, pretože sa jedná o plnenie z
ústne uzatvorenej kúpnej zmluvy, nie o plnenie bez právneho titulu. K otázke určenia kúpnej ceny súd
poukázal na zaužívanú prax medzi navrhovateľom a odporcom, kedy poverený zamestnanec odporcu
objednávku realizoval na základe vlastných autonómnych rozhodnutí, pričom v čase takejto objednávky
mu cenníková cena nebola známa.Pokiaľ ide o formu kúpnej zmluvy, platí zásada úplnej neformálnosti. Na platnosť kúpnej zmluvy sa
vyžaduje písomná forma iba v tých prípadoch, keď aspoň jedna strana pri rokovaní prejaví vôľu, aby
zmluva bola uzavretá v písomnej forme (§ 272), inak možno kúpnu zmluvu uzavrieť ústne, telefonicky,

konkludentne, keď prejavy vôle strán vyplývajú z ich správania, prípadne sčasti písomne, sčasti ústne,
resp. konkludentne. Aj Viedenský dohovor potvrdil zásadu neformálnosti medzi národných kúpnych
zmlúv, keď v čl. 11 ustanovuje: „Zmluva o kúpe sa nemusí uzavierať alebo preukazovať písomne a
nevyžadujú sa pri nej žiadne iné formálne náležitosti; možno ju preukazovať akýmkoľvek prostriedkami
vrátane svedkov“. Z uvedeného vyplýva, že kúpna zmluva vznikne už dohodou strán o podstatných

a nepodstatných náležitostiach. Odovzdanie tovaru a zaplatenie kúpnej ceny patrí už k jej splneniu.
Podstatnými náležitosťami kúpnej zmluvy sú určenie zmluvných strán, vymedzenie predmetu kúpy,
množstvo tovaru, záväzok predávajúceho dodať predmet kúpnej zmluvy (tovar) kupujúcemu a previesť
na neho vlastnícke právo k tomuto predmetu, záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu.

Odporca v odvolaní namietal jednak tú skutočnosť, že okresný súd sa neriadil právnym názorom
odvolacieho súdu v zmysle ust. § 226 O. s. p. a tiež, že medzi účastníkmi konania nedošlo k dohode o

cene, čo svedkyňa potvrdila s tým, že dohodu o cene nerealizovala.

Kúpna cena je podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy. Kúpna cena ako peňažná hodnota tovaru musí
byť vyjadrená v peniazoch. V kúpnej zmluve musí byť cena priamo určená určitou sumou peňazí alebo
musí byť určený spôsob dodatočného určenia kúpnej ceny, t. j. musí byť splnená požiadavka, že cenu
možno určiť. Kúpna cena sa určí dohodou účastníkov kúpnej zmluvy. Obchodný zákonníka pripúšťa

možnosť uzavrieť kúpnu zmluvu aj bez určenia kúpnej ceny, ak strany takúto vôľu prejavia. V tomto
prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu určenú podľa § 448 ods. 2 Obchod. zákonníka. V § 448
ods. 2 je ustanovené pravidlo určenia ceny pre prípad, keď sa strany výnimočne rozhodli uzavrieť kúpnu
zmluvu bez určenia ceny (§ 409 ods. 2 ). Kupujúci je povinný zaplatiť cenu, ktorá je pre daný druh
tovaru a pri obdobných podmienkach je obvyklá v čase uzavretia zmluvy.

Aj napriek záveru odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení, že bude okresný súd zisťovať cenu
dodaného tovaru vo výške obvyklej v čase dodávania predmetných liekov a na základe takto zistenej
ceny o nároku navrhovateľa opätovne rozhodne s tým, že v pôvodnom rozhodnutí uviedol, že ak
došlo k ukončeniu platnosti kúpnej zmluvy č. 35/2010, tak by v prípade odporcu došlo k bezdôvodnému
obohateniu podľa § 451 Obč. zákonníka, okresný súd po doplnení dokazovania podrobným výsluchom

svedkyne zistil, že k ústnemu uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo, s čím sa odvolací súd stotožnil.

Odvolací súd sa po preskúmaní veci nestotožnil s námietkami odporcu uvedenými v odvolaní, v tom
smere, že okresný súd sa neriadil právnym názorom odvolacieho súdu, pretože už odvolací súd v
zrušujúcom uznesení potvrdil, že tovar dodaný bol, odporca tovar prostredníctvom svojich pracovníčok
prevzal a odporcovi sa nepodarilo v priebehu celého konania preukázať, že by pracovníčky odporcu,

ktoré tovar prevzali, tento prebrať nemohli a tiež nepreukázal, že navrhovateľ mal vedomosť o tom, že
tieto konkrétne pracovníčky odporcu tovar preberať nemôžu. Ak okresný súd po doplnení dokazovania
výsluchom svedkyne O. dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená ústna kúpna
zmluva podľa ust. § 409 a nasl. Obchod. zákonníka má odvolací súd preukázané, že okresný súd
po doplnení dokazovania dospel k správnemu právnemu záveru, nakoľko ako už bolo vyššie uvedené

môže byť kúpna zmluva uzatvorená aj telefonicky - ústne, keď z dodatočného výsluchu svedkyne
vyplynulo,žebolozaužívanoupraxou,žesaobjednávkyrealizovalitelefonickystým,žetovarsapreberal
v priestoroch lekárne a bol do účtovníctva odporcu zaúčtovaný. Svedkyňa objednávala lieky z toho titulu,
že mala licenciu farmaceuta, ktorú konatelia obchodnej spoločnosti nemali. K cene liekov svedkyňa
uviedla, že pri liekoch existuje celoslovensky určený cenník, kde sa ceny liekov týmto spôsobom nehýbu

a v súlade s cenníkom sa nakupujú. Správne potom okresný súd uviedol, že pri otázke určenia kúpnej
ceny poukázal na zaužívanú prax medzi navrhovateľom a odporcom.

Ak aj odporca namieta, že medzi účastníkmi konania nedošlo k dohode o kúpnej cene, poukazuje
opätovne odvolací súd na ust. § 448 ods. 2 Obchod. zákonníka, a to hlavne z odkazom na zaužívanú
prax medzi navrhovateľom a odporcom, ako aj na to, že navrhovateľ dodal odporcovi tovar v nepomerne

vyššej hodnote ako je predmet žaloby, pričom odporca 90 % dodávok od navrhovateľa aj uhradil. Medzinavrhovateľom a odporcom prebiehali obchody - dodávanie liekov, t. j. jednalo sa o rovnaký druh tovaru
pri obdobných podmienkach, ako v prípadoch, keď odporca cenu za dodané lieky navrhovateľovi uhradil,
preto dospel odvolací súd k záveru, že odporca je povinný žalovanú sumu navrhovateľovi uhradiť ako

kúpnu cenu, ktorá je pre daný druh tovaru v obdobných podmienkach obvyklá v čase uzavretia zmluvy.
V neposlednom rade odvolací súd uvádza, že navrhovateľ predložil k svojmu návrhu jednotlivé faktúry,
ktoré boli potvrdené aj odporcom, t. j. je zrejmé, že tovar uvedený vo faktúre odporca prevzal čo bolo
aj v konaní preukázané a bol povinný za tento tovar navrhovateľovi zaplatiť.

Čo sa týka návrhov odporcu na výsluch ďalších svedkov, ktoré súd neakceptoval, odvolací súd

poukazuje na svoje rozhodnutie, ktorým pôvodne rozsudok okresného súdu zrušil a v ktorom ozrejmil,
prečo nie je dôvod na výsluch týchto svedkýň.

Odporca v odvolaní zároveň namietal, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom z toho dôvodu,
že okresný súd neakceptoval žiadosť právneho zástupcu odporcu o odročenie pojednávania a na
tomto pojednávaní bola vypočutá svedkyňa O., ktorej nemal možnosť odporca klásť otázky, keďže sa
uvedeného pojednávania nemohol pre kolíziu s iným pojednávaním zúčastniť.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že okresný súd vytýčil pojednávanie na deň 28. 5. 2014 o 9.30
h, na ktoré predvolal aj svedkyňu R.. J. O.. Právnemu zástupcovi odporcu bolo predvolanie na
pojednávanie doručené dňa 30. 4. 2014, pričom právny zástupca odporcu až podaním datovaným 19.
5. 2014, doručeným okresnému súdu dňa 28. 5. 2014 požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu
kolízie s iným, skôr vytýčeným pojednávaní, pričom odporca trvá na účasti právneho zástupcu odporcu

v tomto konaní, t. j. nesúhlasí s tým, aby ho zastupoval iný advokát. Zároveň uviedol, že ku kolízii došlo
so skôr vytýčeným pojednávaním (vytýčené bolo dňa 24. 3. 2014). Súčasťou návrhu na odročenie
pojednávania bola zápisnica o pojednávaní na Okresnom súde Bratislava II. č. k. 22 Cb 127/2013 z
24. 3. 2014, podľa ktorej zápisnice bolo pojednávanie odročené na termín 28. 5. 2014 o 8.05 h. Okresný
súd právnemu zástupcovi odporcu mailovým podaním dňa 26. 5. 2014 oznámil, že ním uvádzaný

dôvod pre odročenie pojednávania vytýčeného na deň 28. 5. 2014 o 9.30 h , a to kolízia pojednávaní v
zmysle ustálenej judikatúry a postupov súdov SR nie je vážnym dôvodom, pre ktorý by mal súd termín
pojednávania zrušiť, resp. odročiť na iný termín. Zároveň poukázal na skutočnosť, že vo veci bola na
pojednávanie predvolaná svedkyňa R.. J. O., ktorá upovedomenie o pojednávaní prevzala, a preto je
dôvodné predpokladať, že sa pojednávania zúčastní. S poukazom na zásadu hospodárnosti konania

súd uvádzaný dôvod pre odročenie pojednávania neakceptuje.

Podľa ust. § 119 ods. 2 O. s .p. účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť
dôvod na odročenie bez zbytočného odkladu potom, čo sa o ňom dozvedel, alebo od kedy sa o ňom
mohol dozvedieť alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Odvolací súd z
obsahu spisu zistil, že právnemu zástupcovi odporcu bolo predvolanie na pojednávanie, ktoré sa malo

konať dňa 28. 5. 2014 doručené už dňa 30. 4. 2014, návrh na odročenie pojednávania je datovaný až
dňa 19. 5. 2014, hoci o skutočnosti, že pojednávanie na okresnom súde Bratislava II. bolo odročené na
deň28.5.2014o8.05hmalprávnyzástupcaodporcuvedomosťužod24.3.2014,kedysapojednávanie
na Okresnom súde Bratislava konalo. Aj z uvedeného je zrejmé, že právny zástupca odporcu nekonal
bez zbytočného odkladu potom, ako sa o termíne pojednávania dozvedel. Ďalej mal odvolací súd z plnej

moci udelenej odporcom advokátskej kancelárii JUDr. Marián Kurhajec, s. r. o. Bratislava preukázané,
že splnomocniteľ - odporca súhlasí, aby si splnomocnenec ustanovil za seba zástupcu, a ak ich ustanoví
viac, súhlasí, aby každý z nich konal samostatne. Uvedenú plnú moc podpísal konateľ J.C.. Neobstojí
potom tvrdenie právneho zástupcu odporcu v návrhu na odročenie pojednávania z 19. 5. 2014 kde
uvádza, že odporca trvá na účasti právneho zástupcu a nesúhlasí s tým, aby ho zastupoval iný advokát,

keď sám konateľ odporcu J.C. v plnej moci udelil súhlas, aby si splnomocnenec ustanovil za seba
zástupcu. Zuvedenýchdôvodovdospelajodvolacísúdkzáveru,žedôvod-kolíziasinýmpojednávaním
nebol dôvodom na odročenie pojednávania konaného na Okresnom súde Lučenec.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust.§ 219 ods. 1 O. s.
p. ako vecne správny potvrdil.O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s §
224 ods. 1 O. s. p. a priznal navrhovateľovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný trovy odvolacieho
konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 656,94 eur, t. j. vyjadrenie k odvolaniu zo

dňa 28. 7. 2014 vo výške 539,41 eur, 1 x náhrada režijný paušál vo výške 8,04 eur a 20 % DPH vo výške
109,49 eur (vyhláška č. 655/2004 Z. z.).

Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.