Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/538/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6708204707
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6708204707.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Banská Bystrica, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity

Nagypálovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a Mgr. Dušana Ďuriana v právnej veci žalobcu DRU, a.
s., so sídlom Strážska cesta 8700/6, 960 01 Zvolen, IČO: 36 033 863, zastúpeného splnomocnenou
zástupkyňou JUDr. Annou Ledajovou, bytom Bratislava, Osuského 32, proti žalovanému L. M., nar. XX.
XX. XXXX, bytom F. N. XX, XXX XX K., zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Repášom, so sídlom
Advokátskej kancelárie na Trhovej č. 4, 960 01 Zvolen, v konaní o zaplatenie 4.441,25 € o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 6C/88/2008-333 z 23. 05. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v poradí druhým rozsudkom vyhovel v plnom rozsahu žalobe o náhradu škody z titulu
spoločnej hmotnej zodpovednosti žalovaného za schodok a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi 4.441,25 € do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania
vo výške 266,29 € a zaplatiť na účet Okresného súdu Zvolen 606,82 € titulom štátom preddavkovaných
trov.
Skutkový stav ustálil okresný súd tak, že žalovaný bol zamestnaný u žalobcu na základe pracovnej

zmluvy uzatvorenej dňa 02. 05. 2005, kedy bol pôvodne zaradený do funkcie skladového zamestnanca
oddelenia logistiky a od 15. 09. 2005 už pracoval vo funkcii vedúceho skladu logistiky. Žalovaný
a ďalší traja zamestnanci vykonávajúci prácu na sklade logistiky podpísali so žalobcom spoločnú
dohodu o hmotnej zodpovednosti. Z dôvodu ukončenia pracovného pomeru s jedným spoločne hmotne
zodpovedným zamestnancom R. M. bola vykonaná inventúra v sklade logistiky k 31. 03. 2006. Následne
v máji 2006 zostal práceneschopný aj žalovaný a ak žalobca mienil prijať do pracovného pomeru do
skladu logistiky nového zamestnanca, musel uskutočniť ďalšiu inventarizáciu, ktorá bola vykonaná v

dňoch 31. 05. 2006 až 02. 06. 2006. Pri tejto inventúre bol zistený schodok vo výške 6.202,85 €, ktoré
pôvodne požadoval žalobca uhradiť od troch spoločne hmotne zodpovedných pracovníkov U. N., C.
X. a žalovaného. Zodpovednosť za schodok uznal zamestnanec C. X. tým, že odpor proti platobnému
rozkazu Okresného súdu Zvolen, ktorým mu bolo uložené nahradiť žalobcovi škodu vo výške 1.481,25
€, nepodal. Ďalší radový zamestnanec skladu U. N. odmietol uhradiť sumu 1.491,77 €, ktorú mu žalobca
podľa pomeru priemerných zárobkov predpísal. Pôvodne požadoval žalobca od žalovaného nahradiť
schodok len vo výške 3.229,83 €, ale následne rozšíril žalobu o sumu, ktorú odmietol U. N. uhradiť a

podiel žalovaného na schodku ako vedúceho skladu logistiky navýšil na 4.441,25 € v súlade s § 189 ods.
2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Obrana žalovaného, že schodok na zverených hodnotách
vznikol celkom bez jeho zavinenia tým, že zamestnávateľ nevytvoril vhodné pracovné podmienky a že
tovar zo skladu logistiky odcudzili členovia strážnej služby považoval za účelové tvrdenia žalovanéhoprednášané v snahe vyhnúť sa zodpovednosti nahradiť žalobcovi škodu. Bolo povinnosťou žalovaného,
ak zistil, že mu pracovné podmienky neumožňujú chrániť zverený majetok, oznámiť túto skutočnosť
svojmu nadriadenému. V konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 4T 150/2008, v ktorom

boli odsúdení U. V. a D. M. za to, že v období od 01. 07. 2006 do 17. 07. 2006 odcudzili z expedičného
skladu žalobcu zásoby, nebolo zistené, že by sa títo odsúdení rovnakého konania dopustili aj v období
od 01. 04. 2006 do 31. 05. 2006, za ktoré bola vykonaná inventúra.
Správnosť vyčíslenia schodku a vykonania inventúry preveril okresný súd znaleckým dokazovaním.
Znalec potvrdil správnosť vyčíslenia schodku na 6.202,857 €. Na správnosť vykonanej inventúry nemala

vplyv skutočnosť, že sa jej žalovaný nezúčastnil. Takúto možnosť mu žalobca vytvoril, ale žalovaný ju
nevyužil.
O trovách konania rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s.
p.“) a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania spočívajúce vo výške zaplateného
súdneho poplatku z návrhu.
Okresný súd Zvolen zaplatil znalcovi za vyhotovený znalecký posudok 591,02 € a svedkovi R. M.

svedočné vo výške 15,80 €, ktoré neboli kryté preddavkom, podľa § 148 ods. 1 O. s. p. uložil súd
odporcovi, aby štátu tieto trovy nahradil, takéto rozhodnutie odôvodňoval výsledok konania.

Proti rozsudku okresného súdu sa žalovaný odvolal. Okresnému súdu vytýkal, že nesprávne vyhodnotil
zistený skutkový stav. Súd prvého stupňa si jednostranne osvojil tvrdenia žalobcu a svedkyne M. U.

a nesplnil pokyny odvolacieho súdu. Žalovaný naďalej popiera zodpovednosť za vzniknutý schodok.
Preukázal, že schodok vznikol celkom bez jeho zavinenia. Po odchode zamestnanca R. M. nastal stav,
že namiesto štyroch pracovníkov vykonávali prácu v sklade logistiky iba traja zamestnanci. Následne
žalovaný 12. 05. 2006 nastúpil na dlhodobú práceneschopnosť a v sklade zostali pracovať iba dvaja
zamestnanci U. N. a C. X.. Keďže išlo o dvojsmennú prevádzku v čase od 06.00 do 14.00 hod. a od

14.00 do 22.00 hod. je zrejmé, že žalobca musel zabezpečiť chod skladu v dvojsmennej prevádzke
minimálne výpomocou ďalšieho pracovníka. V konaní bolo preukázané, že svedkyňa L. D. nastúpila do
práce ako brigádnička už 23. 05. 2006. Tým, že bez vykonania inventarizácie žalobca prijal na miesto
zabezpečené dohodou o spoločnej hmotnej zodpovednosti iného pracovníka, porušil ustanovenie § 182
ods. 4 Zákonníka práce. V konaní bolo preukázané, že pracovné podmienky v sklade neumožňovali

pracovníkom skladu strážiť zverený majetok. Do skladu logistiky bol prístup zo strany výroby a taktiež
zo strany skladu MTZ a to aj napriek mechanickej zábrane, ktorú nainštalovali samy pracovníci skladu.
Zo skutočnosti, že aj po ukončení pracovného pomeru žalovaného u žalobcu naďalej dochádzalo v
sklade hotových výrobkov k neoprávnenej manipulácii s hotovými výrobkami, je možné dospieť k záveru,
že manipulácia pracovníka SBS v sklade hotových výrobkov prebiehala vzhľadom na nezabezpečený

priestor aj v dobe už od 01. 04. 2006. Žalobca do skladu hotových výrobkov nainštaloval kamerový
zabezpečovací systém až od začiatku júla 2006.
Žalovaný znovu namieta, že postup zamestnávateľa, ktorý vykonal inventúru napriek neprítomnosti
žiadneho z hmotne zodpovedných zamestnancov, nebol správny.
Okresný súd napriek pokynu krajského súdu sa vôbec nevenoval podielu náhrady schodku

pripadajúcehonažalovaného.NavýšenienáhradyschodkuužalovanéhopoodmietnutízamestnancaU.
N. uhradiťnanehopripadajúcipodielschodkujevrozporesustanoveniamiZákonníkapráce.Nesprávny
je záver okresného súdu, že dôvodnosť žaloby nepriamo preukazuje správanie sa pracovníka skladu
C. X., ktorý sa proti povinnosti nahradiť žalobcovi škodu nebránil. Súd, ak neskúmal dôvody takéhoto
správania sa C. X., nemal dostatok podkladov na vyhodnotenie jeho správania sa. Okresný súd naproti

tomu vôbec neprihliadol na skutočnosť, že ďalší zamestnanec U. N. sa proti žalobe o náhradu škody
bránil.
Žalobca nevytvoril zamestnancom také pracovné podmienky, aby mohli riadne hospodáriť so zverenými
hodnotami. Zamestnávateľ nemôže byť súdom hodnotený ako starostlivý hospodár, keď sám porušoval
svoje interné smernice týkajúce sa počtu zamestnancov, ktorí mali v sklade hotových výrobkov pracovať.

Žalovaný a ostatní zamestnanci skladu ani nemali možnosť vynášať tovar zo skladu. Ochranu majetku
žalobcu zabezpečovali pracovníci strážnej služby počas 24 hodín. Ich náplňou práce bola aj kontrola
vecí,ktorézamestnancivnášajúnapracoviskoaleboodnášajúzpracoviska.Vobdobíod01.04.2006do
12. 05. 2006 pracovníci strážnej služby nezistili, že by hmotne zodpovední pracovníci vynášali tovar zo
skladu hotových výrobkov. Naopak, následne sa zistilo, že práve pracovník strážnej služby manipuloval

s hotovými výrobkami.
Navrhol odvolaciemu súdu zmeniť rozsudok okresného súdu a žalobu zamietnuť v celom rozsahu a
priznať právo na náhradu trov odvolacieho konania.Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril. Po rozhodnutí okresného súdu doručil žalobca
odvolaciemu súdu na vedomie výzvu na vysporiadanie adresovanú žalovanému, v ktorej žalobca
oznámil žalovanému, že je ochotný upustiť od vymáhania istiny, t. j. škody vo výške 4.441,25 € priznanej

súdnym rozhodnutím, ak žalovaný nahradí žalobcovi vzniknuté trovy konania a zaplatí štátu ním
vynaložené trovy znaleckého dokazovania s tým, že v žiadnom prípade nemá súd túto výzvu považovať
za vzdanie sa nároku len za postup žalobcu, ktorým vyjadruje svoje právo zamestnávateľa vyplývajúce
z § 186 ods. 1 Zákonníka práce, rozhodnúť sa, či bude od zamestnanca škodu vymáhať. Na túto výzvu
žalobcu žalovaný žiadnym spôsobom nezareagoval.

Krajský súd prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a
rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil nepovažujúc
odvolanie žalovaného za dôvodné.

Odvolací súd posudzuje vec opakovane. Uznesením sp. zn. 17Co/133/2010 z 29. 11. 2010, ktorým

bol zrušený prvý rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 6C/88/2008-88 z 01. 03. 2010, odvolací súd
uložil okresnému súdu vyzvať žalobcu na doplnenie návrhu na začatie konania, vykonať dokazovanie
o skutočnostiach tvrdených žalobcom a žalovaným iba v odvolaní proti skoršiemu rozsudku okresného
súdu, zaoberať sa aj výškou uplatneného nároku z dôvodu, že dovtedajšie tvrdenia žalobcu neboli
celkom zrozumiteľné pre nedostatočné odôvodnenie, používanie skratiek a nedoloženie listinných

dôkazov a skutkový stav ustálený súdom prvého stupňa nevychádzal zo všetkých relevantných
skutočností pre posúdenie uplatneného nároku. Okresný súd pokyn odvolacieho súdu rešpektoval. V
doplnení žalobného návrhu z 21. 03. 2011 žalobca uviedol, že inventúra, pri ktorej bol zistený schodok
vo výške 6.202,857 € bola vykonaná za obdobie od 01. 04. 2006 do 31. 05. 2006 v dňoch 31. 05. 2006 až
02.06.2006aževobdobí,zaktorébolainventúravykonaná,pracovalivskladelogistikylentrajahmotne

zodpovední pracovníci a to: L. M. - žalovaný vo funkcii vedúceho skladu logistiky, C. X. ako skladník a U.
N. ako skladník. Predchádzajúca inventúra k 31. 03. 2006 bola vykonaná z titulu rozviazania pracovného
pomeru spoločne hmotne zodpovedného pracovníka R. M. k 31. 03. 2006. V tomto podaní žalobca
rozpísal, akým spôsobom vyčíslil podiel každého zo spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov na
schodku.Uviedol,ženáhradaschodkubolavypočítanázpriemernéhozárobkuzamestnancovzisteného

podľa § 134 Zákonníka práce za obdobie od januára do marca 2006. Vzhľadom na to, že žalovaný
bol v čase, za ktorý sa inventúra vykonávala, vedúcim skladu logistiky, bol jeho zárobok v súlade s
§ 189 ods. 2 Zákonníka práce pre výpočet podielu náhrady započítaný v dvojnásobnej sume jeho
priemerného zárobku a tak podiel schodku pripadajúci na žalovaného predstavoval 52,07 %, podiel
U. N. 24,05 % a C. X. 23,88 %. Zamestnanec C. X. uhradil na neho pripadajúci podiel schodku v

plnej výške, ale ďalší zamestnanec U. N. nebol ochotný žalobcom vypočítanú časť schodku uhradiť,
z tohto dôvodu musel žalobca navýšiť o rozdiel, ktorý odmietal uhradiť U. N., podiel na schodku u
žalovaného. Dovoľovalo mu to ustanovenie § 189 ods. 3 Zákonníka práce. Žalobca doložil okresnému
súdu aj mzdové listy hmotne zodpovedných zamestnancov M., N. a X.. Zaradenie žalovaného na funkciu
vedúceho skladu logistiky potvrdzuje dohoda o zmene pracovnej zmluvy zo 16. 08. 2005 a výpoveď

žalovaného na pojednávaní pred okresným súdom dňa 14. 01. 2010. Nikto v konaní netvrdil, že žalovaný
mal ako vedúci skladu logistiky svojho zástupcu. Žalovaný spoločne s ďalšími zamestnancami U. N.,
R. M. a C. X. uzavrel dňa 30. 06. 2005 so zamestnávateľom platnú dohodu o spoločnej hmotnej
zodpovednosti. Tieto skutočnosti oprávňovali zamestnávateľa (žalobcu), aby od žalovaného a ostatných
hmotne zodpovedných zamestnancov požadoval náhradu škody v prípade, ak na zverených hodnotách

vznikol schodok. Právo žalobcu vyplýva z ustanovenia § 182 ods. 1 a § 189 ods. 1, 2 a 3 Zákonníka
práce.

Podľa § 182 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej
zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, cenný tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty

určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách
sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými
zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok
spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).

Podľa § 189 ods. 1, 2, 3 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu
predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume. Pri spoločnej zodpovednosti za
schodok sa jednotlivým zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov,
pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume. Podiel náhradyurčený podľa odseku 2 nesmie u jednotlivých zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu
presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému mesačnému zárobku pred vznikol škody. Ak sa takto
určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru

svojich priemerných zárobkov.

Schodok ako jeden z predpokladov zodpovednosti zamestnanca podľa § 176 a nasl. Zákonníka
práce vyjadruje skutočnosť, že chýbajú hodnoty, ktoré boli na vyúčtovanie zverené zodpovednému
zamestnancovi. Schodkom sa rozumie rozdiel medzi skutočným stavom zverených hodnôt, ktoré je

zamestnanec povinný vyúčtovať a medzi údajmi účtovnej evidencie, o ktoré je skutočný stav nižší než
stav účtovný. Schodok sa zisťuje inventarizáciou podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.

Podľa § 30 ods. 1, 2 písm. e/, písm. i/ zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení účinnom do
28. 12. 2006 skutočný stav majetku, záväzku a rozdielu majetku a záväzkov sa zisťuje inventúrou. Pri
majetku hmotnej povahy a nehmotnej povahy sa ročný stav zisťuje fyzickou inventúrou. Inventúrny súpis

je účtovný záznam, ktorý zabezpečuje preukázateľnosť účtovníctva. Inventúrny súpis musí obsahovať
tietoúdaje:meno,priezviskoapodpisovýzáznamhmotnezodpovednejosobyzapríslušnýdruhmajetku,
meno priezvisko a podpisový záznam osôb zodpovedných za zistenie skutočného stavu majetku,
záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov.

Na č. l. 9 až 15 súdneho spisu založené kópie listín predložených žalobcom preukazujú, že žalobca ako
zamestnávateľ vydal 25. 05. 2006 príkaz č. 5/2006 na vykonanie inventúry ako mimoriadnej z dôvodu
nástupu novej hmotne zodpovednej pracovníčky komisiou: predseda - M. U., členovia - U. I., U. Y.,
L. Z., U. E. a L. D., podľa ktorého inventúre podliehajú hotové výrobky, tovar VOČ (podľa vysvetlenia
žalobcu na č. l. 123 spisu hotové výrobky, tovar VOČ znamená hotové potravinárske výrobky vyrobené

žalobcom určené na predaj odberateľom a tovar nakúpený v rámci veľkoobchodnej činnosti žalobcu a v
nezmenenej forme určený na predaj odberateľom), doložená bola aj kópia zápisu z vykonania inventúry,
ktorá nie je podpísaná hmotne zodpovednými pracovníkmi a hmotne zodpovednými pracovníkmi nie
sú podpísané ani inventúrne súpisy. Podpísali ich len osoby zodpovedné za zistenie skutočného stavu
majetku. Žalobca tvrdil, že pri tejto inventúre bol zistený schodok vo výške 6.202,857 €. Správnosť

vykonaniainventúryavýsledkuinventúryzisťovalvkonaníajokresnýmsúdom ustanovenýznalecC..U.
U., ktorý vo svojom znaleckom posudku č. 14/2012 potvrdil zistený schodok 6.202,857 € a za rozporné
so zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve označil iba chýbajúce podpisy hmotne zodpovedných
pracovníkov v zmysle § 30 ods. 2 písm. e/ Zákona o účtovníctve.

Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku z 25. 02. 2003 sp. zn. 21Cdo 1358/2002 vyslovil záver,
že na preukázanie hodnovernosti vykonania inventúry môže mať vplyv len chýbajúci podpis osôb
zodpovedných za zistenie skutočného stavu majetku, záväzkov a rozdielu v majetku a záväzkov,
nie chýbajúci podpis hmotne zodpovednej osoby za príslušný druh majetku, pretože zo žiadneho
zákonného ustanovenia nevyplýva, že by pri fyzickej inventúre (uskutočňovaní inventúrnych súpisov)

musel byť obligatórne prítomný hmotne zodpovedný pracovník; neprítomnosť hmotne zodpovedného
pracovníka pri zisťovaní skutočného stavu majetku a záväzkov môže mať s ohľadom na okolnosti
prípadu význam z hľadiska hodnotenia preukázateľnosti a vierohodnosti inventúrnych súpisov ako
dôkazov v zmysle § 132 O. s. p., táto neprítomnosť sama osebe však nerobí fyzickú inventúru ani
inventarizáciu nepreukázateľnou. Žalovaný netvrdí, že inventúrne súpisy neboli vykonané správne.

Žiadne konkrétne námietky proti uskutočneniu inventúry nevzniesol. Inventúrne súpisy sú podpísané
osobami zodpovednými za vykonanie inventúry. Neprítomnosť žalovaného pri inventúre, z ktorej žalobca
uplatňuje svoje nároky, nemá vplyv na jej výsledok. Hodnovernosť inventúrnych súpisov ako listinného
dôkazu bola preukázaná znaleckým posudkom C.. U. U. č. 14/2012, ktorý v odpovedi na otázku č. 2
uviedol, že účtovné stavy po prepočítaní všetkých pohybov na skladoch výrobkov a tovarov od poslednej

inventúry vykonanej k 31. 03. 2006 súhlasia s účtovnými stavmi, ktoré boli porovnávané pri inventúre
k 31. 05. 2006 a schodok bol vyčíslený v správnej výške 6.202,857 € (schodok spolu s DPH). Žalobca
teda preukázal, že schodok na hodnotách zverených na vyúčtovanie trom hmotne zodpovedným
pracovníkom vznikol. Jeho výška bola ustálená správne. Žalobca kópiou účtovných dokladov z júna
2006 preukázal, že daň z pridanej hodnoty z „odcudzeného tovaru“ uhradil.

Žalovaný v odvolaní okresnému súdu vytýkal, že sa napriek pokynu krajského súdu vôbec nevenoval
podielu náhrady schodku pripadajúceho na žalovaného. Okresný súd mal zistiť, či žalovaný ako vedúci
mal svojho zástupcu a preveriť, či bol podiel náhrady u žalovaného vypočítaný v súlade s § 189Zákonníka práce. Túto námietku vzniesol opakovane v súvislosti s tvrdením, že navýšenie určenej
náhrady schodku po odmietnutí zamestnanca U. N. uhradiť schodok, je v rozpore s ustanoveniami
Zákonníka práce. Odvolací súd túto námietku žalovaného nepovažuje za dôvodnú.

Okresný súd prípisom z 01. 03. 2011 na č. l. 121 vyzval žalobcu, aby doplnil žalobný návrh v zmysle
zrušujúcehouzneseniaKrajskéhosúduvBanskejBystricisp.zn.17Co/133/2010ažalobcanatútovýzvu
aj zareagoval doplnením žalobného návrhu na č. l. 122, kde všetky krajským súdom položené otázky
zodpovedal; uviedol, že žalovaný nemal v čase od 31. 03. 2006 do 31. 05. 2006 zástupcu a uskutočnil

aj výpočet podielu schodku pripadajúci na žalovaného. Mzdové listy troch hmotne zodpovedných
pracovníkov doložil žalobca Okresnému súdu Zvolen 03. 06. 2011. Na č. l. 153 - 155 žalobca už aj s
poukazom na mzdové listy zamestnancov L. M., X. N. a C. X. presne rozpísal, ako dospel k sumám,
ktoré od jednotlivých hmotne zodpovedných pracovníkov z titulu náhrady škody požadoval. Výsledky
dokazovania oboznámil okresný súd na pojednávaní dňa 23. 05. 2013 a že sa správnosťou výpočtu
podielu schodku pripadajúceho na žalovaného zaoberal, svedčí tá časť odôvodnenia rozhodnutia

okresného súdu na štvrtej strane, kde súd uvádza, akým spôsobom žalobca vyčíslil pohľadávku proti
žalovanému. Je pravda, že okresný súd výslovne stanovisko k spôsobu výpočtu schodku v dôvodoch
svojho rozhodnutia nezaujal, z čoho spolu s jeho rozhodnutím, ktorým uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi 4.441,25 € je možné vyvodiť jediný záver, že výpočet podielu náhrady schodku ako
určil zamestnávateľ, nepovažoval okresný súd za rozporný s § 189 ods. 2 Zákonníka práce.

Spoločne hmotne zodpovednými osobami za zverené hodnoty boli zamestnanci U. N., L. M. a C. X..
Zo mzdových listov týchto zamestnancov založených na č. l. 136 spisu odvolací súd konštatuje, že
ich priemerný zárobok bol vypočítaný v súlade s § 134 ods. 4 Zákonníka práce. Týždenný úväzok
všetkých troch zamestnancov bol rovnaký 40 hodín týždenne. Priemerný zárobok týchto troch spoločne

hmotne zodpovedných zamestnancov počítal zamestnávateľ v roku 2006 ešte v slovenských korunách.
Priemerný zárobok žalovaného L. M. bol vyčíslený na 9.144,10 Sk. Priemerný zárobok U. N. na
8.446,035 Sk a priemerný zárobok C. X. na 8.386,76 Sk.

Podľa § 189 ods. 2 Zákonníka práce pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým

zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok ich
vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume.

Súčet hrubých zárobkov L. M., U. N. a C. X. uskutočnený v súlade s § 189 ods. 2 Zákonníka práce je
35.120,995 Sk, táto suma je súčtom priemerného zárobku P.X. 8.386,76 Sk, priemerného zárobku U. N.

8.446,035 Sk a dvojnásobku priemerného zárobku L. M. 9.144,10 Sk x 2 = 8.288,20 Sk.

Pomer priemerných zárobkov jednotlivých zamestnancov určil zamestnávateľ správne. Dvojnásobok
priemerného zárobku L. M. (suma 18.288,20 Sk) je z celkového súčtu hrubých zárobkov 35.120,995 Sk
52,07 % Priemerný zárobok U. N. 8.446,035 Sk je 24,05 % z celkového súčtu priemerných zárobkov

35.120,995 Sk. Nakoniec priemerný zárobok C. X. 8.386,76 Sk tvorí 23,88 % zo súčtu všetkých zárobkov
35.120,995 Sk. Len pre kontrolu: súčet ustálených percentuálnych pomerov 52,07 % + 24,05 % + 23,88
% = 100 %.

Ak by zamestnávateľ vypočítaval podiel náhrady podľa § 189 ods. 2 Zákonníka práce, mohol by od

C. X. požadovať náhradu schodku vo výške 23,88 % zo sumy 6.202,85 €, čo je 1.481,25 €. Od U. N.
by mohol požadovať 24,05 % zo sumy 6.202,85 €, čo je 1.491,77 € a od žalovaného L. M. 52,07 %
zo sumy 6.202,85 €, čo je 2.229,83 €. Žalobca takto podiel náhrady na schodku aj rozpočítal, preto
sa pôvodne od žalovaného domáhal iba sumy 3.229,83 €. V priebehu konania však bolo zistené,
že takto žiadaný podiel náhrady bol ochotný uhradiť iba zamestnanec C. X., ktorý skutočne aj sumu

1.481,25 € žalobcovi uhradil, ale zamestnanec U. N. sa proti takto vypočítanej náhrade schodku bránil
s poukazom na ustanovenie § 189 ods. 3 Zákonníka práce, podľa ktorého podiel náhrady určený
podľa odseku 2 nesmie u jednotlivých zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť
sumu rovnajúcu sa ich priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody a svojou obranou aj
uspel, keď bol rozhodnutím súdu zaviazaný nahradiť žalobcovi schodok iba vo výške 280,30 € a z

jeho podielu určeného podľa pomeru priemerných zárobkov zostalo neuhradených 1.211,47 €. Túto
sumu 1.211,47 € pripočítal žalobca k pôvodne uplatnenej pohľadávke 3.229,83 € a tak navýšil sumu
žiadanú od žalovaného na 4.441,25 €. Možnosť požadovať od žalovaného ako vedúceho skladu zvyšok
škody neuhradenej ostatnými spoločne hmotne zodpovednými zamestnancami vyplýva z § 189 ods.3 Zákonníka práce, ktorý ustanovuje: ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok je
povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich priemerných zárobkov. Žalovaný zástupcu
nemal. Na ňom zostala povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu škody v celom rozsahu.

Zodpovednosti za schodok by sa žalovaný zbavil, ak by v zmysle § 182 ods. 3 Zákonníka práce
preukázal, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. Okresný súd veľmi podrobne
skúmal námietky žalovaného k vytvoreným pracovným podmienkam. Tejto otázke venoval mimoriadnu
pozornosť a odvolací súd sa s jeho skutkovými závermi, ktoré z jednotlivých dôkazov vyvodil, plne

stotožňuje a za správny považuje aj právny záver okresného súdu, že žalovaný sa zodpovednosti
za schodok nezbavil z dôvodu, že nepreukázal, že by schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho
zavinenia. Keď žalobca zistil, že pracovník SBS F. V. a jeho známy D. M. v období od 01. 07. 2006 do 17.
07. 2006 odcudzili hotové výrobky spoločnosti DRU a. s. zo skladu, v ktorom boli uložené zásoby tovaru,
za ktoré prevzal žalovaný hmotnú zodpovednosť, tiež uvažoval o tom, že tento zamestnanec SBS spolu
s XX. M. mohli manipulovať s tovarom zo skladu aj v skoršom období a práve preto v podnete podanom

orgánom činným v trestnom konaní žiadal, aby bolo preverené, či konanie týchto osôb nemohlo mať
vplyv na vznik schodku za obdobie od marca do mája 2006. Rozhodnutím Okresného súdu Zvolen v
konaní 4T 150/2008 je preukázané, že U. V. a D. M. boli odsúdení len za to, že spoločným konaním v
dobe od 01. 07. 2006 do 17. 07. 2006 odcudzili z expedičného skladu žalobcu tovar. Je možné súhlasiť
s názorom okresného súdu, že ak by žalovaný spolu s ďalšími hmotne zodpovednými zamestnancami

venovali väčšiu pozornosť usporiadaniu skladových zásob v sklade a ich priebežnej kontrole, mohli by
tak ako novoprijatá zamestnankyňa D. zistiť, že z tovaru na sklade ubúda a nájsť príčinu tohto stavu.

Zaradenie zamestnankyne L. D. do skladu logistiky už dňom 23. 05. 2006 pred vykonaním inventúry
označil žalovaný v odvolaní proti rozsudku okresného súdu za postup porušujúci ustanovenie §

182 ods. 4 Zákonníka práce. Žalovaný iba vytýka zamestnávateľovi nesprávny postup, ale možnosti
dané mu zákonom nevyužil. Podľa § 183 ods. 1 Zákonníka práce mal v prípade zaradenia nového
zamestnanca na pracovisko so spoločnou hmotnou zodpovednosťou odstúpiť od dohody o spoločnej
hmotnej zodpovednosti. Žalovaný od dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti neodstúpil. Nebolo
preukázané ani tvrdenie žalovaného, že písomne upozorňoval zamestnávateľa na nedostatky v

pracovných podmienkach spočívajúce v nezabezpečení skladu hotových výrobkov zo strany výroby
alebo skladu MTZ. Vo vyjadrení z 27. 07. 2011 na č. l. 153 spisu žalobca ozrejmil, akým spôsobom
pracovala p. L. D. v dobe od 22. 05. 2006 do uskutočnenia inventarizácie 31. 05. 2006. V tomto
období táto zamestnankyňa nemala k dispozícii kľúč od expedičného skladu a ani prístup do skladu bez
prítomnosti hmotne zodpovedných skladníkov. U. N. nastúpil na práceneschopnosť až 29. 05. 2006 a C.

X. od 02. 06. 2006. Ani nástup zamestnankyne D. do skladu 23. 05. 2006 nemá za následok zbavenie
sa zodpovednosti žalovaného za schodok.

Rozhodnutie okresného súdu o trovách účastníkov a trovách vzniknutých štátu je v súlade s § 142 ods.
1 a § 148 ods. 1 O. s. p.. Žalovaný nebol v konaní úspešný, z tohto dôvodu mu podľa § 142 ods. 1

O. s. p. vznikla povinnosť nahradiť úspešnému žalobcovi trovy konania, rovnako tak štátu trovy, ktoré
vynaložil na vyplatenie odmeny znalcovi a svedočného.

Žalobca v odvolacom konaní náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil. Podľa § 142 ods. 1 O. s. p.
by vzniklo žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania, ale ak návrh na ich prisúdenie podľa §

151 ods. 1 O. s. p. nebol podaný, náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd žalobcovi nepriznal.
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.