Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. január 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoP/84/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3714201723
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3714201723.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery
Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej vo veci starostlivosti súdu o mal. M. S., nar. XX.XX.XXXX,
bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny A. N., dieťa
rodičov M. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, A. N., právne zastúpený M.. V. G., advokátkou, V.
G. H. XXX/X, A. N. a F., právne zastúpená M., o zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku

Okresného súdu Považská Bystrica, č.k. 3P/15/2014-51 zo dňa 30. septembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného. Rozhodol, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že otec sa domáhal
zníženia výživného na mal. M. zo sumy 200 Eur na sumu 120 Eur, počnúc mesiacom február
201 z dôvodu, že nie je schopný zo svojho príjmu platiť určené výživné. Súd prvého stupňa na základe
výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že od ostatnej úpravy výživného došlo na strane

otca k zmene pomerov, keďže od 15.11.2013 je síce zamestnaný v tej istej spoločnosti ako
v čase ostatnej úpravy výživného, od uvedeného mesiaca však pracuje s hrubým príjmom 176 Eur
mesačne, čo je pokles v hrubom o 24 Eur až 34 Eur, ako bolo zistené v konaní vedenom na Okresnom
súde Považská Bystrica pod sp. zn. 5P/8/2013. Rozdiel sa prejavil v platení odvodov. Prvostupňový súd
pri skúmaní zmeny pomerov zhodnotil schopnosti a možnosti otca platiť súdom určené výživné. Otec
žiadnym spôsobom nepreukázal, že zo zdravotných dôvodov nie je schopný nájsť si prácu, hoci aj v

odbore, v ktorom je vyučený (klampiar). V konaní nebola preukázaná žiadna skutočnosť, že by bol otec
viazaný hľadať si prácu len v regióne, v ktorom býva, a preto podľa názoru súdu otcovi nič nebráni
uchádzať sa aj o prácu mimo miesta bydliska, ako aj v zahraničí. Tvrdenia otca, že nemá iný príjem
a nepracuje v zahraničí, sa súdu javia ako nepravdivé a zavádzajúce, nakoľko pri doručovaní zásielky
otcovi na adrese sídla spoločnosti bolo zistené, že tento sa na adrese nezdržiava a údajne sa zdržiava
mimo Slovenskej republiky. Pri posudzovaní pomerov na strane maloletého zohľadnil jednak plynutie
času, ktorým automaticky dochádza k zmene pomerov na strane dieťaťa, keďže všeobecné výdavky na

dieťa vekom rastú, avšak zvýšené výdavky na dieťa súvisia s dlhodobo zhoršeným zdravotným stavom,
o ktoré sa matka osobne stará, čím bola nútená začať pracovať v rozsahu 28 hodín týždenne, čím došlo
k zmene pomerov aj na jej strane. Rozhodol podľa § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Navrhol, aby krajský súd rozsudok
okresného súdu zmenil tak, že zníži vyživovaciu povinnosť otca na maloletého zo sumy 200 Eur na
sumu 120 Eur mesačne. Namietal záver súdu prvého stupňa, ktorý spochybnil, že otec má jediný
príjem zo spoločnosti Z., čo súd zdôvodnil tým, že pri doručovaní zásielky otcovi na sídle spoločnosti

Z. malo byť zistené, že otec sa na tejto adrese nezdržiava a údajne sa zdržiaval mimo Slovenskejrepubliky. Uviedol, že tieto informácie pri doručovaní pošty sú zavádzajúce a nepravdivé a nemôžu
preukazovať to, že otec má iný príjem. Uviedol, že v zmysle ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, ak
sa dieťa má podieľať na životnej úrovni otca, musela by byť jeho skutočná životná úroveň omnoho

nižšia, ako ju má doteraz, pretože životná úroveň otca je veľmi nízka a na druhej strane maloletý má
nadštandardnú životnú úroveň nielen v porovnaní s ním, ale aj v porovnaní s inými deťmi. Uviedol,
že maloletý má nepriaznivý zdravotný stav, matka však maloletého vedie tak, aby mal dobrý spôsob
obliekania, stravovania, zdravotnej starostlivosti a túto úroveň sa snaží udržať aj za cenu kriminalizácie
otca. Namietal, že súd nebral do úvahy skutočnosť, že otec sa po vyplatení dlžného výživného musel

zadĺžiť, a to len z dôvodu, aby si maloletý udržal neodôvodnený vysoký životný štandard. Dieťa žije a
vyrastá v F., otec na cesty do F. nemá a syn navštevuje starých rodičov raz za rok. Uviedol, že v zmysle
ust. § 120 ods. 2 O.s.p. je povinnosťou súdu čo najdôslednejšie zistiť majetkové, sociálne a iné pomery,
v ktorých žije maloletý. V predmetnej veci súd tieto zistil, náklady matky aj jej príjem, nezohľadnil však
rodinné prídavky, ktoré v F. matka dostáva. Poukázal na to, že otec sa snaží hľadať si lepšiu prácu, ale
objektívne skutočnosti ako zdravotný stav a nepriaznivá ekonomická situácia mu znemožňujú nájsť si

zamestnanie s vyšším príjmom. Uviedol, že vysoké výživné nemá z čoho platiť, uzavrel pôžičky, aby dlh
mohol splatiť, a tak dosiahnuť zastavenie trestného stíhania, ktoré iniciuje matka. Jej príjem je pomerne
vysoký, avšak matka má dobrý vzťah so zamestnávateľovým synom, preto objektivita preukázania
matkinho príjmu je diskutabilná.

Matka v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby krajský súd rozsudok okresného súdu

potvrdil. Vo svojom vyjadrení poukázala na to, že odvolanie otca je takmer totožné s odvolaním, ktoré
podal v predchádzajúcom konaní, v ktorom sa konalo o zvýšení výživného na maloletého. Uviedla,
že otec sa neustále bráni tým, že je bez príjmu, je ťažká ekonomická situácia, má problém nájsť si
zamestnanie a žije z minimálneho príjmu v spoločnosti Z. a z jednej brigády, ktorú počas leta vykonal.
Snaží sa tak preukázať, že skutočne sa zdržiava v Slovenskej republiky a žije z príjmu, ktorý mu uvedená

spoločnosť jeho partnerky poukazuje. V trestnom konaní však bolo preukázané, že otec sa na území
Slovenskej republiky vôbec nezdržuje, žije už niekoľko rokov v V., z čoho vychádza zrejme aj tvrdenie
otca, že mal. M. nevidel takmer 10 rokov. Pokiaľ otec matke vytýka, že maloletému nakupuje drahé
značkové ošatenie, je to len dôkazom toho, že otca nikdy nezaujímalo, aké sú výdavky maloletého.
Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane maloletého, nielen, že je vekovo starší a nastúpil na vyšší

stupeň školy, avšak v roku 2014 sa jeho zdravotný stav vážne zhoršil, v dôsledku čoho je od 01.10.2014
nezamestnaná a nastúpila do školy za účelom vzdelania ošetrovateľky, aby bola spôsobilá
okamžite poskytnúť maloletému odbornú zdravotnú starostlivosť. Vyslovila názor, že otec z dôvodu jeho
zamestnania v V. by mohol platiť výživné vo vyššej čiastke, čo by aspoň čiastočne nahradilo výdavky s
maloletým, najmä s ohľadom na jeho zdravotný stav a prípravu na jeho budúce povolanie.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p.

V danej veci okresný súd svojím rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti k

mal. M., keď otec sa domáhal zníženia výživného zo sumy 200 Eur na sumu 120 Eur, počnúc mesiacom
február2014.Otecsaplateniuvýživnéhovdoterajšomrozsahubrániltým,žemámesačnýpríjem168,90
Eur mesačne, z ktorého nie je schopný platiť výživné v doterajšom rozsahu.

Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie

výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov
sa rozumie výrazná, dlhší čas trvajúca zmena tých okolností (či už na strane oprávneného alebo
povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Podľa odseku 3
tohto zákonného ustanovenia pri posudzovaní, či došlo k zmene pomerov, teda odseku 1, sa musí vždy
prihliadnuť na vývoj životných nákladov. Pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa v

každom prípade použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určovanie príslušného druhu výživného.Základnými kritériami na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým
schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (ust. § 62 ods. 2 prvá veta Zákona o
rodine) s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine).

Posúdiť schopnosti a možnosti povinného rodiča znamená posúdiť schopnosti, možnosti tohto rodiča
dosiahnuť zárobok, resp. príjem, z ktorého sa výživné uhrádza. Schopnosti rodiča dosiahnuť takýto
príjem sú dané okolnosťami subjektívnymi, pričom možnosti rodiča sú dané okolnosťami objektívnymi. V
tomto smere bolo odvolacím súdom, rovnako ako súdom prvého stupňa, zistené, že maloletý je zverený
do starostlivosti matky a poslednou úpravou výživného, a to rozsudkom Okresného súdu Považská
Bystrica, č.k. 5P/8/2013-38 zo dňa 13.05.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Trenčíne, č.k. 5CoP/15/2013-51 zo dňa 14.08.2013 bola zvýšená vyživovacia povinnosť
otca na mal. M. zo strany otca zo sumy 120 Eur na sumu 200 Eur mesačne od 01.06.2013.
V čase tohto rozhodnutia bol maloletý žiakom strednej školy vo S., dieťa má diabetes, matka v tom čase
ako čašníčka dosahovala priemerný mesačný príjem 1.000 Eur, otec pracoval ako tiper pre spoločnosť
Z. a za prácu dostával odmenu ročne cca 600 Eur až 610 Eur. Bol dobrovoľne nezamestnaný a z úradu

práce bol vyradený pre nespoluprácu. V tom čase popieral prácu v zahraničí. Z odôvodnenia týchto
rozhodnutí je zrejmé, že otec si už v tom čase svoju nepriaznivú finančnú situáciu zavinil sám, pripravil
sa o možnosť získať zamestnanie prostredníctvom úradu práce v odbore, v ktorom je reálne vyučený s
tým, že je dobrovoľne nezamestnaný, a pokiaľ sa otec bránil zhoršeným zdravotným stavom, ktorý mu
prekážal v hľadaní zamestnania, súd vychádzal z názoru, že pokiaľ by tvrdenie otca bolo pravdivé a bol

by dlhodobo práceneschopný, bol by poberal invalidný dôchodok, čo v konaní preukázané nebolo.

Aj v posudzovanej veci okresný súd zamietnutie návrhu na zníženie výživného založil na tom, že v
zmysle § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine nedošlo na strane otca k takej zmene pomerov, ktorá by
bola dôvodom pre zníženie výživného. Aj v danom prípade súd konštatoval, že má hrubý príjem 176 Eur
mesačne v spoločnosti Z., avšak otec nepreukázal, že zo zdravotných dôvodov nie je schopný nájsť si

prácu v odbore, v ktorom je vyučený. Nepreukázal, že by bol pri hľadaní zamestnania aktívny a z tvrdení
matky, správania sa otca a údajov pošty pri doručovaní zásielky (č.l. 23 spisu) možno usúdiť, že otec
pracuje v zahraničí. V konaní nebola preukázaná žiadna zmena pomerov na strane otca v porovnaní s
predchádzajúcou, poslednou úpravou výživného, naopak, zmena pomerov nastala najmä na
strane maloletého, ktorý je jednak vekovo starší a jednak má zhoršený zdravotný stav, preto nebol daný

dôvod na zníženie výživného.

Vzhľadom na uvedené považoval odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny, a preto
odvolaním napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .