Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. január 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 36Cb/34/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1001899459
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1001899459.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ľubicou Kriškovou, v právnej veci

navrhovateľa: M+H, spol. s r.o. v likvidácií, Exnárova 59, 821 03 Bratislava, proti odporcovi:
Československá obchodná banka, a.s., Michalská 18, 815 63 Bratislava, o zaplatenie 39 832,70 Eur
s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 39.832,70 Eur (1.200.000,- Sk) zo 17,83 % úrokom z
omeškania od 14.12.1999 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 3 983,27 Eur, všetko do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 1.200.000,- Sk (39.832,70 Eur) s prísl.
od odporcu titulom náhrady škody zo zmluvy o bežnom účte. Návrh odôvodnil skutočnosťou, že dňa

16.12.1999 obdržal výpis z účtu zo dňa 13.12.1999, z ktorého vyplýva, že v tento deň došlo k výberu
peňazí z účtu navrhovateľa v žalovanej výške v pobočke odporcu a peniaze boli vyplatené Q. X., osobe
údajne splnomocnenej konateľom navrhovateľa. Keďže konateľ žiadnu takúto osobu na výber peňazí v
hotovosti nesplnomocnil, došlo k neoprávnenému výberu.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že žalovanú sumu vyplatil Q. X. na základe plnomocenstva
konateľa navrhovateľa. Banka nemala žiadnu vedomosť o možnom zneužití podpisu na podpisovom
vzore a podľa obchodných podmienok neručí za pravosť podpisu a nezodpovedá za škody v dôsledku
sfalšovania podpisu.

Krajský súd v Bratislave vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 25.11.2005 tak, že návrh v celom rozsahu
zamietol. Na základe odvolania podaného navrhovateľom, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd
odvolací, napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a doplnenie dokazovania.

Tunajší súd znovu vo veci rozhodol dňa 31.03.2008 tak, že návrh opätovne zamietol. Z doplneného
dokazovania zistil, že výbery z účtu navrhovateľa boli v minulosti realizované viacerými zamestnancami
navrhovateľa, pričom išlo aj o nenahlásený výber. Banka teda nemohla mať podozrenie, že došlo k
zneužitiu účtu navrhovateľa. Keďže navrhovateľ vedel o tom, že má zamestnanca, ktorý pozná číslo
účtu a podpisový vzor a nezabránil možným krokom k zneužitiu týchto údajov, nekonal dostatočne

zodpovedne a nepreukázal ani zavinenie odporcu, ani porušenie jeho povinností.

Na odvolanie navrhovateľa Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací rozhodol rozsudkom zo
dňa 12. augusta 2009, č. k. lObo/88/2008-235 a rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že zaviazalodporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 39.832,70 Eur s úrokom z omeškania vo výške 17,83% odo dňa
13.12.1999 do zaplatenia a zaviazal ho k náhrade trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že
sa nestotožnil správnym posúdením veci súdom prvého stupňa a pristúpil k zmene jeho rozhodnutia

podľa ust. § 220 O.s.p. Medzi účastníkmi nebola sporná skutočnosť, že podľa § 708 a nasl. Obchodného
zákonníka dňa 26.11.1998 uzatvorili zmluvu obežnom účte, ktorej obsah nespochybnili a jej obsahu
sa dovolávali. Z bodu 4 tejto zmluvy vyplýva, že zmluvné strany berú na vedomie, že peňažnými
prostriedkami na účte, ktorý je predmetom zmluvy, sú splnomocnené disponovať len osoby, ktorých
podpisy sú uvedené na formulári podpisových vzorov uloženom v banke. K bežnému účtu navrhovateľa

je vo formulári podpisových vzorov uvedený len podpis E.. L. A.. Zo zmluvného dojednania medzi
účastníkmitedavyplýva,žeináosobadispozičnéoprávneniekúčtunemalaanemohlavykonávaťvýbery
či prevody.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie odporca. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky ako dovolacieho súdu č. k. lObdoV/30/2010-248 zo dňa 27. októbra 2011 Najvyšší súd
Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že

odvolací súd na základe odlišného skutkového zistenia konštatoval, že odporca vyplatením peňažných
prostriedkov inej osobe, ako osobe oprávnenej, porušil povinnosť zo zmluvy a je tak povinný škodu
navrhovateľovi zaplatiť. Odvolací súd však pochybil tým, že dôkazy, na ktorých postavil svoje skutkové
zistenia, nezopakoval, ani dokazovanie nedoplnil, a konanie odvolacieho súdu je tak postihnuté inou
vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odvolací súd vzhľadom na zrušenie veci dovolacím súdom zaoberal sa opäť odvolaním navrhovateľa
a vychádzajúc z obsahu jeho odvolania, vykonaného dokazovania a záverov dovolacieho súdu dospel
k tomu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Odvolací súd konštatoval, že skutkové zistenia a právne závery súdu prvého stupňa si navzájom
odporujú, čo vedie k nesprekúmateľnosti jeho rozhodnutia. Súd prvého stupňa sa opomenul zaoberať

právnou úpravou náhrady škody formulovanou v Obchodnom zákonníku v ustanovení § 373 a nasl., a
túto úpravu aplikovať na existujúci vzťah medzi účastníkmi. Výber peňažných prostriedkov z bežného
účtu aj osobou odlišnou od majiteľa účtuje spôsobom možným a môže k takémuto úkonu dôjsť aj na
základe plnej moci, prípustnosť takéhoto úkonu však musí vychádzať zo splnenia podmienok, či už
formulovaných obchodným zákonníkom alebo platným dojednaním medzi účastníkmi zmluvy. Pokiaľ

však zmluva o bežnom účte medzi bankou a obchodnou spoločnosťou takýto postup neumožňuje, nie
je možné dospieť k záveru o prijateľnej aplikácii ustanovení o plnomocenstve a následnej možnosti
dispozície s peňažnými prostriedkami na bežnom účte žalobcu splnomocnenou osobou. Z dojednania
medzi účastníkmi v článku 4 zmluvy o bežnom účte vyplýva, že jedinou osobou oprávnenou disponovať
s prostriedkami na bežnom účte je osoba uvedená v podpisovom vzore a touto osobou bol len E..

L. A.. Pokiaľ výklad zmluvy vedie jednoznačne k záveru, že neexistuje možnosť splnomocniť tretiu
osobu k výberu peňažných prostriedkov, je potrebné uzavrieť, že jedinou oprávnenou osobou je osoba
oprávnená na podpisovom vzore. Zanedbanie povinnosti banky so všetkou starostlivosťou skúmať, či
predloženie plnej moci zodpovedá dojednaniu medzi účastníkmi a môže viesť k dispozícií peňažnými
prostriedkami na účte, tak musí nevyhnutne viesť k právnej úvahe, že banka nesie za takéto konanie

zodpovednosť v rozsahu objektívnej zodpovednosti formulovanej zákonom ust. § 373 Obchodného
zákonníka.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom svedkov Z. D., E.. L. V., P. Q., obsahom listinných dôkazov:
zmluva o bežnom účte zo dňa 26.11.1998, výpis z účtu zo dňa 13.12.199, písomná korešpondencia
medzi účastníkmi konania, Obchodné podmienky Československej obchodnej banky a.s., výpisy z účtu

navrhovateľa (história bežného účtu), bankový spis navrhovateľa, ako aj ostatných listinných dôkazov
tvoriacich obsah spisu, ústnymi prednesmi a písomnými podaniami účastníkov konania a po takto
vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci:

Navrhovateľ uzatvoril dňa 06.11.1998 s odporcom zmluvu o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX v
zmysle ust. § 708 a nasl. Obchodného zákonníka. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy boli Obchodné

podmienky ČSOB, a.s., zahraničnej pobočky v Slovenskej republike (bod 5. Zmluvy obežnom účte).Dňa 16.12.1999 došlo k výberu z účtu navrhovateľa v hotovosti vo výške 1.200.000,- Sk v pobočke
odporcu na Z. Y.. v M.. Výber uskutočnil Q. X., ktorý sa preukázal plnomocenstvom udeleným
štatutárnym zástupcom navrhovateľa E.. L. A.. Konateľ navrhovateľa E.. L. A. poprel, že na tento

výber peňazí z účtu navrhovateľa niekoho splnomocnil, Q. X. nepozná a podal trestné oznámenie na
neznámeho podnikateľa pre trestný čin podvodu. Výberu finančnej hotovosti predchádzalo telefonické
oznámenie o výbere sumy 1.200.000,- Sk s tým, že žiadateľ riadne oznámil číslo účtu, dátum výberu, ako
aj výšku výberu. Dňa 13.12.1999 sa dostavil v zmysle oznámenia na pobočku ČSOB údajný pán X., ktorý
predložil výberový lístok s podpisom E.. A. ako konateľa navrhovateľa, pričom tento podpis sa zhodoval

s podpisovým vzorom. Klientskym pracovníkom bol upozornený na skutočnosť, že výber nemôže byť
zrealizovaný bez splnomocnenia od E.. A., na základe čoho bolo toto splnomocnenie predložené.

Súd zistil, že Q. X., súkromnému podnikateľovi, majiteľovi firmy Q. H. bol v roku 1994 odcudzený
občiansky preukaz č. V. XXXXXX, čo potvrdzuje list z priestupkového protokolu OO PZ Lučenec č. J.-
Q.-XXX dňa 04.08.1994, ktorý eviduje odcudzenie občianskeho preukazu na meno Q. X. a list protokolu
správnej služby OR PZ Lučenec č. XXX evidujúci Q. X. so žiadosťou o vydanie nového občianskeho

preukazu. So spoločnosťou MaH, s.r.o. nemal žiadne obchodné a ani osobné kontakty a žiaden výber
peňazí na základe splnomocnenia konateľa spol. MaH, s.r.o. E.. L. A. v ČSOB a.s. neuskutočnil.

Z výsluchu svedkýň - zamestnankýň odporcu súd zistil, že pracovníci odporcu pri tomto výbere
vykonali všetky štandardné Úkony smerujúce k overeniu správnosti údajov a následne vykonali výplatu
prostriedkov v hotovosti. Výber bol nahlásený, podpis na výberovom lístku overený podľa podpisového

vzoru, vyžiadané splnomocnenie (podpis splnomocňujúcej osoby sa zhodoval s podpisovým vzorom).
Čísloúčtu,akoajnázovúčtubolisprávne,sumasarovnalasumetelefonickynahlásenejdňa10.12.1999.

O existencii účtu, čísle ako aj podpisovom vzore vedeli viacerí zamestnanci navrhovateľa. Medzi nimi aj
p. R. X., ktorý najmenej trikrát vyberal z daného účtu peňažné prostriedky. S menovaným zamestnancom
ukončil navrhovateľ pracovný pomer z dôvodu pokusu o krádež peňazí z kufríka majiteľa, asi týždeň

pred realizovaným výberom.

Podľa § 708 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od
určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná
forma.

Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú

znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na
bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve
vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka
je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie
uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom

ustanovených podmienok pre prevody peňažných prostriedkov.

Z judikatúry: R 57/2004: Banka už v čase uzatvárania zmluvy o bežnom účte s klientom môže a má
predvídať, že v budúcnosti jej môže byť predložený falošný príkaz na úhradu z tohto účtu (§374 ods.
1 Obch. zák).

Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný

nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa § 273 ods. 2 Obchodného zákonníka, odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred znením
obchodných podmienok uvedených v odseku 1.Je nesporné, že účastníci konania uzatvorili dňa 26.11.1998 platne zmluvu o bežnom účte, pričom
v bode 4 si dojednali možnosť dispozície s peňažnými prostriedkami osobami, ktorých podpisy sú
uvedené na formulári podpisových vzorov uloženom v banke. Z dojednania bodu 4 teda jednoznačne

vyplýva, že jedinou osobou oprávnenou disponovať s prostriedkami na bežnom účte je osoba
uvedená v podpisovom vzore a touto osobou bol len E.. L. A.. Pokiaľ teda účastníci dojednali, že
s peňažnými prostriedkami na účte, ktorý je predmetom zmluvy, sú splnomocnené disponovať len
osoby, ktorých podpisy sú uvedené na formulári podpisových vzorov uložených v banke, nemožno na
takéto dojednanie aplikovať iné znenie, a to znenie obchodných podmienok, ktoré sa týka konania

osobami splnomocnenými, keďže priamo dojednanie v zmluve takúto možnosť vylučuje. Z citovaného
ustanovenia § 273 ods. 2 Obch. zák., ktorý rieši konflikt medzi ustanoveniami zmluvy a obchodnými
podmienkami je zrejmé, že v takomto prípade majú ustanovenia zmluvy prednosť pred obchodnými
podmienkami.

Výber peňažných prostriedkov z bežného účtu aj osobou odlišnou od majiteľa účtu je spôsobom
možným a môže k takémuto úkonu dôjsť aj na základe plnej moci, prípustnosť takéhoto úkonu však

musí vychádzať zo splnenia podmienok, či už formulovaných obchodným zákonníkom alebo platným
dojednaním medzi účastníkmi zmluvy. Pokiaľ však zmluva medzi účastníkmi konania takýto postup
neumožňuje, nie je možné dospieť k záveru o prijateľnej aplikácii ustanovení o plnomocenstve a
následnejmožnostidispozíciespeňažnýmiprostriedkaminabežnomúčtenavrhovateľasplnomocnenou
osobou.

Keďže zo zmluvy o bežnom účte vyplýva, že neexistuje možnosť splnomocniť tretiu osobu na výber
finančných prostriedkov z účtu navrhovateľa, jedinou osobu disponovať s peňažnými prostriedkami na
účte bola osoba oprávnená na podpisovom vzore. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že aj v minulosti
banka takéto výbery na základe plnej moci od oprávnenej osoby realizovala.

Zanedbanie povinnosti banky so všetkou starostlivosťou skúmať, či predloženie plnej moci zodpovedá

dojednaniu medzi účastníkmi a môže viesť k dispozícii s peňažnými prostriedkami na účte, tak
nevyhnutne vedie k záveru, že banka nesie za takéto konanie zodpovednosť v rozsahu objektívnej
zodpovednosti podľa ust. § 373 Obchodného zákonníka.

V tejto súvislosti súd rovnako ako odvolací súd poukazuje na existujúcu judikatúru, z ktorej možno
vyvodiť objektívnu zodpovednosť banky. Odporca sa v konaní bránil iba tým, že jeho pracovníci

postupovali v súlade s obchodnými podmienkami a žiadnu svoju povinnosť neporušili. S uvedeným
názorom nemožno súhlasiť, keď bolo preukázané, že pri výbere finančnej hotovosti dňa 13.12.1999
konali v rozpore s bodom 4 uzatvorenej zmluvy.

Vzhľadom na uvedené, súd návrhu navrhovateľa vyhovel.

O povinnosti zaplatiť okrem istiny aj úroky z omeškania bolo rozhodnuté podľa § 369 ods. 1 Obch.

zák. účinného v rozhodnom čase, podľa ktorého, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z
nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 1 % vyššie, než je úroková sadzba
určená obdobne podľa § 502. Keďže odporca dobrovoľne škodu, vzniknutú neoprávneným výberom,
navrhovateľovi neuhradil, dostal sa do omeškania. Súd zistil, že obvyklé úroky požadované za úvery

bankami sa pohybovali v čase uzavretia zmluvy v rozpätí od 17 do 20 %, preto priznal navrhovateľovi
úrokovú sadzbu v požadovanej výške.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.Navrhovateľovi vznikli trovy konania zaplatením súdneho poplatku za návrh a odvolanie spolu v sume
3.983,27 Eur (120.000,- Sk).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Bratislave, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí
byť podpísané a datované /§ 42 ods. 3 OSP/.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§ 205 ods.1 OSP/.

Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a OSP/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.