Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Oľga Lichnerová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/312/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812206113
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3812206113.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľky A. C., bytom O., H. č. XXXX/XX proti
odporcovi L. SK s.r.o. so sídlom B., L. č. XX, D.: XXXXXXXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou V.
& X. s.r.o. so sídlom B., Q. č. 9, o zaplatenie 2.118,34 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľky a
odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 28. januára 2013, č.k. 15C/89/2012-117 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 118,92
eur, na účet Advokátskej kancelárie V. & X. s.r.o. B., vedený v K. banke a.s. č.ú: XXXXXXXXXX/XXXX ,
do troch dní.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľky, ktorým sa proti odporcovi domáhala
zaplatenia sumy 2.118,34 eur zamietol. Návrh na vyhlásenie zmluvných podmienok upravených v článku
VII bod 7 a bod 9 za neprijateľné zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1
O.s.p. tak, že navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcovi trovy konania, a to za zaplatený súdny
poplatok 127,- eur a trovy právneho zastúpenia 1.010,39 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V
odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka tvrdila, že predajom osobného motorového vozidla
zn. Citroen Xsara Picaso od odporcu na základe kúpnej zmluvy z 25.11.2011, na ktorom vozidle sa
vyskytli vady, jej vznikla škoda v uplatnenom rozsahu za súčasného tvrdenia, že odporca za tieto
vady zodpovedá. Následne odstúpila od zmluvy s následkom zrušenia zmluvy od jej počiatku. Súd
posudzoval nárok navrhovateľky jednak z titulu zodpovednosti odporcu za prípadné vady predaného
tovaru, ako i z titulu prípadnej zodpovednosti za škodu spôsobenú pri predaji vozidla. Dôležité preto
bolo posúdenie či predaný tovar mal vady, za ktoré by zodpovedal odporca, či tieto vady boli riadne a
včas uplatnené u odporcu formou reklamácie, aký nárok si z titulu vád navrhovateľka uplatnila, alebo
či odporca zodpovedá za prípadnú uplatnenú škodu. Pokiaľ navrhovateľka tvrdila, že prvé vady na
aute zistila v januári - februári 2011, a to časté vybíjanie žiaroviek na predných svetlách, problémy s
baterkou, vyváženie kolies, tieto riešila na vlastné náklady opravou a z týchto opráv si žiadne nároky
ani neuplatňuje. K závažnejšej vade a oprave došlo pri ceste do Košíc, kde jej servisné pracovisko
vykonalo opravu pravej poloosi dňa 15.06.2011, za čo zaplatila sumu 201,- eur. I keď navrhovateľka
doložila do spisu mailovú správu z 17.06.2011, z ktorej vyplýva výpočet určitých vád na vozidle, a
ktorú mala doručiť na mailovú adresu odporcu dňa 17.06.2011, nešlo o riadnu reklamáciu vád na
vozidle. Odporca doručenie tejto správy poprel a aj podľa názoru súdu však tento text nie je možné
považovať za riadnu reklamáciu vád vozidla, pretože ide len o výpočet vád bez bližšej konkretizácie
a predovšetkým bez náležitého uplatnenia konkrétneho nároku z vlád /napríklad vykonanie opravy,
výmeny súčiastky, zľavu z kúpnej ceny, odstúpenie od zmluvy a podobne/. Vychádzajúc zo súdnej
praxe za neúčinné a teda neplatné sa považuje také uplatnenie práva z vád tovaru, z ktorého nemožno
vyvodiť, či a aké konkrétne právo zo zodpovednosti za vady mal kupujúci pri svojom prejave vôle na
mysli. Za neplatné treba považovať i uplatnenie práva zo zodpovednosti bez toho, aby kupujúci vytkol
vadu, z ktorej ním zvolené právo vyvodzuje. Pretože navrhovateľka v tejto správe vôbec neuvádza aké
konkrétne právo uplatňuje, ide len o výpočet opráv, ktoré zrejme urobila, nemožno takýto prejav
považovať za riadnu reklamáciu. Za nepreukázané zostalo v konaní ďalej tvrdenie navrhovateľky, že
dňa 23.06.2011 osobne spisovala u odporcu písomnú reklamáciu, kedy bolo auto odstavené v ich
predajni. Túto skutočnosť nepotvrdil ani vypočutý svedok, navrhovateľka nemala k tejto reklamácii
žiadny doklad, pričom reklamáciu poprel aj odporca. Následne navrhovateľka bez ďalšieho trvania na
prípadných opravách zo strany odporcu znovu začala používať vozidlo až do novembra 2011, kedy bolo
odťahovou službou odtiahnuté, pričom následne v servisnom pracovisko V. bolo auto prezreté s potrebou
vykonania opráv ako vyplýva z predkalkulácie zákazky, ktorú opravu už navrhovateľka nefinancovala.
Ani po tejto udalosti nedošlo k žiadnej komunikácii s odporcom a vytknutiu vád na vozidle. Vozidlo bolo
následne prevzaté úverovou spoločnosťou z titulu záložného práva k tomuto vozidlu a navrhovateľka
ho viac neužívala. Za tohto skutkového stavu sa priklonil k argumentácii odporcu, a to že zo strany
navrhovateľky nedošlo k riadnemu uplatneniu práv zo zodpovednosti za vady, i keď preukázateľne
na vozidle sa počas jeho užívania navrhovateľkou vady vyskytli. Navrhovateľka však nepreukázala
prípadnú zodpovednosť odporcu za vady, ktoré by malo vozidlo v čase predaja, resp. skryté vady, ktoré
vyšli najavo následne. Povaha všetkých vád nasvedčuje tomu, že tieto vznikli pri bežnom používaní a
opotrebovaní vozidla, pretože navrhovateľka najazdila na vozidle 100.000 km ako sama uviedla. Včas
bez zbytočného odkladu vady odporcovi nevytkla, pričom práve včasné vytknutie vád je dôležité, aby
bola zachovaná bezprostredná časová súvislosť medzi vyskytnutím vád a jeho uplatnením u predajcu. Je
potom na mieste obrana odporcu, že vada poloosi, výmena žiaroviek, výmena palivového čerpadla boli
spôsobené v dôsledku bežného používania a opotrebenia vozidla, pričom za takéto vady preukázateľne
odporca nezodpovedá. Keďže navrhovateľka vady riadne nereklamovala, nemohla účinne pristúpiť k
odstúpeniu od zmluvy v zmysle § 623 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože takýto nárok kupujúcemu
vyplýva len vtedy, keď by išlo o vady, ktoré nemožno odstrániť, alebo ktoré bránia riadnemu užívaniu veci,
a to len za stavu, že vady boli riadne vytknuté. Súd preto považoval odstúpenie od zmluvy z 22.02.2012
zo strany navrhovateľky za neplatné, pretože zákonný dôvod na odstúpenie od zmluvy nebol naplnený.
Čo sa týka jednotlivých uplatnených nárokov, je argumentácia navrhovateľky zmätočná. Na jednej
strane tvrdí, že došlo k odstúpeniu od zmluvy a zrejme tomu potom zodpovedá aj jej nárok na vrátenie
zaplatenej akontácie 1000,- eur a úverových splátok 658,74 eur, na druhej strane tvrdí, že týmto jej
vznikla škoda. Na prípadnú zodpovednosť odporcu za vzniknutú školu v súlade s § 600 Občianskeho
zákonníka sa vyžaduje preukázanie porušenia povinnosti na strane odporcu, existencia škody, príčinná
súvislosť medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou a nakoniec zavinenie /§ 420 Občianskeho
zákonníka/. Zaplatenie akontácie 1.000,- eur pri kúpe vozidla bolo zo strany navrhovateľky plnením
zmluvnej povinnosti, pričom len v prípade platného odstúpenia od zmluvy by navrhovateľke vznikol nárok
na vrátenie plnení, ktoré dostal odporca. K platnému odstúpeniu od zmluvy však nedošlo. V súvislosti so
zaplatením akontácie 1000,- eur odporca neporušil žiadnu právnu povinnosť, pretože toto plnenie bolo
poskytnuté v súlade so zmluvnými dojednaniami. Rovnako škoda uplatnená z titulu úverových splátok za
november 2011 až január 2012 vo výške 658,74 eur nie je škodou, za ktorú zodpovedá odporca, pretože
išlo o platby navrhovateľky z úverovej zmluvy uzavretej so spoločnosťou Home Credit Slovakia a.s. s
čím odporca nemal nič spoločné. Pokiaľ navrhovateľka neuplatnila svoje právo z titulu vád predaného
tovaru, nemôže jej podľa názoru súdu vzniknúť škoda v dôsledku toho, že si vady opravila sama, pretože
ak bola názoru, že za vady zodpovedá odporca, mala o opravu žiadať predovšetkým vykonanie týchto
opráv. Keby odporca mal zodpovedať za škody z titulu vád na predanom tovare za stavu, že kupujúci
obíde ustanovenia o zodpovednosti za vadu a neuplatní ich spôsobom upraveným v zákone, stratili
by význam takéto ustanovenia Občianskeho zákonníka, keď by sa mohol kupujúci rovnakého plnenia
domáhať prostredníctvom náhrady škody. Ak navrhovateľke v súvislosti s tým vznikli náklady, aj pre
tieto platí § 599 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom je zrejmé, že navrhovateľka prvýkrát uplatnila
náhradu nákladov na opravu - výmeny pravej poloosi 201,- eur, výmenu palivového čerpadla 78,66 eur a
odťah vozidla 180,24 eur až v predmetnej žalobe, úhradu týchto nákladov u odporcu neuplatňovala bez
zbytočného odkladu. Preto sa nemôže náhrady týchto nákladov domáhať pred súdom /§ 599 ods. 1 OZ/.
Navrhovateľka pritom nepreukázala v konaní porušenie povinností odporcu, a to dodať tovar bez vady,
pretože nepreukázala, že v čase predaja vozidla malo mať auto vady, resp. že vyšli najavo iné skryté
vady. Dôkazná povinnosť v tomto smere bola na navrhovateľke, pričom súd prisvedčuje argumentácii
odporcu, že tieto škody vznikli bežným opotrebením a požívaním vozidla, resp. v dôsledku nesprávneho
a nešetrného vedenia motorového vozidla zvlášť za stavu, že na ňom najazdila navrhovateľka 100.000
km. Za vady, ktoré na použitých veciach vznikajú v dôsledku ich používania alebo opotrebenia pritom
predávajúci nezodpovedá v zmysle § 619 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z týchto dôvodov súd návrh
navrhovateľky zamietol. Pre úplnosť súd prvého stupňa uviedol, že i keď ide o spotrebiteľskú zmluvu
v zmysle § 52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka, nemôže sa ani v takomto zmluvnom
vzťahu spotrebiteľ správať tak, že opomenie uplatňovať svoje základné povinnosti pri vyskytnutí sa
vád na predanom tovare. Zodpovednosť za vady je pritom osobitne upravená v ustanoveniach pri
kúpnej zmluve v Občianskom zákonníku. Pokiaľ ide o procesný návrh navrhovateľky, aby súd vyhlásil
za neprijateľné zmluvné podmienky upravené v čl. VII. bod 7 a bod 9 zmluvy, ktoré výrazne obmedzili
práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady, súd vzhľadom k tomu, že zamieta návrh z
iných dôvodov nemohol takémuto návrhu vyhovieť. Vyslovenie neprijateľnosti zmluvných podmienok
má význam len vtedy, keď súd zároveň nepriznáva plnenie z takejto neprijateľnej podmienky voči
spotrebiteľovi /§ 153 ods. 4 O.s.p./. Je pravdou, že uvedené dojednania sú v neprospech spotrebiteľa,
napríklad v tom, že nútia spotrebiteľa uplatniť reklamáciu v mieste dodania tovaru na svoje náklady,
v písomnej forme, ďalej vylučujú nárok na náhradu škody pri uplatnení práv zo zodpovednosti za
vady, nárok na úroky z kúpnej ceny a podobne. Súd však na tieto dojednania vôbec neprihliadal
pri posudzovaní nároku navrhovateľky, navrhovateľka sa nimi ani neriadila. Pokiaľ sú tieto dojednania
neplatné, platí zákonná úprava, podľa ktorej súd prioritne nároky navrhovateľky aj posudzoval, pričom
uvedené dojednania nemali žiadny vplyv na rozhodnutie súdu. O náhrade trov konania súd rozhodol
podľa § 142 ods. 1 O.s.p. V konaní bol úspešný navrhovateľ, preto mu prináleží náhrada trov konania za
zaplatený súdny poplatok za odpor 127,- eur a trovy právneho zastúpenia v zmysle § 9 ods. 1 vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. v platnom znení, pričom základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon je 91,29 eur.
V konaní išlo o 6 úkonov právnej služby - príprava a prevzatie veci, odpor proti platobnému rozkazu,
účasť na pojednávaní dňa 27.08.2012, vyjadrenie odporcu vo veci samej 06.09.2012, pojednávanie
22.10.2012 odročené bez prejednania vo veci samej, pojednávanie dňa 28.01.2012. Za 5 úkonov
právnej služby patrí odmena 5x 91,29 eur, za jeden úkon patrí v zmysle § 14 ods. 5 písm. b/ vyhlášky
odmena vo výške 22,82 eur, spolu 479,27 eur. V zmysle § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky patrí právnemu
zástupcovi DPH z odmeny celkom 95,85 eur, t.j. spolu 572,12 eur. V súlade s § 16 ods. 3 citovanej
vyhlášky patrí právnemu zástupcovi odporcu za režijný paušál za 5 úkonov á 7,63 eur, 1x á 7,81
eur, spolu s DPH 55,15 eur. Podľa § 15 písm. a/ citovanej vyhlášky patrí právnemu zástupcovi aj
náhrada hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych
služieb. Právnemu zástupcovi vznikli cestovné výdavky na cestu motorovým vozidlom v zmysle zákona
č. 283/2002 Z.z. v platnom znení na pojednávanie na deň 27.08.2012, 22.10.2012 a 28.01.2013 za
cestu Bratislava - Prievidza a späť, spolu 1068 km, spotreba 8l/100 km, aktuálna cena nafty 1,420
eur za liter, základná náhrada za 1 km 0,183 eur, t.j. spolu suma vo výške 316,77 eur, 20 % DPH
63,35 eur, spolu cestovné výdavky s DPH v sume 380,12 eur. Súd nepriznal právnemu zástupcovi
navrhovateľa náhradu straty času za účasť na pojednávaniach, pretože na týchto sa zúčastnila len
advokátska koncipientka, pričom podľa názoru súdu náhrada za stratu času patrí len osobe advokáta,
a nie advokátskemu koncipientovi. Advokát môže v tej istej dobe zastupovať iného klienta s prípadným
nárokom náhrady za stratu času, pričom by išlo o duplicitné plnenie, ktoré by pokrývalo rovnaký čas.
Trovy právneho zastúpenia ako celok potom sú vo výške 1.010,39 eur /575,12 + 55,15 + 380,12/, trovy
z titulu súdneho poplatku sú vo výške 127 ,- eur.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka a odporca.
Navrhovateľka odvolaním napadla rozsudok v celom rozsahu. Navrhla ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Namietala, že postupom súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Dôvodila, že hoci pred vytýčeným pojednávaním dňa 28.01.2013 sa riadne a včas ospravedlnila a
bezodkladne svoje ospravedlnenie potvrdila zaslaním potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti, súd
prvého stupňa napriek tomu rozhodol v jej neprítomnosti. Ďalej namietala, že súd prvého stupňa neúplne
zistil stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, a to vypočutie svedka F. O., ktorý bol priamy
účastník kúpy vozidla a jeho prevádzkovania a ktorý mal potvrdiť, že tvrdenia a výpovede zo strany
odporcu sú nepravdivé, na základe ktorých súd prvého stupňa učinil rozhodnutie.
Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhol rozsudok súdu prvého stupňa vo veci
samej potvrdiť a v časti výroku o náhrade trov konania zmeniť v zmysle jeho podaného odvolania. Uplatnil
si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 118,92 eur. K odvolaciemu dôvodu navrhovateľky, že
konaním súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom uviedol, že navrhovateľka sa na pojednávanie
dňa 28.01.2013 nedostavila. Z informácií poskytnutých mu priamo na tomto pojednávaní sudkyňou
zároveň vyplývalo, že navrhovateľka svoju neúčasť na pojednávaní vopred neospravedlnila a zároveň
nepožiadala ani o odročenie pojednávania. Neobstojí preto tvrdenie navrhovateľky, že svoju neúčasť
riadne a včas ospravedlnila, čo vyplýva aj zo samotného odôvodnenia napadnutého rozsudku (str.5). Z
odôvodnenia tohto rozsudku je zrejmé, že navrhovateľka svoju neprítomnosť na pojednávaní oznámila
a ospravedlnila súdu až po skončení pojednávania a fotokópiu potvrdenia o PN súdu doložila až
dňa 04.02.2013. K odvolaciemu dôvodu navrhovateľky, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav uviedol, že zo všetkých v konaní predložených listinných dôkazov, ako aj z výsluchu svedka
p. F. F., ktorého výsluch navrhovala sama navrhovateľka a ktorého výpoveďou mali byť preukázané
tvrdenia navrhovateľky, súd nemal za preukázaný ani jeden zo zákonných predpokladov vzniku nároku
navrhovateľky na náhradu škody uplatneného navrhovateľkou v konaní , preto súd dospel k záveru, že
návrh navrhovateľky je nedôvodný. Ďalej poukázal na to, že súd prvého stupňa taktiež nariadil výsluch
svedka p. F. O., ktorého navrhla vypočuť navrhovateľka, pričom za účelom doručenia predvolania na
pojednávanie svedkovi uviedla adresu B., P. XX. Súdu sa na uvedenú adresu svedkovi nepodarilo doručiť
predvolanie. Na ďalšom pojednávaní dňa 22.10.2012 neúčasť svedka na pojednávaní ospravedlnila
navrhovateľka. Zároveň uviedla, že svedok sa už na uvedenej adrese nezdržuje, keďže sa jednalo o
jej partnera, predvolanie na pojednávanie žiadala doručiť na adresu jej trvalého pobytu. Predvolaný
svedok sa na pojednávanie dňa 28.01.2013 bez ospravedlnenia nedostavil. Z uvedeného vyplýva, že
súd výsluch svedka nariadil, ten sa ale na pojednávanie nedostavil, jeho účasť na pojednávaniach
nezabezpečila ani navrhovateľka. Mal za to, že súd mal už z vykonaných dôkazov skutkový stav úplne
zistený a preto o veci rozhodol aj bez vypočutia svedka p. F. O..
Odporca odvolaním napadol výrok rozsudku súdu prvého stupňa o náhrade trov konania. Rozsudok
súdu prvého stupňa navrhol v tejto časti zmeniť tak, že právnemu zástupcovi odporcu bude priznaná
aj náhrada za stratu času vo vyčíslenej výške. Dôvodil, že z hľadiska posúdenia nároku advokáta na
náhradu za stratu času je irelevantné, či sa úkonu zúčastní advokát alebo jeho advokátsky koncipient,
ktorý bol na tento úkon poverený samotným advokátom. K odvolaniu priložil fotokópie rozhodnutí iných
súdov na podporu svojho právneho názoru.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky
ani odvolanie odporcu nie je dôvodné.
Odvolací súd podrobne preskúmal rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľkou vo veci
samej vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého
stupňa. Z daného titulu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne
poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolací
námietkam navrhovateľky dodáva:
Navrhovateľka v odvolaní namietala, že jej postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Odvolací súd pri skúmaní podmienok konania pred súdom prvého stupňa zistil, že prvostupňový súd sa
nedopustil žiadnych závažných procesných vád, ktorými by odňal navrhovateľke možnosť konať pred
súdom (§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.).
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania
realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva, napr. právo zúčastniť sa
pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.
Podľa § 101 ods. 2 veta druhá O.s.p., s použitím ust. § 211 ods. 2 O.s.p. platí, že ak sa riadne predvolaný
účastník neustanoví na pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania,
môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a doposiaľ
vykonané dôkazy.
Citované ustanovenie § 101 ods. 2 veta druhá O.s.p. umožňuje súdu, aby v záujme hospodárnosti
a rýchlosti konania prejednal vec na pojednávaní v neprítomnosti účastníka za predpokladu, že
účastník bol na pojednávanie riadne predvolaný, na pojednávanie sa nedostavil a ani nepožiadal z
dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Splnenie predpokladov pre možnosť prejednať vec v neprítomnosti
účastníka musí súd skúmať veľmi dôsledne, pretože jeho nesprávny postup v tomto smere môže
mať za následok porušenie základného práva účastníka vyplývajúceho z článku 48 ods. 2 Ústavy
SR a to práva na verejné prejednanie veci v jeho prítomnosti. Procesné právo účastníka požiadať o
odročenie pojednávania je podmienené dôležitosťou dôvodu, pre ktorý o odročenie požiada. Posúdenie
opodstatnenosti, dôležitosti dôvodu v každej veci musí vychádzať z konkrétnych okolností prípadu. Do
obsahu základného práva zaručujúceho právo každého, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom nepatrí povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek žiadosti o odročenie pojednávania. Posúdiť
opodstatnenosť dôležitého dôvodu (§ 101 ods. 2 O.s.p.) pre odročenie pojednávania v každom
konkrétnom prípade je oprávnený výlučne konajúci súd (pozri nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS
68/1998 z 13.01.1999).
V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že naposledy bol termín pojednávania stanovený na
deň 28.01.2013 na 9.00 hod., keď navrhovateľka prevzala predvolanie na uvedené pojednávanie dňa
08.01.2013, čo vyplýva z doručenky pripojenej na čl. 83 spisu. Z úradného záznamu spísaného
súdnou kanceláriu dňa 28.01.2013 (č.l. 101 spisu) vyplýva, že navrhovateľka telefonicky o 09.30 hod.
kontaktovala súdnu kanceláriu s tým, že žiada ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní, ktoré sa
koná 28.01.2013 o 09.00 hod. zo zdravotných dôvodov. Predmetné pojednávanie, ako vyplýva zo
zápisnice o pojednávaní skončilo o 09.25 hod. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa
dôsledne skúmal podmienky pojednávania v neprítomnosti navrhovateľky, pretože z obsahu pripojenej
doručenky jednoznačne vyplýva, že navrhovateľka prevzala termín pojednávania ešte 08.01.2013 a
v deň pojednávania o 09.30 hod. telefonicky oznámila súdu, že žiada o ospravedlnenie jej neúčasti
na pojednávaní zo zdravotných dôvodov. Následne až dňa 04.02.2013 predložila súdu potvrdenie o
dočasnej práceneschopnosti. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvého stupňa postupoval
správne podľa § 101 ods. 2 O.s.p., nedopustil sa žiadneho procesného pochybenia, svojím postupom
neodňal navrhovateľke ako účastníčke konania možnosť konať pred súdom, keď navrhovateľka svoju
neúčasť na pojednávaní dňa 28.01.2013 neospravedlnila včas.
Navrhovateľka v odvolaní ďalej namietala, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, a to výsluch
svedka F., ktorý bol priamy účastník kúpy vozidla a jeho prevádzkovania a ktorý mal potvrdiť, že tvrdenia
odporcu sú nepravdivé.
Podstata tohto odvolacieho dôvodu (§ 205 ods. 2 písm. c) O.s.p.) spočíva v tej skutočnosti, že ak
účastník navrhol vykonanie dôkazu, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre
rozhodnutie vo veci samej a súd ho nevykonal, vzniká nedostatok v skutkových zisteniach, ktorý treba
odstrániť. Súd prvého stupňa na návrh navrhovateľky predvolal svedka F. O. na pojednávanie stanovené
na deň 22.10.2012. Svedok sa na uvedené pojednávanie nedostavil, doručenie predvolanie vykázané
nemal. Následne súd prvého stupňa nariadil pojednávanie na deň 29.11.2012 s tým, že svedka F. O.
predvolal z adresy navrhovateľky. Doručenie predvolania na toto pojednávanie svedok vykázané nemal.
Na pojednávanie stanovené na deň 28.01.2013 predvolal súd navrhovateľku s tým, aby zabezpečila
účasť svedka F. O.. Na uvedené pojednávanie, ako to vyplýva z vyššieuvedeného sa navrhovateľka bez
ospravedlnenia nedostavila. Odvolací súd zdôrazňuje, že zo znenia ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.
(súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností) vyplýva, že citovaný dôvod na odvolanie nie je daný v prípade
každého opomenutia vykonania navrhnutých dôkazov, ale len v prípade, pokiaľ súd prvého stupňa
nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, teda dôkazy, ktoré by boli spôsobilé
preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej. Odvolací súd má za to, že súd
prvého stupňa z ním vykonaného dokazovania, z ktorého vychádzal aj odvolací súd, dostatočne zistil
skutkový stav veci, podrobne odôvodnil napadnutý rozsudok. Správne posúdil, či predaný tovar - osobné
motorové vozidlo - mal vady, za ktoré by zodpovedal odporca, či tieto vady boli riadne a včas uplatnené
u odporcu formou reklamácie, aký nárok si z titulu vád navrhovateľka uplatnila a či odporca zodpovedá
za prípadnú uplatnenú škodu, s ktorými dôvodmi sa odvolací súd plne stotožňuje a na ne poukazuje
(§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Predmetom preskúmania odvolacím súdom bol ďalej výrok napadnutého rozsudku o náhrade trov
konania. Odporca v podanom odvolaní namietal nesprávnosť záveru súdu prvého stupňa majúc za to, že
zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že náhrada za stratu času patrí iba advokátovi a nie advokátskemu
koncipientovi. Na základe uvedeného navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku
o náhrade trov konania zmeniť a priznať mu náhradu trov konania vo výške 1506,32 eur.
Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, že právnemu
zástupcovi navrhovateľa náhrada za stratu času za účasť na pojednávaniach, na ktorých sa zúčastnila
advokátska koncipientka, nepatrí.
Právo na náhradu za stratu času advokátovi je upravené aj v ust. § 24 ods. 2 zák.č . 586/2003 Z.z. o
advokácií, toto ustanovenie však neplatí primerane pre advokátskeho koncipienta (§ 63 ods. 2 zák. č.
586/2003 Z.z.). Advokátsky koncipient je v zmysle § 64 citovaného zákona v pracovnom pomere a jeho
odmeňovanie sa upravuje pracovnoprávnymi predpismi. Náhradu za stratu času možno preto priznať
iba v takom prípade, ak úkony právnej služby vykoná advokát v mieste, ktoré nie je jeho sídlom. Nakoľko
pojednávania na súde prvého stupňa sa zúčastnil advokátsky koncipient, ktorý je v pracovnoprávnom
vzťahu s advokátom zastupujúcim navrhovateľa, náhradu za stratu času za pojednávanie, ktorého sa
zúčastnil advokátsky koncipient, mu správne súd prvého stupňa nepriznal. Odvolací súd má za to, že
náhrada za stratu času je finančná kompenzácia advokáta za čas strávený cestou zo sídla advokátskej
kancelárie do sídla súdu a späť, pričom v prípade zastúpenia v účasti na pojednávaní pred súdom mu
žiadna strata času nevznikne, nakoľko si môže plniť iné povinnosti, ktoré mu z výkonu advokátskej
činnosti plynú.
Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku, ktorým návrh
zamietol a vo výroku, ktorým návrh na vyhlásenie zmluvných podmienok upravených v čl. VII bod 7 a
bod 9 za neprijateľné zamietol a vo výroku o náhrade trov konania podľa § 219 ods. 1 Os..p. ako
vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1
O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania v zmysle vyhl.č .
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci v znení platnom do
30.06.2013 vychádzajúc z hodnoty veci 2118,34 eur za 1 úkon právnych služieb - písomné vyjadrenie
k odvolaniu zo dňa 06.05.2013 - 91,29 eur + režijný paušál 7,81 eur + 20% DPH vo výške 19,82 eur,
spolu 118,92 eur (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 cit. vyhlášky). Právnemu
zástupcovi odporcu bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania v ním uplatnenej výške ( 118,92
eur), i keď by mu v zmysle § 13 ods. 3 cit. vyhl. patrila vo väčšej výške, nakoľko išlo o spojenie dvoch vecí.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.