Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. január 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/74/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109213109
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3109213109.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členov

senátu JUDr. Natálie Čekanovej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci žalobcu EMZET, spol. s r.o. so
sídlom ZTS 583/9, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO 36 320 901, právne zastúpeného JUDr. W. W.,
advokátkou, U. X/XX-XX, XXX XX B. J., proti žalovanému O. V., obchodným menom Ľudovít Husárik
- RODAL s miestom podnikania Partizánska 151/3, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO 32 282 117,
právne zastúpenému JUDr. N.. P. W., advokátkou, B. sv. H. XXXX/XXA, XXX XX O., o zaplatenie 6
234,08 Eur s príslušenstvom, o vzájomnej žalobe žalovaného o zaplatenie 13 300 Eur, na odvolanie
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu č.k. 39Cb/261/2009-293 zo dňa 30. apríla 2013 v spojení

s opravným uznesením č.k. 39Cb/261/2009-304 zo dňa 13. mája 2013 a s opravným uznesením č.k.
39Cb/261/2009-313 zo dňa 26. júna 2013 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd p o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením
zo dňa 13.05.2013 č.k. 39Cb/261/2009-304 a v spojení s opravným uznesením zo dňa 26.06.2013
č.k. 39Cb/261/2009-313 v napadnutej časti vo výroku, ktorým súd žalobu žalobcu vo zvyšku zamietol,
vo výroku, ktorým žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 160,91 Eur pozostávajúcich zo
súdneho poplatku vo výške 41,14 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 119,50 Eur, ako aj vo

výroku, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 13 300 Eur, vo výroku, ktorým uložil
žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 4 445,29 Eur pozostávajúcich zo
súdneho poplatku vo výške 756,36 Eur, z preddavku na znalecké dokazovanie vo výške 800 Eur a z
trov právneho zastúpenia vo výške 2 888,93 Eur, vo výroku, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
súdny poplatok vo výške 423,50 Eur, a ktorým žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť trovy konania štátu
vo výške 372,05 Eur.

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania vo výške 375,18
Eur, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, k rukám JUDr. Ing. P. W., advokátky, a to do 3 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením č.k. 39Cb/261/2009-304
zodňa13.mája2013asopravnýmuznesenímč.k.39Cb/261/2009-313zodňa26.júna2013 rozhodolo
žalobe žalobcu na zaplatenie 6 234,08 Eur s príslušenstvom titulom neuhradených faktúr č. 2008106 na
sumu 1 344,33 Eur so splatnosťou dňa 16.06.2008, č. 2008186 na sumu 4 033 Eur so splatnosťou dňa
16.09.2009 a č. 2008293 na sumu 856,75 Eur so splatnosťou dňa 26.01.2009 tak, že žalobcovi prisúdil
proti žalovanému právo na zaplatenie 712,33 Eur s 0,03 % úrokom z omeškania denne od 17.06.2009
do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 160,91 Eur, a vo zvyšku jeho žalobu zamietol. Vzájomnej

žalobe žalovaného vyhovel, keď žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť mu13 300 Eur a nahradiť mu trovy konania vo výške 4 445,29 Eur. Ďalej žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť súdny poplatok vo výške 423,50 Eur a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť trovy konania štátu
vo výške 372,05 Eur. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca ako prenajímateľ

prenajímal žalovanému na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.08.2006 nebytové
priestory o celkovej výmere 252 m2 nachádzajúce sa na prízemí budovy na adrese S. II. č. XX/
XX v J. nad P., a to za účelom prevádzkovania podnikateľskej činnosti. Žalovaný ako nájomca bol
povinný platiť žalobcovi na jeho bankový účet v zmysle zmluvných dojednaní mesačné nájomné vo
výške 18 033 Sk (bez DPH) mesačný príspevok na rekonštrukciu priestorov vo výške 6 000 Sk (bez

DPH) a náklady za služby spojené s nájmom mesačne vo výške 10 000 Sk (bez DPH), čo spolu
predstavovalo mesačne sumu 34 033 Sk bez PDH. Dňa 21.07.2008 a dňa 13.08.2008 žalovaný zaplatil
žalobcovi 2 x sumu 40 499,50 Sk pod variabilným symbolom 2008126 - číslo faktúry o vyúčtovaní
nájomného za mesiac august 2008. Podľa účtovnej evidencie žalobcu bol žalovaný ku dňu 02.09.2008
dlžný žalobcovi sumu 202 497 Sk pozostávajúcu z nezaplatenia faktúry č. 2008106 vo výške 40
499,50 Sk so splatnosťou dňa 16.06.2008, faktúry č. 2008164 vo výške 40 199,50 Sk so splatnosťou

dňa 18.08.2006 a faktúry č. 2008186 vo výške 121 498 Sk so splatnosťou dňa 16.09.2008. Dňa
17.12.2008 oznámil žalobca žalovanému, že duplicitne uhradenú sumu 40 499,50 Sk započítal na
úhradu faktúry č. 2008164 (túto sumu žalovaný zaplatil dvakrát). Na pokus o zmier zo dňa 09.02.2009
žalovaný reagoval podaním zo dňa 13.02.2009, v ktorom zároveň žalobcovi oznámil, že nesúhlasí so
započítanímsumy40499,50Sknazaplateniefaktúryč.2008164,ažetátosumamalabyťzapočítanána

úhradu faktúry č. 2008106. Súd prvého stupňa pri posúdení správnosti postupu žalobcu pri započítaní
platieb realizovaných žalovaným vychádzal z ustanovenia § 330 ods. 3 Obch. zák. a konštatoval, že
žalobca postupoval nesprávne, keď sumu 40 499,50 Sk, ktorú žalovaný zaplatil dvakrát s označením
variabilného symbolu 2008126, započítal na úhradu faktúry č. 2008164 so splatnosťou dňa 18.08.2008.
Žalovaný mal v tom čase voči žalobcovi starší záväzok vo výške 40 499,50 Sk podľa

faktúry č. 2008106 so splatnosťou dňa 16.06.2008, takže zaplatením sumy 40 499,50 Sk najneskôr
dňa 13.08.2008 došlo k zániku záväzku z faktúry č. 2008106. V tejto súvislosti súd prvého stupňa
zdôraznil, že zaplatenie nájomného vyúčtovaného faktúrou č. 2008164 nebolo predmetom konania a
nárok uplatnený žalobcom na základe faktúry č. 2008106 vo výške 1 344,33 Eur (40 499,50 Sk) je
nedôvodný, lebo zanikol splnením záväzku zo strany žalovaného v zmysle ust. § 324 ods. 1 Obch.

zák. Pri posudzovaní nároku žalobcu na zaplatenie sumy 121 498 Sk (4 033 Eur) za nájom nebytových
priestorovzaobdobieseptember,október,november2008,ktorúžalobcavyúčtovalžalovanémufaktúrou
č. 2008186 zo dňa 02.09.2008 so splatnosťou dňa 16.09.2009, vychádzal súd z nespornej skutočnosti,
že dňa 06.08.2008 došlo v priestoroch, ktoré boli predmetom zmluvy o nájme nebytových priestorov a
ktoré žalovaný užíval za účelom výkonu svojej podnikateľskej činnosti, k škodovej udalosti spočívajúcej

v pretekaní vody z priestorov nad prenajatými priestormi cez strop a steny. V dôsledku tejto udalosti
žalovaný nemohol prenajaté nebytové priestory užívať od 06.08.2008 tak, aby sa navzájom plnili
dohodnuté práva a povinnosti podľa zmluvných podmienok. Túto skutočnosť mal súd preukázanú najmä
zo správy Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Považskej Bystrici zo dňa 28.08.2008, z
ktorej vyplýva, že pri miestnom šetrení (uskutočnenom v čase od medzi 25.08.2008 do 28.08.2008)

bolo zistené, že následkom vytopenia sú steny a strop kancelárskych priestorov, skladu a zariadenia
pre osobnú hygienu vlhké, čo podporuje vznik plesne. Do odstránenia viditeľných stôp po plesni bolo
podľa uvedenej správy potrebné obmedziť pobyt zamestnancov v uvedených priestoroch na nevyhnutný
čas. Na základe písomného oznámenia žalovaného zo dňa 14.08.2008, ktoré žalobca toho istého dňa
prevzal, začala dňom 01.09.2008 plynúť trojmesačná výpovedná doba, ktorá uplynula dňa 30.11.2008,

ktorým dňom došlo k ukončeniu nájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Dňa 02.09.2008
žalovaný odovzdal žalobcovi predmet nájmu v stave, v akom sa uvedeného dňa nachádzal a od toho
dňa predmet nájmu neužíval a služby s nájmom spojené nespotreboval. Žalovaný si listom zo dňa
14.08.2008 zároveň uplatnil zľavu z nájomného podľa čl. VII. bod 10 nájomnej zmluvy, ktorú v konaní
upravil vo výške 100 % z dôvodu nemožnosti užívania nebytových priestorov. Súd prvého stupňa

konštatoval, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že žalovaný mal objektívne možnosť užívať
nebytové priestory už od 13.08.2008. Zohľadnil skutočnosť, že žalobca až dňa 16.11.2008 uzatvoril s
účinnosťou od 20.12.2008 s treťou osobou novú zmluvu o nájme nebytových priestorov a za uvedenej
situácie vyhodnotil ako dôvodnú žalovaným uplatnenú zľavu z nájomného, ktorý predmetné nebytové
priestory nemohol používať v súlade s dojednaným účelom. Súd prvého stupňa preto ustálil, že dôvodom

ukončenia nájmu a záväzkového vzťahu bola škodová udalosť dňa 06.08.2008, následkom ktorej
žalovaný nemohol bez svojej viny užívať nebytové priestory v súlade so zmluvnými podmienkami.
Uplatnením zľavy z nájomného za mesiace september a október 2008 žalobcovi nárok na zaplatenie
nájomného vo výške 2 x 598,60 Eur bez DPH(18 033,33 Sk), 712,33 Eur s DPH = 1 197,20 Eur bez DPH (36 066,66 Sk), 1 424,66 Eur s DPH
nevznikol. Pri priznaní nároku žalobcovi na nájomné vo výške 598,60 Eur bez DPH

(18 033,33 Sk), 712,33 Eur s DPH za mesiac november 2008 vychádzal súd zo skutočnosti, že žalobca

dňa 16.11.2008 uzavrel nájomnú zmluvu s inou osobou, teda v tomto období boli nebytové priestory v
prevádzkyschopnom stave, pretože je reálny predpoklad, že tretia osoba by bez tohto stavu nájomnú
zmluvu za účelom výkonu svojej podnikateľskej činnosti so žalobcom neuzavrela. Za mesiac november
2008 súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie nájomného vo výške 713,33 Eur. Nároky žalobcu
na zaplatenie príspevku na rekonštrukciu vo výške 6 000 Sk/mesiac a nákladov za služby spojené

s nájmom vo výške

10 000 Sk/mesiac sú bez právneho základu. Žalobcovi by tieto nároky vznikli iba za splnenia
podmienky užívania predmetu nájmu žalovaným za účelom prevádzkovania svojej podnikateľskej
činnosti. Príspevok na rekonštrukciu a náklady na služby spojené s nájmom boli dohodnuté ako
samostatnévýdavky,nestalisasúčasťounájomného.Súdpriznalžalobcovipeňažnýnároknazaplatenie
nájomného za mesiac november 2008 vo výške 712,33 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

0,03 % denne dohodnutým podľa článku IV. bod 4 zmluvy o nájme nebytových priestorov a to od
podania žaloby dňa 17.06.2009, kedy uplatnil svoj nárok proti žalovanému v súdnom konaní. Do podania
žaloby bol nárok žalobcu sporný, pretože žalovaný tento nárok žalobcu neuznal (list žalovaného zo dňa
13.02.2009). Vo zvyšku súd žalobu žalobcu na zaplatenie faktúry č. 2008186 zamietol. Pri posudzovaní
nároku žalobcu na zaplatenie sumy 856,75 Eur (25 810,50 Sk), ktorú žalobca vyúčtoval žalovanému

faktúrou č. 2008293 zo dňa 12.01.2009 so splatnosťou dňa 26.01.2009 ako ročné zúčtovanie za služby
spojené s nájmom nebytových priestorov : elektrická energia, vodné, stočné, vykurovanie, revízie,
ostatné náklady so zohľadnením a odpočítaním prijatých platieb, vychádzal súd zo skutočnosti, že
žalovaný pred začatím súdneho konania a taktiež aj v súdnom konaní žiadal predloženie listín na
preukázanie žalobcom uplatnenej sumy. Oprávnenosť sumy 856,75 Eur žalobca v konaní nepreukázal.

V konaní bol súd toho názoru, že dôkazná povinnosť podľa § 120 ods.1 O.s.p. týkajúca uplatnenia tohto
peňažnéhonárokužalobcomprotižalovanémubolavsúdnomkonanínažalobcoviažalobcabolpovinný
v konaní preukázať nielen všetky údaje vstupujúce do výpočtu sumy 856,75 Eur, ale aj spôsob výpočtu
tejto sumy tak, aby bola túto suma preskúmateľná. Z týchto dôvodov súd žalobu žalobcu v časti o
zaplatenie 856,75 Eur s uplatneným úrokom z omeškania do 27.1.2009 do zaplatenia zamietol. Pokiaľ

žalobca v konaní predložil písomnosť zo dňa 02.09.2008 označenú ako uznanie záväzku, súd prvého
stupňa konštatoval, že táto listina nespĺňa náležitosti uznania záväzku v zmysle ust. § 323 Obch. zák. Pri
posúdení nároku žalovaného na náhradu škody uplatneného vzájomnou žalobou vo výške 13 300 Eur
súd prvého stupňavychádzalzust.§373anasl.Obch.zák.Poukázalnaskutočnosť,ževkonanínebolo
sporné, že škodová udalosť dňa 06.08.2008 vznikla vo vzťahu k žalovanému činnosťou stavebnou

žalobcu realizovanou jeho zmluvným partnerom - spoločnosťou BARTOLOMEI, s.r.o. Konštatoval, že
žalobca porušil povinnosť dohodnutú podľa článku I. ods.1 v spojení s článkom VI. ods. 1 zmluvy a
všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa § 415 Obč. zák. V dôsledku porušenia týchto povinností
vznikla žalovanému škoda, ktorú voči žalobcovi uplatnil podľa § 378, § 379, § 380 a § 381 Obch. zák.
ako skutočnú škodu, ako škodu za vynaložené náklady a ako ušlý zisk dosahovaný v obchodnom styku

za obdobných podmienok dosahovaných v mesiaci august 2008. Znaleckým dokazovaním vykonaným
znalkyňou Ing. R. D., CSc. v znaleckom posudku č. X/XXXX zo dňa 08.09.2011 a znalkyňou Ing. F.
P. v znaleckom posudku č. XXX/XXXX zo dňa 06.09.2011, súd zistil, že celková škoda vzniknutá dňa
06.08.2008 na posudzovaných textilných výrobkoch bola výpočtom stanovená na sumu 16 221,40 Eur
bez DPH a na 4 ks kožuchov bola výpočtom stanovená na sumu 196,80 Eur, spolu vo výške 16 418,20

Eur. Znaleckým dokazovaním vykonaným znalcom Ing. L. I. v znaleckom posudku č. 01/2012 zo dňa
28.01.2012, súd prvého stupňa zistil, že celková škoda vzniknutá dňa 06.08.2008 na posudzovanom
nábytku bola výpočtom stanovená na sumu 907,21 Eur. Znaleckým dokazovaním vykonaným znalcom
Ing. N. P. v znaleckom posudku č. 3/2013 zo dňa 10.01.2013 bola výška ušlého zisku za august 2008
stanovená výpočtom v sume

7 841,78 Eur. Výšku škody mal prvostupňový súd preukázanú v konaní znaleckým dokazovaním.
Príčinná súvislosť ako tretí predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu je daná priamou súvislosťou
medzi porušením právnej a záväzkových povinností a vznikom škody, pretože inak by škoda uplatnená
v konaní nevznikla. Medzi porušením povinností a vznikom škody a jej výškou existuje priamy vzťah
príčinyanásledku.PokiaľsažalobcaprotiuplatnenejškodebránilvkonanídojednanímpodľačlánkuVII.

bod 12 zmluvy o nájme nebytových priestorov, vzhľadom na obsah tohto zmluvného dojednania bol súdtoho názoru, že toto dojednanie platí pre prípady, ak žalovaný nebude môcť užívať nebytové priestory z
dôvodov mimo vôle žalobcu. Dohoda, ktorou by sa žalovaný vzdal práva na náhradu škody ako práva,
ktoré môže vzniknúť v budúcnosti v iných prípadoch, teda aj v tých, kedy by vznikla zavinením žalobcu,

je podľa § 574 ods.2 Obč. zák. neplatná. Obrana žalobcu v tomto prípade nemala oporu v zákone. Súd
prvého stupňa sa v konaní nestotožnil s názorom žalobcu o tom, že žalovanému z poistného plnenia
zostala na náhradu škody suma vo výške

10 487,31 Eur. Z predložených listinných dôkazov poisťovne ALLIANZ - Slovenská poisťovňa, a.s.
nepochybne vyplynulo, že táto poisťovňa vyčíslila škodu na nábytku a tovare v sume 40 397 Eur (1 217

000 Sk), z ktorej plnila v prospech žalovaného sumu 34 550,49 Eur

(1 040 868 Sk). Rozdiel takto vyčíslenej a vyplatenej náhrady škody predstavuje sumu

5 846,51 Eur (176 132 Sk). V konaní súdom ustanovení znalci Ing. R. D., CSc. (textilné výrobky) a Ing.
L. I. (nábytok) sa v znaleckých posudkoch vyjadrili tak, že stanovenie výšky škody v čase bezprostredne
po škodovej udalosti, kedy bolo možné zistiť stav tovaru a zásob a nábytku, je čo do stanovenia škody
na nábytku správne a zodpovedá výške škody vzniknutej dňa 06.08.2006 a čo do stanovenia škody

na tovare a zásobách (textil) túto nemožno ani potvrdiť, a ani vyvrátiť, pričom znalkyňa Ing. R. D.,
CSc. opísala dôvody vzniknutých rozdielov. Pre určenie výšky škody na nábytku a textilných výrobkoch
(tovar a zásoby) bezprostredne po 06.08.2008 má podstatný význam postup poisťovne, ktorá vykonala
ohliadku, zistila stav poškodených hnuteľných vecí a za daného stavu aj určila výšku škody spôsobenej
žalovaného poistnou udalosťou. Prvostupňový súd preto konštatovala, že znalecké posudky podané

znalcami v súdnom konaní nie sú v rozpore so znaleckým posudkom poisťovne, oba znalecké posudky
na znalecký posudok poisťovne odkázali. Žalovaný vzájomnou žalobou uplatnil proti žalobcovi
náhradu škody vo výške 13 300 Eur, teda menej, než bolo preukázané v súdnom konaní. Keďže touto
dispozíciou žalovaného bol súd v konaní viazaný, za splnenia zákonných predpokladov § 378 - § 381
Obch. zák. pre uplatnenie zodpovednosti za škodu, žalovanému priznal túto škodu v ním uplatnenej

výške 13 300 Eur. O náhrade trov konania žalobcu vo vzťahu k žalovanému na základe žaloby žalobcu
rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a žalobcovi priznal náhradu trov konania a trov právneho
zastúpenia so zohľadnením jeho pomeru úspechu vo výške celkom 160,91 Eur. O náhrade trov konania
úspešného žalovaného na základe vzájomnej žaloby vo vzťahu k neúspešnému žalobcovi rozhodol
podľa§142ods.1O.s.p.ažalovanémupriznalplnúnáhraduúčelnevynaloženýchtrovvcelkovejvýške4

445,29 Eur. O poplatkovej povinnosti žalovaného zo vzájomnej žaloby rozhodol súd prvého stupňa podľa
príslušných ustanovení zák.č. 71/1992 Zb. a povinnosti žalobcu nahradiť trovy konania štátu rozhodol
podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku v znení opravných uznesení zo dňa 13.05.2013 č.k. 39Cb/261/2009-304 a
zo dňa 26.06.2013 č.k. 39Cb/261/2009-313 podal odvolanie žalobca. Odvolaním napadol rozsudok

prvostupňového súdu vo výroku, ktorým súd prvého stupňa zamietol vo zvyšku jeho žalobu, a v časti
výroku, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanému 13 300 Eur, ako aj vo výrokoch o
náhrade trov konania a o náhrade trov štátu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok (ak nezistí
dôvody pre jeho zrušenie) zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť mu 6 234,08 Eur s 0,03
% úrokom z omeškania denne od 17.06.2009 do zaplatenia, žalobu žalovaného o zaplatenie 13 300

Eur zamietne a žalovanému uloží povinnosť nahradiť trovy štátu vo výške 372,05 Eur. Súdu prvého
stupňa vytýkal, že na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
a vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, že nespochybňuje fakt, že v noci z utorka na stredu, teda
5.-6.08.2008 došlo v jeho priestoroch, ktoré mal prenajaté žalovaný, k ich čiastočnému krátkodobému
zatopeniu, avšak on, žalobca vyvinul všetko úsilie, aby zmiernil vzniknuté škody. Zdôraznil, že zatopené

priestory sa vetrali a vzhľadom na optimálne vonkajšie teploty boli priestory na 1. poschodí vysušené
a ponúknuté žalovanému na uskladnenie a vysušenie „údajne“ zatopených vecí, čo však žalovaný
odmietol a tým sa pričinil o zväčšovanie škôd. Opätovne poukázal na meteorologické údaje o počasí
pre danú oblasť v období od 01.08. do 31.08.2008 a uviedol, že ich pripája k odvolaniu. Poukázal
na fotodokumentáciu, z ktorej je zrejmé, že žalovaný zatopené priestory nevetral, čím sa zvyšovala

vlhkosť a vznik plesní. Nielen z upozornenia zástupcu poisťovne, ale aj z konštatovania Regionálneho
úradu verejného zdravotníctva v Považskej Bystrici zo dňa 28.08.2009 vyplynula nevyhnutnosť vetrania
zatopených priestorov. Naviac uvedený úrad nevylúčil možnosť skladovania tovaru, upozorňoval len
na nevhodnosť dlhodobého pobytu osôb v týchto priestoroch. Žalobca vyjadril presvedčenie, že ak by
žalovaný prenajaté priestory v čase od 06.08.2008 do 25.08.2008 intenzívne vetral a využil ponúknutépriestory na uskladnenie vecí na 1. poschodí, mohlo dôjsť k úplnému vysušeniu priestorov a k ich
opätovnému plnohodnotnému užívaniu oveľa skôr. Uviedol, že zo správania sa žalovaného nadobudol
dojem, že ten nemal záujem na rýchlom a účinnom ošetrení priestorov. Žalovaný dňa 02.09.2008

odišiel z nájmu dobrovoľne, preto je povinný zaplatiť náhradu aj za obdobie počas plynutia trojmesačnej
výpovednej doby v zmysle zmluvných dojednaní. Súd prvého stupňa pochybil, keď do týchto dohôd
zasiahol svojim rozhodnutím v jeho neprospech. Zdôraznil, že nebytové priestory boli už v septembri
vysušené pripravené na ďalší prenájom. Nový nájomník si tieto priestory teda prezrel už v septembri
a v novembri, bola podpísaná nájomná zmluva. V súvislosti s uplatnenou náhradou škody vo výške

13 300 Eur žalobca poukázal na znalecký posudok znalkyne Ing. R. D., CSc, ktorým bol spochybnený
posudok znalca z poisťovne Allianz. Žalobca posudok Ing. R. D., CSc označil za kvalitnejší, odborne
podrobne vypracovaný oproti posudku poisťovne, z čoho vyvodil, že je presnejší a vierohodnejší, a teda
výpočet škody v ňom uvedený je správny a relevantný. Aj keď znalkyňa Ing. D., CSc, vychádzala pri
vypracovaní posudku z nepriaznivejších predpokladov, výška škody ňou zistená je nižšia, než v posudku
poisťovne, čo však súd prvého stupňa vôbec nezohľadnil. Okrem toho poukázal aj na znalecký posudok

Ing. N. P. a na metodiku ním použitú, keď spriemeroval škodu podľa posudku poisťovne a posudku
Ing. R. D., čo zodpovedá sume 35 094,65 Eur, pričom ak poisťovňa žalovanému vyplatila 34 550,49
Eur, rozdiel predstavuje 544,16 Eur. Ďalej uviedol, že titulom náhrady škody už nie je ochotný zaplatiť
žalovanému ani uvedený rozdiel, lebo o túto „údajnú“ škodu sa pričinil sám žalovaný, keď urýchlene
neodstraňoval škody na svojom majetku. Znalci, a ani súd, sa vôbec nezaoberali ani tým, či veci boli

poškodené v dôsledku ich zatopenia alebo nepredajnosti. Žalobca sa domnieva, že vzniknutá situácia
žalovanému zrejme vyhovovala z dôvodu nepredajnosti tovaru. Súd prvého stupňa pri ustálení výšky
škody pochybil, pretože v dôsledku jeho rozhodnutia je žalovanému priznané plnenie duplicitne (popri
plnení od poisťovne), naviac znalcom na ohodnotenie neboli predložené tie veci, ktoré boli predložené
poisťovni. V súvislosti s výškou ušlého zisku žalobca zdôraznil, že je potrebné rozlišovať pojmy obrat

a zisk, v dôsledku čoho mala byť čiastka vyčíslená v závere znaleckého posudku znalca Ing. P. oveľa
nižšia.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v spojení
s opravnými uzneseniami v časti napadnutej odvolaním žalobcu potvrdiť ako vecne správny a zároveň
si uplatnil a vyčíslil trovy odvolacieho konania vo výške 375,18 Eur. Nesúhlasil s názorom žalobcu, že

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam
a k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Uviedol, že nesporná je skutočnosť, že v noci zo dňa
05.08.2008 na deň 06.08.2008 došlo v nehnuteľnosti žalobcu k havárii a k zatopeniu priestorov
žalovaného, ktoré tak bez jeho zavinenia prestali spĺňať účel, na ktorý boli prenajaté. Z tohto dôvodu on
bol nútený nájom ukončiť a prenajať si nové priestory, aby mu nevznikali ďalšie škody. Poprel tvrdenia

žalobcu o tom, že ak by boli prenajaté priestory riadne vetrané, boli by spôsobilé na užívanie oveľa skôr.
Stav, v akom boli priestory, vyplýva zo správy Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Považská
Bystrica zo dňa 28.08.2008. Je teda nepochybné, že ešte dňa 28.08.2008 neboli priestory vhodné na
užívanie, a to nielen čo sa týka pobytu osôb, ale ani na skladovanie, lebo ak by veci ostali v plesnivých
priestoroch, došlo by k ich ďalšiemu znehodnoteniu. Okrem toho, v priestoroch nebola dlhodobejšie

ani elektrina, čo tiež znemožňovalo ich užívanie. Žalobca úplne neopodstatnene spochybňoval správu
regionálneho úradu verejného zdravotníctva v tom zmysle, že úrad nemal právo vyjadrovať sa k spôsobu
odstránenia následkov havárie. Úrad totiž postupoval v zmysle zákonov, ktoré mu umožňujú navrhnúť
spôsob odstránenia nedostatkov. Pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdil, že znalci ustanovení súdom prvého
stupňa spochybnili posudok znalca poisťovne, jeho tvrdenie je zavádzajúce, pretože znalci Ing. R. D.,

CSc a Ing. L. I., uviedli, že svojimi posudkami škodu stanovenú bezprostredne po škodovej udalosti
nemôžu ani potvrdiť, ani vyvrátiť, lebo nimi spracované posudky vychádzajú z nepresných a neúplných
informácií, len za použitia ich predpokladov, keďže boli vypracované s veľkým časovým odstupom.
Žalobca tiež bez akýchkoľvek relevantných podkladov namietol posudok znalca Ing. N. P.. Znalec pri
vyčíslení ušlého zisku za mesiac august 2008 postupoval v zmysle predpisov a zákonom stanovených

vzorcov, a ak mal žalobca voči posudku námietky a žiadal doplniť dokazovanie, mal tak urobiť v konaní
na súde prvého stupňa, čo však neučinil. Žalovaný ďalej zdôraznil, že poisťovňa mu neuhradila ušlý zisk,
ale len škodu na tovare a na nábytku, a to v celkovej sume spolu 40 420,87 Eur, z ktorej mu uhradila
34 550,48 Eur a nezaplatený rozdiel vo výške 5 870,38 Eur spolu s ušlým ziskom a ďalšími nákladmi si
uplatňuje proti žalobcovi. Uviedol, že súd prvého stupňa sa v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite

vysporiadal s nárokom žalobcu prisúdeným mu titulom čiastočného nájomného za mesiac november
2008 a riadne, vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil zamietajúci výrok svojho rozhodnutia vo zvyšnejčasti žalobcovho nároku. Napokon poukázal na skutočnosť, že hoci žalobca sa odvolával na „opätovne“
predložené meteorologické správy a fotodokumentáciu, ktoré údajne súd prvého stupňa ako dôkazy
nepripustil, v skutočnosti tieto dôkazy žalobca nepredložil a dokazovanie naznačeným smerom ani

neviedol.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s
opravnými uzneseniami v časti napadnutej odvolaním žalobcu je potrebné potvrdiť ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd v zmysle citovaného ust. § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, že súd prvého stupňa vykonal
dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, z ktorých vyvodil právny záver o zodpovednosti žalobcu za vzniknutú škodu v priestoroch

v jeho vlastníctve prenajatých žalovanému na základe nájomnej zmluvy medzi nimi uzatvorenej dňa
01.08.2006 v zmysle ust. § 373 a nasl. Obch. zák., v dôsledku čoho jeho nárok na zaplatenie nájomného
bol opodstatnený len čiastočne vo výške 712,33 Eur s príslušenstvom, a nárok žalovaného uplatnený
vzájomnou žalobou titulom náhrady škody vo výške 13 300 Eur bol opodstatnený v plnej výške. Odvolací
súd uvádza, že súd prvého stupňa sa dôsledne zaoberal tvrdeniami žalobcu totožnými s tými, ktoré

žalobca opätovne uviedol v odvolaní a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Napadnutému rozsudku
niet čo vytknúť, odvolací súd na jeho odôvodnenie v podrobnostiach odkazuje a len na zdôraznenie
správnosti uvádza nasledovné:

Súdom prvého stupňa konštatovaný prevádzkyschopný stav predmetných nebytových priestorov až
od mesiaca november 2008, za ktorý patrí žalobcovi len nájomné vo výške 712,33 Eur vrátane DPH

(598,60 Eur bez DPH), má oporu v skutkovom zistení, ku ktorému súd dospel na základe listinného
dôkazu - zmluvy o nájme predmetných nebytových priestorov uzavretej dňa 16.11.2008 s treťou osobou.
Pokiaľ žalobca tvrdil, že predmetné priestory boli užívaniaschopné už skôr, resp. mohli byť, pokiaľ by ich
žalovaný riadne vetral, na tieto tvrdenia nepredložil žiadne dôkazy. V spise sa nenachádza žalobcom
predložená fotodokumentácia, ani meteorologické správy, a tieto neboli pripojené ani k odvolaniu,

hoci žalobca na ne v odvolaní opätovne poukazoval. Naopak, tvrdenie žalobcu o stave predmetných
nebytových priestorov po ich zatopení vyvracia správa Regionálneho úradu verejného zdravotníctva
v Považskej Bystrici, na obsah ktorej poukázal v dôvodoch svojho rozhodnutia aj súd prvého stupňa,
Argumentácia žalobcu o nezodpovednom prístupe žalovaného pri predchádzaní škodám, resp. jeho
úvahy o možnom úmysle neriešiť adekvátnym spôsobom vzniknutú havarijnú situáciu tak zostala len v

rovine jeho tvrdení.

Oporu vo vykonanom dokazovaní nemá tvrdenie žalovaného ani pokiaľ ide o výšku škody na textilných
výrobkoch a kožuchoch a na ušlom zisku. Zo znaleckého posudku znalkyne Ing. R. D., CSc vyplynulo,
že stanovenie výšky škody znalcom poisťovne bezprostredne po škodovej udalosti, kedy bolo možné
zistiť stav tovaru a jeho poškodenie, sa nedá ani potvrdiť, ani vyvrátiť. Pokiaľ teda boli určité rozdiely pri

určení výšky škody, podstatný bol postup poisťovne, ktorá vykonala ohliadku a zistila stav poškodených
vecí a následne určila výšku škody spôsobenej poistnou udalosťou. Za uvedenej skutkovej situácie
keď znalkyňa Ing. D., CSc posudok poisťovne nespochybnila a žalobca nepredložil iný dôkaz, resp.
nenavrhol jeho vykonanie, súd prvého stupňa nemal dôvod pochybovať o výške škody vyčíslenej
poisťovňou.

Rovnako bez právneho základu sú námietky žalobcu proti výške ušlého zisku vyčísleného znalcom
z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo, daňovníctvo a kontroling Ing. N. P.. Žalobca
v odvolaní poukázal na rozdiel v pojmoch obrat a zisk a spochybňoval, či skutočne ušlý zisk
žalovaného za mesiac august 2008 mohol dosiahnuť výšku 7 841,78 Eur. Odvolací súd poukazuje naskutočnosť, že úlohou znalca Ing. N. P. podľa uznesenia súdu prvého stupňa zo dňa 26.04.2011 č.k.
39Cb/261/2009-158, ktorým sa nariadilo znalecké dokazovanie, bolo ustáliť a určiť, či žalovaný vyčíslil
ušlý zisk za mesiac august 2008 v správnej výške 11 164,81 Eur, a ak nie, určiť výšku ušlého zisku za

uvedený mesiac. Je potrebné zdôrazniť, že znalecké dokazovanie v zmysle § 127 O.s.p. sa nariaďuje
vtedy, ak rozhodnutie súdu závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti. Je teda
dôvodné predpokladať, že znalec z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo, daňovníctvo
a kontroling, pojmy obrat a zisk pozná a pri splnení znaleckej úlohy sa s rozdielom v týchto pojmoch
vysporiadal. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že dôkaz znaleckým posudkom je oprávnený súd

hodnotiť podľa ust. § 132 O.s.p., avšak jeho hodnoteniu nemôžu podliehať odborné znalecké závery v
zmysle ich správnosti. Súd môže hodnotiť presvedčivosť posudku len čo do jeho úplnosti vo vzťahu k
zadaniu, logické zdôvodnenie znaleckého nálezu a jeho súlad s ostatnými dôkazmi (I. ÚS ČR 483/2011
zo dňa 06.05.2003).

V predmetnej veci žalobca neuviedol, v čom konkrétne vzhliadol nesprávnosť posudku znalca Ing. P.,
kontrolné znalecké dokazovanie nenavrhol, ani nepredložil súdu dôkaz, ktorým by závery znaleckého

posudku spochybnil. Za uvedenej dôkaznej situácie ani odvolací súd nemal dôvod pochybovať o
správnosti znalcom určenej výšky ušlého zisku.

Keďže žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd mu v zmysle ust. § 224 ods. 1 v
spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. priznal náhradu trov spočívajúcich v odmene advokátky za poskytnutú
právnu službu vo výške 375,18 Eur (za písomné vyjadrenie k odvolaniu 367,37 Eur + 7,81 Eur režijný

paušál) v zmysle príslušných ustanovení zák.č. 655/2004 Z.z.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.