Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. január 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17C/341/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113228863
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Miskolczyová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7113228863.4

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Patríciou Miskolczyovou v právnej veci navrhovateľa E. Y.,
O.. XX.XX.XXXX, V. X. X, M., občan SR, proti odporkyni v 1. rade: U. Y.Č., E.. I., O.. XX.XX.XXXX, V. X.
XX, M., D. F. R. D. X. X. E.: U. O. Y., O.. XX.XX.XXXX, V. X. XX, M., zastúpeného kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Žižkova 21, Košice, v konaní o zapretie otcovstva k
maloletému dieťaťu takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť štátu na účet súdu trovy konania vo výške 205,12 eur do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 17.10.2013 domáhal, aby súd určil, že nie je
otcom maloletého odporcu v 2. rade z matky U. Y..

Svoj návrh odôvodnil tým, že s odporkyňou v 1. rade uzavrel manželstvo dňa 17.1.1987 pred
Ministerstvom vnútra Českej socialistickej republiky v Prahe, z ktorého sa dňa XX.X.XXXXnarodil syn
O.. Rok pred narodením maloletého O. mal navrhovateľ podozrenie, že odporkyňa v 1. rade sa intímne
stýka aj s inými mužmi. Kvôli uvedenému sme mali vážne nezhody a pretrvávajúce konflikty. Počas
celého trvania manželstva mal mavrhovateľ pochybnosti o tom, či maloletý O. je skutočne jeho synom,
ale nedal Mal. O. s ním odmieta komunikovať, stretávať sa, hovorí, že ho nenávidí a že nie je jeho otcom.

V čase rozhodnom pre počatie maloletého O. s odporkyňou v 1. rade nesúložil len navrhovateľ. Nakoľko
sa mal. O. narodil počas trvania manželstva navrhovateľa s odporkyňou v 1. rade, navrhovateľ je zo
zákona považovaný za jeho otca.

Odporkyňa v 1. rade s návrhom nesúhlasila, k návrhu uviedla, že navrhovateľ je stopercentne otcom
odporcu v 2. rade. otcovstvo zapiera v snahe vyhnúť sa vyživovacej povinnosti voči synovi.

Kolízny opatrovník ustanovený mal. odporcovi v 2. rade k žalobe uviedol, že matka pracuje na turnusy
ako opatrovateľka v zahraničí. Otec je dôchodca. Navrhovateľ na podanom návrhu trvá. Svoj návrh

odôvodňujepodozrením,žeodporkyňasastýkalaintímneajsinýmimužmi,kvôličomumalivmanželstve
nezhody. Ďalšou skutočnosťou sú jeho narušené vzťahy so synom, ktorý odmieta s otcom komunikovať,
stretávať sa s ním a podľa vyjadrenia navrhovateľa mu údajne syn povedal, že nie je jeho otcom.
Odporkyňa s návrhom otca nesúhlasí. Pri prešetrení pomerov uviedla, že je 100% presvedčená, že
otcom maloletého O. je pán Y., nakoľko v čase rozhodnom pre počatie mal. O. sa stýkala len s ním.
Ďalej uviedla, že je pravdou, že vzťahy otca so synom od roku 2013 vážne narušili. Nekomunikujú

spolu, nestretávajú sa. Uviedla, že otec synovi nadával do gaunerov, špinavcov a preto s ním syn
nekomunikuje. Zo strany ÚPSVaR Košice bol otec upozornený na skutočnosť, že podľa príslušných
ustanovení Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. lehota na zapretie otcovstva pominula. Z toho dôvoduÚPSVaR Košice navrhuje návrh otca na zapretie otcovstva zamietnuť, nakoľko to nie je v záujme
maloletého dieťaťa.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:

Podľa rodného listu odporcu v 2. rade zapísaného v knihe narodení U. Ú. M. C.. K. XX, E.M. XXXX, F.
XXX, P. Č. XXXX, sa odporca v 2. rade narodil dňa XX.X.XXXX a ako jeho otec je zapísaný navrhovateľ
a ako matka odporkyňa v 2. rade.

Podľa sobášneho listu zapísaného v knihe manželstiev U. Ú. U. F. - D. U. K. XOM/XX E.Č. XXXX, F.
XXX, P. Č. XXX navrhovateľ a odporkyňa v 1. rade uzavreli manželstvo dňa 17.1.1987 v Prahe.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že manželka mala rizikové tehotenstvo aj sa buchla do brucha,

takže porodila predčasne. Žili sme spolu asi do roku 2003 alebo 2004. Mávali sme aj sexuálny styk, kým
spolu žili. Odporca v 2. rade sa tak vyjadruje na jeho adresu a takým spôsobom komunikuje, že takto sa
syn nespráva. Navrhovateľ neverí, že je jeho synom. Má vedomosť, že odporkyňa od roku 2008 robila v
bordeli a má podozrenie, že aj v čase, kedy mala počať syna O., sa stretávala s inými mužmi. Navrhoval
synovi, aby sa podrobili dobrovoľne aj skúške DNA, jednak aj kvôli nemu aj kvôli sebe s tým, že by vtedy

boli tie náklady na znalecké dokazovanie nižšie, ale syn nesúhlasil a to veľmi škaredým spôsobom.

Podľa znaleckého posudku súdom ustanovenej znalkyne z odboru genetika, odvetvie analýza
DNA E.. R. X., V. Y.É. XX, M., č. 27/2014 z 26.9.2014 na základe nálezu pri DNA analýze treba
otcovstvo navrhovateľa voči odporcovi v 2. rade považovať za prakticky dokázané, keďže hodnota
pravdepodobnosti otcovstva je 99,99%.

Podľa § 85 ods. 1 zákona č. 36/2005 o rodine ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do
uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca
manžel matky.

Podľa § 87 ods. 1 cit. zákona ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia
manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno

otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.

Podľa § 88 ods. 1 cit. zákona manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja
nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá.

Náš právny poriadok, ktorý zakladá určovanie otcovstva na domnienkach, sa súčasne usiluje o
súlad medzi otcovstvom biologickým a právnym. Preto poskytuje možnosť, aby domnienka založená

na zovšeobecnenom predpoklade mohla byť vyvrátená v prípade, keď dotknuté subjekty disponujú
poznatkom, že na základe domnienky ustálené právne otcovstvo sa nezakladá na pokrvnom základe.
Procesne sa táto konštrukcia premieta do inštitútu zapretia otcovstva. Každá právna domnienka
znamená potenciálne ohrozenie materiálnej pravdy, je teda v jej záujme garantovať zároveň právnu
možnosť, ako domnienku vyvrátiť, ak sa konkrétna skutková situácia odchyľuje od zaužívanej

spoločenskej praxe. Podľa prvej domnienky otcovstvo svedčí manželovi matky, ak sa dieťa narodí v
čase od uzavretia manželstva do uplynutia tristo dní po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za
neplatné,bezohľadunato,čiprípadneneskôr(pouvedenejdobe)bolomanželstvorozvedené,prípadne
vyhlásené za neplatné.

Podľa pôvodne schváleného znenia § 86 ods. 1 zákona o rodine manžel môže do troch rokov odo

dňa, keď sa dozvie, že sa jeho manželke narodilo dieťa, zaprieť na súde, že je jeho otcom. Ústavný
súd však nálezom z 20. apríla 2011, č. k. PL. ÚS 1/2010-57, rozhodol, že ustanovenie § 86 ods. 1
nie je v súlade s čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Tento nález bol uverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky 8. septembra 2011. Podľa čl. 125
ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky ustanovenie § 86 ods. 1 dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke

zákonov Slovenskej republiky stratilo účinnosť. Keďže Národná rada Slovenskej republiky neuviedla toto
ustanovenie zákona do súladu s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, stratilo po
šiestich mesiacoch od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky aj platnosť.V konaní bolo preukázané, že počas manželstva navrhovateľa a odporkyne v 1. rade, uzavretého dňa
17.1.1987, sa dňa 24.9.1997 narodil mal. odporca v 2. rade. Zákonná domnienka otcovstva voči nemu
podľa § 87 ods. 1 zákona o rodine teda svedčí navrhovateľovi. Znaleckým dokazovaním bolo v konaní

preukázané, že otcovstvo navrhovateľa voči odporcovi v 2. rade treba považovať za prakticky dokázané,
keďže hodnota pravdepodobnosti otcovstva je 99,99%.

Vzhľadom na uvedené súd návrh na zapretie otcovstva ako nedôvodný zamietol.

O povinnosti nahradiť trovy konania účastníkom súd v súlade s ust. § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p.
nerozhodoval, nakoľko v konaní takýto návrh zo strany účastníkov podaný nebol.

Podľa § 151 ods. 6 O.s.p. o trovách štátu súd rozhodne aj bez návrhu.

Podľa § 148 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, v znení neskorších predpisov
štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u
nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Aj pre rozhodovanie o náhrade trov štátu v zmysle § 148 O.s.p. v zásade platia tie kritéria ako pri
rozhodovaní o náhrade trov konania účastníkov. Rozhodujúci je výsledok vo veci samej, to znamená,

že trovy štátu by v zásade mal nahradiť neúspešný účastník konania. Pri rozhodovaní o trovách štátu
súd teda vychádzal z toho, že navrhovateľ nebol v konaní úspešný a že u neho nie sú predpoklady pre
oslobodenie od súdnych poplatkov, preto štát má v zmysle ust. § 148 ods. 1 O.s.p. proti nemu právo na
plnú náhradu trov konania, ktoré mu vznikli zaplatením odmeny za vypracovanie znaleckého posudku
na základe uznesenia zo dňa 16.10.2014 sp.zn. 17C/341/2013-55, pričom odmena vo výške 405,12

eur bola znalkyni poukázaná v sume 200 eur z preddavku zloženého navrhovateľom (D14/29/2014)
a v sume 205,12 eur predbežne z finančných prostriedkov štátu. Vzhľadom na uvedené súd zaviazal
navrhovateľa k náhrade trov štátu vo výške 205,12 eur.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15

dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2, 3 O.s.p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).