Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. december 2014

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15C/89/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214204219
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2014:2214204219.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda samosudcom Michalom Novotným v právnej veci žalobcu: Orange

Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom Metodova 8, Bratislava, zastúpeného: Bobák, Bollová
a spol., s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava, (zn. 0110175148) proti žalovanému: I.Z. E., Z.. XX.
T. XXXX, bytom J. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Občianske združenie
Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, IČO: 42 362 962, so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava,
zastúpeného: JUDr. Bohdan Jakubis, advokát, Bratislava, o 293,27 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 293,27 € z titulu ceny elektronických komunikačných služieb
s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 5. februára 2013, a to do troch dní od právoplatnosti tohto

rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 92,02 € (v tom trovy právneho
zastúpenia 74,52 € a iné trovy konania 17,50 €) do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku do rúk
advokátskej kancelárie Bobák, Bollová a spol., s.r.o.

III. Vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 21. februára 2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia sú
uvedených vo výroku. V žalobe predniesol, že uzavrel so žalovaným zmluvy č. T. a T., ktorými mu
vypožičal 2 SIM karty umožňujúce mu využívať telekomunikačné služby. Okrem toho uzavrel so
žalovaným dodatky k týmto zmluvám, ktorými mu predal dva mobilné telefóny za akciovú cenu 1 €

a žalovaný sa zaviazal využívať služby žalobcu po určitý čas. Nedodržaním tohto záväzku vznikla
žalobcovi škoda vo výške rozdielu medzi predajnou a akciovou cenou mobilného telefónu vo výške
365,13 €, resp. 454,76 €. Okrem toho žalovaný neuhradil fakturované plnenia vo výške 293,27 €, ktoré
si žalobca tiež uplatni.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe vyjadril pripravenosť zaplatiť sumu 293,27 €, spochybnil však
predpoklady nároku na náhradu škody.

3. V nadväznosti na to žalobca 30. júna 2014 vzal svoju žalobu čiastočne späť v rozsahu náhrady
škody (818,89 €) a súd konanie v tejto časti zastavil uznesením č.k. 15 C 89/2014-71, ktoré nadobudlo

právoplatnosť 29. augusta 2014. Tým sa vec stala drobným sporom (§ 200ea O. s. p.), ktorého
predmetom zostal len nárok na zaplatenie ceny elektronických komunikačných služieb.4. Podaním z 11. augusta 2014 ohlásil vedľajší účastník svoju účasť v konaní na strane žalovaného.
Vo svojom vyjadrení k žalobe vedľajší účastník žiadal žalobcu zamietnuť v časti o zaplatenie náhrady
škody, keďže žalobca nepreukázal vznik škody ani príčinnú súvislosť s porušením právnej povinnosti.

5. Súd mimo pojednávania (§ 115 ods. 2 O. s. p.) vykonal dokazovanie listinami (zmluvou o pripojení
č. T. zo 6. mája 2004, zmluvou o pripojení č. XXXXXXX z rovnakého dňa, všeobecnými podmienkami
poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete
spoločnosti Orange Slovensko, a.s., platnými a účinnými od 1. januára 2012, pokusom o pokonávku
z 21. januára 2013 a súvisiacimi faktúrami) a v spojení so všeobecne známymi, resp. nespornými

skutočnosťami (§ 121, § 153 ods. 1 O. s. p.) zistil tento

skutkový stav:

6. a) Žalobca ako „Podnik“ (prostredníctvom obchodného zástupcu) a žalovaný ako „účastník Fyzická
osoba - nepodnikateľ“ podpísali 6. marca 2004 dve v podstate zhodné zmluvy o pripojení, ktorými sa
žalobca na určených SIM kartách zaviazal poskytovať žalovanému dohodnutý účastnícky program s
dohodnutými službami a ktorej obsahom je okrem niekoľkých dojednaní (zúčtovacie obdobie, spôsob

doručovania faktúry, blokácia mobilného telefónu, neurčitá doba zmluvy) v podstate len deklarácia
záväznosti ďalších dokumentov (cenníka, všeobecných obchodných podmienok) medzi stranami.

b) Na základe označených zmlúv žalobca vystavil žalovanému celkovo šesť faktúr, a to takto:

č. XXXXXXXXXX z 1. 7. .2012, splatnú 15. 7. 2012, za obdobie do 26. 6. 2012, ktorou mu fakturoval
rôzne služby elektronickej komunikácie v sume 74,16 € s DPH,

č. XXXXXXXXXX z 1. 7. 2012, splatnú 15. 7. 2012, za obdobie do 26. 6. 2012, ktorou mu fakturoval
rôzne služby elektronickej komunikácie v sume 114,52 € s DPH,

č. XXXXXXXXXX z 1. 8. 2012, splatnú 15. 8. 2012, za obdobie do 26. 7. 2012, ktorou mu fakturoval
rôzne služby elektronickej komunikácie v sume 40,81 € s DPH,

č. XXXXXXXXXX z 1. 8. 2012, splatnú 15. 8. 2012, za obdobie do 26. 7. 2012, ktorou mu fakturoval

rôzne služby elektronickej komunikácie v sume 55,82 € s DPH,

č. XXXXXXXXXX z 1. 9. 2012, splatnú 15. 9. 2012, za obdobie do 26. 8. 2012, ktorou mu fakturoval
rôzne služby elektronickej komunikácie v sume 3,98 € s DPH,

č. XXXXXXXXXX z 1. 9. 2012, splatnú 15. 9. 2012, za obdobie do 26. 8. 2012, ktorou mu fakturoval
rôzne služby elektronickej komunikácie v sume 3,98 € s DPH.

c) Žalobca zaslal žalovanému list z 21. januára 2013 označený ako „Pokus o pokonávku“, v ktorom mu
zaslal prehľad jeho dlžných súm za jednotlivé obdobia a vyzval ho na ich zaplatenie do 4. februára 2013.

7. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§
132 O. s. p.).

Skutkové zistenia v bode 6 písm. a) až c) sú v podstate len reprodukciou príslušných listinných dôkazov,

resp. ich častí, voči pravosti ktorých neboli vznesené žiadne námietky.

Právne vec súd posúdil takto:

8. Zmluvy medzi žalobcom a žalovaným zo 6. mája 2004 sú zmluvami o pripojení v zmysle § 43 zákona
č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom k tomuto dňu, čo nakoniec vyplýva aj
z jej záhlavia. Z tejto zmluvy vznikla žalovanému ako účastníkovi podľa § 42 ods. 4 písm. b) cit. zákonapovinnosť platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení určenú v zmluve aspoň
odkazom na tarifu (§ 43 ods. 2 cit. zákona).

9. V prerokúvanej veci je zo zisteného skutkového stavu [bod 6 písm. b)] zrejmé, že žalobca poskytol

žalovaného určité služby elektronickej komunikácie, ktoré mu aj riadne vyfakturoval. Na základe vyššie
citovaných ustanovení zákona č. 610/2003 Z. z. tak žalovanému vznikla povinnosť túto cenu uhradiť.
Žalovaný sám priznal, že tak doteraz neurobil. Preto súd v tejto časti žalobe vyhovel (výrok I).

10. Nárok na úroky z omeškania sa zakladá na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s §
3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného ku dňu splatnosti jednotlivých faktúr, kedy sa žalovaný
dostal do omeškania. Keďže si však žalobca nárok na úrok z omeškania uplatnil až od 5. februára 2013,

nemohol mu ho súd priznať od skoršieho dátumu.

11. O trovách bolo rozhodnuté takto:

a) Žalobca mal vo veci úspech v časti, ktorá zostala predmetom konania po späťvzatí časti žaloby, preto
mu súd priznal náhradu trov podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Účelne vynaložené trovy, ktoré sa mu majú
nahradiť, predstavuje súdny poplatok vo výške 17,50 € (teda časť prislúchajúca k sume 293,17 €, ktorá

zostala predmetom konania po čiastočnom späťvzatí) a trovy právneho zastúpenia. Základná sadzba
tarifnej odmeny určená z hodnoty veci 293,17 € v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. je 23,24 €.
Súd za nahraditeľné trovy právneho zastúpenia považoval sumu 75 €, ktorá pozostáva zo

- základnej sadzby odmeny za dva úkony právnej služby v roku 2013 a 2014 (príprava a prevzatie
zastúpenia a žaloba - § 13a ods. 1 písm. a/ a c/ vyhl. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. júla 2013)

po 23,24 €, teda celkovo 46,48 €,

- paušálnej náhrady (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.) za jeden úkon v roku 2013 v sume 7,81 € a za
jeden úkon v roku 2014 v sume 8,21 €, teda celkovo 16,02 €.

- dane z pridanej hodnoty (18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.) vo výške 20 % zo sumy 46,48+16,02, teda
12,50 €.

Pretože žalobcom žiadaná náhrada trov právneho zastúpenia predstavovala len sumu 74,52 €, priznal
mu ju súd len v tejto výške. Náhradu určenú vo výroku III rozsudku je žalovaný povinný zaplatiť
advokátovi žalobcu (§ 149 ods. 1 O. s. p.).

b) Vedľajší účastník náhradu trov žiadal. Keďže však do konania vstúpil až po čiastočnom späťvzatí
žaloby na strane žalovaného, ktorý bol v zostávajúcom predmete konania neúspešný, súd mu podľa

§ 142 ods. 1 a contrario O. s. p. náhradu trov konania nepriznal. Okrem toho treba dodať, že
argumentácia vedľajšieho účastníka v jeho (inak jednostránkovom) vyjadrení sa týkala v podstate len
otázky nedôvodnosti nároku na zmluvnú pokutu, ktorý však v čase jeho vstupu už nebol predmetom
konania, a preto bola pre konečné rozhodnutie súdu v podstate bezvýznamná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu
písomne na podpísanom súde alebo ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde.

V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež,
v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňadospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O. s. p.), alebo f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatný rozsudok, môže sa žalobca domáhať
splnenia ich povinnosti návrhom na vykonanie exekúcie.