Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. december 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 2T/28/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114010292
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Ondrejová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4114010292.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, samosudcom JUDr. Máriou Ondrejovou, v trestnej veci obžalovanej M. X. pre prečin

zanedbaniapovinnejvýživypodľa§207odsek1,odsek3písmenoa),písmenob),písmenoc)Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 19. decembra 2014 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná: M. X., narodená XX.XX.XXXX v Q.,
trvale bytom Q., R. A. kríži XXXX/X,
prechodne bytom Q. Y. XXX,

sa uznáva vinnou že:

ako matka maloletého J. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca J. E. v Q., hoci má k nemu vyživovaciu
povinnosť priamo zo Zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. 11P/158/2008 zo
dňa 26.01.2009, právoplatným dňa 15.01.2010, bola zaviazaná prispievať na výživu maloletého dieťaťa
sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, ktorú je povinná
platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk otca, si túto povinnosť z nedbanlivosti riadne neplnila
po dlhší čas, od 18.06.2012 až do 19.12.2014 a takto vydala oprávnenú osobu do nebezpečenstva

núdze, obvinená tak konala napriek tomu, že bola za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch
mesiacoch odsúdená a to trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn. 5T/73/2012, právoplatným
dňa 17.10.2012, čím obvinenej za vyššie uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom (po odpočítaní
čiastočnej úhrady 30 eur dňa 04.06. 2014 ) vo výške 777,30 €,

teda:

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnila z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať

iného, čím vydala oprávnenú osobu do nebezpečenstva núdze, konala závažnejším spôsobom konania-
po dlhší čas a konala tak napriek tomu, že bola za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch
mesiacoch odsúdená,

tým spáchala:

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno a), písmeno b), písmeno c)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona

Za to jej súd ukladá:Podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona, nezistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona,
nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného
zákona nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, sa obžalovaná zaraďuje na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Nitra sp. zn. 2 Pv 77/2014 prejednal súd trestnú
vec proti obžalovanej M. X.. Súd vykonal hlavné pojednávanie voči obžalovanej v jej neprítomnosti po

splnení zákonných podmienok uvedených v ustanovení § 252 odsek 2 Trestného poriadku. Obžalovaná
bola na hlavné pojednávanie riadne predvolaná s poučením podľa ustanovení § 252 Trestného poriadku,
bola jej zaslaná obžaloba spolu s výzvou podľa § 240 odsek 3 Trestného poriadku ako aj výzva
s poučením podľa § 86 Trestného zákona o účinnej ľútosti. Na hlavnom pojednávaní súd vykonal
dokazovanie prečítaním výpovede obžalovanej M. X. z prípravného konania, výsluchom svedka J. E.,

prečítaním výpovede svedka J. E. z prípravného konania, prečítaním listinných dôkazov zabezpečených
v spise a oboznámením pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 5T 73/2012.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Obžalovaná M. X. sa po riadne a včas doručenom predvolaní na hlavné pojednávanie nedostavila,
svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnila, nepožiadala o odročenie hlavného pojednávania.
Za splnenia zákonných podmienok uvedených v ustanovení § 252 odsek 2 Trestného poriadku, súd
vykonal hlavné pojednávanie v jej neprítomnosti a postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku

prečítal jej výpoveď z prípravného konania ( čl. 68-72 zo dňa 19.02.2014) v ktorej uviedla, že si je
vedomá vyživovacej povinnosti voči svojmu synovi J. E., že sa pokúšala so synom stretávať, ale jeho
otec jej to neumožnil. Keď synovi kúpila nejaké hračky, jeho otec ich hodil do koša. Nemá žiadny príjem,
žije pod hranicou životného minima. Žije s novou rodinou, riešia si spoločné bývanie. Bola si vedomá
výšky dlžnej sumy výživného za obdobie od 18.06.2012 až ku dňu výsluchu (509,71 eur) a vyhlásila, že

dlžnú sumu výživného uhradí do 05.03.2014 a šek predloží vyšetrovateľovi. Uviedla, že nemala záujem
vyhýbať sa trestnému stíhaniu, chcela o syna bojovať, ale má už novú rodinu a potrebuje si dať veci do
poriadku. Ďalej k veci odoprela vypovedať podľa § 34 Trestného poriadku.

Svedok J. E., otec maloletého J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že matka maloletého, ktorý býva

toho času u neho si svoju povinnosť platiť výživné na maloleté dieťa, ktoré jej bolo určené rozsudkom
súdu vo výške 30 % životného minima, neplní od 18.06.2012 až do dnešného dňa. To čo zaplatila
počas prípravného konania jej bolo z dlhu odrátané a potom keď bola podaná obžaloba zaplatila
ešte 30,- eur. Celkový dlh, ktorý obžalovaná voči nemu ako otcovi maloletého má je 777,30 eur.
Obžalovaná už ani predtým neplatila výživné, za čo bola odsúdená a do dnešného dňa nezaplatila

ani tie predchádzajúce peniaze. Z aktuálneho dlžného výživného žiadnu ďalšiu sumu nezaplatila.Dieťa
nekontaktuje, nestretávasasním,neprispievažiadnymspôsobomnajehovýživu,záujmy,aninažiadne
iné potreby. Syn má 8 rokov, chodí do Základnej školy, chodí na futbalový krúžok, krúžok šikových rúk.
Chodí aj do imunologickej ambulancie, majú zvýšené náklady na lieky (cca 10-20 eur). Uviedol, že sám
je toho času nezamestnaný. Od pracovného úrazu, ktorý mal dňa 07.11.2012 bol práceneschopný. Jeho

práceneschopnosť ešte trvá, ale už nie je platená, platili mu ju len jeden rok, potom si požiadal o invalidný
dôchodok, ale tento mu nepriznali, lebo určili rozsah poškodenia organizmu len na 35 %. Momentálne
žije z príspevku z ÚPSVaR, odkiaľ dostáva dávky v hmotnej núdzi vo výške 107,30 eur a dostáva ešte
rodinné prídavky a náhradné výživné celkovo vo výške 50,65 eur. Žije u rodičov aj so synom, rodičia
platia byt jeho aj synovu stravu. Každý mesiac platí svoje lieky, synove lieky, oblečenie, obuv a školské

pomôcky. Nemá z čoho prispievať rodičom na stravu, byt a na náklady s tým spojené. Keby so synom
nežili u rodičov, tak by dieťa bolo vystavené nebezpečenstvu núdze. Obžalovaná o ich pomeroch síce
nevie, ale nezbavuje ju to povinnosti platiť výživné. Nevedel o tom, že by sa zaujímala o študijné výsledky
dieťaťa. Nevedel nič o pomeroch v akých žije obžalovaná, lebo sa navzájom nekontaktujú.Podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka
J. E. (nar. XXXX) z prípravného konania zo dňa 17.02.2014 z čl. 76-77 v ktorej uviedol, že býva v
spoločnej domácnosti s dvomi synmi a vnukom J.. Pracuje ako strážnik v spoločnosti Bonul s.r.o. s

priemerným mesačným príjmom 400 eur. Manželka pracuje ako pomocná sila v kuchyni na základnej
škole s priemerným mesačným príjmom 300 eur. Zo svojich príjmov financujú domácnosť, živia svoje
deti a vnuka J.. Syn J. poberá nejaké peniaze z úradu práce, ale je čisto odkázaný na jeho finančnú
pomoc, lebo nie je schopný sa sám uživiť a tiež uživiť svojho syna J.. Pokiaľ by ich neživil, ocitli by sa v
núdzi. Zabezpečuje im stravu, poskytuje ubytovanie, ošatenie. M. F. (X.) sa o maloletého J. nezaujíma,

neprispieva mu na výživu, ošatenie, veci do školy a nekupuje mu na sviatky ani darčeky. Počul o nej,
že je vydatá a má dieťa. Žiadal, aby bola braná na zodpovednosť, lebo si riadne neplní vyživovaciu
povinnosť voči synovi.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil prečítaním podľa § 269 Trestného poriadku aj ostatný obsah
trestného spisu, z neho najmä na vec sa vzťahujúce listinné dôkazy a podstatný obsah pripojeného

spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 5T 73/2012.

Na hlavnom pojednávaní bol oboznámený rodný list J. E., z ktorého súd zistil, že obžalovaná M. X.
(F.) je matkou maloletého J. narodeného dňa 26.09.2006. Podľa rozsudku Okresného súdu Nitra sp.
zn. 11P/24/2007 z 15.08.2007, právoplatného dňa 11.09.2007 bol maloletý J. E. zverený do osobnej

starostlivosti otca, matka bola zaviazaná prispievať na výživu maloletého dieťaťa minimálnym výživným
k rukám otca do 15. dňa príslušného mesiaca vopred a zročné výživné súd matke povolil splácať v
mesačných splátkach pod stratou výhody splátok. Súd zároveň upravil styk matky s maloletým dieťaťom
a nariadil nad výkonom starostlivosti otca dohľad ÚPSVaR s povinnosťou, podávať v polročných
intervaloch správu o výkone dohľadu. Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 11P/158/2008 z 26.

01. 2009, právoplatným dňa 15.01.2010 bol zmenený pôvodný rozsudok z 15.08.2007 a vyživovacia
povinnosť matky maloletého bola zmenená na sumu 30 % zo životného minima od 01.07.2008 so
splatnosťou do 15. dňa príslušného mesiaca vopred, citovaným rozsudkom bol zmenený pôvodný výrok
súdu o úprave styku matky s maloletým dieťaťom, pričom súd zamietol návrh matky na zmenu v úprave
rodičovských práv k maloletému. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra č. NR 1/

OPHN/SOC/2014/58590-0002 z 31.01.2014 právoplatným dňa 10.02.2014 bol žiadateľovi J. E. na
základe jeho žiadosti priznaný nárok na výplatu náhradného výživného, ktoré mu je naďalej vyplácané.
Podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, J. E. (XXXX) od 01.12.2013 poberá pomoc
v hmotnej núdzi vo výške 143,86 eur na základe Rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Nitra č. NR 1/OPHN/SOC/2014/56840-0003 z 09.01.2014, právoplatného 10.01.2014. Podľa potvrdenia

Základnej školy sv. Marka v Nitre maloletý J. nar. XXXX začal v školskom roku 2013/2014 navštevovať
1. ročník základnej školy.

Podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, M. X. (XXXX) nepoberá pomoc v
hmotnej núdzi a príspevky. Bola v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 09.09.2004 do 05.12.2004,

následne od 04.09.2012 do 17.12.2012, vyradená bola pre nespoluprácu 18.12.2012 (nedostavenie
sa na úrad podľa termínu). M. X. je mesačne vyplácaný prídavok na dieťa R. nar. XX.XX.XXXX
od jeho narodenia doposiaľ, vo výške podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny
(r.2009-21,25eur, r.2010-21,99 eur, r.2011-22,01 eur, r.2012-22,54 eur, r.2013-23,10 eur, r.2014-23,52
eur). Podľa výpisu zo Živnostenského registra Okresného úradu Nitra bola v roku 2010 M. X. držiteľkou

živnostenského oprávnenia, ktoré zaniklo oznámením 04.09.2012. Podľa správy Daňového úradu
Nitra, M. X. za rok 2013 nepodala daňové priznanie, ani čestné prehlásenie. Z výpisu centrálneho
depozitára cenných papierov SR a.s. súd zistil, že obžalovaná nemá ani nemala zriadený účet majiteľa
cenných papierov, nemá registrované záložné právo k cenným papierom, ani žiadny zabezpečovací
prevod cenných papierov a nie je ani registrovaná ako akcionár listinných akcií na meno. Zo správy

Market ocp a.s. vyplýva, že obžalovaná nebola a ani nie je majiteľom dlhopisu FNM SR. Na meno
obžalovanej sú vedené dve motorové vozidlá, pričom obe vozidlá sú blokované exekútorskou
blokáciou. Obžalovaná sa podľa správy Sociálnej poisťovne Nitra nachádzala v evidencii žiadateľov
o dávku v nezamestnanosti od 04.09.2012 do 08.10.2012, ktorá jej nebola priznaná pre nesplnenie
podmienok. Nie je vedená v evidencii u žiadneho zamestnávateľa, nie je evidovaná ako SZČO, ako

poberateľ nemocenských dávok, poberateľ dôchodku, poberateľ úrazových dávok prípadne dávok
garančného poistenia. Obžalovaná bola v období rokov 2005-2012 priebežne zamestnávaná na dohodu
prostredníctvom rôznych pracovných agentúr.Z odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaná bola doposiaľ dvakrát súdne trestaná. Rozsudkom
Okresného súdu Nitra sp. zn. 6T 43/2008 zo dňa 22.08.2008, právoplatným dňa 04.10.2008, bola
odsúdená pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona na

podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov so skúšobnou dobou na 18 mesiacov do
04.04.2010 s povinnosťou uhradiť v skúšobnej dobe zameškané výživné. Osvedčila sa dňa 18.05.2011 a
hľadísanaňu,akobynebolaodsúdená.TrestnýmrozkazomOkresnéhosúduNitrasp.zn.5T73/2012zo
dňa 17.10.2012, právoplatným dňa 19.10.2012, bola odsúdená pre prečin zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona na podmienečný trest odňatia slobody

vo výmere 1 rok so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky do 19.10.2014. Z výpisu z Ústrednej evidencie
priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bolo zistené, že proti obžalovanej bolo štyrikrát
vedenépriestupkovékonanieVjednomprípadebolopriestupkovékonaniezastavené,vdruhomprípade
bolo odložené. Za priestupok spáchaný dňa 22.05.2012, kvalifikovaný ako priestupok v doprave podľa
§ 22 odsek 1, písmeno k) zákona č. 372/90 Zb. o priestupkoch, bola riešená Obecnou políciou Lužianky
napomenutím (č. 0091/12). Za priestupok spáchaný dňa 16.02.2012, kvalifikovaný ako priestupok proti

majetku podľa § 50 odsek 1 zákona č. 372/90 Zb. o priestupkoch, bola riešená Obvodným úradom
Nitra pokutou vo výške 30 eur (č. A/2013/01948). Z lustrácie v evidencii MS SR súd zistil, že okrem
aktuálneho trestného konania bolo proti obžalovanej vedené len konanie na Okresnom súde Nitra pod
sp.zn. 5T/73/2012, ktoré bolo právoplatne skončené. Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp.
zn. 5 T 73/2012 súd zistil, že obžalovaná bola odsúdená trestným rozkazom Okresného súdu Nitra,

právoplatným 17.10.2014 na základe obžaloby Okresnej prokuratúry Nitra sp. zn. 2 Pv 405/2011 zo dňa
11.06.2012 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného
zákona na podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky
do 17.10.2014

V súvislosti s ustálením výšky zaostalého výživného, ktoré mala obžalovaná povinnosť zaplatiť k rukám
otca od 18.06.2012 až do 19.12.2014 vo výške 30 % životného minima (od 01.07.2011 do 30.06.2012
suma 26 eur mesačne, od 01.07.2012 do 30.06.2013 suma 26,65 eur mesačne, od 01.07.2013
do 30.06.2014 suma 27,13 eur mesačne, od 01.07.2014 do 30.06.2015 suma 27,13 eur mesačne)
konštatoval súd po výsluchu svedka oprávneného na preberanie výživného, že za obdobie neplnenia

vyživovacej povinnosti vznikol obžalovanej celkový dlh na výživnom vo výške 777,30 eur, po odpočítaní
čiastočnej úhrady vo výške 30 eur dňa 04.06.2014.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto

obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán, v súlade so zásadami Trestného
poriadku.

Z vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že skutok sa stal, má znaky trestného
činu a že tento skutok spáchala obžalovaná, ktorá svojim konaním naplnila všetky zákonné znaky

skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno a), b), c)
Trestného zákona, keď si najmenej 3 mesiace v období dvoch rokov z nedbanlivosti neplnila zákonnú
vyživovaciu povinnosť upravenú súdom, čin spáchala závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
napriektomu,žebolavpredchádzajúcichdvadsiatichštyrochmesiacochzatakýčinodsúdenáatakýmto
konaním vydala vyživovanú osobu do nebezpečenstva núdze.

Trestný čin neplnenia vyživovacej povinnosti má charakter pokračovacieho trestného činu s prvkami
hromadného trestného činu a v dôsledku toho je vyhlásenie odsudzujúceho rozsudku tým procesným
úkonom, ktorý rozdeľuje prípadné pokračovanie páchateľa v konaní. V tomto zmysle súd vzhľadom na
druh posudzovanej trestnej činnosti upravil v skutkovej vete obžaloby obdobie, v ktorom prichádzalo

k neplneniu vyživovacej povinnosti až ku dňu vyhlásenia rozsudku a príkladne k tomu ustálil aj výšku
zaostalého výživného s úpravou čiastočnej úhrady a následne nevyhnutne vyjadril, že v danom prípade
sa jednalo nedbanlivostné konanie obžalovanej s poukazom na skutočnosť, že obžalovaná vedela o
povinnosti plniť si vyživovaciu povinnosť aj o možnosti vzniku následku svojho konania, ale hroziaci
následok nesprávne vyhodnotila, sústredila pozornosť iba na svoju zložitú sociálnu situáciu a spoliehala

sa bez relevantných informácií o aktuálnom stave v rodine vyživovaného dieťaťa, že také ohrozenie
nespôsobí.Chránený objekt je v prípade tohto trestného činu nárok na výživu nazaopatreného dieťaťa vyplývajúci
priamo zo zákona a protiprávnym konaním ohrozujúcim chránený objekt je neplnenie vyživovacej
povinnosti trestne zodpovedným subjektom, ktorým je osoba povinná poskytovať peňažné plnenie a

zaopatrovať tak oprávnenú osobu. Protiprávne konanie obžalovanej spočívalo v tom, že oprávnenej
osobe neposkytla včas a riadne to, čo bolo obsahom jej vyživovacej povinnosti. Podľa Zákona o rodine,
každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť vyživovaciu
povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté
dieťa. V tejto súvislosti súd poukazuje, že osoba, ktorá má vyživovaciu povinnosť, musí využiť všetky

možnosti na to, aby si svoju povinnosť v takejto výške splnila.

Obžalovaná M. X. sa ku skutku v prípravnom konaní priznala, bránila sa tým, že jej finančná situácia
a osobné pomery neumožňovali zaplatiť dlžné výživné na maloletého syna, ale prisľúbila, že dlh na
výživnom dodatočne zaplatí. Ku dňu hlavného pojednávania obžalovaná dlh na výživnom nezaplatila,
napriek písomnej výzve súdu, zákonnému poučeniu o účinnej ľútosti a poskytnutí dostatočného

časového priestoru na úhradu dhu. V priebehu súdneho konania obžalovaná zaplatila do rúk otca
maloletého 30 eur. Z listinných dôkazov, z výpovede svedka J. E. a výpovede obžalovanej v prípravnom
konaní bolo preukázané, že obžalovaná vedela, že vyživovacia povinnosť jej bola súdom určená
a v nadväznosti na túto podstatnú skutočnosť obžalovaná vedela aj to, komu, kedy, koľko a akým
spôsobom má platiť výživné. Obžalovaná pri svojom vnútornom hodnotení precenila svoju osobnú

zložitú situáciu a spoliehala sa bez relevantných informácií, že škodlivý následok jej konania nenastane,
respektíve, že vzhľadom na minimálnu výšku určenej vyživovacej povinnosti k škodlivému následku
nedôjde. Obžalovaná otcovi dieťaťa pravidelne neplatila výživné a potom, čo bol jej návrh na úpravu
zverenia maloletého civilným súdom zamietnutý, nevyvíjala už žiadnu aktivitu, ktorá by smerovala k
uspokojeniu potrieb dieťaťa a k starostlivosti o neho. Tieto skutočnosti vyplývajú jednak z výpovede

otca maloletého a jednak z rozsudkov opatrovníckeho súdu. Výpoveďami svedkov J. E., J. E. a
rozhodnutiami Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Nitra bolo tiež preukázané, že otec maloletého
nemal dostatok financií na to, aby zabezpečil dieťaťu základné životné potreby, preto žil s dieťaťom u
svojich rodičov, ktorí mu finančne pomáhali. Otec maloletého bol nútený z dôvodu kritickej finančnej
situácie a dlhodobej práceneschopnosti, ktorá už nebola krytá nemocenskými dávkami, požiadať

príslušný úrad o poskytovanie náhradného výživného a dávok v hmotnej núdzi (143,86 eur), ktoré
finančné čiastky spolu s prídavkom na dieťa, boli jediným zdrojom jeho príjmu. J. E. by bez poskytnutého
plnenia zo strany štátu vo forme náhradného výživného a bez pomoci svojich rodičov, ktorí mu pomáhali
poskytovaním ubytovania, stravy a ošatenia, nevedel zabezpečiť základné životné potreby pre seba
a maloleté dieťa. Obžalovaná sústredila pozornosť najmä na stabilizáciu svojej novej rodiny a svojich

osobných pomerov, nezaujímala sa dostatočne o aktuálne pomery dieťaťa a jeho sociálnu situáciu,
spoliehala sa na fakt, že neplatenie minimálnej výšky výživného nebude mať na nepriaznivý dopad na
výživu maloletého.

Zo všetkých týchto dôvodov súd uznal obžalovanú za vinnú zo žalovaného skutku tak, ako je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozsudku, po úprave skutkovej vety, keďže svojim konaním naplnila všetky
zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek
3 písmeno a), b), c) Trestného zákona, pretože si najmenej tri mesiace v období dvoch rokov
neplnila zákonnú povinnosť vyživovať iného. Právna kvalifikácia v odseku 3 citovaného ustanovenia je
daná skutočnosťou, že obžalovaná si neplnila svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného závažnejším

spôsobomkonania,spočívajúcimvpáchanítrestnéhočinupodlhšíčasod18.06.2012aždo19.12.2014,
zároveň takýmto konaním vystavila vyživovanú osobu nebezpečenstvu núdze a skutku sa dopustila
hoci bola v prechádzajúcich 24 mesiacoch za taký čin odsúdená trestným rozkazom Okresného súdu
Nitra sp. zn. 5T/73/2012, právoplatným dňa 17.10.2012. Opätovne sa teda dopustila rovnakého skutku
do dvadsiatich štyroch mesiacov od predchádzajúceho odsúdenia, pričom súd dáva do pozornosti, že

trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona je dokonaný už okamihom jeho
dokonania, t.j. okamihom, keď páchateľ tri mesiace v období dvoch rokov neplnil čo aj z nedbanlivosti
zákonnú povinnosť vyživovať iného, z čoho vyplýva, že moment spáchania trestného činu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 odsek 3 písmeno c) Trestného zákona v nasledujúcich dvadsiatich štyroch
mesiacov od predchádzajúceho odsúdenia alebo prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, je okamih

jeho dokonania a nie až okamih jeho reálneho dokončenia.

Z hľadiska zavinenia súd na základe vyššie uvádzaných okolností prípadu vyhodnotil konanie
obžalovanej podľa § 16 písmeno a) Trestného zákona, teda že konala vo vedomej nedbanlivosti, kedyvedela, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený trestným zákonom, ale bez
primeraných dôvodov sa spoliehala, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4
Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.

Čo sa týka rozhodovania o treste, súd nezistil u obžalovanej žiadnu poľahčujúcu okolnosť uvedenú

v § 36 Trestného zákona, ani žiadnu priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 Trestného zákona ( na
odsúdenie Okresným súdom Nitra sp.zn. 5T/73/2012 súd v zmysle ustanovenia § 38 odsek 1 Trestného
zákona neprihliadal, aby obžalovanej dvakrát nepriťažil, keďže toto odsúdenie je obsiahnuté v samotnej
skutkovej vete a zakladá právnu kvalifikáciu podľa § 207 odsek 3 písmeno c) Trestného zákona).
Týmto postupom súd dospel k určeniu pomeru poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností 0:0. Pri
ukladaní trestu potom súd vychádzal zo základnej trestnej sadzby uvedenej v ustanovení § 207 odsek

3 Trestného zákona, pri aplikovaní ustanovenia § 38 odsek 2 Trestného zákona, t.j. z rozpätia 1 rok
až 5 rokov.

Súd dospel k záveru, že účel trestu podľa § 34 Trestného zákona, tak v oblasti generálnej ako
aj individuálnej prevencie, bude v prejednávanej veci dosiahnutý uložením nepodmienečného trestu

odňatia slobody v trvaní 1 rok, t.j. na spodnej hranici trestnej sadzby. Súd rozhodol o výkone
nepodmienečného trestu odňatia slobody prihliadajúc pritom najmä na osobné pomery obžalovanej
a okolnosti prípadu, keď obžalovaná ani napriek predchádzajúcemu odsúdeniu za totožný skutok
a uloženému trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom, čím jej bola vytvorená možnosť
zamestnať sa a platiť výživné, túto šancu a príležitosť nevyužila, výživné neplatila a tým predchádzajúci

trest nesplnil výchovný účel a neviedol k náprave obžalovanej, opakovane sa dopustila rovnakej trestnej
činnosti, skutok spáchala v čase podmienečného odsúdenia Okresným súdom Nitra sp.zn. 5T/73/2012.

Súd rozhodol o výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia s poukazom na ustanovenie § 48 odsek 2

písmeno a) Trestného zákona, pretože posledných desať rokov pred spáchaním trestného činu nebola
vo výkone trestu odňatia slobody.

Taktouloženýtrestsplníúčeltrestuvsúladesustanovením§34Trestnéhozákona,kedysúdpriukladaní
trestu hodnotil nielen osobu obžalovanej, jej osobné pomery a možnosť jej nápravy, ale dbal i na to, aby

ukladaný trest odrážal minulosť obžalovanej z hľadiska jej postoja k dodržiavaniu, resp. porušovaniu
spoločenských noriem, tak aby trest bol uložený so zreteľom na zabránenie v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a kládol pri ukladaní trestu dôraz aj na vytvorenie podmienok na výchovu obžalovanej.

Trest uložený obžalovanej plní zákonom požadovanú ochrannú funkciu ako aj funkciu generálnej

prevencie smerom k ostatným členom spoločnosti, aby jednoznačne vnímali, že za porušovanie
spoločenských pravidiel môžu byť odsúdení a súd vzhľadom na tieto pomenované dôvody, považuje
tento trest za adekvátny, spravodlivý a primeraný spáchanému skutku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd

Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti

sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.