Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/266/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4411203371
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4411203371.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek

senátu JUDr. Soni Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci navrhovateľa: C. R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D., Z. XX/XX, zastúpený JUDr. Gabrielom Privitzerom, advokátom so sídlom
Prievidza, M. Miška č. 3, proti odporkyni: G. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. č. XXX, zastúpená JUDr.
Jánom Ikrényim, advokátom so sídlom Štúrovo, Námestie sv. Imricha 17, o zaplatenie 2.690 eur s
príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 23. mája
2013, č.k. 5C/190/2011-98, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporkyni náhradu trov odvolacieho konania v sume 119,02 eura,

advokátovi JUDr. Jánovi Ikrényimu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporkyni
domáhal zaplatenia sumy 2.690 eur s príslušenstvom z titulu pôžičky. Zároveň navrhovateľovi uložil
povinnosť zaplatiť odporkyni do rúk JUDr. Jána Ikrényiho, trovy konania v sume 408,92 eura do 3
dní po právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na vykonané dokazovanie a
ustanovenia § 145 ods. 1, § 657 Občianskeho zákonníka, § 120 ods. 1 OSP. Navrhovateľ tvrdil, že
poskytol odporkyni na základe ústnej dohody sumu 2.690 eur v hotovosti, ktorú mu v lehote splatnosti

nevrátila. Toto tvrdenie preukazoval len svedeckou výpoveďou svedkyne prítomnej pri odovzdávaní
peňazí, pretože žiadnu listinu o pôžičke si nespísali. Pokiaľ ide o okolnosti poskytnutia pôžičky
navrhovateľ v návrhu tvrdil, že dňa 14.03.2009 v popoludňajších hodinách sa pred obchodným
domom TESCO v Nových Zámkach stretol na parkovisku s odporkyňou, kde jej požičal sumu 2.690 eur
za prítomnosti svedkyne Y. D., pričom uvedené peniaze v ten istý deň vybrať v pobočke UNICREDIT
BANK v Auparku v Bratislave. Dohodli sa, že odporkyňa pôžičku vrátiť najneskôr do jedného roka,
t.j. do 14.03.2010. Odovzdanie peňazí nebolo urobené písomne, pretože odporkyni dôveroval a pri

preberaní peňazí bola svedkyňa Y. D.. Navrhovateľ následne vo výpovedi pred súdom prvého stupňa
dňa 18.10.2011 tvrdil, že k odovzdaniu peňazí došlo za prítomnosti svedkyne Y. D. v jeho aute, kde sa
zdržala odporkyňa asi 15 minút s tým, že sumu 2.690 eur, ktorú mal vo firemnej obálke UNICREDIT
BANK, odovzdal odporkyni, ktorá ich mala vrátiť najneskôr do septembra 2010. Odporkyňa poprela,
že by s navrhovateľom uzatvorila ústnu zmluvu o pôžičke a že by jej navrhovateľ odovzdal sumu 2.690
eur. Rovnako tak poprela, že by v aute bola s navrhovateľom označená svedkyňa. Ďalej uviedla, že
navrhovateľa pozná asi 6 rokov, boli v neustálom telefonickom kontakte, a tak to bolo i dňa 14.03.2009,

kedy jej navrhovateľ telefonoval, aby sa stretli na parkovisku pred TESCOM Nové Zámky, kam prišla
z dôvodu, že sa chcela s navrhovateľom vyrovnať za tovar, ktorý jej navrhovateľ doniesol a ona
ho mala speňažiť. Z výpovede svedkyne Y. D. vyplýva, že k odovzdaniu peňazí malo dôjsť tak, že
navrhovateľ ich vybral z peňaženky a odporkyňa si ich po prepočítaní dala do kabelky a odišla . Ďalejsvedkyňa tvrdila, že odporkyňa mala peniaze vrátiť do pol roka. Súd prvého stupňa vychádzajúc
zo zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, t.j.
nepreukázal skutočné odovzdanie a prevzatie sumy 2.690 eura odporkyňou. V tomto smere súd prvého

stupňapoukázaljednaknavýpovedenavrhovateľaa svedkyneY.D.,ktorésarozchádzalivokolnostiach
uzatvorenia pôžičky Podľa svedkyne mal navrhovateľ vybrať peniaze z peňaženky a odovzdať ich
odporkyni a podľa navrhovateľa peniaze mal vybrať z obálky, ktorú dostal v banke a následne odovzdať
odporkyni. Pokiaľ išlo o predložený dôkaz navrhovateľom , a to potvrdenia o výbere žalovanej sumy
z banky, tento podľa názoru súdu prvého stupňa nepreukazuje skutočnosť, že odporkyni uvedenú

sumu aj skutočne odovzdal. Vzhľadom na to, že odporkyňa poprela prevzatie žalovanej sumy, bolo
na navrhovateľovi, aby prevzatie peňazí nad akúkoľvek pochybnosť aj preukázal. Navrhovateľ však
v konaní nepredložil a ani neoznačil také dôkazy, ktoré by preukazovali jeho tvrdenia, že odporkyni
žalovanú sumu odovzdal a odporkyňa zároveň tieto peniaze prevzala. Za danej dôkaznej situácie
súd prvého stupňa preto návrh navrhovateľa z dôvodu neunesenia dôkazného bremena o uzatvorení
pôžičky zamietol. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a odporkyni,

ktorá bola v konaní úspešná, priznal náhradu trov konania, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia
vo výške 408,92 eura, a to za nasledovné úkony právnej služby: prevzatie veci v roku 2012 v sume
111,20 eura, štúdium spisu v sume 111,21 eura, účasť na pojednávaní dňa 02.05.2013 v sume 111,21
eura s tým, že ku každému úkonu priznal režijný paušál, ktorý v roku 2012 bol v sume 7,63 eura a v roku
2013 v sume 7,81 eura. Ďalej priznal aj náhradu za stratu časti v sume 52,04 eura.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého
stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvého stupňa
nesprávne zistil skutkový stav, pretože opomenul tú skutočnosť, že bol za odporkyňou v jej obchode za
účelom vrátenie svojich peňazí, z ktorého bol vyhodený bývalým manželom odporkyne. Ďalej namietal,
že sa nezaoberal tým, že zapožičal odporkyni aj sumu 1.700 eur, vrátenia ktorej sa nedomáha a to je

suma o ktorej tvrdila svedkyňa, že ju vybral z peňaženky. Podanou žalobou sa domáha vrátenia tej časti
pôžičky, ktorú si vybral v banke z účtu. Bol toho názoru, že jednoznačne preukázal výber týchto peňazí
v Bratislave ako aj odovzdanie peňazí odporkyni za prítomnosti svedkyne. Súd prvého stupňa sa však
uspokojil s tvrdením odporkyne, že peniaze neprevzala, avšak vôbec sa nezaoberal tým, že danú vec
chcel riešiť mimosúdne a to najskôr návštevou v prítomnosti svedkyne v predajni odporkyne. Záverom

namietal, že ani jedenkrát nebol predvolaný na pojednávanie a ani jeho právnemu zástupcovi nebola
uložená povinnosť, aby zabezpečil jeho účasť na pojednávaní.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdiť. Uviedla, že navrhovateľ v odvolaní neuvádza žiadnu novú skutočnosť, ani právny dôvod, pre
ktorý by malo byť vyhovené jeho odvolaniu. V danom prípade neobstojí ani tvrdenie navrhovateľa, že

nebol predvolaný na pojednávanie pretože zo spisu je zrejmé, že súd doručoval písomnosti a to aj
predvolanie na pojednávanie právnym zástupcom, ktorého povinnosťou je informovať svojho klienta o
termíne a v jeho záujme žiadať ho, aby sa zúčastnil pojednávania. Odporkyňa poukázala na rozpory v
skutkových tvrdeniach navrhovateľa a svedkyne o výške poskytnutej pôžičky ako aj lehote jej splatnosti.
Záverom si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania v sume 119,02 eura.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie podal včas účastník
konania (§ 201 a §204 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a viazaný
skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP), prejednal vec podľa § 214 ods. 2
OSP bez nariadenia pojednávania , s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej
v ust. § 156 ods. 3 OSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo

výroku vecne správne a odvolanie navrhovateľa nie je opodstatnené. Preto v zmysle § 219 ods. 1 OSP
napadnutý rozsudok potvrdil. Zároveň mal na zreteli ustanovenie § 219 ods. 2 OSP, v zmysle ktorého
ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosť napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Keďže odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je správny a
dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ust. § 219 ods. 2 OSP
opakovať tie isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí. Súd prvého
stupňa sa dostatočne zaoberal opodstatnenosťou žaloby z hľadiska príslušnej hmotnoprávnej úpravy v
nadväznosti na dôkazné bremeno navrhovateľa (§ 120 ods. 1 prvá veta OSP).Pri viazanosti odvolacieho súdu dôvodmi odvolania v danej veci bolo potrebné zodpovedať na základnú
otázku, či sa navrhovateľovi v konaní podarilo preukázať uzatvorenie platnej zmluvy o pôžičke s
odporkyňou. Po vecnom a právnom vysporiadaní sa s problematikou vyplývajúcou z tejto základnej

otázky, dospel krajský súd rovnako ako súd prvého stupňa k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné
bremeno na preukázanie existencie pôžičky poskytnutej odporkyni.

V prejednávanej veci sa navrhovateľ návrhom podaným na Okresnom súde Nové Zámky dňa 28.
02. 2011 domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 2.690 eura spolu s 9% úrokom z omeškania od
30.10.2010 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že dňa 14.03.2009 sa asi

o 13.00 hod. pred obchodným domom TESCO v Nových Zámkoch stretol na parkovisku s odporkyňou
a na jej žiadosť jej požičal sumu 2.690 eur , ktoré jej odovzdal za prítomnosti svedkyne Y. D.. Peniaze
vybral v dopoludňajších hodinách v pobočke UniCredit bank v Auparku v Bratislave, o čom pripojil aj
doklad. Okrem toho uviedol, že odporkyňa zapožičanie peňazí odôvodňovala tým, že ich potrebuje na
rozbehnutie podnikania a pretože má dlhy v bankových inštitúciách, tak jej úver neposkytnú. Odporkyňa
sa zaviazala peniaze vrátiť najneskôr do jedného roka, t.j. do 14.03.2010 alebo aj skôr, keď sa jej bude

dariť v podnikaní. O uvedenom poskytnutí peňazí nerobili žiaden písomný záznam, pretože tvrdenie
odporkyne považoval za hodnoverné a navyše pri výbere peňazí a odovzdaní bola prítomná svedkyňa.
Dňa 30.10.2010 osobne navštívil odporkyňu v jej obchode za účelom vrátenia peňazí, avšak odporkyňa
poprela pôžičku a z predajne ho vyhodila. Následne sa snažil s odporkyňou dohodnúť mimosúdne, čo
však odmietla.

Podľa § 120 ods. 1 OSP, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou (kontraktom), ktorá vyžaduje odovzdanie
predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi, a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka
alebo odovzdaním krátkou cestou. Z uvedeného vyplýva, že pre uzavretie zmluvy o pôžičke sa
nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným
spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán,

predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci
rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon
vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí
nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne .

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že

navrhovateľ sa dostal do dôkaznej núdze na preukázanie jeho tvrdenia, že poskytol odporkyni pôžičku.
Zmluva o pôžičke je zmluvou reálnou, t. j. okrem iného vyžaduje faktické odovzdanie peňazí, čo sa
navrhovateľovi nepodarilo v konaní nad akúkoľvek pochybnosť preukázať. Ako už bolo vyššie uvedené,
k zmluve o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka nedochádza na základe dohody zmluvných
strán, ale až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. Keďže navrhovateľ tvrdil, že zmluvu o

pôžičke uzatvoril s odporkyňou ústne, súd sa zaoberal tým, či došlo k platnej ústnej zmluve o pôžičke,
ktorá vyžaduje reálne odovzdanie a prevzatie finančných prostriedkov. Na dôkaz svojho tvrdenia o
poskytnutí pôžičky, ktorej existenciu odporkyňa popierala, uvádzal svedeckú výpoveď Y. D., ktorú súd na
pojednávaní aj vypočul. V tomto smere odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa poukazuje jednak
na rozdielnosť vo výpovedi navrhovateľa a svedkyne ktorá mala byť prítomná pri odovzdaní peňazí

odporkyni, ako aj rozdielnosť v tvrdeniach samotného navrhovateľa. Z výpovede svedkyne Y. D. na
pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 18.10.2011 (č.l. 27 spisu) vyplýva, že k odovzdaniu peňazí
malodôjsťtak,ženavrhovateľichvybralzpeňaženkyaodporkyňasiichpoprepočítanídaladokabelkya
odišla, pričom podľa svedkyne odporkyňa mala vrátiť peňažné prostriedky navrhovateľovi do pol roka. V
rozpore s týmto tvrdením svedkyne je výpoveď navrhovateľa pred súdom prvého stupňa dňa 18.10.2011

(č.l. 23 spisu) ktorý tvrdil, že peniaze mal v obálke z UniCredit bank, v ktorej dňa 14.03.2009 vybral
finančnú hotovosť vo výške 2.690 eur. Rovnako tak vypovedali rozdielne o lehote splatnosti pôžičky.
V návrhu na začatie konania navrhovateľ tvrdil, že odporkyňa sa zaviazala vrátiť peniaze do jednéhoroka, t.j. do 14.03.2010, pred súdom prvého stupňa už tvrdil, že odporkyňa mu peniaze mala vrátiť do
septembra 2010 a svedkyňa vo výpovedi uviedla, že sa účastníci dohodli na vrátení peňazí do pol roka.
Ďalšie nezrovnalosti boli aj vo výške sumy, ktorú mal navrhovateľ požičať odporkyni, keď v návrhu tvrdil,

že požičal odporkyni sumu 2.690 eur, vo výpovedi pred súdom prvého stupňa tvrdil, že okrem sumy
2.690 eur požičal odporkyni 10 eur, aby to bolo rovných 2.700 eur (č.l. 23 spisu) a právny zástupca
navrhovateľa v záverečnom návrhu na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 02.05.2013, na
ktorom bol prítomný aj navrhovateľ, tvrdil, že navrhovateľ požičal odporkyni sumu 2.680 eur. Aj podľa
názoru odvolacieho súdu dôkaz - potvrdenie o výbere v sumy vo výške 2.690 eur dňa 14.03.2009 z

UniCredit bank (č.l. 4 spisu) nepreukazuje skutočnosť, že odporkyňa uvedená sumu peňazí prevzala.
Keďže odporkyňa prevzatie žalovanej sumy poprela a navrhovateľ v konaní nepredložil a ani neoznačil
dôkaznéprostriedky,ktorébyjednoznačnepreukazovaliodovzdaniežalovanejsumyodporkyni,odvolací
súd záver súdu prvého stupňa o neunesení dôkazného bremena navrhovateľom považoval za správny.

V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že povinnosť navrhnúť alebo označiť dôkazné prostriedky
v občianskom súdnom konaní je povinnosťou účastníkov konania, všeobecne uloženou v ust. § 120

ods. 1 OSP, pričom ide o povinnosť toho z účastníkov, ktorý tvrdí skutočnosť, ktorá má byť v súdnom
konaní preukázaná. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom
dôkaznébremenospočívanaúčastníkovikonania,bezohľadunajehoprocesnépostavenie.Nesplnenie
dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu
zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý

si nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Ak sa teda navrhovateľ domáhal od
odporkyni zaplatenia žalovanej sumy tvrdiac, že táto suma mu prináleží z titulu nevrátenej pôžičky, leží
na ňom dôkazné bremeno o tomto tvrdení. Znamená to teda, že navrhovateľa v konaní zaťažovalo
dôkazné bremeno na preukázanie, že uzavrel s odporkyňou ústnu zmluvu o pôžičke podľa ktorej jej
dňa 14.03.2009 odovzdal žalovanú sumu a túto mu v lehote splatnosti nevrátila. Navrhovateľ v tomto

smere bol povinný označiť dôkazné prostriedky, ktoré by boli spôsobilé preukázať pravdivosť jeho
tvrdení. Skutočnosť, že došlo k odovzdaniu žalovanej sumy navrhovateľ opiera o potvrdenie o výbere
v hotovosti sumy vo výške 2.690 eur dňa 14.03.2009 z UniCredit bank (č.l. 4 spisu), avšak uvedený
dôkaz nepreukazuje skutočnosť, že odporkyňa uvedená sumu v skutočnosti aj prevzala. A rovnako
tak prevzatie uvedenej sumy odporkyňou nepreukazuje ani skutočnosť, že dňa 30.10.2010 navrhovateľ

osobne navštívil odporkyňu v jej obchode za účelom vrátenia peňazí. Výpoveď svedkyne D. súd
vyhodnotil ako nevierohodnú pre zrejmé rozpory v jej výpovedi o podstatných okolnostiach pôžičky.
Pretože navrhovateľ iné dôkazy, ktoré by preukázali jeho tvrdenie o poskytnutí pôžičky odporkyni
neoznačil, z výsledkov vykonaného dokazovania bolo možné dospieť k záveru, že navrhovateľ
nepreukázal uzatvorenie ústnej zmluvy o pôžičke v zmysle § 657 Obč. zákonníka s odporkyňou, na

základe ktorej sa domáhal vrátenia žalovanej sumy. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil so
záverom súdu prvého stupňa, že navrhovateľ nepreukázal uzavretie zmluvy o pôžičke, pretože chýbala
podstatná náležitosť takejto zmluvy, a to preukázanie reálneho odovzdania peňazí odporkyni.

Námietku navrhovateľa, že ani jedenkrát nebol predvolaný na pojednávanie a ani jeho právnemu
zástupcovi nebola uložená povinnosť, aby zabezpečil jeho účasť na pojednávaní, odvolací súd

nepovažoval za dôvodnú, pretože z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že súd doručoval písomnosti
a to aj predvolanie na pojednávanie právnemu zástupcovi navrhovateľa v súlade s ust. § 49 ods. 1
OSP, ktorého povinnosťou je informovať svojho klienta o termíne pojednávaní. V danom prípade sa
navrhovateľ zúčastnil osobne pojednávania pred súdom prvého stupňa v dňoch 18.10.2011, 10.09.2012
a 02.05.2013.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako
vecne správny potvrdil.

V odvolacom konaní bola odporkyňa úspešná, preto jej vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho
konania podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP. Navrhovateľovi odvolací súd uložil povinnosť zaplatiť
odporkyni trovy právneho zastúpenia pozostávajúce z odmeny za jeden úkon právnej služby

(vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa zo dňa 12.09.2013) podľa § 10 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. b) vyhl.
č. 655/2004 Z.z. v sume 111,21 eura, z režijného paušálu 7,81 eura (§ 16 ods. 3 vyhl.). Celkove trovy
odvolacieho konania predstavujú sumu 119,02 eura, ktorú je navrhovateľ povinný zaplatiť právnemu
zástupcovi odporkyne (§ 149 ods. 1 OSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.