Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoKR/11/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113205644
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6113205644.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Miroslavy Púchovskej a členiek JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Sninskej v právnej veci
navrhovateľa DSC, a.s., so sídlom Slávičie údolie 106, 811 02 Bratislava, IČO: 35 811 790, zastúpeného
Valko Marián & partners, s.r.o., so sídlom Porubského 2, 811 06 Bratislava, IČO: 35 916 192, proti
odporcovi JUDr. Marián Pataj, so sídlom kancelárie správcu J.Chalupku 8, 974 01 Banská Bystrica,
správca konkurznej podstaty úpadcu Mostáreň, a.s. „v likvidácii" „v konkurze", so sídlom Strojárenská
19, 976 43 Valaská - Piesok, IČO: 36 050 890, o vylúčenie majetku so súpisu všeobecnej konkurznej
podstaty, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 61 Cbi 3/2013 - 404

zo dňa 25. novembra 2013 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 61 Cbi 3/2013 - 404 zo dňa 25. novembra 2013 v
napadnutej časti, v ktorej bolo návrhu navrhovateľa vyhovené potvrdzuje

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom vylúčil nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX
vedenom Katastrálnym úradom Banská Bystrica, Správou katastra Brezno, nachádzajúce sa v okrese
A., obci M., katastrálnom území M., a to stavbu so súpisným číslom XXXX, vedenú ako prístrešok,
postavenú na pozemku s parcelným číslom XXXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,
o výmere XXX m2, stavbu so súpisným číslom XXXX, vedenú ako montážna hala 2, postavenú na

pozemku s parcelným číslom XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere XXXX
m2, pozemok s parcelným číslom XXXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere
XXX m2 a pozemok s parcelným číslom XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere
XXXXm2zosúpisuvšeobecnejpodstatyvovecivyhlásenéhokonkurzunamajetokúpadcu-spoločnosti
Mostáreň, a.s. "v likvidácii", "v konkurze", so sídlom Strojárenská 19, 976 43 Valaská - Piesok, IČO:
36 050 890 vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod č. k. 1K/54/2011, nakoľko tieto do nej
nepatria. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol.

Zároveň súd nepriznal navrhovateľovi právo na náhradu trov konania a zamietol návrh v časti priznania
trov konania, ako pohľadávky proti všeobecnej konkurznej podstate úpadcu.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 9. 10. 2008 uzavrel
navrhovateľ, ako predávajúci s obchodnou spoločnosťou DSC Mostáreň a.s., t.j. s úpadcom, ako
kupujúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností od navrhovateľa na úpadcu (ďalej

kúpna zmluva 1), ktorej predmetom bol predaj nehnuteľností zapísaných v tom čase na LV č. XXXX,
vedenom katastrálnym úradom Banská Bystrica, správa katastra Brezno, nachádzajúci sa v okrese
A., obec M., katastrálne územie M., a to stavby so súpisným č. XXXX, vedenej ako montážna hala 2,
nachádzajúcej sa na pozemku s parcelným č. XXXX/X o výmere X XXX m2, druh pozemku zastavanéplochy a nádvoria a pozemku s parcelným č. XXXX/X o výmere X XXX m2, druh pozemku zastavané
plochy a nádvoria, a to za dohodnutú kúpnu cenu 10 140 000,- Sk (336 586,33 Eur). Zaplatenie kúpnej
ceny bolo dohodnuté v bode 3 kúpnej zmluvy prostredníctvom 48 mesačných splátok po

211. 250,- Sk vždy do 20 dňa v mesiaci od októbra 2008. Podľa článku 3. bod 3 kúpnej zmluvy bolo
medzi účastníkmi zmluvy dohodnuté, že úpadcu, t.j. kupujúci nemôže byť v omeškaní s viac ako dvoma
splátkami, inak má predávajúci právo na odstúpenie od zmluvy, alebo sa stáva splatná celá kúpna cena v
nesplatenej výške. Voľba práva podľa tohto bodu je na vôli navrhovateľa, ako predávajúceho. Vlastnícke
právo v prospech úpadcu, ako nadobúdateľa bolo zapísané správou katastra Brezno, povolením vkladu

dňa 14. 10. 2008 pod č. V-XXXX/XXXX.

Dňa 21. 08. 2009 opätovne uzavrel navrhovateľ, ako predávajúci s úpadcom, ako kupujúcim kúpnu
zmluvu, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností od navrhovateľa v prospech úpadcu, a to aktuálne
zapísaných na LV č. XXXX, vedenom katastrálnym úradom Banská Bystrica, správa katastra Brezno,
nachádzajúcich sa v okrese A., okres M., katastrálne územie M., a to stavby so súpisným č. XXXX,

vedenej ako prístrešok, nachádzajúcej sa na pozemku s parcelným č. XXXX/XX, o výmere XXX m2, druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria a pozemku s parcelným č. XXXX/XX, o výmere XXX m2, druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria (ďalej kúpna zmluva 2), a to za dohodnutú kúpnu cenu 115 000,-
Eur bez DPH, spolu s 19% DPH vo výške 21 850,- Eur, potom predstavovala dohodnutá kúpna cena
136 850,- Eur. Takto dohodnutú kúpnu cenu sa úpadca, ako kupujúci zaviazal uhradiť navrhovateľovi,

ako predávajúcemu podľa článku 3 bod 1 tejto zmluvy tak, že prvú splátku mal uhradiť navrhovateľovi vo
výške 21 850,- Eur (určenú sumu DPH) a zvyšok kúpnej ceny v sume 115 000,- Eur mal úpadca uhradiť
navrhovateľovi v mesačných splátkach vo výške po 1 916,67 Eur od septembra 2009 najneskôr do
augusta 2014, a to vždy ku 20. dňu v mesiaci. Podľa článku 3 bod 3 sa zároveň úpadca zaviazal uhradiť
takto určeným spôsobom kúpnu cenu najneskôr do 20. augusta 2014. Podľa článku 3 bod 4, si zmluvné

strany dohodli, že úpadca, ako kupujúci nemôže byť v omeškaní s viac ako dvoma splátkami, inak má
navrhovateľ, ako predávajúci právo kedykoľvek na okamžité odstúpenie od zmluvy, alebo ak právo na
odstúpenie od zmluvy predávajúci neuplatní, stáva sa na písomnú výzvu predávajúceho splatná celá
kúpna cena v nesplatenej výške. Voľba práva podľa uvedeného článku 3 bod 4 bola ponechaná na
vôli navrhovateľa, ako predávajúceho. Zo znenia článku 3. bod 1,2,3,4 vyplýva, že spôsob zaplatenia

kúpnej ceny bol rozdelený na prvú zvýšenú splátku rovnajúcu sa DPH v sume 21 850,- Eur, pri ktorej
nebol určený čas splatnosti a zostávajúca kúpna cena 115 000,- Eur bola určená na jej zaplatenie
v rozsahu 60 mesačných splátok vo výške po 1 916,67 Eur, pričom prvá mesačná splátka mala byť
splatná 20. 09. 2009 a posledná z uvedených 60 mesačných splátok mala byť splatná najneskôr do 20.
augusta 2014. Znamená to, že z ustanovenia článku 3 bod 1, 2, 3 vyplýva, že splatnosť jednotlivých

mesačných splátok od 20. 09. 2009 do 20. 08. 2014 v počte 60 sa týkala mesačných splátok po 1
916,67 Eur. Najneskôr mala byť teda v celom rozsahu uhradená celá kúpna cena vrátane prvej zvýšenej
splátky, pri ktorej nebol určený čas plnenia do 20. 08. 2014. Platnosť takto uzavretých dvoch kúpnych
zmlúv medzi účastníkmi konania sporná nebola. Podľa tvrdenia navrhovateľa, úpadca ako kupujúci
neuhradil ani z jednej z vyššie uvedených kúpnych zmlúv ani jednu dohodnutú splátku kúpnej ceny, a

preto navrhovateľ písomne odstúpil od prvej kúpnej zmluvy (uzavretej 09. 10. 2008) dňa 13. 11. 2009,
pričom v tom čase štatutárna zástupkyňa úpadcu J.. V. F. potvrdila prevzatie uvedeného odstúpenia od
zmluvy dňa 14. 11. 2009 (v spise na č.l. 65). Od druhej v poradí uzavretej kúpnej zmluvy (zo dňa 21.
08. 2009) z dôvodu neuhradenia žiadnej splátky kúpnej ceny, odstúpil navrhovateľ opätovne písomne,
a to dňa 13. 11. 2009, pričom opätovne bývala štatutárna zástupkyňa úpadcu J.. V. F. potvrdila svojim

podpisom prevzatie tohto odstúpenia dňa 14. 11. 2009 v spise na č.l. 71. Po odstúpení od druhej v
poradí kúpnej zmluvy, navrhovateľ vystavil dobropis č. 2009272 (v spise na č.l. 72), ktorým úpadcovi
dobropisoval kúpnu cenu dohodnutú v tejto kúpnej zmluve s dátumom vyhotovenia tohto dokladu 15.
12. 2009, s určením dňa vzniku daňovej povinnosti 30. 11. 2009 a dátumu splatnosti tohto dobropisu
30. 12. 2009. Podľa likvidačného listu v spise na č.l. 347 pod č. 3100233 bol doručený a v účtovníctve

úpadcu zaevidovaný tento dobropis 06. 04. 2010 a zahrnutý do evidencie dodávateľských faktúr úpadcu
za marec 2010. Navrhovateľ vyššie uvedené úkony odstúpenia od zmlúv zaevidoval vo svojej účtovej
a daňovej evidencii podľa prehľadu analytického účtu za obdobie január až december 2009 v spise na
č.l. 73 a 74, a to v období november 2009.

Po takomto odstúpení od vyššie uvedených dvoch kúpnych zmlúv, uzavrel úpadca, ako predávajúci s
navrhovateľom, ako kupujúcim kúpnu zmluvu datovanú 31. 12. 2009, ktorou úpadca spätne previedol
nehnuteľnosti pred tým uvedené v kúpnej zmluve 1 a kúpnej zmluve 2 spätne na navrhovateľa, zadohodnutú sumu 451 586,33 Eur, ktorá kúpna cena je rovnaká ako súčet kúpnych cien z vyššie
uvedených dvoch predchádzajúcich kúpnych zmlúv. Takto dohodnutú kúpnu cenu sa navrhovateľ
zaviazal uhradiť úpadcovi do 3 pracovných dní od podpisu tejto kúpnej zmluvy. K osvedčeniu pravosti

podpisu za predávajúceho, a to J.. V. F. došlo až ku dňu 12. 03. 2010. Navrhovateľ poukazoval na
skutočnosť, že časový odstup datovania tejto zmluvy 31. 12. 2009 a osvedčenia pravosti podpisu za
predávajúceho bolo spôsobené vyžiadaním súhlasu záložného veriteľa E. Z. W., tak ako to vyplýva z
tohto súhlasu, ktorý bol vystavený 05. 03. 2010. Hoci na tomto súhlase na č.l. 375 sa nachádza dátum
05. 03. 2009, podľa písomného potvrdenia záložného veriteľa v spise na č.l. 374 sa malo jednať o

správny dátum udelenia súhlasu na prevod, t.j. ku dňu 05. 03. 2010. Na základe tejto kúpnej zmluvy
datovanej 31. 12. 2009 bol následne povolený vklad vlastníckeho práva v prospech navrhovateľa, ktorý
je aj v súčasnosti evidovaný, ako vlastník predmetných nehnuteľností, pričom táto skutočnosť medzi
účastníkmi konania sporná nebola.

Po vyššie uvedenom spätnom prevode týchto nehnuteľností podľa kúpnej zmluvy zo dňa 31. 12.

2009 Okresný súd Banská Bystrica v konaní 1K 54/2011 uznesením zo dňa 15. 12. 2011, ktoré bolo
zverejnené v obchodnom vestníku č. 244/2011 dňa 21. 12. 2011 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu,
t.j. na obchodnú spoločnosť Mostáreň a.s., IČO: 36 050 890. Po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu
odporca, ako správca konkurznej podstaty úpadcu dňa 13. 06. 2012 vyzval navrhovateľa na preukázanie
zaplatenia dohodnutej kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy zo dňa 31. 12. 2009. Navrhovateľ prevzal

uvedenú výzvu dňa 19. 06. 2012 (v spise na č.l. 36). Keďže podľa tvrdenia odporcu z evidencie úpadcu
nevyplývali doklady o zaplatení kúpnej ceny, a keďže navrhovateľ nereagoval na uvedenú výzvu na
preukázanie dokladov o úhrade kúpnej ceny, odporca dňa 12. 11. 2012 odstúpil od uvedenej kúpnej
zmluvy (v spise na č.l. 29 a 30). Po odstúpení od kúpnej zmluvy odporca zverejnil v obchodnom
vestníku č. OV 239/12 dňa 11. 12. 2012 doplnenie súpisu všeobecnej podstaty úpadcu, v zmysle

ktorého boli do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu doplnené vyššie uvedené nehnuteľnosti, ktoré boli
predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 31. 12. 2009 ( v spise na č.l. 22). Súčasne bol zverejnený dôvod
sporného zápisu týkajúci sa predmetných nehnuteľností, a to, že iná osoba si uplatňuje k súpisovej
zložke vlastnícke právo a uvedená poznámka bola vyznačená v prospech navrhovateľa. Po doručení
uvedeného odstúpenia od kúpnej zmluvy, ktoré odporca doručil navrhovateľovi, tento dňa 29. 11.

2012 (v spise na č.l. 38) oznamoval odporcovi, že pred uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 30. 12.
2009 došlo zo strany navrhovateľa k odstúpeniu od predchádzajúcich dvoch kúpnych zmlúv, ktoré boli
doručené úpadcovi 14. 11. 2009, a preto úpadca nemohol platne previesť vlastnícke právo k týmto
nehnuteľnostiam na navrhovateľa. Z týchto dôvodov preto navrhovateľ považoval odstúpenie odporcu
od kúpnej zmluvy zo dňa 31. 12. 2009 za neúčinné a absolútne neplatné. Následne 10. 12. 2012

odporca vyzval navrhovateľa na uplatnenie práva vylučujúceho zapísanie uvedených nehnuteľností
do súpisu úpadcu v lehote do 30 dní, na ktorú výzvu reagoval navrhovateľ dňa 20. 12. 2012 v spise
na č.l. 50 a nasl. V tomto vyjadrení navrhovateľ opätovne poukazoval na absenciu relevantného
dôvodu zaradenia predmetných nehnuteľností do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu a žiadal odorcu
o vylúčenie uvedených nehnuteľností zo súpisu. Odporca dňa 30. 01. 2013 (v spise na č.l. 58) neuznal

uvedené argumenty navrhovateľa a vyzval ho na uplatnenie práva vylučujúceho zapísanie majetku do
súpisu na súde žalobou proti odporcovi. Uvedená výzva bola doručená navrhovateľovi 07. 02. 2013 (v
spise na č. l. 59) a v zákonom určenej 30 dňovej lehote bola doručená Okresnúmu súdu v Banskej
Bystrici žaloba navrhovateľa dňa 06. 03. 2013 na vylúčenie predmetných nehnuteľností zo súpisu
všeobecnej podstaty úpadcu. Keďže v priebehu vzájomnej korešpodencie odporca opakovane namietal

platnosť resp. účinnosť odstúpenia od druhej kúpnej zmluvy v poradí zo strany navrhovateľa, ktorá bola
uzavretá dňa 21. 08. 2009, navrhovateľ opätovne dňa 23. 04. 2013 odstúpil od tejto druhej kúpnej zmluvy
uzavretej 21. 08. 2009, ktoré odstúpenie bolo doručené odporcovi 25. 04. 2013, tak ako to vyplýva v
spise z č.l. 106.

Odporca v priebehu celého konania namietal platnosť a účinnosť odstúpenia od vyššie uvedených
kúpnych zmlúv uzavretých dňa 21. 08. 2009 a dňa 09. 10. 2008 a vychádzajúc z tohto záveru podľa
tvrdenia odporcu, kúpna zmluva uzavretá medzi úpadcom a navrhovateľom zo dňa 31. 12. 2009
je platná, a keďže navrhovateľ pri nadobúdaní týchto nehnuteľností podľa tejto tretej kúpnej zmluvy
v poradí neuhradil dohodnutú kúpnu cenu, odstúpením od tejto kúpnej zmluvy zo strany odporcu

oprávnene uvedené nehnuteľnosti boli zaradené do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu. Skutočnosť,
že navrhovateľ, ako nadobúdateľ nehnuteľností podľa kúpnej zmluvy zo dňa 31. 12. 2009 neuhradil
úpadcovi ani časť dohodnutej kúpnej ceny, sporná medzi účastníkmi konania nebola. Vzhľadom na
námietky a tvrdenia odporcu sa prvostupňový súd venoval posúdeniu účinkov odstúpenia od zmlúvrealizované navrhovateľom zo dňa 13. 11. 2009, a v tejto súvislosti aj posúdenia účinkov od kúpnej
zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a úpadcom zo dňa 31. 12. 2009.

Súd konštatoval, že vzhľadom k tomu, že predmetom uvedených kúpnych zmlúv boli nehnuteľnosti,
v danom prípade nie je možné aplikovať na daný zmluvný tip ustanovenia § 409 a nasl. Obchodného
zákonníka aj napriek tomu, že sa jedná o vzťah medzi podnikateľmi, vzhľadom k tomu, že predmetom
kúpnej zmluvy podľa úpravy obchodného zákonníka môžu byť len hnuteľné veci. Na druhej strane v
konaní neboli pochybnosti a táto skutočnosť nebola sporná medzi účastníkmi konania, že uvedené

nehnuteľnosti slúžili ako navrhovateľovi, tak aj odporcovi mali slúžiť na účely podnikania pri ich
podnikateľskej činnosti. V danom prípade sa preto na právne vzťahy vzniknuté z uvedených kúpnych
zmlúv použije ustanov. § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia týchto
zmlúv, t.j. na daný právny vzťah sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka o kúpnej zmluve a
otázky neupravené priamo v ustanoveniach o kúpnej zmluve podľa Občianskeho zákonníka sa budú
riadiť obchodným zákonníkom, vrátane otázky posúdenia platnosti, resp. účinnosti odstúpenia od

týchto zmlúv. Možnosť odstúpenia od zmlúv podľa úpravy § 344 Obchodného zákonníka, upravuje buď
samotná zmluva alebo obchodný alebo iný zákon. Podmienky a predpoklady odstúpenia od zmlúv podľa
úpravy obchodného zákonníka sa teda riadia na prvom mieste ustanoveniami zmluvy a až následne
ustanoveniami obchodného resp. iného zákona. Ďalej súd zdôraznil, že úprava odstúpenia od zmlúv
podľa obchodného zákonníka je dispozitívnou úpravou, a nie je zahrnutá medzi kogentnou úpravou vo

vymedzených prípadoch podľa ustanovenia § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka. Súd konštatoval, že
zmluvné strany sa teda v prípade odstúpenia od zmluvy môžu dohodnúť iným spôsobom vo vzťahu ku
podmienkam a predpokladom odstúpenia od zmluvy, ako upravuje obchodný zákonník, ktorého úprava
odstúpenia od zmlúv nastupuje v prípade pokiaľ samotná zmluva neurčuje iným spôsobom podmienky
a predpoklady odstúpenia od zmluvy tak, ako to upravuje úvodné ustanovenie § 344 Obchodného

zákonníka. Kúpna zmluva uzavretá medzi navrhovateľom a úpadcom dňa 09. 10. 2008 v článku 3
bod 4 upravuje predpoklady a možnosti odstúpenia od zmluvy v prípade, ak je úpadca ako kupujúci
v omeškaní s viac ako dvoma splátkami, t.j. minimálne s troma splátkami. Opätovne aj v zmluve
uzavretej medzi navrhovateľom a úpadcom, ako nadobúdateľom zo dňa 21. 08. 2009 v článku 3
bod 4 je upravená dohoda o odstúpení od zmluvy vtedy, pokiaľ je kupujúci, t.j. úpadca v omeškaní

s viac ako dvoma splátkami, t.j. minimálne s troma splátkami. Súd uviedol, že ak teda podľa kúpnej
zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a úpadcom zo dňa 9. 10. 2008 boli dohodnuté mesačné splátky
kúpnej ceny od 20. 10. 2008, potom sa úpadca dostal do omeškania s úhradou tretej splátky 21.
12. 2008 a nasledujúcim dňom vzniklo navrhovateľovi právo odstúpiť od zmluvy podľa článku 3 bod
4 kúpnej zmluvy zo dňa 09. 10. 2008. Článok 3 bod 4 uvedenej kúpnej zmluvy, je teda dohodou

zmluvných strán upravujúcou predpoklady odstúpenia od zmluvy a takáto dohoda o odstúpení od
zmluvymáprednosťpreddispozitívnymiustanoveniamiobchodnéhozákonníkapriúpravepredpokladov
odstúpenia od zmluvy. Ak teda podľa článku 3 bod 4 uvedenej kúpnej zmluvy nedošlo ku splneniu
povinností úpadcu, pričom na nesplnenie tejto povinnosti sa viazal predpoklad možnosti odstúpenia
navrhovateľom od zmluvy, došlo ku vzniku oprávnenia navrhovateľa odstúpiť od zmluvy ku dňu 21.

12. 2008. Navrhovateľovi preto vzniklo oprávnenie odstúpiť od zmluvy bez toho, aby na toto svoje
právo musel pred samotným odstúpením upozorniť úpadcu. V danom prípade je teda irelevantné
rozlišovanie, či nezaplatenie kúpnej ceny úpadcom znamená podstatné alebo nepodstatné porušenie
zmluvy podľa úpravy § 345 a 346 Obchodného zákonníka. Ustanovenia § 345 a 346 sú definičnými
pojmami, ktoré pre potreby obchodného zákonníka v prípade absencie odlišnej dohody v zmluve o

predpokladoch odstúpenia od zmluvy nastupujú zo zákona, pričom sa jedná o dispozitívnu úpravu.
Súd preto neprihliadol na tvrdenie odporcu, že odstúpenie navrhovateľa od kúpnej zmluvy uzavretej
dňa 9. 10. 2008 je neplatné, resp. neúčinné, pretože navrhovateľ bez zbytočného odkladu neuplatnil
právo odstúpenia od zmluvy tak, ako sa to vyžaduje pri podstatnom porušení zmluvy, pričom odporca
považoval nezaplatenie kúpnej ceny úpadcom za podstatné porušenie zmluvy, a podľa tvrdenia odporcu

preto včasným neuplatnením odstúpenia od zmluvy podľa § 345 v spojení s § 346 došlo ku transformácii
odstúpenia od zmluvy, ako pri nepodstatnom porušení zmluvy, a preto že navrhovateľ neposkytol
úpadcovi primeranú lehotu na dodatočné plnenie, nemohlo byť odstúpenie od zmluvy uzavretej 09. 10.
2008 platné a účinné. S takýmto právnym záverom súd nesúhlasil vzhľadom na uvedené dojednanie
v článku 3 bod 4, o zmluvnom dojednaní podmienok odstúpenia od zmluvy, kedy podľa názoru súdu

uplynutím dohodnutej lehoty, t.j. splatnosti minimálne troch splátok, ktoré úpadca nezaplatil, došlo ku
vzniku možnosti navrhovateľa odstúpiť od zmluvy bez toho, aby navrhovateľ poskytoval odporcovi
primeranú lehotu na dodatočné plnenie. V záujme navrhovateľa bolo akurát vykonať tento úkon v rámci
všeobecnej 4 ročnej premlčacej lehoty na realizáciu právnych úkonov. V tejto súvislosti súd poukázal nakomentár autorov Švestka, Spáčil, Škárová, Hulmák a kol.: Občanský zákonník II. komentář, 2. vydání,
C.H. Beck 2008, str. 1549, z ktorého vyplýva: "bez poskytnutia dodatočnej lehoty na plnenie, by mohlo
dôjsť ku zrušeniu zmluvy dohodou účastníkov alebo, ak bolo dohodnuté oprávnenie odstúpiť od zmluvy

pre nesplnenie záväzku v lehote". Súd preto dospel k záveru, že neuhradením zo strany úpadcu troch
splátok ku 20. decembru 2008 vzniklo navrhovateľovi právo odstúpiť od tejto zmluvy bez poskytnutia
primeranej lehoty. Pokiaľ preto navrhovateľ vykonal odstúpenie od zmluvy dňa 13. 11. 2009, ktoré
odstúpenie od zmluvy prevzala osobne bývala štatutárna zástupkyňa úpadcu, došlo tým ku platnému a
účinnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a úpadcom dňa 09. 10. 2008.

K totožnému záveru o možnosti jednostranného odstúpenia navrhovateľa od kúpnej zmluvy, súd dospel
aj v prípade kúpnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľm a úpadcom dňa 21. 8. 2009. Pri odstúpení
od tejto kúpnej zmluvy zo strany navrhovateľa, odporca však namietal, že pokiaľ došlo ku doručeniu
odstúpenia od kúpnej zmluvy dňa 14. 11. 2009, došlo tak ku predčasnému odstúpeniu od zmluvy,
pretože prvá mesačná splátka mala byť splatná 20. septembra 2009, druhá splátka 20. októbra 2009 a

tretia splátka 20. novembra 2009. Podľa tvrdenia odporcu pokiaľ teda došlo ku odstúpeniu od zmluvy
doručením tohto odstúpenia už 14. 11. 2009 pre neuhradenie splátok kúpnej ceny zo strany úpadcu,
došlo tak ku predčasnému odstúpeniu od zmluvy, neboli splnené podmienky odstúpenia od zmluvy,
nebola poskytnutá primeraná lehota na odstúpenie od zmluvy, a preto odstúpenie navrhovateľom ku
dňu 14. 11. 2009 je neplatné a nenadobudlo žiadne účinky.

Pri tejto argumentácii odporcu sa súd zaoberal odlišnou úpravou splatnosti kúpnej ceny podľa zmluvy
uzavretej medzi navrhovateľom a úpadcom dňa 21. 8. 2009. Podľa článku 3 bod 1 bola kúpna cena
v celkovej výške 136 850,- Eur rozdelená na prvú zvýšenú splátku rovnajúcu sa DPH v sume 21 850,-
Eur, pri ktorej splatnosť tejto prvej zvýšenej splátke určená nebola a na zostatok kúpnej ceny vo výške

115 000,- Eur rozdelenej na 60 mesačných splátok po 1 916,67 Eur, ktoré takto určené mesačné splátky
mali byť splatné od 20. septembra 2009 do 20. augusta 2014. Podľa článku 3 bod 3, teda celá kúpna
cena, vrátane prvej zvýšenej splátky ako aj ďalších 60 splátok, mala byť zaplatená v celom rozsahu
najneskôr do 20. 8. 2014. Súd súhlasil s tvrdením odporcu, že splátky kúpnej ceny určené v mesačných
platbách v sume 1 916,67 Eur neboli ešte splatné v počte troch splátok ku dňu odstúpenia od zmluvy 14.

11. 2009. Okrem takto dohodnutých mesačných splátok po 1 916,67 Eur však bola dohodnutá aj prvá
zvýšená splátka vo výške 21 850,- Eur, pri ktorej splatnosť dohodnutá v zmluve nebola. Navrhovateľ
predložil do súdneho spisu kópiu faktúry č. 2009187, ktorou navrhovateľ na ťarchu úpadcu vyúčtoval
dohodnutú kúpnu cenu podľa zmluvy zo dňa 21. 08. 2009 na sumu 136 850,- Eur bez určenia dátumu
splatnosti. Zároveň v tejto faktúre bola identifikovaná aj osobitne suma 21 850,- Eur ako 19% DPH,

ktorá zodpovedá práve prvej zvýšenej splátke podľa článku 3 bod 1 uvedenej zmluvy. Na kópii tejto
faktúry, ako aj na origináli predloženom na pojednávaní dňa 25. 11. 2013 sa nachádza rukou potvrdené
prevzatie tejto faktúry bývalej štatutárnej zástupkyni úpadcu J.. V. F. (s dátumom prevzatia 24. 08.
2009). Uvedená svedkyňa na pojednávaní potvrdila, že podpis na prevzatí tejto faktúry patrí jej. Keďže
ani zmluva a ani faktúra 2009187 neobsahuje dátum splatnosti prvej zvýšenej splátky 21 850,- Eur,

súd konštatoval, že v danom prípade je nevyhnutné aplikovať ustanovenie § 340 ods. 2 Obchodného
zákonníka v znení účinnom do 31. 01. 2013, podľa ktorého ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je
veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok
splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Podľa názoru prvostupňového
súdu je nepochybné a v súlade so zaužívanou judikatúrou, že doručenie faktúry je podľa jej obsahu

nevyhnutné považovať za výzvu veriteľa adresovanú dlžníkovi na zaplatenie súm v nej uvedených.
Pokiaľ faktúra a v danom prípade ani kúpna zmluva neobsahuje dátum splatnosti, v tom prípade vznikla
úpadcovi povinnosť dňom nasledujúcim po prevzatí faktúry zaplatiť vyúčtovanú kúpnu cenu. Preto súd
dospel k záveru, že prevzatím uvedenej faktúry č. 2009187 došlo ku určeniu splatnosti prvej zvýšenej
splátky 21 850,- Eur, a to deň nasledujúci po dni prevzatia tejto faktúry, t.j. ku dňu 25 8 2009. Pokiaľ

potom odporca neuhradil takto zvýšenú prvú splátku podľa uvedenej faktúry a neuhradil ani ďalšie dve
nasledujúce mesačné splátky splatné ku dňu 20.9.2009 a 20.10 2010, ku dňu doručenia odstúpenia od
zmluvy, t.j. ku dňu 14.11.2009 bol úpadca v omeškaní s úhradou troch splátok a navrhovateľovi preto
vzniklo právo na jednostranné odstúpenie od zmluvy už ku dňu 14. 11.2009. Súd preto neprihliadol
na námietku odporcu o predčasnom odstúpení od kúpnej zmluvy uzavretej dňa 21.08.2009, keďže ku

dňu 14. 11. 2009 (deň doručenia odstúpenia od zmluvy navrhovateľom ) bol úpadca v omeškaní s
troma splátkami kúpnej ceny. Navrhovateľovi preto podľa dohodnutých podmienok podľa článku 3 bod
4 kúpnej zmluvy zo dňa 21.8. 2009 vzniklo právo jednostranne od tejto zmluvy odstúpiť bez poskytnutia
primeranej lehoty. Tiež uviedol, že vo vzťahu k námietkam odporcu o neposkytnutí primeranej lehotypri odstúpení od kúpnej zmluvy uzavretej dňa 21. 8. 2009 platí záver súdu tak, ako bol konštatovaný
pri odstúpení od zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a úpadcom dňa 9.10.2008, t.j. vzhľadom na
prednosť dohodnutých podmienok odstúpenia od zmluvy pred znením dispozitívnej úpravy k § 345 a

346Obchodnéhozákonníka,nevzniklapodľanázorusúdunavrhovateľovipovinnosťposkytnúťúpadcovi
primeranú lehotu na dodatočné plnenie.

Súd preto dospel k záveru, že navrhovateľ v súlade s dohodnutými podmienkami odstúpil ku dňu
14.11.2009 od obidvoch kúpnych zmlúv uzavretých s úpadcom dňa 9.10. 2008, ako aj dňa 21.8.2009

a podľa § 351 ods. 1 vznikla preto úpadcovi povinnosť vrátiť navrhovateľovi nadobudnuté plnenie, v
danom prípade prevedené nehnuteľnosti.

K námietke odporcu, ktorý v konaní namietal a spochybňoval, či skutočne štatutárna zástupkyňa úpadcu
J..V.F.prevzalaamohlaprevziaťuvedenúfaktúru č.2009187kdátumu24.82009, malsúd vykonaným
dokazovaním za preukázané, že nedošlo výhradne selektívne pri faktúre č. 2009187 ku odlišnému

priradeniu poradovaného čísla pri vystavení tejto faktúry vo vzťahu ku dátumu jej vystavenia, potom súd
nemal v konaní preukázané, že navrhovateľ takýmto spôsobom pristupoval výhradne a selektívne len
pri vystavovaní faktúry č. 2009187. Odporcom vznesené pochybnosti, ohľadne dátumu vystavenia a
doručeniatejtofaktúryodnavrhovateľapreúpadcu,pretosamotnýmpoukázanímnarozdielnečíslovanie
faktúr podľa dátumu ich vystavenia ešte nevyvracia úpadcom deklarované prevzatie tejto faktúry ku

dňu 24. 08. 2009. Keďže žiadne iné dôkazy preukazujúce opak prevzatia tejto faktúry, t.j. dátum odlišný
ako 24. 08. 2009, preukázaný nebol, súd vychádzal z údajov na tejto faktúre vrátane dátumov prevzatia
tejto faktúry úpadcom, t.j. ku dňu 24. 08. 2009 tak, ako to aj potvrdila svedkyňa J.. V. F., že písmo aj
podpis na faktúre patria jej..

Odporca ďalej v konaní spochybňoval aj skutočný dátum doručenia odstúpenia od kúpnych zmlúv ku
dňu 14.11.2009 poukazovaním na účtovnú evidenciu úpadcu, kde dobropis, ktorý mal byť vystavený
ku odstúpeniu od zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a úpadcom dňa 21.8. 2009, pričom sa jedná
o dobropis č. 2009272, bol u úpadcu zaevidovaný a prijatý až v apríli 2010. Súd konštatoval, že na
rozdiel od účtovnej evidencie úpadcu, navrhovateľ vo svojom prehľade analytických účtov v spise na

č. l. 73 a 74 zaevidoval už v priebehu roku 2009 účtovné dôsledky odstúpenia od obidvoch vyššie
uvedenýchkúpnychzmlúv.Súdboltohonázoru,žesamotnéprípadnépochybenieúpadcuaoneskorená
evidencia nepreukazuje tvrdenie odporcu o antidatovaní doručenia odstúpenia od zmlúv zo dňa 14.
11. 2009. Na základe vyššie uvedeného vyhodnotenia dôkazov preto súd dospel k záveru o doručení
faktúry č. 2009187 ku dňu 24. 8. 2009, čoho dôsledkom je vznik splatnosti prvej zvýšenej splátky podľa

kúpnej zmluvy zo dňa 21.8. 2009, a to ku dňu 25. 8. 2009 a súd ďalej vychádzal z listinných dokladov
potvrdených navrhovateľom a úpadcom ohľadne doručenia odstúpenia od zmlúv, a to ku dňu 14. 11.
2009.

V súlade s názorom navrhovateľa súd konštatoval, že odstúpením navrhovateľa od uvedených kúpnych

zmlúv, došlo ku zániku právneho titulu, na základe ktorého úpadca nadobudol uvedené nehnuteľnosti
a odstúpením od kúpnych zmlúv vznikla úpadcovi povinnosť podľa § 351 Obchodného zákonníka,
vydať navrhovateľovi nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnych zmlúv, od ktorých navrhovateľ
platne a účinne odstúpil. Odstúpením od zmluvy došlo ku zániku obligačno- právnych záväzkov medzi
navrhovateľom a úpadcom, pričom vzhľadom na predmet týchto kúpnych zmlúv bolo nevyhnutné

vysporiadať sa s vecno-právnymi účinkami odstúpenia od kúpnych zmlúv o prevode nehnuteľností. V
danom prípade bol súd toho názoru, že pri platnom a účinnom odstúpení od kúpnej zmluvy, predmetom
ktorej je prevod nehnuteľností je možné prinavrátenie do pôvodného stavu vrátane vecno-právnych
účinkov realizovať v zásade dvoma spôsobmi, pričom prvým spôsobom je uzavretie dohody medzi
nadobúdateľom nehnuteľnosti a prevodcom nehnuteľnosti o spätnom vydaní týchto nehnuteľností po

odstúpení od zmluvy a na základe takejto dohody o vydaní nehnuteľnosti po odstúpení od zmluvy spätný
zápis vlastníckeho práva v prospech, v danom prípade navrhovateľa ako subjektu, ktorý platne odstúpil
od prechádzajúcich kúpnych zmlúv. Druhým spôsobom v prípade spornosti , alebo nedosiahnutia
dohody o vydanie nehnuteľnosti by bolo podanie žaloby o vydanie nehnuteľnosti po platnom a účinnom
odstúpení od zmluvy (vid. Švestka, Spáčil, Škárová, Hulmák a kol.: Občanský zákonník I. komentář,

2. vydání, C.H. BECK, str. 421). Súd bol preto v danom prípade toho názoru, že po platnom a
účinnom odstúpení navrhovateľa od kúpnych zmlúv uzavretých dňa 9.10.2008 a 21.8.2009 prejavená
vôľa navrhovateľa a úpadcu smerovala ku naplneniu účinkov odstúpenia od zmluvy podľa § 351
Obchod. zákonníka vo vzťahu ku vecno-právnym účinkom, t.j. dosiahnuť stav zápisu vlastníckeho právapredmetných nehnuteľností opätovne v prospech navrhovateľa, ako účastníka kúpnej zmluvy, ktorý
platne a účinne odstúpil od tejto zmluvy. Pokiaľ teda navrhovateľ a úpadca uzavreli kúpnu zmluvu dňa
31.12.2009, ktorou kúpnou zmluvou úpadca po predchádzajúcom odstúpení od pôvodných kúpnych

zmlúv zo strany navrhovateľa prevádzal tieto nehnuteľnosti spätne na navrhovateľa, uvedená kúpna
zmluva len zastierala, t.j. simulovala uvedený úkon nazvaný ako kúpna zmluva, pričom nepochybne
vôľou navrhovateľa a úpadcu bolo vydanie týchto nehnuteľností pre navrhovateľa po predchádzajúcom
odstúpení od uvedených kúpnych zmlúv. Dôsledkom takto vykonaného simulovaného právneho úkonu
nazvaného kúpna zmluva je jeho neplatnosť vzhľadom k tomu, že vôľa zúčastnených strán smerovala ku

inému účinku, a to spätnému vydaniu nehnuteľností od úpadcu v prospech navrhovateľa po odstúpení
od uvedených kúpnych zmlúv. Kúpna zmluva teda simulovala, zastierala iný právny úkon v danom
prípade vydanie nehnuteľnosti od úpadcu, pričom v danom prípade dohoda o vydaní nehnuteľnosti
ako dissimulovaný právny úkon má všetky náležitosti, ku ktorému smeroval prejav vôle navrhovateľa
a úpadcu. Podľa ustanovenia § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, preto súd dospel k záveru o
platnosti dohody o vydaní nehnuteľnosti od úpadcu v prospech navrhovateľa, ako dissimulovaného

právneho úkonu. Na základe tohto právneho názoru súdu, súd preto následne posúdil odporcom
vykonané odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 31.12.2009 ako absolútne neplatný právny úkon, pretože
odstúpenie vykonané odporcom sa vzťahovalo na neplatný právny úkon, t.j. kúpnu zmluvu, ktorá len
zastierala skutočne vykonaný právny úkon, a to dohodu o vydaní nehnuteľnosti po predchádzajúcom
odstúpení od pôvodných kúpnych zmlúv zo strany navrhovateľa. Súd preto nepriznal odstúpeniu

odporcu od kúpnej zmluvy zo dňa 31.12. 2009 žiadne právne účinky, a keďže podľa názoru súdu
došlo predtým ku dňu 14.11.2009 ku platnému a účinnému odstúpeniu navrhovateľa od kúpnych zmlúv
uzavretých dňa 21.8 2009 a 9.10 2008 a právny úkon datovaný dňa 31.12.2009 súd považoval za
dissimulovaný právny úkon, ktorým je vydanie nehnuteľnosti po predchádzajúcom odstúpení od zmluvy
a má náležitosti tohto platného právneho úkonu, potom bol súd toho názoru, že uvedené nehnuteľnosti,

ktorých sa navrhovateľ domáhal vylúčenia z konkurznej podstaty, nepatria do konkurznej podstaty
úpadcu.

Vzhľadom na tento právny názor súd konštatoval, že je nadbytočné zaoberať sa ďalším odstúpením
od zmluvy zo strany navrhovateľa, ktoré odstúpenie vykonal navrhovateľ dňa 23.4 2013 vo vzťahu ku

kúpnej zmluve uzavretej dňa 21.8 2009.

Keďže súd dospel k záveru, že predmetné nehnuteľnosti nepatria do súpisu všeobecnej podstaty
úpadcu, v zmysle ustanovenia § 78 ods. 5 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyhovel
návrhu navrhovateľa a rozhodol o vylúčení predmetných nehnuteľností zo všeobecnej konkurznej

podstaty úpadcu. Súd ďalej uviedol, že navrhovateľ sa domáhal vydania rozsudku, ktorým mal
súd uložiť odporcovi povinnosť vylúčiť predmetné nehnuteľnosti zo všeobecnej podstaty úpadcu.
Súd konštatoval, že predmetom tohto konania je rozhodnutie súdu o vylúčení veci z podstaty,
pričom dôsledkom právoplatnosti takéhoto rozsudku je zákonom určená povinnosť odporcovi, ako
správcovi bezodkladne po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku vylúčiť vec zo súpisu. Súd

preto preformuloval žalobný petit navrhovateľa a neuložil odporcovi povinnosť vylúčiť majetok zo
súpisu, ale súd rozhodol, že konkrétne nehnuteľnosti vylučuje z podstaty, pričom dôsledkom v
prípade nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku bude zákonná povinnosť odporcu, ako správcu
bezodkladne po nadobudnutí právoplatnosti tento majetok zo súpisu vylúčiť. Takouto zmenou formulácie
žalovaného petitu nedošlo ku zmene predmetu tohto konania, ani ku priznaniu niečoho iného, čoho sa

navrhovateľ nedomáhal, došlo len ku preformulácii žalobného petitu v súlade so znením ustanovenia §
78 ods. 5 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

Súd záverom konštatoval, že týmto rozhodnutím o vylúčení uvedených nehnuteľných vecí zo
všeobecnej podstaty úpadcu došlo podľa jeho názoru k spravodlivému vysporiadaniu vzájomných práv

a povinností medzi navrhovateľom a úpadcom, nakoľko úpadca neuhradil žiadnu časť z dohodnutej
kúpnej ceny podľa zmlúv zo dňa 21.8. 2009 a zo dňa 9.10. 2008, a zároveň navrhovateľ neuhradil žiadnu
časť kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy uzavretej medzi úpadcom a navrhovateľom zo dňa 31.12.2009.
Ku žiadnemu vzájomnému peňažnému plneniu medzi účastníkmi konania nedošlo a súd bol preto toho
názoru, že zodpovedá spravodlivému usporiadaniu veci a vzťahov medzi navrhovateľom a úpadcom,

aby vyššie uvedené nehnuteľnosti vlastnícky patrili navrhovateľovi (tak ako mu aj pôvodne patrili) a boli
vyňaté zo všeobecnej podstaty úpadcu.Podľa § 100 ods. 2 písm. a) Zákona č. 7/2005 Z.z., z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj trovy
účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto
konaním, ako tento zákon neustanovuje inak.

Súd taktiež uviedol, že navrhovateľ sa v prípade úspechu domáhal, aby nárok na náhradu trov konania
bol súdom určený, ako pohľadávka proti všeobecnej konkurznej podstate úpadcu. Súd zdôraznil, že v
zásade trovy konkurzného konania a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, t.j. vrátane vylučovacích
žalôb, sú vylúčené z uspokojenia v konkurze. Ustanovenie § 78 ods. 5 druhá veta Zákona č. 7/2005 Z.z.,

je výnimkou z tejto zásady, pričom rozhodnutie o tom, že trovy konania sú pohľadávkou proti podstate, je
naúvaheazváženísúdu.Vzhľadomnavšetkydoúvahypripadajúceokolnosti,atokomplikovanéprávne
vzťahy medzi navrhovateľom a úpadcom neúplnú, resp. nepresnú a nedostatočnú účtovnú evidenciu na
straneúpadcu,súdnevidelosobitnýdôvodnato,abypriznalnavrhovateľovi vovzťahuknímuplatneným
trovám konania túto pohľadávku, ako trovy proti podstate, t.j. aby aplikoval výnimku zo všeobecnej
úpravy podľa znenia § 100 ods. 2 písm. a) Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Vzhľadom na uvedený

záver, súd preto zamietol návrh navrhovateľa v časti, v ktorej sa domáhal priznania trov konania, ako
pohľadávky proti všeobecnej konkurznej podstate úpadcu .

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd konštatoval, že mu vznikol
nárok na náhradu trov konania proti odporcovi, ktorý úspešný v konaní nebol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

tak, ako to bolo vyhlásené na pojednávaní dňa 25. 11.2013. Keďže navrhovateľovi v konaní iné trovy,
okrem trov právneho zastúpenia nevznikli, pričom navrhovateľ si trovy právneho zastúpenia v lehote 3
dní od vyhlásenia rozsudku nevyčíslil, v súlade s ustanovením § 151 ods. 2 O.s.p., súd v písomnom
vyhotovení rozhodnutia rozhodol, že navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznáva .

V zákonnej lehote napadol rozsudok súdu prvého stupňa odvolaním odporca v časti, ktorej bolo návrhu
navrhovateľa vyhovené a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a
vec vrátil súdu na ďalšie konanie, resp. , aby rozsudok zmenil tak, že návrhu v celom v rozsahu vyhovie.
V dôvodoch odvolania uviedol, že opakovane zdôrazňuje tú skutočnosť, že navrhovateľ a úpadca v čase
vykonania všetkých posudzovaných právnych úkonov boli spriaznenými osobami v zmysle ustanovenia

§ 9 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií v znení neskorších predpisov ( ďalej len
„ ZKR“ ). Odporca sa domnieva, že existujúca spriaznenosť navrhovateľa a úpadcu v spojení s účelom
ZKR, ktorým je okrem iného aj „ negácia“ účinkov právnych úkonov spriaznených osôb, ktoré môžu
mať negatívny vplyv na mieru uspokojenia veriteľov zistených pohľadávok, musí byť základným a
rozhodujúcim faktorom ovplyvňujúcim posudzovanie dotknutých právnych úkonov. Taktiež poukázal na

to, že všetky dotknuté právne úkony boli zo strany úpadcu vykonané v čase, keď bol v úpadku. Toto
konštatovanie platí predovšetkým vo vzťahu ku kúpnej zmluve zo dňa 31.12.2009, ktorá bola platne
uzatvorená dňa 12.3.2010. Odporca zároveň v odvolaní uviedol, že zotrváva na svojich stanoviskách,
ktoré opakovane písomne a ústne prezentoval v priebehu prvostupňového konania. Poukázal na to, že
navrhovateľ bol prvýkrát oprávnený odstúpiť od kúpnej zmluvy zo dňa 9.10.2008 už dňa 21.12.2008

a nakoľko navrhovateľ svoje právo odstúpiť od kúpnej zmluvu z dôvodu neplnenia povinností platiť
dohodnutú kúpnu cenu v určených splátkach, ktoré je potrebné považovať za podstatné porušenie
kúpnej zmluvy, nevyužil bez zbytočného odkladu od vzniku tohto jeho oprávnenia, v zmysle ustanovenia
§ 345 Obchodného zákonníka bol pri odstupovaní od tejto kúpnej zmluvy povinný postupovať ako pri
nepodstatnom porušení kúpnej zmluvy. Navrhovateľ však v rozpore s ustanovením § 346 Obchodného

zákonníka nevyzval úpadcu na zaplatenie dlžných splátok kúpnej ceny a súčasne mu neposkytol
dodatočnú primeranú lehotu na jej zaplatenie. Z tohto dôvodu je podľa názoru odporcu potrebné
klasifikovať odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 9.10.2008, ako neplatný právny úkon, ktorý nebol
spôsobilý vyvolať navrhovateľom predpokladané účinky, t.j. okamžitý zánik záväzkovo právnych účinkov
kúpnej zmluvy zo dňa 9.10.2008. Čo sa týka platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 21.8.2009

je podľa názoru odporcu dôležité s poukazom na znenie článku 3. ods. 4 posúdenie, kedy sa stala
splatnou tretia splátka dohodnutej kúpnej ceny. Tzv. nultá zvýšená splátka kúpnej ceny vo výške 21.850,-
Eur bola navrhovateľom odporcovi údajne fakturovaná faktúrou č. 2009187 zo dňa 21.8.2009, pričom
na tejto faktúre je uvedený údajný dátum osobného prevzatia dňa 24.8.2009, pričom prevzatie tejto
faktúry mala svojim podpisom potvrdiť J.. V. F., údajná bývalá štatutárna zástupkyňa úpadcu. V súvislosti

s tým, odvolateľ zdôraznil, že dňa 24.8.2009 bola J.. V. F. v rozpore so závermi prvostupňového
súdu, podpredsedom predstavenstva navrhovateľa a nie úpadcu. Členkou predstavenstva úpadcu sa
stala až dňa 12.11.2009. Pri posudzovaní dátumu doručenia faktúry č. 2009187 prvostupňový súd
nezohľadnil tú podstatnú skutočnosť, že navrhovateľom vystavená faktúra sa nenachádza v evidenciivystavených dodávateľských faktúr za obdobie august až december 2009, t.j. v období medzi údajným
dátumom vystavenia a doručenia faktúry a mesiacom, v ktorom údajne došlo k odstúpeniu od zmluvy.
Podľa názoru odporcu nebolo zo strany navrhovateľa vierohodne preukázané doručenie faktúry č.

2009187 v čase pred doručením odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 21.8.2009 zo strany navrhovateľa,
ktoré doručenie faktúry by v zmysle § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka malo za následok vznik
splatnosti, tzv. nultej splátky kúpnej ceny. V dôsledku tejto skutočnosti je potom nepochybné, že v čase
odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 21.8.2009 neboli splnené podmienky na vznik práva navrhovateľa
odstúpiť od tejto kúpnej zmluvy, t.j. neboli splatné tri splátky dohodnutej kúpnej ceny a navrhovateľ

dňa 14.11.2009 ešte nebol oprávnený odstúpiť od kúpnej zmluvy zo dňa 21.8.2009. Z tohto dôvodu
je potrebné odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 21.8.2009 považovať za neplatný právny úkon.
Taktiež odvolateľ uviedol, že pri posudzovaní reálnej vôle účastníkov kúpnej zmluvy nebolo zo strany
prvostupňového súdu skúmané, či úpadca ako predávajúci vystavil navrhovateľovi, ako kupujúcemu
faktúru na sumu, ktorá bola v kúpnej zmluve dohodnutá ako kúpna cena alebo nie. Rovnako tak
nebolo zo strany prvostupňového súdu skúmané, či zo strany účastníkov tejto kúpnej zmluvy boli

uplatnené nároky na nadmerný odpočet DPH. Podľa názoru odvolateľa prvostupňový súd dostatočným
spôsobom nevyhodnotil ani tú skutočnosť, že kúpna zmluva zo dňa 31.12.2009, ktorá bola reálne
platne uzatvorená dňa 12.3.2010, bola právnym úkonom uzatvoreným medzi spriaznenými osobami
v čase, keď úpadca ako predávajúci/ prevádzajúci bol preukázateľne v úpadku. Úpadca namiesto
zohľadnenia oprávnených ekonomických záujmov všetkých jeho rovnocenných veriteľov podpisom tejto

kúpnej zmluvy uprednostnil len ekonomické záujmy jeho spriaznenej osoby. Podľa názoru odporcu zo
strany prvostupňového súdu nebola dostatočným spôsobom skúmaná možnosť subsumovania kúpnej
zmluvy zo dňa 31.12.2009, a to bez ohľadu na jej posúdenie ako simulovaného, alebo dissimulovaného
právneho úkonu, pod definíciu absolútne neplatného právneho úkonu obsiahnutú v ustanovení § 39
Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené sa odporca domnieva, že odstúpenie odporcu, ako

správcu konkurznej podstaty úpadcu bolo platným právnym úkonom spôsobilým vyvolať zákonom
predpokladané účinky.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhol, aby odvolací súd po preskúmaní napadnutého
rozsudku vydal rozhodnutie, ktorým rozsudok potvrdí. Uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava svojich

tvrdení a vyjadrení vo veci a napadnutý rozsudok považuje za správny, riadne odôvodnený a vydaný
v nadväznosti na výsledky vykonaného dokazovania vo veci. Zároveň uviedol, že považuje petit
odvolania za zmätočný, nakoľko odporca sa ním tiež domáha zmeny rozsudku tak, že súd návrhu
v celom rozsahu vyhovie, pričom prvostupňový súd rozsudkom žalobnému návrhu navrhovateľa
vyhovel. Taktiež poukázal na skutočnosť, že odporca v odvolaní nesprávne označil účastníkov konania

vo veci. Má za to, že argumenty a tvrdenia, ktorými argumentuje odporca v odvolaní sú irelevantné,
nepreukázané, nepodložené, nesprávne a navyše v rozpore s výsledkami dokazovania vo veci.
Navrhovateľ, rovnako aj prvostupňový súd považuje odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 9.10.2008,
ako aj odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 21.8.2009 za platné, vykonané v súlade so zákonom
a príslušnými zmluvnými ustanoveniami. V súvislosti s tvrdeniami odporcu uvedenými v odvolaní

ohľadom neevidovania písomností v internej evidencii úpadcu, poukázal navrhovateľ na skutočnosť,
že za zlé evidovanie doručenej pošty, resp. nesprávne vedenie účtovníctva spoločnosti úpadcu nie je
zodpovedný navrhovateľ, ale spoločnosť Mostáreň a táto skutočnosť nemôže byť v žiadnom prípade
na ťarchu navrhovateľa. Nesprávne, resp. chybné údaje v účtovníctve spoločnosti nemožno v žiadnom
prípade považať za smerodajné a relevantné, navyše predmetné argumenty odporcu sú opätovne

v rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania vo veci. Zároveň argumentáciu odporcu, že dňa
24.8. 2009 bola J.. V. F. v rozpore so závermi prvostupňového súdu podpredsedom predstavenstva
navrhovateľa a nie úpadcu a že sa stala členom predstavenstva úpadcu až dňa 12.11.2009 považuje za
absolútneirelevantné,nakoľkovčaseprevzatiafaktúryč.2009187bolaJ..F.zamestnancomspoločnosti
Mostáreň, bola zodpovedná za účtovné a ekonomické záležitosti týkajúce sa tejto spoločnosti, vrátane

preberania súvisiacich písomností. K tvrdeniam odporcu týkajúcich sa vystavenia faktúry v nadväznosti
na kúpnu zmluvu zo dňa 31.12.2009 a súvisiaceho uplatnenia nadmerného odpočtu DPH, navrhovateľ
poukázal na skutočnosť, že Mostáreň v nadväznosti na kúpnu zmluvu zo dňa 31.12.2009 nevystavila a
nedoručila navrhovateľovi žiadnu faktúru a nedošlo ani k uplatneniu príslušného odpočtu DPH.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, v ktorej bolo
návrhu navrhovateľa vyhovené podľa ustanovenia § 219 ods. 1 , 2 O.s.p., ako vecne správny potvrdil.Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 6.3.2013 domáhal
vylúčenia majetku špecifikovaného v petite návrhu zo súpisu všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu,
t.j. odporcu.

Je nesporné, že na majetok odporcu, t.j. úpadcu bol vyhlásený konkurz Uznesením Okresného súdu
Banská Bystrica č.k. 1K 54/2011 zo dňa 15.12.2011, pričom za správcu konkurznej podstaty bol
ustanovený JUDr. Marián Pataj. Predmetné uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom Vestníku OV č.

244/2011 dňa 21.12.2011. Dňa 11.12.2012 bolo zverejnené v Obchodnom Vestníku OV č. 239/2012
doplnenie súpisu všeobecnej podstaty, podľa ktorého boli do súpisu všeobecnej podstaty v rámci
konkurzu odporcom dňa 7.12.2012 doplnené aj nehnuteľnosti, ktorých vylúčenia sa navrhovateľ domáha
zo súpisu všeobecnej konkurznej podstaty. Ako dôvod zapísania týchto nehnuteľností do súpisu
všeobecnej podstaty odporca uviedol, že nehnuteľnosti sú vo vlastníctve úpadcu, pričom súčasne
uviedol dôvod sporného zápisu týkajúci sa nehnuteľností, a to, že iná osoba si uplatňuje k súpisovej

zložke vlastnícke právo a vyznačil poznámku v prospech navrhovateľa. Odporca vyzval výzvou na
uplatnenie práva vylučujúceho zapísanie majetku do súpisu zo dňa 10.12.2012 a vyzval navrhovateľa,
aby do 30 dní od doručenia výzvy uviedol dôvody a predložil dôkazy, ktoré zapísané nehnuteľnosti
do súpisu všeobecnej podstaty vylučujú. Navrhovateľ reagoval na výzvu odporcu odpoveďou zo dňa
20.12.2012, pričom odporca navrhovateľom uvedené dôvody neakceptoval a výzvou zo dňa 30.1.2013

vyzval navrhovateľa na uplatnenie práva na súde s tým, že nehnuteľnosti zo súpisu všeobecnej podstaty
úpadcu nevylúčil. V tejto lehote odporca určil navrhovateľovi 30-dňovú lehotu na uplatnenie práva na
súde, čo navrhovateľ urobil.

Prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní, a to oboznámením sa s listinnými dôkazmi a po

výsluchoch svedkov dospel k záveru, že uplatnený nárok navrhovateľa ohľadne vylúčenia nehnuteľností
zo súpisu všeobecnej konkurznej podstaty je dôvodný, a preto návrhu navrhovateľa vyhovel a vylúčil
požadované nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX vedenom na Katastrálnom úrade Banská
Bystrica, Správa katastra Brezno, k.ú. M. zo súpisu všeobecnej konkurznej podstaty. Vo zvyšku nárok
navrhovateľa zamietol.

Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu.

Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi

podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka, v znení účinnom od 31. 12. 2010, zmluvy medzi osobami
uvedenými v odsekoch 1/ a 2/, ktoré nie sú upravené v hlave II. tejto časti zákona a sú upravené ako

zmluvný typ v občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type
v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

Podľa § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje
zmluva alebo tento alebo iný zákon.

Podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti
stránzozmluvy.Odstúpenieodzmluvysavšaknedotýkanárokunanáhraduškodyvzniknutejporušením
zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262,
riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo

vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.Podľa § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31. 01. 2013, ak čas plnenia nie je v
zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je
povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.

Podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon platí
tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti
takéhoto právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

Podľa § 78 ods. 5 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, ak súd rozhodne o vylúčení
majetku zo súpisu, správca majetok zapísaný do súpisu bezodkladne zo súpisu vylúči. Trovy konania o
vylúčení majetku zo súpisu sú podľa rozhodnutia súdu pohľadávkou proti dotknutej podstate.

Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že prvostupňový súd rozhodol vecne správne, pričom odvolací

súd sa súčasne v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

Odvolací súd poukazuje na to, že prvostupňový súd vykonal rozsiahle dokazovanie, pričom dospel
vykonaným dokazovaním k správnym právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd, ako bolo uvedené
vyššie v plnom rozsahu stotožnil. Prvostupňový súd v rozsudku veľmi podrobne odôvodnil, akým

myšlienkovým postupom sa riadil pri hodnotení dôkazov a zároveň podrobne právne odôvodnil svoje
rozhodnutie.

Odvolací súd sa stotožňuje s tým, že navrhovateľ platne odstúpil od uzatvorených kúpnych zmlúv zo dňa
9.10.2008 a 21.8.2009, pričom je podľa názoru odvolacieho súdu preukázané, že odporca nezaplatil z

obidvoch kúpnych zmlúv tri po sebe idúce splátky. Taktiež je správny názor prvostupňového súdu, že
nezaplatená nultá splátka pri kúpnej zmluve zo dňa 21.8.2009 nebola uhradená v lehote splatnosti tak,
ako zdôvodnil prvostupňový súd , a preto aj pri tejto zmluve neboli v súlade so zmluvnými podmienkami
zaplatené tri po sebe idúce splátky.

K vznesenej námietke odporcu v podanom odvolaní, že J.. V. F. bola v rozpore so závermi
prvostupňového súdu podpredsedom predstavenstva navrhovateľa a nie úpadcu, a že sa stala členom
predstavenstva úpadcu až dňa 12.11.2009 odvolací súd uvádza, že z vykonaného dokazovania
prvostupňovým súdom je preukázané, a to aj jej svedeckou výpoveďou, že bola v dobe odovzdania
faktúry č. 2009187 zamestnankyňou spoločnosti Mostáreň, a.s., pričom bola zodpovedná za účtovné

a ekonomické záležitosti týkajúce sa tejto spoločnosti, včítane preberania písomností. Z toho dôvodu
považoval odvolací súd túto námietku za právne irelevantnú.

K argumentácií odporcu, že navrhovateľ a úpadca boli personálne prepojenými spoločnosťami, odvolací
súd uvádza, že túto námietku odvolateľa považuje odvolací súd za právne irelevantnú, a to vzhľadom

na právnu argumentáciu, ktorú vyslovil prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí. Odvolací súd dopĺňa,
že rozhodnutie súdu prvého stupňa nielenže je zákonné a ako prvostupňový súd uviedol aj spravodlivé,
odvolací súd dopĺňa, že ide aj o rozhodnutie, ktoré je vydané v súlade so zásadou poctivého obchodného
styku, nakoľko navrhovateľ, ktorý bol vlastníkom nehnuteľností, ktoré na základe kúpnych zmlúv
previedol na odporcu, nikdy neuhradil kúpne ceny, a to ani čiastočne, a preto by bolo v rozpore s touto

zásadou, pokiaľ by sa v konkurznom konaní speňažoval majetok, ktorý nebol úpadcom nikdy zaplatený.

Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2
O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože návrh na rozhodnutie o trovách
nepodal ( § 151 ods. 1 O.s.p. ).

Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.