Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. december 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/77/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212229299
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4212229299.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členiek senátu

JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu: Profidebt
Slovakia, s. r. o. so sídlom Bratislava, Mliekarenská 10, IČO: 35 925 922, zast. Advokátka kancelária
GUNIŠ & PARTNERS, s. r. o. so sídlom Bratislava, Klincová 37/B, proti žalovanej: R. O., nar. XX. XX.
XXXX, bytom Z., S. XXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Združenie na ochranu
spotrebiteľov OBRANA so sídlom Košice, Park Angelinum 2, IČO: 42 326 923, o zaplatenie 5 318,30
eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 18. októbra
2013 č. k. 13C/188/2013-54, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov
konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.126,29
eura s 8,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.126,29 eura od 27. 08. 2013 až do zaplatenia,
to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 118,50 eura splatných vždy do 20. dňa každého
mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia s
tým, že omeškanie jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Okrem toho návrh v časti
prevyšujúcej sumu 3.126,29 eura a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania zamietol a o trovách konania

rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil
ustanoveniami § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 1 - 3,§ 4 ods. 2 písm. g/, h/, i/, k/, § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 01. 01. 2008, § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka
v znení účinnom od 01. 01. 2008 a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a vykonaným dokazovaním,
na základe ktorého mal za preukázané, že medzi spoločnosťou GE Money, a. s. a žalovanou bola dňa
26. 08. 2008 platne uzavretá zmluva o úvere, na základe ktorej spoločnosť GE Money, a. s. poskytla
žalovanej peňažné prostriedky dohodnutého úveru vo výške 150.000,- Sk, pri RPMN vo výške 16,10

% a cene úveru vo výške 214.200,- Sk s tým, že žalovaná mala poskytnutý úver splatiť 60 mesačnými
splátkami po 3.570,- Sk a to, počnúc dňom 26. 09. 2008, pričom každá ďalšia splátka bola splatná 26.
deň v mesiaci. S poukazom na § 4 ods. 2 písm. g/, h/, i/, k/ a § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z.
v znení účinnom od 01. 01. 2008 mal za to, že v danom prípade písomné vyhotovenie úverovej zmluvy
z 26. 08. 2008 neobsahovalo, na rozdiel od údaju o výške, počte a termíne splátok, údaj o konečnej
splatnosti úveru, neobsahovalo ani údaj o ročnej úrokovej sadzbe a neobsahovalo ani údaj o priemernej
hodnoteročnejpercentuálnejmierynákladovnapríslušnýspotrebiteľskýúver.Preabsenciupodstatných

údajov (§ 4 ods. 2 písm. g/, h/, k/ zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom od 01. 01. 2008) zmluvy o
spotrebiteľskom úvere bola úverová zmluva uzavretá zmluvnými stranami dňa 26. 08. 2008 bezúročnáa bez poplatkov s poukazom na § 4 ods. 3 posledná veta. Okrem toho v danom prípade z platobnej
histórie predloženej žalobcom vyplývalo, že žalovaná čerpala úver vo výške 150.000,- Sk (4.979,09
eura) pričom v období od 26. 09. 2008 do 17. 05. 2011 uhradila postupcovi platbami z 26. 09. 2008,

29. 10. 2008, 26. 11. 2008, 31. 12. 2008, 28. 01. 2009, 27. 02. 2009, 26. 03. 2009, 28. 04.
2009, 29. 05. 2009, 30. 09. 2009 po 118,50 eura, z 13. 08. 2009 vo výške 126,80 eura, z 21. 09. 2009
vo výške 301,- eur, z 19. 03. 2010, 20. 04. 2010, 18. 05. 2010, 17. 06. 2010, 21. 07. 2010, 19. 08.
2010, 21. 12. 2010, 21. 01. 2011 po 20,- eur, z 05. 11. 2010 a 17. 05. 2011 po 40,- eur, úhrnom sumu
1.852,80 eura, aj keď žalobca tvrdil, že žalovaná uhradila len sumu 780,87 eura. Keďže hotovostný úver

čerpaný žalovanou na základe úverovej zmluvy z 26. 08. 2008 bol bezúročný a bez poplatkov, žalovanej
vznikla povinnosť uhradiť svojmu veriteľovi 60 mesačnými splátkami, počnúc dňom 26. 09. 2008, len
sumu čerpaného úveru vo výške 4.979,09 eura. Keďže splatnosť 60. splátky úveru prebehla 26. 08.
2013,pričomžalovanážalobcoviúhrnomuhradilasumu1.852,80eura,súdprvéhostupňanávrhžalobcu
považoval za dôvodný do výšky 3.126,29 eura (4.979,09 - 1.852,80) a v prevyšujúcej časti žalovanej
istiny návrh žalobcu zamietol ako nedôvodný. Žalobca si uplatnil aj nárok na 9% úrok z omeškania zo

sumy 4.198,22 eura od 05. 10. 2012 do zaplatenia, teda zo sumy žalobcom tvrdenej čistej dlžnej istiny
úveru. Žalobca návrh v časti uplatneného príslušenstva nešpecifikoval, a to aj napriek výzve súdu z 22.
04. 2013. Nepredložil ani splátkový kalendár, z ktorého by bolo zrejmé, aká suma bola v jednotlivých
splátkach určená na splatenie čerpanej istiny úveru, na splatenie úroku z úveru (na ktorý veriteľovi s
poukazom na § 4 ods. 3 posledná veta zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom od 01. 01. 2008

nevznikol nárok) a na splatenie poplatku (na ktorý veriteľovi z už uvedených dôvodov nevznikol nárok).
Žalovaná na základe výsledkov vykonaného dokazovania nepochybne nebola dňom 05. 10. 2012 v
omeškaní s úhradou sumy 4.198,22 eura, keďže k uvedenému dňu bolo splatných len 49 splátok, pričom
splatnosť ostatnej 60-tej splátky bezúročného úveru vo výške 4.979,09 eura prebehla až dňom 26. 08.
2013. S poukazom na žalobcovo neunesenie dôkazného bremena o výške dlhu žalovanej k 05. 10.

2012, žalobcovi až od 27. 08. 2013 vznikol nárok na úrok z omeškania z dlžnej istiny bezúročného a
bezpoplatkového úveru vo výške 3.126,29 eura. Záväzkový vzťah žalovanej vznikol 26. 08. 2008, teda
pred 01. 02. 2013, preto s poukazom na § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v spojení s § 3 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31. 01. 2013, žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania o 8
percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. K 27. 08. 2013 bola základná úroková sadzba ECB vo výške
0,50 %, preto žalobcovi vznikol nárok na 8,50% úrok z omeškania ročne zo sumy 3.126,29 eura podľa
§ 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa návrh žalobcu v prevyšujúcej časti úroku z
omeškania zamietol. Keďže žalobca bol v konaní len čiastočne úspešný, súd prvého stupňa o náhrade
trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania

nepriznal. Záverom určil žalovanej lehotu na plnenie v súlade s § 160 ods. 1 OSP a povolil jej plniť v
splátkach, výšku ktorých určil v súlade s úverovou zmluvou z 26. 08. 2008.

Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania podal v zákonnej lehote
odvolanie žalobca z dôvodu, že závery súdu nezodpovedajú skutkovej a právnej stránke veci. Mal za
to, že zo zmluvy o úvere a ďalších úverových produktov zo dňa 26. 08. 2008 vyplýva, že na jej základe

bol poskytnutý úver v celkovej výške 150.000,- Sk, ktorý mal byť žalovanou splatený v 72 mesačných
splátkach vo výške á 3.570,- Sk, celkovo mala žalovaná zaplatiť sumu 214.200,- Sk (ktorá sa v zmluve
uvádza). Považoval za nesporné, že rozdiel medzi celkovou sumou a výškou úveru predstavuje odplatu
za poskytnutie úveru. Záver súdu považoval za nesprávny, pretože výška úroku zo zmluvy vyplývala.
Na základe údajov o úvere bol vypočítaný aj ukazovateľ ročnej percentuálnej miery nákladov. Nebolo

preto opodstatnené tvrdenie súdu o tom, že zo zmluvy nevyplýva, z čoho ročná percentuálna miera
nákladov pozostáva. Naopak, bolo nesporné, že zmluva obsahovala všetky predpoklady na jej výpočet.
S poukazom na uvedené navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutú časť rozsudku tak, že žalovanej
uloží povinnosť uhradiť aj zamietnutú časť žalovanej sumy vrátane príslušných úrokov z omeškania a
nahradiť mu trovy konania, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu podané nebolo.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu
(§ 212 ods. 1 OSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP
s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 156 ods. 3 OSP apo prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne
správny potvrdil, keďže súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne

posúdil.

V prejednávanej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 5.318,30 eura, úroku z
omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 4.198,22 eura od 05. 10. 2012 až do zaplatenia a trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o úvere zo dňa 28. 08. 2008 bol žalovanej poskytnutý úver
vo výške 150.000,-Sk splatný v 60-tich mesačných splátkach vo výške 3.570,- Sk. Nakoľko si žalovaná

neplnila riadne svoje povinnosti, spoločnosť GE MONEY, a. s. vypovedala zmluvu dňa 07. 01. 2010.
Pohľadávka ku dňu podania žaloby predstavovala sumu 5.318,30 eura. Okrem toho uviedol, že žalovaná
je povinná zaplatiť aj 9% ročný úrok z omeškania zo sumy neuhradenej časti úveru od 05. 10. 2012
do dňa zaplatenia.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 212 ods. 1 OSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,

ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212 ods. 2 vymedzuje výnimky, kedy odvolací

súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného
odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady konania pred
súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale ktoré nemali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne.

Odvolací súd po preskúmaní rozsudku v napadnutej zamietajúcej časti a konania, ktoré mu
predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov odvolania, dospel k záveru, že v danej veci niet sporu o tom, že
ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, čo nerozporoval ani žalobca, ktorú účastníci konania uzatvorili dňa
26. 08. 2008 a z ktorej žalobca vyvodzuje uplatnený nárok. Bolo preto dôvodné na túto zmluvu aplikovať
právne normy spotrebiteľského práva a to zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení

účinnom v čase vzniku právnych vzťahov ako lex specialis a všeobecnú úpravu obsiahnutú v ustanovení
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách tak, ako to správne urobil i súd prvého
stupňa. Súd prvého stupňa okrem toho správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej
stránke, pričom svoje rozhodnutie i náležite odôvodnil, ako mu to ukladá ustanovenie § 157 ods. 2 OSP.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozhodnutím súdu prvého stupňa, ako aj s

dôvodmi uvedenými v napadnutom rozsudku a na tieto v celom rozsahu poukazuje ako na svoje vlastné
a z týchto dôvodov ich už znovu nebude opakovať.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku v jeho zamietajúcej časti odvolací súd uvádza,
že v písomnom vyhotovení zmluvy o úvere z 26. 08. 2008 absentuje určenie konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, ako aj údaj o ročnej úrokovej sadzbe. Uvedené pritom nie je možné zhojiť

skutočnosťou, že v úverovej zmluve je uvedený počet pravidelných mesačných splátok, výška mesačnej
splátky a ročná percentuálna miera nákladov na úver, ako aj cena úveru. Rovnako tak v úverovej zmluveabsentovala aj priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
platná ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnená podľa § 7a ods. 2 za príslušný
kalendárny štvrťrok. Uvedené nedostatky nebolo možné zhojiť, a preto súd prvého stupňa správne

aplikoval § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. a ustálil, že zmluva o úvere uzavretá zmluvnými stranami
dňa 26. 08. 2008 je bezúročná a bez poplatkov. Rovnako tak správne ustálil, že žalovaná mala žalobcovi
s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti uhradiť sumu 4.979,09 eura, z ktorej uhradila v úhrne sumu
1.852,80 eura, a preto k úhrade zostala suma 3.126,29 eura. Naviac, v rámci odvolacieho konania
nebolo možné prihliadnuť ani na námietky odvolateľa, týkajúce sa skutočnosti, že rozdiel medzi celkovou

sumou a výškou úveru predstavuje odplatu za poskytnutie úveru, a teda mal za to, že výška úveru zo
zmluvy vyplývala, pretože v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch bolo nevyhnutné, aby predmetný
údaj bol v úverovej zmluve výslovne uvedený, a nie z nej vyplýval. Okrem toho, súd prvého stupňa
vytkolabsenciupriemernejhodnotyročnejpercentuálnejmierynákladovnapríslušnýspotrebiteľskýúver
platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a nie ročnú percentuálnu mieru nákladov, pri
ktorej nebolo sporu o tom, že bola vo výške 16,10%. Záverom odvolací súd poukazuje na skutočnosť,

že odvolateľ v odvolaní nesprávne uviedol, že žalovaná mala úver splatiť v 72 mesačných splátkach,
pretože z úverovej zmluvy vyplývalo 60 mesačných splátok. Z uvedených dôvodov, stotožňujúc sa so
skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny
potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak,
že úspešnej žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože jej žiadne trovy odvolacieho
konania nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.