Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. december 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/707/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244612
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1111244612.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu

JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci navrhovateľa: Y. X., nar. XX. XX.
XXXX, bytom ul. XX. augusta XX/F, I., zast. advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners s.r.o., IČO:
35 955 341, Radlinského č. 2, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika zast. Národnou bankou
Slovenska, Imricha Karvaša č. 1, Bratislava, o náhradu škody 4.610,28 Eur s príslušenstvom, na
odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12. septembra 2013, č. k.
7C/194/2011-679 a proti uzneseniu zo dňa 10. decembra 2013, č. k. 7C/194/2011-716a, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 10. decembra 2013, č. k. 7C/194/2011-716a p o t

v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ voči odporcovi
domáhal zaplatenia sumy 4.610,28 Eur s príslušenstvom, titulom náhrady škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska ( ďalej len NBS ) pri výkone bankového
dohľadu nad činnosťou Podielového družstva Slovenské investície (ďalej len Družstvo) a obchodníka s
cennými papiermi ( ďalej len OCP ), podľa zák. č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil nasledovný skutkový stav veci:

Družstvo od roku 2000 spolupracovalo so spoločnosťou CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s., IČO: 36020095,
od roku 2002 so spoločnosťou CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s., IČO: 35828749 (spoločnosť mala rovnaké

obchodné meno, ale iné IČO), uvedený obchodník s cennými papiermi od 13. 05. 2003 (kedy nadobudlo
právoplatnosť prvostupňové rozhodnutie Úradu pre finančný trh č. GRUFT-22/2003/OCP zo dňa 22. 04.
2003 vydané pre OCP) nemal povolenie na poskytovanie investičnej služby riadenie portfólia podľa § 6
ods. 2 písm. d) Zákona o cenných papieroch, a to do 22. 04. 2008, z čoho vyplýva, že nešlo o kontinuálnu
činnosť pri riadení portfólia družstva PDSI obchodníkom s cennými papiermi.

Úrad pre finančný trh podľa ust. § 127 ods. 2 zák. o cenných papieroch dňa 21. 03. 2002 schválil
Družstvu prospekt investície zo dňa 20. 02. 2002 v znení jeho doplnenia dňa 19. 03. 2002, s lehotouplatnosti verejnej ponuky majetkových hodnôt 10 rokov s tým, že Úrad podľa ust. § 127 ods. 4 v spojení
s ust. § 122 ods. 5 cit. zák. v konaní pri rozhodovaní o žiadosti nie je povinný preverovať pravdivosť
alebo hodnovernosť údajov uvedených v prospekte s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa

verejnej ponuky majetkových hodnôt a oprávnenosti osôb podpisujúcich prospekt investície.

Navrhovateľ žiadosťou zo dňa 05. 01. 2011 požiadal družstvo o zrušenie členského podielu a zaplatenie
sumy 4.610,28 Eur. Z potvrdenia o zániku členstva v Družstve vyplýva, že navrhovateľovi vzniklo voči
Družstvu právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu podľa čl. 21 ods. 2 Stanov Družstva, splatného do
6 mesiacov odo dňa zániku účasti člena v družstve. Následne mu bola vystavená zmenka na sumu

4.610,28 eur.

Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 11. 04. 2011, č. k. 3K 95/2010, právoplatným dňa 05. 05.
2011 vyhlásil na majetok družstva konkurz a do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovil A.. A.
P. a súčasne veriteľov dlžníka vyzval, aby v lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu prihlásili svoje
pohľadávky.

Prezídium policajného zboru, Úrad boja proti korupcii, odbor boja proti korupcii Bratislava, oddelenie

vyšetrovania, Pribinova č. 2, Bratislava listom zo dňa 20. 09. 2012, ČVS: 153/BPK-B-2010 oznámilo
súdu, že začalo trestné stíhanie podľa ust. § 199 ods. 1 Trestného poriadku za obzvlášť závažný zločin
podvodu podľa ust. § 221 ods. 1, 4 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa ust. § 20
Trestného zákona, vo veci prebieha naďalej vyšetrovanie a doposiaľ nebolo žiadnej konkrétnej osobe
vznesené obvinenie v zmysle ust. § 206 Trestného poriadku.

Aplikujúc ust. čl. 1 ods. 1 veta prvá, čl. 2 ods. 2, 3, čl. 46 ods. 3, 4 Ústavy SR, § 35 ods. 1, 2 zák. o
dohľade, § 3 ods. 1, § 4, § 9 ods. 1, § 15, § 16 zák. č. 514/2003 Z.z. prvostupňový súd dospel k záveru
o nedôvodnosti navrhovateľom podaného návrhu.

Zhodnotil, že vykonaným dokazovaním zistená činnosť zo strany NBS nemohla založiť nesprávny
úradný postup v spojení s jej zákonom vymedzenou právomocou. Družstvo ako spoločenstvo

neuzavretého počtu osôb, ktoré sa združili, aby spoločnou činnosťou zabezpečovali uspokojovanie
podnikateľských a s nimi súvisiacich potrieb svojich členov a účelne hospodárili s majetkom družstva,
je podnikateľský subjekt založený podľa Obchodného zákonníka, ktorý je nositeľom podnikateľského
profitu, ale aj podnikateľského rizika (Ústava SR garantuje fyzickým a právnickým osobám široké
možnosti pôsobnosti, keď im umožňuje konať všetko, čo nie je zákonom zakázané a nemožno ich

nútiť, aby konali niečo, čo im zákon neukladá). Družstvu tak bolo umožnené vstupovať do právnych
vzťahov s občanmi uzatváraním právnych úkonov (predmetných zmlúv). Navrhovateľ v súlade s
princípom zmluvnej autonómie rovnakého postavenia účastníkov právnych vzťahov dobrovoľne vstúpil
do záväzkového vzťahu s Družstvom a teda na základe individuálneho slobodného rozhodnutia prevzal
na seba práva a povinnosti vyplývajúce z členstva v družstve v snahe čo najlepšie realizovať svoje

záujmy a potreby v podmienkach trhového hospodárstva, voľnej súťaže a konkurencie. Pre štát
platí, že sa má zásadne zdržať zásahov do súkromno-právnej oblasti t.j. do slobodného súkromného
rozhodovania fyzických a právnických osôb. Štát (Slovenská republika) nemôže priamo zasahovať do
vlastnej činnosti družstva (teda ani družstva PDSI) a jeho majetkovoprávnych vzťahov, v ktorých má
družstvo autonómne postavenie a jeho vnútorné vzťahy sa spravujú princípmi členskej samosprávy

v družstve v zmysle stanov družstva a ustanovení Obchodného zákonníka. Pokiaľ by NBS zakázala
činnosť spočívajúcu v uzatváraní vyššie uvedených vzťahov s členmi družstva (občanmi ) a družstvom,
zasiahla by tým do občiansko - obchodnoprávnych vzťahov a do zmluvnej autonómie subjektov
súkromného práva ako aj do vlastníckeho práva občanov mimo rámca ochrany garantovanej čl. 20 ods.
1 Ústavy SR, pretože by tým obmedzila resp. zmaril ich možnosť nadobudnúť majetkové hodnoty a

realizovať svoje práva a uplatňovať nároky vyplývajúce z uvedených zmlúv.

Až odo dňa 01. 06. 2010, t. j. od účinnosti novelizovaného ustanovenia § 129 ods. 3 zákona o
cenných papieroch podľa zákona č. 129/2010 Z. z. - malo PDSI zákonom uloženú povinnosť dodržiavať
schválený prospekt investície a až odvtedy mohla NBS kontrolovať, či PDSI dodržiava schválenýprospektinvestície(tedačisiPDSIplnípovinnosťuloženúzákonomod01.06.2010),pričomzaprípadné
nedodržiavanie tejto povinnosti v období po 01. 06. 2010 bolo možné PDSI sankcionovať. Dovtedy (pred
01. 06. 2010) NBS nemohla PDSI nič prikazovať a nariaďovať a už vôbec nemohla (táto právomoc

jej neprináleží ani v čase rozhodnutia súdu) určovať, či a do akých konkrétnych cenných papierov
má PDSI investovať. Odporca nezodpovedá za podnikateľské rozhodnutia a aktivity PDSI. Za plnenie
prospektu investície družstva PDSI zodpovedá predstavenstvo družstva ako štatutárny orgán PDSI
(pričom žalobu v mene družstva proti členom predstavenstva družstva o náhradu škody spôsobenej
porušením povinností pri výkone ich funkcie možno podať podľa ustanovení § 251 ods. 2 a § 243a

ods. 4 Obchodného zákonníka a proti členom kontrolnej komisie družstva podľa ustanovení § 244
ods. 8 v spojení s § 243a ods. 4 Obchodného zákonníka). Za plnenie prospektu investície družstva
PDSI nezodpovedá odporca. V danom prípade PDSI podnikalo na základe ustanovení Obchodného
zákonníka a v zmysle platných právnych noriem Občianskeho a Obchodného zákonníka vstupovalo
do zmluvných vzťahov s fyzickými osobami (navrhovateľom) a s právnickými osobami (OCP). Nebola
preto daná kompetencia NBS zasiahnuť voči PDSI, keďže uzatváranie vzťahov medzi navrhovateľom

(ako členom družstva ) a PDSI bolo mimo rámca dozoru NBS. V návrhu na začatie konania ani počas
konania navrhovateľ neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že NBS
si neplnila zákonom jej dané povinnosti. Uzatvorené právne vzťahy medzi nimi riadne definovali
práva a povinnosti s vkladom spojené, na ktorých pochopenie nebolo potrebné, aby navrhovateľ
disponoval odbornými vedomosťami či skúsenosťami. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno o

svojich tvrdeniach a nepreukázal tak základný atribút vzniku škody a to nesprávny úradný postup
odporcu. Prvostupňový súd z uvedeného vyvodil, že ak chýba preukázanie čo i len jedného atribútu
vzniku škody nie je možné konštatovať, že by boli splnené ďalšie dva atribúty vzniku škody tak, ako to
predpokladá zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Súd poukázal aj na výpoveď svedka
(bývalého štatutárneho zástupcu družstva ) Ing. Y. O., ktorý bol zároveň predsedom dozornej rady OCP

s tým, že aj prostredníctvom neho malo družstvo dostupné všetky informácie o činnosti OCP, a mali
zabezpečené priame dohliadanie na činnosť OCP (vzhľadom na kompetencie dozornej rady družstva a
členov dozornej rady družstva najmä podľa ustanovení § 197 až § 201 Obch. zák.).

Prvostupňový súd dospel k záveru, že nie je daná príčinná súvislosť medzi konaním Slovenskej
republiky zastúpenej NBS a vznikom v návrhu označenej škody navrhovateľovi, pretože táto mu

nevznikla tým, že vložil finančné prostriedky do PDSI, ale škoda mu môže vzniknúť jedine v dôsledku
neschopnosti PDSI splniť svoj záväzok z uzavretých zmlúv z dôvodu jeho nepriaznivej finančnej situácie
(navrhovateľ si uplatnil svoju pohľadávku v konkurznom konaní), pričom navrhovateľ žalobu voči PDSI
nepodal.

V ďalšom súd prvého stupňa poukázal na ust. § 415 a § 441 Obč.zák. s tým, že PDSI a jeho dcérske

spoločnosti - EURO DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, DOLÁROVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ
INVESTÍCIE a SPORITEĽNÉ DRUŽSTVO STRED BB "v konkurze" - vystupujúce pod spoločným logom
"SLOVENSKÉ INVESTÍCIE" - sú podnikateľské subjekty (družstvá), ktoré vznikli a vyvíjajú činnosť
podľa Obch. zák. (najmä podľa ustanovení § 2 ods. 2 a § 221 až § 260 ). Navrhovateľ vložil svoje
finančnéprostriedkydoPDSIsplnýmvedomímtoho,ževloženímfinančnýchprostriedkovsastalčlenom

podnikateľského subjektu (družstva), pričom s členstvom sú spojené práva a povinnosti, ktoré sa týkajú
okrem iného aj hospodárenia a majetku družstva.

Za činnosť Družstva zodpovedá a v mene Družstva koná predstavenstvo ako štatutárny orgán
družstva, ktorý riadi činnosť družstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach družstva, pokiaľ nie sú
zákonom, stanovami alebo rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému orgánu družstva. Členovia

predstavenstva sú povinní vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami
družstva a všetkých jej členov. Členovia predstavenstva, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej
funkcie, sú zodpovední spoločne a nerozdielne za škodu, ktorú svojím konaním družstvu spôsobili
(Obch. zák. ust. § 243a ods. 1 a 2 ).

Navrhovateľ (v danom prípade v spornom čase ako člen družstva a ako investor) vedel, že s takouto

investíciou je spojené aj riziko a doterajší ( propagovaný) výnos nie je zárukou budúcich výnosov (ust.
§ 129 ods. 1 písm. b) zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmenea doplnení niektorých zákonov). Členská schôdza je najvyšším orgánom družstva, prostredníctvom
ktorého členovia uplatňujú svoje právo riadiť záležitosti družstva, kontrolujú činnosť družstva v jeho
orgánov v zmysle ustanovení Obch. zák. a čl. 33 Stanov PDSI. NBS vykonáva dohľad nad Družstvom

ako vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt, a to len v zákonom limitovanom rozsahu
vymedzenom ustanoveniami Zákona o cenných papieroch a investičných službách.

Úrad pre finančný trh (ktorého kompetencie pri výkone dohľadu prešli od 01. 01. 2006 na NBS) schválil
pre Družstvo dňa 21. 03. 2002 Prospekt investície podľa § 127 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z. z. o
cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (právoplatný

dňa 28. 03. 2002), na základe ktorého bolo Družstvo oprávnené ponúkať majetkové hodnoty s lehotou
verejnej ponuky majetkových hodnôt 10 rokov. Za pravdivosť údajov v prospekte investície zodpovedá
štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, ktorého vyhlásenie o tom, že
skutočnosti uvedené v prospekte investície sú úplné a pravdivé ako aj jeho podpis, ktorý prospekt
investíciemusíobsahovať.ObsahomProspektuinvestíciejeibazoznamzmlúv,ktorézabezpečujúodbyt
výrobkovvyhlasovateľaverejnejponukymajetkovýchhodnôtaleborealizáciuslužieb,ktoréposkytuje,čo

je povinná náležitosť prospektu podľa § 128 ods. 1 písm. a) bodu 10 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných
papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon č. 566/2001 Z.
z. však nepožadoval, aby pri schvaľovaní prospektu boli predložené samotné zmluvy (požadoval len
ich zoznam) a schválený Prospekt investície tieto samotné zmluvy nikdy neobsahoval. Schválením
Prospektu investície nevznikol medzi Družstvom a OCP zmluvný vzťah, prospekt investície neukladá

povinnosti tretím osobám (ani OCP), ale zaväzuje len vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových
hodnôt. Povinnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt bolo uzatvoriť s OCP zmluvu,
ktorá by obsahovala zásady správy portfólia uvedené v prospekte, kontrolovať plnenie zmluvy a v
prípade jej neplnenia vymáhať súdnou cestou splnenie zmluvných záväzkov vyplývajúcich na prospech
členov družstva (investorov). Družstvo bolo povinné vykonávať svoju činnosť tak, aby si splnilo všetky

záväzky voči svojim členom, pričom členovia Družstva, teda aj navrhovateľ majú práva a povinnosti
spojené s členstvom v Družstve, okrem iného aj schvaľovať ročnú účtovnú závierku a voliť a odvolávať
členovpredstavenstvaakontrolnejkomisie.NBSvykonávadohľadnadčinnosťouvyhlasovateľaverejnej
ponuky majetkových hodnôt v zákone č. 566/2001 Z. z. len v zákonom vymedzenom limitovanom
rozsahu, a to dohľad nad plnením povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt

ustanovených v zákone č. 566/2001 Z. z., teda kontroluje zverejnenie schváleného prospektu investície
pred začatím verejnej ponuky (ust. § 126 ods. 2 a ust. § 127 citovaného zákona), aktuálnosť prospektu
investície počas lehoty trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinností vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt a splnenie povinnosti predložiť pred zverejnením NBS na posúdenie
oznámenie o verejnej ponuke majetkových hodnôt, ako aj dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 zákona

č. 566/2001 Z. z.

S účinnosťou od 01. 06. 2010 bola NBS oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ
majetkových hodnôt dodržiava schválený prospekt investície. NBS nevykonávala a ani nemohla
vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových
hodnôt, pretože by to bolo nezákonným prekročením jej kompetencií. Družstvo bolo podľa zákona

č. 566/2001 Z. z. povinné predkladať NBS polročné a ročné správy o svojom hospodárení, čo aj
pravidelne predkladalo. Z hospodárskych výsledkov, uvedených v týchto správach, nevyplývali indície
ani informácie o zhoršenej finančnej situácii Družstva, ktorá by ohrozila vyplácanie vyrovnávacích
podielov či podielov na zisku jeho členom. NBS po podaní podnetu Družstvom a oboznámení sa
s informáciami uvedenými v podnete vykonala ihneď v období od 20. 04. 2010 do 06. 05. 2010 u

OCP dohľad na mieste. OCP neposkytoval pre Družstvo investičnú službu riadenie portfólia v zmysle
zákona č. 566/2001 Z. z, v rámci dohľadu na mieste nepredložil NBS žiadnu dokumentáciu, ktorá
by preukazovala, že OCP obhospodaroval portfóliá tých družstiev, s ktorými uzavrel Zmluvu o riadení
portfólia, nepredložil žiadnu dokumentáciu, ktorá by preukazovala, že vykonával ktorúkoľvek z činností
uvedených v čl. I bode 2 zmlúv o riadení portfólia, nepredložil žiadne pokyny portfólia manažéra,

konfirmácie obstaraných obchodov pre družstvá, nepredložil zmluvy o kúpe alebo predaji cenných
papierov obstaraných pre družstvá, výpisy z evidencie majetkových účtov či doklady preukazujúce
úschovu a správu cenných papierov.S odkazom na ust. § 222 a § 223 Obch. zák. súd tiež uviedol, že predstavenstvo PDSI bolo povinné
vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami Družstva a všetkých jeho
členov, ktorí podľa čl. 37 bodu 3 písm. b) Stanov PDSI riadili činnosť a spravovali majetok PDSI. S

odkazom na čl. 20 ods. 3 prvej vety Ústavy SR tiež uviedol, že vlastníctvo členských podielov patriacich
jednotlivým členom družstva zaväzuje členov družstva, aby sa aktívne a s dostatočnou starostlivosťou
riadne a včas zaujímali o svoje práva a výkon svojich práv voči družstvu, pretože inak ich podcenením či
zanedbaním sa môžu sami pričiniť o znehodnotenie alebo nevymožiteľnosť (stratu) svojich majetkových,
satisfakčných a iných práv súvisiacich s družstvom. V tejto súvislosti tiež prvostupňový súd zdôraznil, že

štátne orgány (teda aj NBS), môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom,
ktorý ustanoví zákon platí pre všetky orgány verejnej moci, t. j. aj pre NBS pri výkone dohľadu.

Z uvedených okolností prípadu súd dospel k záveru, že bol to práve samotný navrhovateľ, ktorý
zanedbal prevenčnú povinnosť uloženú mu Obch. zák. ako členovi družstva, a preto musí následky s
tým spojené znášať sám. Mal ako člen družstva v spolupráci s ďalšími členmi družstva postupovať s
primeranou dávkou opatrnosti, ktorú bolo možné od neho spravodlivo požadovať a zvážiť možnú mieru

rizika. Tiež treba dodať, že neznalosť zákona ho podielu viny nezbavuje. V čase rozhodnutia súdu
navrhovateľnepodalžalobuonáhraduškodyprotiPDSI,protižiadnemučlenovipredstavenstvadružstva
PDSI ani kontrolnej komisii PDSI.

Podľa názoru prvostupňového súdu sa preto navrhovateľ mohol a súčasne mal ako člen družstva
povinnosťpresvedčiťoskutočnostiachuvádzanýchPDSI,malsaaktívneasdostatočnoustarostlivosťou

riadne a včas zaujímať o svoje práva voči družstvu, nakoľko ich podcenením či zanedbaním sa sám
pričinil o znehodnotenie alebo nevymožiteľnosť svojich majetkových, satisfakčných práv súvisiacich s
družstvom, a pokiaľ sa rozhodol v spornom období vložiť peňažné prostriedky do družstva, pretože
ponúkalo zhodnotenie vloženej sumy o výnos, ktorý prevyšoval mnohonásobne úroky poskytované
bankami, znamená to, že navrhovateľ mal vedomosť o tom, aké úroky poskytujú banky. Prvostupňový

súd s poukazom na ustálený skutkový stav dospel k záveru, že iba PDSI vznikla povinnosť vrátiť
navrhovateľovi finančné prostriedky v žalovanej výške. A len v prípade, ak by sa navrhovateľ nedomohol
svojich pohľadávok proti družstvu PDSI, tak až následne by bolo zrejmé, či mu vznikla alebo nevznikla
škoda (a ak vznikla, v akej výške). Navrhovateľ vložil finančné prostriedky do podnikateľského subjektu,
ktorým je družstvo PDSI.

Zhrnutím uvedeného prvostupňový súd dospel k záveru, že v danej veci neboli splnené podmienky na
náhradu škody v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané,
že NBS vydala relevantné rozhodnutia v danej veci a súd nezistil ani prieťahy v konaní. Postup NBS
zodpovedal zákonu o cenných papieroch a investičných službách a zákonu o dohľade.

Prvostupňový súd sa nestotožnil ani s tvrdením navrhovateľa v tom, že medzi navrhovateľom označenou

škodou, ktorá sa má rovnať hodnote investovanej sumy (vkladu) do PDSI a údajným nesprávnym
úradným postupom spočívajúcim v údajnej nečinnosti NBS, je daná príčinná súvislosť, a ani v tom, že
keby NBS včas zakročila a pozastavila by činnosť PDSI a OCP, nebol by navrhovateľ svoje peniaze
zveril PDSI. Uzavretím právneho úkonu s PDSI, navrhovateľovi (členovi družstva) ním označená škoda
ešte nevznikla, vznikla mu vymožiteľná pohľadávka voči PDSI a škoda mu prípadne vznikne až v

dôsledku nevymožiteľnosti tejto pohľadávky voči PDSI, pričom táto skutočnosť, t.j. nevymožiteľnosť,
nemá príčinnú súvislosť v údajnej nečinnosti NBS, ale vo finančnom hospodárení PDSI (družstva) v
rozsahu jeho predmetu podnikania. Pokiaľ by teda bola zakázaná činnosť PDSI a OCP, tak to samo o
sebe ešte neznamená, že pohľadávka navrhovateľa z uzavretých právnych úkonov by bola uspokojená,
práve naopak uložením sankcií by mohla byť táto vymožiteľnosť ohrozená z dôvodu dosahu na celú ich

podnikateľskú činnosť.

Štát (Slovenská republika) nemôže priamo zasahovať do vlastnej činnosti družstva (v danom prípade
PDSI) a jeho majetkovoprávnych vzťahov, v ktorých má družstvo autonómne postavenie. Vnútorné
vzťahy PDSI sa spravovali v danom čase Stanovami družstva ustanoveniami Obchodného zákonníka.
Navrhovateľ ako člen družstva (t.j. podnikateľského subjektu) neinvestoval predmetné peňažné

prostriedky do subjektu, na činnosť ktorého nemal žiaden vplyv, ale práve naopak, členská schôdza jenajvyšším orgánom družstva, prostredníctvom ktorého členovia uplatňujú svoje právo riadiť záležitosti
družstva, kontrolujú činnosť družstva v jeho orgánov v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka a
Stanov PDSI. Súd záverom ešte poukázal na výsluch správcu konkurznej podstaty úpadcu PDSI JUDr.

A. z ktorého okrem iného vyplýva, že celková výška pohľadávok prihlásených do konkurzu PDSI je cca
32,5 milióna Eur (v danom prípade sa nejedná iba o jeden vklad jedného člena ) ako aj na skutočnosť, že
NBS dňa 27. 07. 2010 orgánom činným v trestnom konaní podala oznámenie o podozrení zo spáchania
trestného činu ( listinný dôkaz sa nachádza v súdnom spise ). Podľa uznesenia Prezídia Policajného
zboru, Úradu boja proti korupcii, vyšetrovateľa odboru boja proti korupcii č. k. ČVS:PPZ-153/BPK-

B-2010 zo dňa 16. 11. 2010 bolo dňa 10. 08. 2010 začaté trestné stíhanie odľa § 199 ods. 1 Trestného
poriadku pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1 a ods. 4 písm. a) Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona.

Z uvedeného súd konštatoval, že navrhovateľ nepreukázal svoje tvrdenia, t.j. že NBS porušila svoju
povinnosť tým, že neurobila nekonkretizovaný úkon alebo nevydala nekonkretizované rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote, že bola nečinná pri výkone verejnej moci, že robila zbytočné prieťahy v

konaní alebo že vykonala iný nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov fyzických osôb
a právnických osôb.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. O.s.p. a v konaní plne úspešnému odporcovi
nepriznal náhradu trov konania, keďže mu žiadne trovy nevznikli a ani ich náhradu nežiadal.

Proti rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, ktorým z odvolacích dôvodov podľa ust.

§ 205 ods. 2 písm. b), c), d) a f) O.s.p. žiadal prvostupňový rozsudok zmeniť a jeho návrhu vyhovieť,
alternatívne napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol,
že povinnosťou NBS podľa ust. § 137 ods. 2 Zákona o cenných papieroch je a bolo zisťovanie a
vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov a ich
činností, pričom podľa ust. § 135 ods. 1 Zákona o cenných papieroch, ktorý platí v tomto znení už

od 1. mája 2007, Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako aj obchodník,
patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS, napriek tomu, že odporca v priebehu
celého konania tvrdil opak - preto mala NBS zisťovať všetky informácie a podklady o dodržiavaní,
resp. nedodržiavaní povolení na činnosť vydaných NBS Družstvu (Prospekt investícií, vydaný vtedajším
Úradom pre finančný trh a následne pravidelne kontrolovaný NBS) a OCP.

Povinný zákonný dohľad zo strany NBS bol dokonca koncipovaný tak široko, že má zisťovať informácie
a podklady aj o iných rizikách, ako tých, ktoré vyplývajú z povolení na činnosť, vrátane rizík, ktorým
sú vystavené dohliadané subjekty a v rámci nich aj Družstvo činnosťou obchodníka, vrátane rizík,
ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov klientov dohliadaných subjektov, teda aj navrhovateľa. Poukázal
na skutočnosť, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C/206/2011 bolo

výpoveďou svedka Ing. Y. O., Csc., preukázané, že NBS už v roku 2007 pri kontrole Družstva zistila,
že z hľadiska rizikovosti portfólia má nedostatočne rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou
jediného emitenta, a to spoločnosti CI HOLDING, a. s., ktorý v tom čase akcionársky vlastnil obchodníka
s cennými papiermi, z čoho vyplýva, že Družstvo malo všetky peňažné prostriedky od neho získané,
investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom a Družstvom. NBS sa po

zisteníorizikovostiportfóliaDružstvauspokojilastakounápravoustavu,žetotoportfóliobolopo vytknutí
zo strany banky rozložené namiesto jednej do troch zmeniek, a to zmeniek vystavených spoločnosťou
CI HOLDING a. s., CI Reality, s.r.o. a GLOBAL production s.r.o., pričom posledné dve spoločnosti
boli opäť 100 % dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING, a. s. a vo všetkých troch spoločnostiach bol
navyše, či už členom predstavenstva alebo konateľom, Ing. P. L., vtedajší predseda predstavenstva

obchodníka. Odvolateľ poukázal ďalej na to, že NBS naďalej akceptovala stav, že celé portfólio Družstva
je rozložené a investované do prepojených subjektov s CI HOLDING a. s. a obchodníkom a napriek
tomu, že vydala právoplatné sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi, v ktorom konštatovala, že OCP
vo svojej činnosti, pre svojich klientov a v rámci nich aj výslovne pre Družstvo, porušil zákon o cenných
papieroch vo viacerých podstatných ohľadoch, ani po vydaní tohto rozhodnutia okrem udelenej pokuty

vo výške 10.000 Eur, NBS nevyužila svoje kompetencie v zmysle zákona o cenných papierov a neprijala
žiadne následné kontrolné alebo významnejšie opatrenia (predbežne alebo celkom zakázať činnosťobchodníkovialebodružstvu,resp.zrušiťpovolenienačinnosťobchodníkovialeboudeliťsankciepriamo
členom predstavenstva alebo obchodníka). Následné podcenenie situácie a umožnenie ďalšej činnosti
Družstva aj OCP, vyústilo v roku 2010 do nedostupnosti ním vložených prostriedkov do Družstva, pričom

banka svojou nečinnosťou a ľahostajným prístupom k svojim kompetenciám zapríčinila aj to, že už
nemohol rozpoznať riziko svojej investície, resp. že túto investíciu mu banka svojim zanedbateľným
dohľadom ani v minimálnej možnej miere neochránila. Navrhovateľ tiež poukázal na skutočnosť, že NBS
tým, že dňa 04. marca 2011 obchodníkovi s cennými papiermi odňala licenciu na činnosť a Družstvu
zakázala činnosť v roku 2011, potvrdila dlhodobé porušovanie zákona o cenných papieroch, z čoho

vyplýva tolerovanie porušovania právnych predpisov minimálne od roku 2008 do roku 2011 Národnou
bankou Slovenska.

Navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol, že NBS rozhodnutím zo dňa 30. mája 2011, č. ODT-10890-4/2010,
právoplatným dňa 18. júla 2011 zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti
Prospektu investícií s tým, že NBS ustálila trvanie neaktuálnosti Prospektu až od mája 2010 účelovo,
nakoľko údaje zahrnuté do Prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom 2010, spätne

k 31. decembru 2006, kedy došlo v sídle NBS dňa 27. augusta 2007 k stretnutiu s poverenými členmi
predstavenstva Družstva za účelom prerokovania nezrovnalostí a problémov v jeho činnosti. Údaje o
subjektoch, s ktorými je Družstvo majetkovo prepojené, boli neaktuálne minimálne od 01. októbra 2009
a údaje o majetkových aktívach, ktoré sa majú nadobudnúť z peňažných prostriedkov nadobudnutých
na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt a základné strategické zámery podnikateľskej činnosti

Družstva, boli neaktuálne už k 31. decembru 2006, z čoho vyplýva, že Družstvo svojim konaním
porušovalo ust. § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b), c) a h) a § 125c ods. 1 v spojení s §
127 ods. 4 zákona o cenných papieroch od 31. decembra 2006, avšak Národná banka Slovenska voči
Družstvu úradne zasiahla až v máji 2011 ( zákazom činnosti ). Uviedol, že existujúce konkurzné konanie
samo osebe nevylučuje možnosť podať veriteľom, ktorý si prihlásili svoju pohľadávku do konkurzu,

návrh na náhradu škody proti štátu a nerobí takýto návrh predčasným, pretože je povinnosťou súdu v
konaní o náhradu škody skúmať, či aktuálny stav konkurzného konania objektívne vylučuje možnosť
uspokojenia navrhovateľa ako veriteľa v konkurznom konaní, a ak áno, v akom rozsahu. Súd pri tomto
hodnotení dokonca nemá čakať až na konečné rozvrhové uznesenie konkurzného súdu (rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 11. apríla 2012, sp. zn. 29Cdo/4968/2009), ale je povinný

zohľadniť aj napr. správy ustanoveného správcu konkurznej podstaty o stave daného konkurzu - preto
žiadna platná právna norma neumožňuje vysloviť záver o predčasnosti podania návrhu, a to ani vtedy,
ak navrhovateľ doposiaľ nemal možnosť vymôcť plnenie od subjektu, ktorý jediný je podľa názoru
odporcu a prvostupňového súdu povinný mu dané plnenie vrátiť s tým, že ani zák. č. 514/2003 Z.
z. nevyžaduje žiadne predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych vzťahov, ale naopak pripúšťa

regresnú náhradu. Ak by prebiehajúce konkurzné konanie vylučovalo podanie občianskoprávnej, či
inej žaloby o náhradu škody, potom by zákon o konkurze a reštrukturalizácii fakticky suspendoval
Občiansky zákonník, zákon o zodpovednosti za škodu, ako i Trestný zákon v platnom znení, a to až do
doby právoplatného skončenia konkurzného konania. Súčasne by to znamenalo, že občianskoprávna
zodpovednosť, zodpovednosť štátu, či trestnoprávna zodpovednosť je subsidiárna voči zodpovednosti

úpadcu podľa zákona o konkurze. Uviedol, že z písomného vyjadrenia správcu konkurznej podstaty o
stavekonkurzuzodňa20.augusta2013vyplýva,ževkonkurznejpodstateniesúžiadneprostriedky,celý
majetok je tvorený hypotetickými pohľadávkami z neukončených súdnych sporov proti Národnej banke
Slovenska, Garančnému fondu investícií, či poisťovni Chartis Europe a iným odporcom, a preto aktuálny
stav konkurzu vylučuje jeho možnosť svoju pohľadávku z konkurzu uspokojiť. Namietla, že zo zápisníc o

pojednávaní pred prvostupňovým súdom vyplýva, že listinné dôkazy vyžiadané prvostupňovým súdom,
resp. predložené účastníkmi konania neboli riadne vykonané spôsobom podľa § 129 ods. 1 O.s.p., a
to s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. januára 2012, sp. zn.
6 MCdo 11/2010.

Odporca sa k podanému odvolaniu v súdom stanovenej lehote nevyjadril.

Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nebolo
navrhovateľom podané dôvodne.V prejednávanej veci súd prvého stupňa na základe dokazovania vykonaného v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O.s.p.) správne ustálil, že navrhovateľ v konaní
nepreukázal nesprávny úradný postup zo strany NBS pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou Družstva.

Odvolací súd v tomto smere poukazuje na podrobné a precízne odôvodnenie napadnutého rozhodnutia,
v ktorom súd prvého stupňa v súlade s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky (I.
ÚS 46/05, I. ÚS 352/6, II. ÚS 220/08, III. ÚS 12/07, IV. ÚS 163/08) zodpovedal účastníkmi konania
nastolené otázky, ktoré majú rozhodný význam pre posúdenie veci samej, a s ktorým sa stotožňuje aj
súd druhého stupňa.

V danom prípade nebola spornou skutočnosť, že NBS bola povinná vykonávať dohľad nad činnosťou
Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt; sporným bol rozsah tohto dohľadu.
Zohľadniť treba pritom fakt, že až od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3 zák. č. 566/2001
Z.z. (novela zákona č. 566/2001 Z. z. vykonaná zákonom č. 129/2010 Z. z.), teda až od 1. 6.
2010 boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že Družstvo
ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať

schválený prospekt investície. Z uvedeného potom vyplýva, že aj NBS mohla až od 01. 06. 2010
dohliadať na to, či Družstvo dodržiava schválený prospekt investície. Rovnako aj povinnosť aktualizovať
prospekt investície v zmysle § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z. z.
bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 01. 01. 2009 na základe
novelizovaného ust. § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z. z. (novela zák. č. 566/2001 Z. z. vykonaná zákonom

č. 558/2008 Z. z.). Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal
investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte investície štatutárny zástupca vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h) zák. č. 566/2001 Z. z. pokiaľ ide o rizikovosť
portfólia, zák. č. 566/2001 Z. z. neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, a teda
ani Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov

ako napr. správcovské spoločnosti pre kolektívne investovanie). Neexistujúce povinnosti Družstva preto
nemohli byť ani predmetom kontroly NBS. Navrhovateľ sa tiež mylne domnieva, že NBS vykonávala
dohľad nad finančnými ukazovateľmi Družstva. Podľa platnej právnej úpravy NBS mohla kontrolovať
len to, či Družstvo plní informačné povinnosti v zmysle ust. § 126 až 130 zák. č. 566/2001 Z. z. V
tejto súvislosti treba poukázať na to, že navrhovateľ si musel byť vedomý toho, že s jej investíciou je

spojené riziko, a že doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (ust. § 129
ods. 1 písm. b) zák. č. 566/2001 Z. z. v znení platnom do 21. 7. 2013; § 126 až 130 boli zo zákona č.
566/2001 Z. z. vypustené novelou vykonanou zákonom č. 206/2013 Z. z. účinným dňa 22. 7. 2013 ). Ak
si toho navrhovateľ vedomý nebol, nemožno to pričítať na ťarchu Národnej banky Slovenska v zmysle
zásady vigilantibus iura non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje). To isté platí aj pokiaľ ide

o argumentáciu navrhovateľa, podľa ktorej o rozsahu dohľadu NBS nad činnosťou Družstva nemal
vedomosť.

Nemožno sa stotožniť ani s námietkou navrhovateľa o povinnosti NBS v oblasti skúmania rizikovosti
portfólia Družstva, nakoľko zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch neukladal vyhlasovateľovi
verejnej ponuky majetkových hodnôt v tomto smere žiadne povinnosti, a preto ani NBS z neho

nevyplývala povinnosť, ktorá by jej ako povinnému subjektu takúto povinnosť ukladala. Je nepochybné,
že ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť
za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv subjektu, avšak na druhej strane
nemožno prehliadnuť, že štát je povinný striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej (škodu nepôsobiacej)
interpretácii vo svetle presne zákonom stanovených povinností NBS. Štát by sa nemohol zbaviť

zodpovednosti za postup NBS iba v prípade, ak by sa jeho postup ukázal mylným, zasahujúcim do
základných práv navrhovateľa, ktorý však nemôže vychádzať z toho, ako takýto postup navrhovateľ
vyhodnotil, ale musí vychádzať výlučne z toho, že nemožno prisúdiť NBS pri aplikácii zákonov viac
povinností ako tých, ktoré jej konkrétnym spôsobom vyplývajú zo zákona.

Z obsahu Zmluvy uzavretej medzi Družstvom a OCP vyplýva, že jej podstatou bol výkon finančných

operácií za účelom obhospodarovania cenných papierov a iných finančných nástrojov a iných operácií
súvisiacich s riadením portfólia družstva, čo v praxi znamenalo, že OCP obchodoval vo vlastnom
mene na účet Družstva, čiže riziko nieslo samotné Družstvo, ktoré bolo iniciátorom celého obchodu
Družstva, a ktoré dávalo pokyny na nákup, či predaj toho ktorého finančného nástroja (článok III bod1 písm. c) Zmluvy v spojení s § 5 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch). V danom prípade
išlo o služby, ktoré Družstvo ako klient obchodníka s cennými papiermi využívalo na vlastné riziko s
vedomím, že ziskovosť uvedených operácií nie je zaručená. Navrhovateľ si ako člen Družstva, ktoré

za týmto účelom zhodnocovalo portfólio, musel byť vedomý, že vývoj na finančných trhoch nemožno
s istotou predpovedať a odhadnúť, čo je podstatným znakom týchto obchodov prostredníctvom OCP
s tým, že až do rozhodnutia NBS zo dňa 21. decembra 2010, č. ODT-8305-5/2010, ktorým odobrala
OCP povolenie na poskytovanie investičných služieb, potvrdeným rozhodnutím Bankovej rady NBS zo
dňa 1. marca 2011, č. GUV - 274/2011, vykonával OCP túto činnosť ako regulovanú NBS. Činnosť

Družstva, ktorého bol navrhovateľ v rozhodnom čase členom, spĺňala znaky investovania s finančnými
prostriedkami, disponibilnými za účelom ich zhodnotenia, pričom táto forma nakladania s vlastným
majetkom je spôsob zhodnocovania na vlastné riziko, riziko v zmysle neistého výnosu z realizovaného
finančného investovania; a zodpovednosť štátu nemôže nahrádzať primárnu zodpovednosť obchodníka
s cennými papiermi voči Družstvu, či sekundárnu zodpovednosť Družstva voči žalobcovi .

Odhliadnuc aj od aktívneho prístupu NBS k obchodníkovi s cennými papiermi, preukázaného jej

rozhodnutím zo dňa 8. januára 2008, č. OPK - 9750/3/2007, ktorým uložila OCP pokutu vo výške
16.596,96 €, kedy po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie Bankovou radou NBS, opätovne
rozhodnutím zo dňa 20. augusta 2008, č. OPK-9750-5/2007 uložila OCP pokutu vo výške 9.958,18 €
a následne rozhodnutím zo dňa 21. decembra 2010, č. ODT-8305-5/2010 odobrala OCP povolenie na
poskytovanie investičných služieb, odvolací súd nepovažuje za dôvodnú ani námietku navrhovateľa o

nedostatočných opatreniach NBS na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení OCP
pri činnosti voči Družstvu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že navrhovateľ sa nemôže
v konaní domáhať náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu spočívajúcom v takom
pochybení v postupe NBS, ktoré sa týka hmotnoprávneho posúdenia veci; hmotnoprávne pochybenia
sa môžu priamo odraziť len v obsahu rozhodnutí NBS, keďže za nesprávny úradný postup nie je možné

považovať to, keď výklad zákona, právne posúdenie veci, či aplikácia zákona na daný skutkový stav zo
strany štátneho orgánu sú odlišné od tých, aké očakáva ten účastník, koho práv či právom chránených
záujmov sa má rozhodnutie dotýkať.

S poukazom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že v prejednávanej veci nebol preukázaný základný
predpoklad pre založenie objektívneho zodpovednostného vzťahu v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z., a to

nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci (§ 9 uvedeného zákona).

Pokiaľ ide o rozsudok NS ČR sp. zn. 29 Cdo 4968/2009, na ktorý v odvolaní poukazoval navrhovateľ,
jeho interpretácia je nesprávna a zavádzajúca. Predovšetkým tento rozsudok sa týka náhrady škody,
ktorú veriteľom spôsobili osoby povinné podať návrh na vyhlásenie konkurzu tým, že so splnením
tejto povinnosti boli v omeškaní. Okrem toho NS ČR v odôvodnení uvedeného rozsudku poukázal

na rozhodnutie R 48/2011 týkajúce sa náhrady škody spôsobenej výkonom verejnej moci, podľa
ktorého v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka sa posúdenie nedobytnosti pohľadávky
poškodeného, ako predpokladu vzniku zodpovednosti štátu sa odvíja odo dňa, keď poškodený obdržal
plnenie na základe právoplatného rozvrhového uznesenia. Uvedený rozsudok sp. zn. 29 Cdo 4968/2009
nepolemizuje so závermi rozhodnutia R 48/2011, ale súčasne berie do úvahy rozhodnutie R 33/2008,

podľa ktorého otázka nemožnosti uspokojenia pohľadávky veriteľa môže byť zodpovedaná aj skôr
než pri rozvrhu (ku ktorému ani nemusí prísť). V tejto súvislosti NS ČR uviedol, že miera možného
uspokojenia veriteľov dlžníka môže byť objasnená už pri vydaní čiastočného rozvrhu, prípadne pri
právoplatnom schválení konečnej správy, ak z nej bude zrejmé, že dosiahnutý výťažok speňaženia
konkurznej podstaty nebude stačiť ani na plné uspokojenie pohľadávok za podstatou a pracovných

nárokov, takže nezaistení veritelia druhej triedy neobdržia pri rozvrhu nič. Z označeného rozsudku
NS ČR nevyplýva záver, že žalobu o náhradu škody proti štátu možno podať v ktoromkoľvek štádiu
konkurzného konania. Z tohto rozsudku NS ČR teda vyplýva, že predpokladom vzniku zodpovednosti
štátu za škodu je nedobytnosť pohľadávky poškodeného v tom zmysle, že je zrejmé, že poškodený
neobdrží v konkurznom konaní žiadnu sumu, a po druhé to, v akej výške vznikla veriteľovi škoda, možno

zistiť už skôr, než pri rozvrhu a to napr. pri vydaní čiastočného rozvrhu, alebo pri právoplatnom schválení
konečnej správy. V prejednávanej veci v konkurznom konaní vyhlásenom na majetok Družstva nedošlo
k speňažovaniu majetku z podstaty, preto správca konkurznej podstaty doteraz nemohol podať konečnú
správu o speňažovaní majetku z podstaty a vzhľadom na to nemohlo dôjsť ani k čiastočnému rozvrhu.Za tohto stavu otázka nedobytnosti pohľadávky navrhovateľa nie je vyriešená (nie je celkom zrejmé, že
v rámci konkurzného konania nedostane nič) a vzhľadom na to nemožno ustáliť ani výšku škody. Preto
je správny záver súdu prvého stupňa aj v tom, že žaloba bola podaná predčasne.

Odvolací súd sa napokon nestotožnil ani s odvolacou námietkou týkajúcou sa procesného pochybenia
súdu prvého stupňa, ktorý podľa navrhovateľa na pojednávaní nevykonal dokazovanie listinnými
dôkazmi predpísaným spôsobom. Z obsahu zápisnice z pojednávania konaného dňa 13. mája 2013
totiž vyplýva, že konajúci súd po otvorení pojednávania riadne oboznámil účastníkov konania s dovtedy
vykonaným dokazovaním a obsahom spisu (§ 119 ods. 2 O.s.p.).

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne

správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 v spojení s § 151
ods. 1 O.s.p., a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
nakoľko si ich náhradu neuplatnil.

Uznesením zo dňa 10. decembra 2013, č. k. 7C/194/2011-716a súd prvého stupňa uložil navrhovateľovi

povinnosť zaplatiť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia súdny poplatok za podané odvolanie v sume
20 Eur, podľa pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov.

Navrhovateľ v zákonnej lehote napadol uvedené uznesenie odvolaním, ktorým žiadal, aby odvolací súd
z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia predmetné uznesenie zrušil a konanie o vyrubenie súdneho
poplatku zastavil. S odkazom na ust. § 4 ods. 1 písm. k) zák. o súdnych poplatkoch v znení účinnom

do 01. 10. 2012 a ust. § 18ca zák. o súdnych poplatkoch v znení účinnom od 01. 10. 2012 navrhovateľ
uviedla, že predmetné konanie o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu
verejnej moci sa začalo pred 01. októbrom 2012, a preto sa naň vzťahuje vecné oslobodenie od súdnych
poplatkov týkajúce sa všetkých položiek Sadzobníka súdnych poplatkov.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania vec prejednal podľa § 212 ods. 1,

§ 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní veci dospel k záveru, že ani
odvolanienavrhovateľavočiuzneseniu,ktorýmmubolauloženápoplatkovápovinnosťzaodvolanieproti
meritórnemu rozhodnutiu, nie je dôvodným.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
účinnom od 01. 01. 2014 do 31. 08. 2014 (ďalej len „zák. č. 71/1992 Zb.“) súdne poplatky sa vyberajú

za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy
súdov a prokuratúry (ďalej len „poplatkový úkon“) uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku
za výpis z registra trestov (ďalej len „sadzobník“), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Podľa § 2 ods. 4 veta prvá zák. č. 71/1992 Zb. v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal
odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zák. č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania
a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ
a dovolateľ.

Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu
poplatku alebo pevnou sumou.Podľa § 6 ods. 2 veta prvá a druhá zák. č. 71/1992 Zb. ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie,
rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom
konaní vo veci samej.

Podľa § 8 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti,

poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti v konkurznom alebo reštrukturalizačnom konaní podľa
osobitného predpisu a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti.

Podľa § 18ca zák. č. 71/1992 Zb. (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 01. októbra 2012)
z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa
predpisov účinných do 30. septembra, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012.

Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sa platí súdny poplatok
vo výške 20 Eur.

Súd prvého stupňa v predmetnej veci správne a v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami zákona o
súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom od 01. 01. 2014 do 31. 08.

2014 uložil navrhovateľovi poplatkovú povinnosť vo výške 20 Eur za odvolanie podané voči meritórnemu
rozhodnutiu dňa 24. 10. 2013.

Uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že v čase podania odvolania, ktorý je rozhodným pre vznik
poplatkovej povinnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) Zák. o súdnych poplatkoch, bola zákonom stanovená
poplatkovápovinnosťajvprípadekonaniaonáhraduškodyspôsobenejnesprávnymúradnýmpostupom

orgánu verejnej moci (do 30. 09. 2012 vecne oslobodeného od súdnych poplatkov), a to položkou 7a
Sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorej sa súdny poplatok zo žaloby iniciujúcej takéto konanie platí
vo výške 20 Eur. Podľa § 6 ods. 2 veta druhá zák. o súdnych poplatok sa preto v rovnakej výške platí
aj súdny poplatok za odvolanie proti meritórnemu rozhodnutiu v konaní o náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom verejnej moci. Na uvedenom závere nič nemení ani prechodné ust. §

18ca Zák. o súdnych poplatkoch, na ktoré poukazoval navrhovateľ, nakoľko odvolanie ako poplatkový
úkon za odvolacie konanie bolo navrhovateľom podané dňa 24. 10. 2013, t. j. nejednalo sa ani o úkon,
ani o konanie začaté do 30. 09. 2012.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
aj uznesenie, ktorým bola navrhovateľovi uložená poplatková povinnosť za odvolanie voči meritórnemu

rozhodnutiu.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.