Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. december 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/329/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108230238
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1108230238.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a členov

senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Beáty Jurgošovej v právnej veci navrhovateľa: K. A., H. 9, Q.
K., zastúpeného advokátom JUDr. S. Z., H. XXX, N., proti odporcom: 1/ I. republika, za ktorú koná K.
spravodlivosti I. republiky, U. nám. XX, D., 2/ I. republika, za ktorú koná Z. prokuratúra I. republiky, C. 2,
D., 3/ I. republika, za ktorú koná K. vnútra I. republiky, N. 2, D., o náhradu škody a nemajetkovej ujmy,
na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 14C/159/2008-103, zo dňa
29.3.2011, v spojení s opravným uznesením č.k. 14C/159/2008-121, zo dňa 18.5.2011, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcom 1/, 2/ a 3/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh a odporcom 1/ až 3/ nepriznal náhradu trov
konania.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal zaplatenia náhrady škody a
nemajetkovej ujmy 10.000.000,- Sk od odporcov 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne titulom nezákonného
rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že trestným
rozkazom Okresného súdu Žilina sp. zn. 3T 576/2000, zo dňa 13.11.2000, bol navrhovateľ uznaný
vinným z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 2 Tr. zák. Dňa XX.X.XXXX bol vydaný príkaz na
zatknutie navrhovateľa; rovnako dňa XX.X.XXXX. Podľa rozhodnutia ministra spravodlivosti H. republiky

zo dňa 1.4.2004 bolo nariadené vydanie a odovzdanie navrhovateľa, trestne stíhaného s príkazom na
zadržanie na základe rozhodnutia Okresného súdu Žilina sp. zn. 3T 576/2000-25, zo dňa 28.4.2003,
za podvod, úradom v SR s podmienkou, že navrhovateľ nebude stíhaný, súdený a zadržaný v krajine,
do ktorej sa vydáva na vykonanie trestu alebo z bezpečnostných dôvodov a ani nebude obmedzená
jeho osobná sloboda, nebude vydaný do tretej krajiny za spáchanie iných trestných činov, ktorých sa
dopustil pred svojim vydaním okrem tých, kvôli ktorým bol vyžiadaný. Navrhovateľ bol eskortovaný na
územie SR a pred sudcu Okresného súdu Žilina predvedený dňa X.X.XXXX o XX.XX hod. Opatrením

uvedeného súdu bol dňa X.X.XXXX o XX.XX hod. prepustený zo zadržania. Okresný súd Liptovský
Mikuláš rozhodnutím sp. zn. 13Tp/10/2004 zo dňa 9.9.2004 vzal navrhovateľa do väzby s tým, že
väzba začala dňa 6.9.2004 o 17.45 hod. Okresný prokurátor v Liptovskom Mikuláši podal dňa 9.11.2004
obžalobu proti navrhovateľovi pre trestný čin zanedbania povinnej výživy. Okresný súd Liptovský Mikuláš
uznesením sp. zn. 2T/210/2004, zo dňa 13.1.2005, prepustil navrhovateľa z väzby. Následne opravil
odôvodnenie uznesenia o prepustení z väzby tak, že dôvody väzby zanikajú, nakoľko prichodí do úvahy
zastavenie trestného stíhania navrhovateľa podľa § 11 ods. 1 písm. h) Tr. por. pre spáchanie trestnéhočinu zanedbania povinnej výživy podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. Okresný prokurátor v Liptovskom Mikuláši
rozhodnutím sp. zn. Pv 1279/01-68, zo dňa 4.2.2005, zastavil trestné stíhanie navrhovateľa pre trestný
čin zanedbania povinnej výživy, pretože zanikla trestnosť činu; uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa

22.2.2005.

Súd prvého stupňa k rozhodnutiu o väzbe vydanom Okresným súdom Liptovský Mikuláš dňa 9.9.2004,
sp. zn. 13Tp/10/2004 (označeného navrhovateľom za nezákonné), uviedol, že toto nebolo zrušené,
nakoľko navrhovateľ nevyužil právo na podanie sťažnosti; absentuje tak právny titul nezákonného
rozhodnutia. Neuznal námietku premlčania vznesenú odporcu 1/ s poukazom na § 22 ods. 3 zákona

č. 58/1969 Zb., keď rozhodnutie o väzbe bolo vydané za účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z. Nakoľko
sa navrhovateľ dozvedel o zastavení trestného stíhania pre trestný čin zanedbania povinnej výživy dňa
4.2.2005,návrhnapredbežnéprerokovanienárokuuodporcu1/podaldňa2.7.2007anávrhnasúdedňa
21.12.2007, teda s poukazom na § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. včas. V súvislosti s namietaným
nesprávnym úradným postupom mal za preukázané porušenie zásady špeciality. Podľa rozhodnutia
ministra spravodlivosti Helénskej republiky zo dňa 1.4.2004 o vydaní a odovzdaní navrhovateľa úradom

v Slovenskej republike (trestne stíhaného za podvod s príkazom na zadržanie na základe rozhodnutia
Okresného súdu Žilina č.k. 3T/576/2000-25, zo dňa 28.4.2003) navrhovateľ nebude stíhaný, súdený a
zadržaný v krajine, do ktorej sa vydáva na vykonanie trestu alebo z bezpečnostných dôvodov a nebude
obmedzená jeho osobná sloboda, nebude vydaný do tretej krajiny za spáchanie iných trestných činov,
ktorých sa dopustil pred svojím vydaním okrem tých, kvôli ktorým bol vyžiadaný a na základe ktorých

bolo nariadené jeho vydanie. Na základe návrhu Okresného prokurátora v Liptovskom Mikuláši na vzatie
do väzby pre trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 213 ods. 1 Tr. zákona rozhodol Okresný
súd Liptovský Mikuláš rozhodnutím sp. zn. 13Tp/10/2004, zo dňa 9.9.2004 tak, že navrhovateľa vzal do
väzby podľa § 68 ods. 1 Tr. por. z dôvodu uvedeného v § 67 ods. 1 písm. a) a c) Tr. por.; väzba začala
dňa 6.9.2004 o 17.45 hod. Podľa súdu prvého stupňa navrhovateľ nevyužil právo na podanie sťažnosti

proti rozhodnutiu o väzbe a dostupné práva pri obmedzení osobnej slobody. Mal za to, že navrhovateľ
si titulom nesprávneho úradného postupu nemôže uplatňovať vecné pochybenia v právoplatnom
rozhodnutí o väzbe, nakoľko nesprávnosť postupu či nezákonnosť môže byť vyslovená jedine v
konaní na základe podaného opravného prostriedku proti rozhodnutiu o väzbe; v predmetnom konaní
nemôže zákonnosť či správnosť rozhodnutia o väzbe posudzovať z hľadiska nesprávneho úradného

postupu (tým sa môže zaoberať jedine príslušný orgán pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia). Súd
prvého stupňa ďalej uviedol, že navrhovateľ nepreukázal tvrdenú nezákonnosť zatýkacieho rozkazu
Okresného súdu Žilina, sp. zn. 3T/576/2000 zo dňa 28.4.2003. Nemal za nezákonné ani trestné
stíhanie navrhovateľa OR PZ Liptovský Mikuláš, sp. zn. ČVS: OUV 464/2001, pretože nebolo zrušené.
Nesprávny úradný postup do vydania rozhodnutia o väzbe posudzoval podľa zákona č. 58/1969 Zb.;

podľa§18konaniearozhodovanieuvedenýchorgánovmožnoposúdiťibapodľapríslušnýchustanovení
Tr. por.

Na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal vznik škody, príčinnú
súvislosť s nesprávnym úradným postupom odporcov 1/ až 3/ a ani dôvodnosť nemajetkovej ujmy. Návrh
s poukazom na § 1 ods. 1, § 5 ods. 1, § 9 ods. 1, § 22 ods. 3 zákona č. 58/1969 Zb. a § 8 ods. 5, § 9

ods. 1, § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešným odporcom 1/, 2/ a 3/ však náhradu
trov konania nepriznal, nakoľko im žiadne nevznikli.

Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec na ďalšie
konanie. Uviedol, že požadovaná nemajetková ujma 331.939,19 eura mu vznikla v dôsledku nezákonnej

väzby v tzv. extradičnom konaní a následne v dôsledku porušenia zásady špeciality. Pre vydanie
medzinárodného zatýkacieho rozkazu Okresným súdom Žilina sp. zn. 3T 567/2000, dňa 28.4.2003,
neboli splnené podmienky a neexistoval nijaký zákonný dôvod pre začatie a pokračovanie v extradičnom
konaní. Väzba na základe uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 13Tp/10/2004, zo
dňa 9.9.2004, bola väzbou nezákonnou, pričom súd prvého stupňa mal za preukázaný fakt, že týmto

rozhodnutím došlo k pochybeniu a porušeniu zásady špeciality. Týmto navrhovateľovi vznikla v dôsledku
hlbokého zásahu do jeho základných ľudských práv, predovšetkým práva na osobnú slobodu, ľudskúdôstojnosť a česť, vážna nemajetková ujma. Poukázal na skutočnosť, že obhajca ustanovený v konaní
sp. zn. 13Tp/10/04 nebol oboznámený s extradičným konaním; nemohol tak konštatovať porušenie
zásady špeciality a nezákonnosť väzby v rámci trestného konania pre trestný čin zanedbania povinnej

výživy. Navrhovateľ mal z opravného uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/210/2004
za zrejmé, že dôvodom neprípustnosti trestného stíhania a jeho následného zastavenia podľa § 11
ods. 1 písm. h) Tr. por. je, ak tak ustanovuje vyhlásená medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská
republika viazaná; tento dôvod neprípustnosti trestného stíhania však v odôvodnení uznesenia nie je
bližšie špecifikovaný; súd prvého stupňa sa s touto otázkou nijakým spôsobom nevysporiadal.

Záverom odvolania navrhovateľ namietol odňatie možnosti konať pred súdom, nakoľko vo veci bolo
rozhodnuté bez jeho vypočutia, čo bolo pre zistenie skutkového stavu nevyhnutné. Súd prvého stupňa
teda nesplnil svoju povinnosť predvolať navrhovateľa na pojednávanie a nevypočul ho. Navrhovateľ
však následne adresoval súdu prvého stupňa písomnosť, na základe ktorej žiadal osobné vypočutie a
odročenie pojednávania.

Odporca 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť.

Odporca 3/ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že v konaní neboli
kumulatívne splnené podmienky zakladajúce zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
rozhodnutím alebo nesprávnym postupom. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno ohľadne vzniku
škody, jej výšky, existencie nezákonného rozhodnutia či nesprávneho úradného postupu a tiež príčinnej
súvislosti medzi škodou a nezákonným rozhodnutím či nesprávnym úradným postupom.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 1 písm.
a) O.s.p. na pojednávaní, na ktorom vykonal dokazovanie oboznámením obsahu založených listín.

Nakoľko sa navrhovateľ náhrady škody a nemajetkovej ujmy titulom nezákonného rozhodnutia a
nesprávneho úradného postupu domáhal proti označeným odporcom 1/, 2/ a 3/, hoci štát ako jediný
zodpovednostný subjekt môže mať v konaní procesné postavenie odporcu len jedenkrát (uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 149/2011, zo dňa 26.9.2012), odvolací súd
ponechal uvedené označenie.

Navrhovateľ v odvolaní namietol odňatie možnosti konať pred súdom, ku ktorému malo dôjsť
nepredvolaním na pojednávanie a nevykonaním jeho výsluchu napriek písomnej žiadosti o vypočutie a
o odročenie pojednávania.

Súd prvého stupňa pojednávanie konané dňa 1.12.2010 odročil bez prejednania veci na deň 8.3.2011
o 13.00 hod. Na uvedené pojednávanie predvolal navrhovateľa a jeho právneho zástupcu. Zásielka
adresovaná navrhovateľovi sa vrátila súdu prvého stupňa ako neprevzatá v odbernej lehote dňa
31.12.2000; právny zástupca navrhovateľa prevzal zásielku s predvolaním dňa 10.12.2010. Na
pojednávaní konanom dňa 8.3.2011 sa právny zástupca navrhovateľa zúčastnil, pričom napriek

poučeniu podľa § 120 ods. 4 O.s.p. nemal návrh na doplnenie dokazovania (ani výsluchom
navrhovateľa); súd prvého stupňa následne uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené a
pojednávanie odročil za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 29.3.2011. Navrhovateľ v podaní
doručenom súdu prvého stupňa dňa 25.3.2011 ospravedlnil neúčasť na pojednávaní dňa 8.3.2011 z
dôvodu pobytu na území Grécka s tým, že predvolanie na uvedené pojednávanie mu doručené nebolo;

trval na svojom výsluchu.

Z uvedeného je zrejmý správny postup súdu prvého stupňa, keď vec prejednal na pojednávaní dňa
8.3.2011 za prítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa, ktorý bol predvolaný v súlade s § 115 ods. 1
v spojení s § 49 ods. 1 O.s.p. Účasť navrhovateľa na pojednávaní preto nebola nevyhnutná a nakoľko
súd prvého stupňa vychádzal pri rozhodovaní zo založených listín, nebolo potrebné navrhovateľa

predvolávať a ani vypočúvať. Dôkaz výsluchom navrhovateľa nebol navrhnutý ani v návrhu na začatiekonania a ani do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa skončilo dokazovanie v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p.;
práve naopak, právny zástupca navrhovateľa výslovne nemal žiaden návrh na doplnenie dokazovania.
Súd prvého stupňa preto svojim postupom navrhovateľovi neodňal možnosť konať pred súdom.

Za nezákonné rozhodnutia, titulom ktorých sa domáhal uplatneného nároku, označil navrhovateľ
rozhodnutie o trestnom stíhaní OR PZ Liptovský Mikuláš zo dňa 30.9.2001 (keď Okresný súd Liptovský
Mikulášmalzastaviťtrestnéstíhaniepodľa§11ods.1písm.h)Tr.por.),zatýkacírozkazOkresnéhosúdu
Žilina zo dňa 28.4.2003 a rozhodnutie o väzbe Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 9.9.2004. K
nesprávnemu úradnému postupu, titulom ktorého sa rovnako navrhovateľ domáhal uplatneného nároku,

malo dôjsť OR PZ Liptovský Mikuláš pri zadržaní navrhovateľa dňa 6.9.2004, Okresnej prokuratúry
Liptovský Mikuláš pri podaní návrhu na vzatie navrhovateľa do väzby dňa 8.9.2004 a Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorého dôsledkom bolo pozbavenie osobnej slobody dňa 6.9.2004.

Knámietkepremlčaniavznesenejodporcom1/odvolacísúduvádza,žeuznesenieozastavenítrestného
stíhania pre trestný čin zanedbania povinnej výživy zo dňa 4.2.2005 bolo navrhovateľovi doručené
dňa 17.2.2005. Nakoľko až uvedeným rozhodnutím sa navrhovateľ dozvedel o tvrdenej nezákonnosti

rozhodnutí a o nesprávnom úradnom postupe, plynula mu od uvedeného dátumu trojročná premlčacia
doba v zmysle § 22 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. pre uplatnenie nároku titulom rozhodnutia o začatí
trestného stíhania a zatýkacieho rozkazu a v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. pre uplatnenie
nároku titulom rozhodnutia o väzbe Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 9.9.2004; rovnako od
uvedeného dátumu plynula premlčacia doba pre uplatnenie nároku titulom nesprávneho úradného

postupu. Nakoľko návrh na začatie konania bol podaný dňa 21.12.2007, bol podaný v priebehu plynutia
premlčacej doby.

Nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré
neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č.
514/2003 Z.z. účinného od 1.7.2004 a rovnako aj podľa predtým platného zákona č. 58/1969 Zb.

Zastavenie trestného stíhania, ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o
spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného
stíhania pre nezákonnosť. Právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení trestného stíhania sa trestné
konanie končí, to znamená, že zanikajú účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania. Zastavenie
trestného stíhania znamená, že výsledky trestného konania ukazujú, že nejde o trestný čin, zároveň

znamená, že podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo a vyšla tak najavo nezákonnosť
rozhodnutia o začatí trestného stíhania. V predmetnej veci však trestné stíhanie navrhovateľa pre trestný
činzanedbaniapovinnejvýživynebolozastavenépreto,žesanenaplnilpredpokladospáchanítrestného
činu navrhovateľom (čo by malo rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania
pre nezákonnosť). Trestné stíhanie proti navrhovateľovi pre trestný čin zanedbania povinnej výživy

podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. bolo zastavené uznesením Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš č.k.
Pv 1279/01-68, zo dňa 4.2.2005, podľa § 172 ods. 1 písm. f) Tr. por., pretože zanikla trestnosť činu;
podľa odôvodnenia uvedeného uznesenia navrhovateľ dňa 19.1.2005 uhradil dlžné výživné, pričom jeho
neplatenie nemalo trvalo nepriaznivé následky. Nemožno preto skonštatovať nenaplnenie predpokladu
o spáchaní trestného činu navrhovateľom. Na uvedenom základe potom nemožno považovať uznesenie

o začatí trestného stíhania navrhovateľa za nezákonné rozhodnutie, titulom ktorého by mu vznikol
uplatnený nárok v zmysle § 1 ods. 1 a nasl. zákona č. 58/1969 Zb.

Nie je dôvodný poukaz navrhovateľa v odvolaní na zastavenie trestného stíhania Okresným súdom
Liptovský Mikuláš podľa § 11 ods. 1 písm. h) Tr. por., keď Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením sp.
zn. 2T 210/04, zo dňa 13.1.2005 rozhodol o prepustení navrhovateľa z väzby. V odôvodnení uznesenia

síce skonštatoval, že uznesením sp. zn. 2T 210/04 zo dňa 13.1.2005 podľa § 231 ods. 1, § 223 ods.
1 a § 11 ods. 1 písm. h) Tr. por. zastavil trestné stíhanie navrhovateľa pre spáchanie trestného činu
zanedbania povinnej výživy podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. a že zastavením trestného stíhania zanikli dôvody
väzby. Následne však uznesením sp. zn. 2T 210/04, zo dňa 13.1.2004 opravil uvedené odôvodnenie
tak, že zanikajú dôvody väzby, pretože prichodí do úvahy zastavenie trestného stíhania navrhovateľa

podľa § 11 ods. 1 písm. h) Tr. por. pre spáchanie trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa §
213 ods. 1 Tr. zák., preto ho podľa § 72 ods. 1 Tr. por. prepustil z väzby. Napriek úvahe Okresnéhosúdu Liptovský Mikuláš o zastavení trestného stíhania podľa § 11 ods. 1 písm. h) Tr. por. (podľa ktorého
trestné stíhanie nemožno začať, a ak bolo už začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené,
ak tak ustanovuje vyhlásená medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná) však trestné

stíhanie proti navrhovateľovi pre trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. bolo
zastavené uznesením Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš č.k. Pv 1279/01-68, zo dňa 4.2.2005,
podľa § 172 ods. 1 písm. f) Tr. por., pretože zanikla trestnosť činu, keď navrhovateľ dňa 19.1.2005 uhradil
dlžné výživné, pričom jeho neplatenie nemalo trvalo nepriaznivé následky. V predmetnej veci preto
nebolo možné vychádzať z rozhodnutia o začatí trestného stíhania (keď uznesenie Okresnej prokuratúry

Liptovský Mikuláš o zastavení trestného stíhania nemá rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o
začatí trestného stíhania pre nezákonnosť), ako základu pre vznik nároku navrhovateľa na náhradu
škody a nemajetkovej ujmy. Rovnako nebolo možné vychádzať z uznesenia o vzatí do väzby ako z
rozhodnutia, titulom ktorého vznikol navrhovateľovi nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, keď
trestné stíhanie proti navrhovateľovi bolo síce zastavené, avšak v dôsledku zániku trestnosti činu (§
8 ods. 6 písm. g) zákona č. 514/2003 Z.z.). Navrhovateľovi tak titulom rozhodnutia o začatí trestného

stíhania a ani titulom rozhodnutia o väzbe nevzniklo právo na náhradu škody a nemajetkovej ujmy.

Navrhovateľ nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy odôvodňoval i zatýkacím rozkazom
Okresného súdu Žilina sp. zn. 3T 576/2000, zo dňa 28.4.2003, ktorý považoval na nezákonný. Zatýkací
rozkaz však bol vydaný v súvislosti s trestným rozkazom Okresného súdu Žilina č.k. 3T 576/2000-25,
zo dňa 13.11.2000, ktorým bol navrhovateľ odsúdený pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 2 Tr.

zák. Uvedený trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 6.9.2004. Trestné stíhanie navrhovateľa pre
trestný čin podvodu teda nebolo zastavené a ani navrhovateľ nebol oslobodený spod obžaloby, čo by
odôvodňovalo základ uplatneného nároku titulom rozhodnutia o väzbe na základe zatýkacieho rozkazu
ako nezákonného rozhodnutia pri aplikácii § 5 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb.

V súvislosti s namietaným nesprávnym úradným postupom odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti

sa nesprávnym úradným postupom rozumie iná než rozhodovaciu činnosť orgánu verejnej moci. V
prípadoch, ak postup orgánu verejnej moci (vrátane súdu) bol nesprávny, avšak ak zároveň tento
nesprávny postup bol zavŕšený vydaním samotného rozhodnutia, ktoré z tohto titulu možno považovať
za nezákonné platí, že sa možno domáhať náhrady škody a nemajetkovej ujmy len z titulu nezákonného
rozhodnutia, nakoľko takéto nezákonné rozhodnutie v sebe subsumuje aj nesprávny úradný postup

(v danom prípade nesprávny postup smerujúci k vydaniu rozhodnutia, ktoré je potom práve z tohto
titulu nesprávne), ktorý predchádzal jeho vydaniu. Nakoľko navrhovateľom označený nesprávny úradný
postup (OR PZ Liptovský Mikuláš pri zadržaní navrhovateľa dňa 6.9.2004, Okresnej prokuratúry
Liptovský Mikuláš pri podaní návrhu na vzatie navrhovateľa do väzby dňa 8.9.2004 a Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorého dôsledkom bolo pozbavenie osobnej slobody dňa 6.9.2004)

bol zavŕšený rozhodnutím o väzbe, nemožno vychádzať z tvrdeného nesprávneho úradného postupu
ako základu uplatneného nároku v zmysle § 9 a nasl. zákona č. 514/2003 Z.z.

Na základe uvedených skutočností, keď v konaní nebola preukázaná existencia nezákonného
rozhodnutia ani nesprávneho úradného postupu ako základných predpokladov zodpovednosti štátu za
škodu (podľa zákona č. 58/1969 Zb. i zákona č. 514/2003 Z.z.) odvolací súd napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odporcov 1/, 2/ a 3/ odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní úspešní odporcovia 1/, 2/ a 3/ by mali právo na
náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko si však náhradu trov konania neuplatnili a súčasne im v
odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, odvolací súd im ich náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.