Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. november 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 13C/282/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814203332
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8814203332.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: Prvá
stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, p r o t i žalovaným: 1. G.
M., A.. XX.XX.XXXX, W. I. XXX/XX, XXX XX Q. A. S., 2. X. M., A.. XX.XX.XXXX, W. I. XXX/XX, XXX
XX Q. A. S. o zaplatenie 4104,04 eur s prísl. t a k t

r o z h o d o l :

Konanie o povinnosti žalovaných zaplatiť sumu 2,98 eur z a s t a v u j e.

Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi
sumu 3670,12 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy od 02.01.2014 do
zaplatenia a trovy konania v sume 172,20 eur a to všetko v mesačných splátkach po 50 eur, ktoré splátky
sú splatné vždy do 30. dňa v mesiaci na adrese žalobcu pod následkami straty výhody splátok počnúc
mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.

Čo do zvyšku žalobu z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť
sumu 4104,04 eur s 6,59 % ročným úrokom za úver zo sumy 3802,97 eur od 02.01.2014 do zaplatenia
a 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 4104,04 eur od 02.01.2014 ako aj náhrady trov konania.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX bola so
žalovanými uzatvorená zmluva o medziúvere Č.. XXXXXXXXXX a stavebnom - spotrebiteľskom úvere
Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 26.09.2012, súlade s ktorou poskytol žalobca žalovaným medziúver vo výške
3800 eur. Žalovaní sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky medziúveru 6,59 % p.a.
pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 20,87 eur a do pridelenia cieľovej sumy vkladať na účet
stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 7,03 eur. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o
stavebnom sporení sa žalovaní zaviazali splácať stavebný - spotrebiteľský úver vrátane úrokov vo výške
4,75% p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 27,90 eur. Žalovaní porušili zmluvne dohodnuté
podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať. Listom zo dňa 12.12.2013 žalobca odstúpil od
úverovej zmluvy a vyzval žalovaných, aby v 7 dňovej lehote vrátili zostatok úveru. Žalovaní peňažné
prostriedky nevrátili. Podľa čl. VII bod 5 úverovej zmluvy odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok
dlžníka a ručiteľa splatiť pohľadávku veriteľa vrátane príslušenstva. Podľa čl. VII bod 6 úverovej zmluvy
odstúpením od zmluvy nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia
celej pohľadávky. Na základe uvedeného žalobca ďalej úročí istinu dohodnutým úrokom za úver vo
výške 6,59% p.a. Dlžná suma ku dňu odstúpenia od zmluvy vo výške 4090,81 eur pozostáva z istiny
3802,97 eur, z nezaplatených úrokov za úver a z nezaplatených poplatkov ku dňu odstúpenia od zmluvy
v celkovej výške 287,84 eur. Podľa úverovej zmluvy a všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom

sporení, účinnosťou odstúpenia sa rozumie deň, kedy bolo odstúpenie od zmluvy doručené všetkým
žalovaným. Účinnosť odstúpenia nastala dňa 01.01.2014. Dlžná suma ku dňu účinnosti odstúpenia od
zmluvy predstavuje sumu 4104,04 eur, pričom pozostáva z istiny 3802,97 eur, z nezaplatených úrokov
za úver a z nezaplatených poplatkov vo výške 301,07 eur. V súlade s čl. VII bod 8 úverovej zmluvy,
odo dňa nasledujúceho po účinnosti odstúpenia od zmluvy žalobca úročí celý zostatok dlhu úrokom z
omeškania vo výške 5 % p.a.

Žalovaní v 1. a 2. rade požiadali o možnosť úhrady dlžnej sumy v splátkach.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami - zmluvou o
medziúvere a stavebnom úvere, Všeobecnými podmienkami pre stavebné sporenie pre fyzické osoby,
odstúpením od zmluvy, písomným vyjadrením žalobcu, výpoveďou žalovaných a zistil nasledovný
skutkový stav.

Žalovaná v 1. rade uviedla, že úver si zobrali na rekonštrukciu rodinného domu, ktorú aj vykonali. V
tom čase boli spolu s manželom žalovaným v 2. rade zamestnaní a teda spočiatku aj úver riadne
splácali. Potom sa však dostali do situácie, že kvôli zdravotným problémov svojej matky musela odísť
do zamestnania, taktiež žalovaný v 2. rade mal zdravotné problémy a prestal pracovať, preto neboli
schopní už žalobcovi zasielať splátky. Nepamätá si presne koľko vyplatili splátok, môže byť, že to je
toľko ako udáva žalobca.

Žalovaný v 2. rade uviedol, že ešte len prvý mesiac je zamestnaný, jeho príjem by mal predstavovať
okolo 400 eur v čistom mesačne. Vzhľadom na túto skutočnosť a keďže nemajú maloleté deti, manželka
žalovaná v 1. rade nebude poberať žiadne dávky, čiže ich celý príjem do rodiny predstavuje 400 eur. Z
toho uhrádzajú mesačne inkaso okolo 80 eur a taktiež platia ešte jeden úver nebankovej spoločnosti v
sume 60 eur. Vzhľadom na tieto ich pomery by boli schopní splácať žalovanú sumu v splátkach po cca
50 eur. Ešte uviedol, že vzhľadom na jeho zdravotné problémy, má problémy so srdcom ako aj diabetes,
má ešte aj výdavky na lieky a to do cca 20 eur mesačne a samozrejme s diagnózou diabetes má aj
zvýšené výdavky na stravu.

V písomnom podaní zo dňa 24.11.2014 žalobca uviedol, že čerpanie finančných prostriedkov
medziúveru vo výške 3800 eur sa uskutočnilo dňa 05.11.2012- suma 672,22 eur, dňa 08.11.2012- suma
2.367,78 eur, dňa 01.02.2013- suma 660 eur. V súlade s čl. I a II Zmluvy o úvere za spracovanie
medziúveru vyrubuje veriteľ dlžníkovi poplatok 100 eur. Poplatok za medziúver je splatný pri prvom
poukázaní finančných prostriedkov medziúveru tak, že celková výška vyplateného medziúveru bude
znížená o poplatok za spracovanie medziúveru. I v súlade s ustanoveniami § 358 obchodného
zákonníka ( resp. i ustanoveniami § 580 Občianskeho zákonníka) žalobca započítal vzájomné
pohľadávky rovnakého druhu, ktoré medzi účastníkmi konania vznikli, v dôsledku čoho bola celkovo
čerpaná suma 3700 eur. Žalovaní sa zaviazali splácať mesačné úroky vo výške 20,87 eur ako aj vklady
na účet stavebného sporenia č. XXXXXXXXXX vo výške 7,03 eur. Žalovaní riadne a včas plnili svoje
záväzky do 19.03.2013, odkedy nebola do odstúpenia od zmluvy poukázaná žiadna úhrada. Vzhľadom
na omeškanosť so splátkami za apríl 2013- december 2013, odstúpil žalobca dňa 12.12.2013 od zmluvy
o úvere v zmysle ust. § 506 Obchodného zákonníka. Žalobca úročí po odstúpení od zmluvy nezaplatenú
istinu 3800 eur dohodnutým úrokom 6,59% p.a. až do jej zaplatenia. Podľa čl. VII bod 10 zmluvy o
úvere v prípade odstúpenia od tejto zmluvy sa splatná istina, nezaplatené úroky a poplatky zaúčtujú
do jednej sumy, ktorá sa ďalej úročí v súlade s bodom 8 čl. VII tejto zmluvy. Na základe článku VII.
bod 8 zmluvy o úvere po odstúpení od zmluvy o úvere je žalobca oprávnený účtovať pri medziúvere
5% p.a. úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu. Žalobca úročí
od 01.04.2014, t.j. po účinnosti odstúpenia nezaplatenú istinu 3800 eur, úroky vo výške 192,06 eur a
poplatky vo výške 190 eur, spolu vo výške 4101,06 eur úrokovou sadzbou 5% p.a. odo dňa 02.01.2013
až do zaplatenia. Nezaplatené úroky z omeškania od 13.12.2013 do 01.01.2014 sú vyjadrené číselne
vo výške 13,22 eur a sú zahrnuté do dlžnej sumy 4101,06 eur. Dlžná suma 4101,06 eur pozostáva
z nezaplatenej istiny vo výške 3800 eur, nezaplatených úrokov od účinnosti odstúpenia od zmluvy vo
výške 192,06 eur, nezaplatených poplatkov od účinnosti odstúpenia od zmluvy vo výške 109 eur. Žalobca
neuplatňuje žiadne zmluvné pokuty. Ďalej uviedol, že vzťah medzi žalobcom a žalovanými je vzťah
obchodnoprávny, nakoľko zmluva o úvere je upravená v § 497 a násl. Obchodného zákonníka. Žalobca
aplikoval Obchodný zákonník aj pri odstúpení, nakoľko je odstúpenie od zmluvy upravené v § 344 a násl.
Obch. zák. Nakoľko celková dlžná suma je nižšia o 2,98 eur, žalobca žiada aby súd zaviazal žalovaných

spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4101,06 eur spolu s 6,59% p.a. úrokom za
úver zo sumy 3800 eur od 02.01.2014 do zaplatenia a 5% p.a. úrokom z omeškania zo sumy 4101,06
eur od 02.01.2014 do zaplatenia ako aj trovy konania.

Podľa článku I. zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere (ďalej len „zmluva“) uzatvorenej medzi
žalobcom ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi zo dňa 21.09.2012, žalobca na preklenutie
obdobia do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení poskytol dlžníkovi medziúver pod č.
1886772505 vo výške 3800 eur, pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na
základe ktorej bol medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných ako aj všeobecných
podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby sa medziúver zúčtuje bez osobitnej dohody s
nasporenou sumou na účte stavebného sporenia na stavebný úver pod č. 1886772804 vo výške cca
2836,29 eur. Presnú výšku stavebného úveru ku dňu podpisu tejto zmluvy nie je možné stanoviť a bude
sa rovnať rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom
sporení.

V zmysle článku II. zmluvy - čerpanie, úročenie, doba splatnosti, splácanie medziúveru a stavebného
úveru a ďalšie podmienky, časti Medziúver, dlžník sa zaväzuje poukazovať pravidelne mesačne
dohodnutý vklad na účet zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXXX až do pridelenia cieľovej sumy.
Dlžník sa zároveň zaväzuje splatiť poskytnutý medziúver vrátane príslušenstva. Výška úrokovej sadzby
medziúveru je 6,59% p.a. počas trvania prijatia dlžníka ako poistenej osoby typu A/B do poistenia. Do
pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa dlžník zaväzuje splácať úroky z medziúveru.
Do pridelenia cieľovej sumy sa dlžník zaväzuje na účet zmluvy o stavenom sporení č. XXXXXXXXXX
pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške 7,03 eur. Do pridelenia cieľovej sumy sa dlžník zaväzuje
splácať úroky z medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 20,87 eur a súčasne platiť
poplatok za poistenie typu A pravidelnými mesačnými platbami vo výške 1,52 eur, t.zn. dlžník sa
zaväzuje uhrádzať pravidelné mesačné splátky úrokov a úhradu poplatku za poistenie jednou platbou
v celkovej výške 22,39 eur v prospech účtu XXXXXXXXXX

V zmysle článku II. zmluvy - čerpanie, úročenie, doba splatnosti, splácanie medziúveru a stavebného
úveru a ďalšie podmienky, časti Stavebný úver dlžník sa zväzuje pravidelnými mesačnými splátkami
úveru vo výške 27,90 eur uhradiť plnú výšku poskytnutého stavebného úveru s príslušenstvom a
súčasne platiť poplatok za poistenie typu A pravidelnými mesačnými platbami poistného vo výške 1,52
eur jednou platbou v celkovej výške 29,42 eur na účet stavebného úveru č. XXXXXXXXXX/XXXX.

V zmysle článku VI. zmluvy - Omeškanie splácania - bod 3. v prípade omeškania dlžníka s viac ako
dvoma splátkami alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace je veriteľ oprávnený požadovať
zaplatenie celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti.

Podľa článku VI. zmluvy - bod 4. v prípadoch uvedených v odseku 3. čl. VI. tejto zmluvy má veriteľ právo
účtovať si pri stavebnom úvere 3% p.a. úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého
zostatku dlhu a pri medziúvere 5% p.a. úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého
zostatku dlhu.

Podľa čl. VII. bod 1. zmluvy Odstúpenie od zmluvy veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať
okamžité splatenie medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane niektorá zo
skutočností uvedených v čl. XIX. Všeobecných podmienok.

Ako vyplýva z bodu 2. písm. i) čl. VII. zmluvy veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité
splatenie medziúveru a stavebného úveru aj v prípade ak dlžník nesplnil alebo porušil povinnosti
vymedzené touto zmluvou alebo zabezpečovacími zmluvami.

Podľa bodu 5. čl. VII. zmluvy odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka, prípadne ručiteľa splatiť
pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva.

Podľa článku VIII. zmluvy - Záverečné ustanovenia - bod 1. právny vzťah medzi zmluvnými stranami sa
riadi právnym poriadkom SR, Obchodným zákonníkom, Občianskym zákonníkom a zákonom č. 310/92
Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších noviel, 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o

iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení noviel a Všeobecnými podmienkami pre zmluvy o
stavebnom sporení.

V zmysle čl. XIX Všeobecných podmienok pre stavebné sporenia pre fyzické osoby, Porušenie
zmluvných podmienok a okamžitá splatnosť bod 2 písm. a) ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej
povinnosti alebo zmluvnej dohody zo strany stavebného sporiteľa alebo ak je stavebný sporiteľ v
omeškaní s viac než dvoma splátkami alebo jednou splátkou dlhšie ako tri mesiace v zmysle § 506
Obchodného zákonníka je stavebná sporiteľňa oprávnená postupovať v zmysle bodu 3 tohto článku.

V zmysle bodu 3 písm. b), c) čl. XIX. Všeobecných podmienok ak nastanú skutočnosti uvedené v bode
2 tohto článku, je stavebná sporiteľňa oprávnená najmä jednostranne vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
úveru a vypovedať zmluvu alebo od nej odstúpiť.

Žalobca odstúpením od zmluvy zo dňa 12.12.2013 žalovaným oznámil, že z dôvodu neuhradenia
zročných splátok, ani v poskytnutej dodatočnej lehote, žalovaní ostávajú v omeškaní na účte stavebného
sporenia pod dobu dlhšiu ako dva mesiace a na účte mimoriadneho medziúveru s viac ako dvoma
splátkami, žalobca v súlade s čl. VI. a VII. úverovej zmluvy odstupuje od zmluvy o medziúvere č.
1886772505 a stavebnom úvere č. 1886772804 zo dňa 26.09.2012 a zároveň požaduje okamžité
vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov. Súčasne oznámil, že v prípade ak do 7 dní od doručenia
tohto listu žalovaná neuhradí dlžnú sumu, žalobca pristúpi k vymáhaniu niektorým zo spôsobov
ustanoveným platnými právnymi predpismi. Žalovaní si oznámenia o odstúpení od zmluvy prevzali dňa
18.12.2013.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády
SR č. 87/1995 Z. z..
Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu ( § 3 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z. ).
Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný v 1.
a 2. rade ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy s dodatkom, ako aj Všeobecných podmienok bol daný
žalobcom bez možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných zmlúv a výslovne ustanovuje, že
takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej
viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a
ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá
sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník
zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA
a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, ako
už súd uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ a žalovaní
ako spotrebitelia, pričom obsah zmluvy bol daný predchodcom navrhovateľa bez možnosti žalovaných
privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných
ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa
výhodnejšia.

Podľa § 96 ods. 1 a ods 3 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť
návrh na jeho začatie, a to sčasti, alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Aj
je návrh vzatý späť v časti, súd konanie v tejto časti zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu
nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie
návrhu na rozvod manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podaním doručeným súdu dňa 26.11.2014 žalobca zobral späť žalobu v časti sumy 2,98 eur. Vzhľadom
na uvedené súd konanie v rozsahu späťvzatia zastavil.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca a žalovaný v 1. a 2. rade ako dlžník uzavreli
dňa 21.09.2012 zmluvu o medziúvere č. 1886772505 a stavebnom úvere č. 1886772804. V zmysle
zmluvy žalobca ako veriteľ poskytol dlžníkovi medziúver na základe uzatvorenej zmluvy o stavebnom
sporení. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie medziúveru vo výške 3800 eur, ktorý sa po pridelení
cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok mal
zmeniť na stavebný úver pod číslom 1886772804 vo výške 2836,29 eur.

Žalobca si svoj záväzok riadne splnil a poskytol žalovaným dohodnutý medziúver. Žalovaní však svoj
záväzok riadne a včas neplnili, a s jeho plnením sa dostali do omeškania.

Keďže nastali podmienky predpokladané v zmluve tým, že dlžník podstatne porušil zmluvu, žalobca
listom zo dňa 12.12.2013 od zmluvy odstúpil a zároveň žiadal o okamžité vrátenie celého zostatku úveru.

Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, § 48 ods. 2) a tým
zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z
porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom
vrátiť už vykonané plnenia ( §457 Občianskeho zákonníka).

Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú
spotrebiteľa nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, evidentne zhoršujú jeho
postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia úrokov napriek ich zrušeniu
popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa
zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmlúv dohodnutých medzi účastníkmi konania sú
nevýhodnejšie dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku.

Žalovaní ako spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci
štandardnej typovej zmluvy ich nezaväzujú pokiaľ sú vo svojich dôsledkoch nevýhodnejšie oproti právnej
úprave podľa Občianskeho zákonníka (princíp právnej istoty, dôvery v objektívne občianske právo).
Ide o akúsi jednostrannú kogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany pri
štandardných typových zmluvách (Kristián Csach, Štandardné zmluvy, Vydavatelství Aleš Čeněk, 2009,
str. 178).

Predmetná vec sa týka práva Európskej únie (smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, ďalej len smernica). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je pomerne náročné na
dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Je však potrebné uviesť, že ak sa neberie do úvahy výber
sumy úveru a podpis, tak spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy.
Preto sa dá plne pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil
v ustanovení § 54 Občianskeho zákonníka.

Aj napriek tomu, že úverová zmluva je absolútny obchod a je nutné na ňu aplikovať Obchodný zákonník,
prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v
oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.

Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami
(dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) Aplikačná
prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 01.01.1992), avšak niet rozumného
dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a
je pre nepodnikateľov výhodnejšiu (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
5MCdo20/09).

Nebol dôvod považovať obchodnoprávnu úpravu za výhodnejšiu ani z pohľadu možnosti splácania úveru
pri zachovaní zmluvy, keďže úprava zmluvnej klauzuly o odstúpení predpokladala zároveň zosplatnenie
úveru.

Na predmetnú spotrebiteľskú vec v časti vadnosti právneho úkonu (odstúpenie od zmluvy) dopadá teda
právna úprava občianskeho práva. V danej súvislosti súd poukazuje aj na názor vyslovený v rozsudku
Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.11.2013 sp.zn. 6Co/2/2013, prípadne na ďalšie rozhodnutia, v
ktorých bola použitá na účely posúdenia dôsledkov odstúpenia od zmluvy v úverovom právnom vzťahu
právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku napr. sp.zn. 6Co 81/2012, 6Co 113/2010, 6Co
218/2012, 6Co 224/2012. Ústavný súd takýto postup neoznačil za ústavne nekonformný ( napr. vec I.
ÚS 402/2013), pričom išlo o zásadnú právnu otázku s dopadom na výsledok súdneho sporu (dualistická
právna úprava odstúpenia a premlčania).

Dodávateľ, ktorý naformuloval štandardnú typovú zmluvu, dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie
zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s
účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď, strata výhody splátok).

Ustanovenie čl. VII zmluvných podmienok, podľa ktorého má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj
napriek odstúpeniu od zmluvy je upravené pre žalovaných nevýhodnejšie oproti úprave v § 48 v spojení
s § 54 ods. 1, ods. 5 a § 457 Občianskeho zákonníka.

Súd nijako nepopiera úver ako absolútny obchod ani dôvodnosť aplikácie Obchodného zákonníka.
Prednosť však majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej
úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. O tom,
že ide o spotrebiteľskú zmluvu, neboli žiadne pochybnosti a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj
definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu ak ju
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej
právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné
právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa
oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8
smernice. Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na
druhej strane nebráni regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti tomuto zákonu (rozumej Občianskeho
zákonníku, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

V zmysle čl. VII. bod 1. zmluvy „veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité splatenie
medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane niektorá zo skutočností uvedených
v čl. XIX. Všeobecných podmienok.“

Podľa čl. VII. Zmluvy bod 6 „ odstúpením od tejto zmluvy nezaniká právo veriteľa požadovať zmluvne
dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky.“

Podľa čl. VII. Zmluvy bod 8 „ zmluvné strany sa výslovne dohodli, že veriteľ je oprávnený po odstúpení
od zmluvy požadovať úrok z omeškania podľa § 369 Obch. z., po odstúpení od tejto zmluvy má veriteľ
právo účtovať si úrok z omeškania, ktorý pozostáva zo zmluvne dohodnutej úrokovej sadzby zvýšenej
o 3% p.a. pri stavebnom úvere o 5% p.a. pri medziúvere z celého zostatku dlhu až do úplného splatenia
celého dlhu.“

Ako vyplýva z čl. VII. zmluvy bod 10 „ v prípade odstúpenia od tejto zmluvy sa splatná istina, nezaplatené
úroky a poplatky zúčtujú do jednej sumy, ktorá sa ďalej úročí v súlade s touto zmluvou.

Ako vyplýva zo znenia zmluvnej podmienky o odstúpení, táto zmluvná podmienka nie je vyvážená,
naopak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Naviac
je nejasná a nezrozumiteľná v kontexte s ostatnými zmluvnými podmienkami a objektívne zhoršuje
postavenie žalovanej spotrebiteľky. Slovami zákona ( §54 ods. 1 Občianskeho zákonníka) ide o
„odchýlenie sa v neprospech spotrebiteľa“, ktoré je jednostranne zvýhodňuje iba veriteľa, zachováva

všetky jeho práva. Veriteľ pritom nielenže zmluvu vytvoril, ale aj právny úkon odstúpenia naplnil, aj keď
mal na výber iné inštitúty súkromného práva.

Dohoda o odstúpení zaväzuje žalovaných platiť úroky aj za obdobie, ktoré má ešte len nastať v
budúcnosti. Teda odstúpením od zmluvy má veriteľ zachované všetky svoje práva, kým spotrebiteľ
žiadne.

Spotrebiteľovi v dôsledku odstúpenia zanikajú všetky práva a vzniká len povinnosť jednorazového
plnenia vrátane úrokov a poplatkov, ktoré celé príslušenstvo si veriteľ zúčtuje netransparentným
spôsobom do jednej istiny a ďalej úročí navýšenou sadzbou. Poplatky si žalobca započítal z plnení
už na začiatku právneho vzťahu. Formulárové znenie zachovania úrokov a dokonca ich navyšovanie
po odstúpení od zmluvy odporuje aj kogentnému ustanoveniu § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré predpokladá presnú výšku úrokov z omeškania.

Odstúpenie od úverovej zmluvy má účinky ex tunc, teda spätne ku dňu uzavretia zmluvy, úverová zmluva
by sa tak od začiatku zrušila, pričom v súlade s ust. § 457 Občianskeho zákonníka ak by bola zmluva
zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy je tak povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť všetko, čo
plnením z takejto zmluvy nadobudli (teda vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán), ako výslovne
stanovuje § 457 Občianskeho zákonníka, ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného obohatenia z
predmetného záväzkového vzťahu so žalovaným.

V danej veci mal súd za preukázané, že žalovaným bol poskytnutý úver v sume 3800 eur, pričom
títo do odstúpenia od zmluvy uhradili sumu 129,88 eur. Vyššie uvedené sumy sú zrejmé z písomného
vyjadrenia žalobcu a výpisu z účtu. Žalobca poskytol žalovaným finančné prostriedky vo výške 3800 eur,
pričom žalovaní mu uhradili k predmetnej úverovej zmluve sumu 129,88 eur. Keďže pri zrušení zmluvy
si účastníci majú vrátiť len navzájom poskytnuté plnenie, žalovaní majú žalobcovi vrátiť rozdiel týchto
súm, t.j. sumu 3670,12 ( 3800-129,88= 3670,12 eur), preto súd zaviazal žalovaných na úhradu tejto
sumy a v prevyšujúcej časti, teda v časti o zaplatenie sumy prevyšujúcej 3.670,12 eur ako aj žalobcom
uplatneného úroku z úveru zo sumy 3.802,97 eur od 2.1.2014 do zaplatenia, žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

Žalovaní sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni, ktorú im žalobca v
odstúpení od zmluvy poskytol, dostali do omeškania, preto ich súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania
v súlade s príslušným ustanovením Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády a to vo výške
5 % ročne dňom nasledujúcom po uplynutí lehoty poskytnutej žalovaným v odstúpení od zmluvy, t.j. od
02.01.2014 do zaplatenie ale len zo sumy priznanej súdom a čo do zvyšku žalobu v tejto časti zamietol.

Berúc do úvahy osobné, sociálne a majetkové pomery žalovaných povolil súd v súlade s ust. § 160 ods.
3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať
aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok zročnosť celého plnenia, zaplatiť žalovaným sumu, na zaplatenie ktorých boli
zaviazaní, v mesačných splátkach za podmienok uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Žalobca mal v konaní úspech v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel. V časti späťvzatia žaloby v dôsledku
dispozitívneho úkonu žalobca zavinil zastavenie konania a z procesného hľadiska nesie zodpovednosť
za trovy konania a preto v tejto časti ako aj v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá, sa jedná o úspech
žalovaných.

Pre účely určenia pomeru úspechu medzi účastníkmi konania súd vyčíslil uplatňovanú pohľadávku
žalobcu ku dňu vyhlásenia rozsudku dňa 28.11.2014. Žalobca požadoval istinu vo výške 3802,97 eur,
úroky z omeškania do 01.01.2013 spolu s nezaplatenými poplatkami vo výške 301,70 eur, spolu s
úrokom z úveru zo sumy 3802,97 vo výške 6,59% p.a. od 02.01.2014 do zaplatenia, ktorý ku dňu

vyhlásenia rozsudku predstavuje sumu 227,27 a úrok z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 4104,04
eur od 02.01.2014 do zaplatenia, ktorý ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavuje sumu 186,08 eur.

Z uplatnenej sumy 4518,02 eur (ku dňu vyhlásenia rozsudku) bolo žalobcovi priznaných 3836,53 eur
( priznaná sumu vyčíslená ku dňu vyhlásenia rozsudku pozostávajúca z istiny 3670,12 eur, úroku z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3670,12 eur od 02.01.2014 do zaplatenia, ktorý po vyčíslení ku
dňu vyhlásenia rozsudku predstavuje sumu 166,41 eur), čo predstavuje úspech 85 % a po odpočítaní
úspechu žalovaných 15% mu vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 70%.

Takto súd zaviazal žalovaných na zaplatenie iných trov konania v sume 172,20 eur za zaplatený súdny
poplatok z návrhu na začatie konania (70% zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 246 eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.