Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. november 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 34P/448/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112231805
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Šimková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3112231805.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého
G. E., U.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky F. E., A.. Š., občianky SR, bytom F., H. XXXX/
XX a otca M. E., občana SR, bytom H. R., XX L. T. A., L. Z. F., L. XQA, o návrhu matky na zvýšenie
vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu takto

r o z h o d o l :

Z v y š u j e s a vyživovacia povinnosť otca k maloletému G. E., U.. XX.XX.XXXX, z doterajšej
sumy 2.000,- Sk (66,38 Eur) mesačne na sumu 100,- Eur mesačne, s účinnosťou od 01.11.2012 do
31.08.2013 a na sumu 120,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2013, ktoré je otec
povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.

Dlh otca na zameškanom zvýšenom výživnom pre maloletého G., za obdobie od 01.11.2012 do
30.11.2014, vo výške 636,20 Eur súd otcovi p o v o ľ u j e splácať v mesačných splátkach
po 30,- Eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky, až do úplného vyrovnania dlhu
s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Týmto s a vo výrokovej časti o úprave vyživovacej povinnosti z m e ň u j e rozsudok Okresného súdu
Trenčín zo dňa 17.03.2003, č.k. 12C/501/2002-27.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania sa matka maloletého domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca
k maloletému G. z doterajšej sumy 2.000,- Sk (66,38 Eur) mesačne na sumu 250,- Eur mesačne.
Najprv žiadala zvýšiť výživné s účinnosťou od 01.11.2012, v ktorom mesiaci podala návrh na začatie
konania, potom na pojednávaní dňa 29.01.2014 žiadala zvýšiť výživné spätne od 01.05.2012, kedy
zostala práceneschopná. Matka uviedla, že maloletý G. pochádza z manželstva, ktoré bolo rozvedené
rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 03.02.2003 a maloletý bol zverený do jej výchovy a otec bol
zaviazaný platením výživného 2.000,- Sk mesačne a od tejto doby sa výživné nezvyšovalo. Uviedla, že
keďže výživné bolo naposledy určené v roku 2003 a odvtedy sa výdavky na syna zvýšili, nastala zmena
pomerov. Poukázala na to, že ona so synom býva v mestskom nájomnom 1-izbovom byte, v minulosti
pracovala ako čašníčka na čerpacej stanici, potom bola od júna 2012 dlhodobo práceneschopná a
poberala len nemocenské dávky cca 300,- Eur mesačne, potom 2 mesiace pracovala na živnosť a
od 01.04.2014 doposiaľ je evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie a od 30. júna
2014 je poberateľkou invalidného dôchodku v sume 131,80 Eur mesačne, pretože jej bol priznaný 45
%-ný pokles pracovnej schopnosti. Uviedla, že v čase podania tohto návrhu na začatie konania bol
maloletý žiakom 9. ročníka ZŠ, v súčasnosti je žiakom 2. ročníka Obchodnej akadémie, s čím má

zvýšené výdavky a začal navštevovať súkromnú jazykovú školu a pod. Matka uviedla, že otec začal
riadne platiť výživné na maloletého až odvtedy, čo na neho podala trestné oznámenie niekedy v r. 2006.
Priznala, že od septembra 2013 otec dobrovoľne prispieva na výživu maloletého sumou po 100,- Eur
mesačne. Poukázala na to, že odkedy sa otec dozvedel, že podala návrh na zvýšenie výživného, prestal
sa kontaktovať so synom a v tomto roku sa s ním nestretol ani jeden krát. Uviedla, že otec maloletého
býva a pracuje v Anglicku a domnieva sa, že jeho príjem je vyšší ako on uvádzal a preukazoval.
Otec maloletého sa pojednávania nezúčastnil, vo veci bol vypočutý dožiadaným súdom vo Veľkej Británii
a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Otec nesúhlasil s navrhovanou sumou zvýšeného
výživného a uviedol, že by bol schopný prispievať na výživu maloletého G. sumou 100,- Eur mesačne,
ktorú sumu začal platiť dobrovoľne od septembra 2013, kedy maloletý nastúpil na strednú školu. Uviedol,
že matkou požadovaná suma nie je v jeho schopnostiach a možnostiach, pretože má tri ďalšie deti,
ktoré musí podporovať a jeho príjem je nepostačujúci na platenie matkou požadovaného výživného
250,-Eur mesačne. Uviedol, že vo Veľkej Británii pracuje ako záhradník, je samostatne zárobkovo činná
osoba, pracuje na čiastočný úväzok, približne 20 hodín týždenne a jeho príjem je asi 700,- Libier za
mesiac. Uviedol, že býva v spoločnej domácnosti s jeho terajšou priateľkou a 2 mal. deťmi, 12-ročnou
M., ktorá je dcérou jeho priateľky z jej predchádzajúceho vzťahu a 6-ročným dieťaťom M., ktoré je ich
spoločným dieťaťom a bývajú v prenajatom 3-izbovom dome v Kingstone, kde nájomné
predstavuje 1.100,- Libier za mesiac, platia komunálnu daň 150,- Libier za mesiac, vodu 42,- Libier
mesačne, elektriku a plyn 100,- Libier mesačne. Uviedol, že jeho priateľka pracuje na celý pracovný
úväzok a zarába približne 1.250,- Libier za mesiac. Otec poukázal na to, že má ešte ďalšiu vyživovaciu
povinnosť k jeho už plnoletému synovi, ktorý je tiež na Slovensku, ten začal chodiť na univerzitu a platí
mu 100,- Eur mesačne.
Kolízny opatrovník poukázal na to, že vyživovacia povinnosť otca k maloletému bola naposledy upravená
v r. 2003, kedy mal maloletý 6 rokov a odvtedy došlo k zmene pomerov. Maloletý prešiel na 1. a 2. stupeň
ZŠ a potom na strednú školu. S poukazom na zistené pomery aj na strane otca odporučil zvýšiť výživné
na sumu 120,- Eur mesačne.
S poukazom na ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. súd vec prejednal v neprítomnosti otca maloletého,
prihliadol pritom na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy.
V danej veci sa jedná o vec s cudzím prvkom, keďže obvyklý pobyt otca dieťaťa je vo Veľkej Británii.
Právomoc tunajšieho súdu je daná v zmysle článku 3 písm. b) Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o
právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej
povinnosti - v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná súdu podľa
miesta obvyklého pobytu oprávneného. Rozhodným právnym poriadkom je slovenský právny poriadok
v zmysle článku 3 ods.1 Protokolu o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť - Pokiaľ nie je v tomto
protokole ustanovené inak, vyživovacia povinnosť sa spravuje právnym poriadkom štátu obvyklého
pobytu oprávneného.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil rozvodový rozsudok, potvrdenie
o PnD, potvrdenie ÚP z čl. 59, potvrdenie o príjme matky u bývalého zamestnávateľa, potvrdenie
SP, potvrdenie o návšteve školy, osvedčenie o živnostenskom oprávnení, rozpis výdavkov, potvrdenie
o výdavkoch mal. pre minulý šk. rok, potvrdenie o nákladoch bývania, príkaz na úhradu, potvrdenie
o dávkach v nezamestnanosti, potvrdenie o nemocenských dávkach, potvrdenie o mzde, dohodu o
pracovnej činnosti, zápisnicu z výsluchu otca, doklady predložené otcom, jeho výpočet dane, potvrdenie
o príjme družky otca, potvrdenie o PnD, doklady o nákladoch bývania otca, rozpis výdavkov otca,
doklady o nákladoch bývania otca, za komunálnu daň, plyn, vodu, potvrdenie ÚP o evidencii matky,
potvrdenie o PnD, rozhodnutie SP, potvrdenie o ukončení podnikania, faktúry, potvrdenie o návšteve
školy, rozhodnutie o prijatí na jazyk. školu a o nákladoch jazyk. školy, obsah pripojeného spisu sp.zn.
30P/21/2005 a rozvodového spisu sp.zn. 12C/501/02 a zistil nasledovný skutkový stav:
Maloletý G. pochádza z manželského vzťahu jeho rodičov, ktoré manželstvo bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Trenčín zo dňa 17.03.2003, č.k. 12C/501/2002-27 a bola schválená rodičovská dohoda,
v zmysle ktorej bol maloletý G. na čas po rozvode zverený do výchovy matky a otec sa zaviazal
prispievať na jeho výživu sumou 2.000,- Sk (66,38 Eur) mesačne. V tom čase mal maloletý necelých 6
rokov a navštevoval MŠ, chodil na tanečný krúžok s polročným poplatkom 900,- Sk. Matka maloletého
bola v tom čase nezamestnaná, evidovaná na úrade práce od 09.11.2012 bez nároku na podporu v
nezamestnanosti a poberala dávky sociálnej pomoci od 01.02.2003 vo výške 4.230,- Sk (t.j.140,41 Eur)
mesačne a prídavky na dieťa 270,- Sk mesačne. Okrem maloletého G. nemala matka iné vyživovacie
povinnosti. Otec maloletého podnikal a mal čistý mesačný príjem za rok 2001 vo výške 14.739,- Sk (t.j.
489,24 Eur). Okrem maloletého G. mal otec ešte vyživovaciu povinnosť k jeho staršiemu synovi M. E.,
U.. H. A.. XXXX vo výške 1.500,- Sk mesačne.

Návrhom zo dňa 14.01.2005 sa otec maloletého domáhal zníženia jeho vyživovacej povinnosti k mal.
G., ktorý návrh bol rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 17.05.2007, č.k. 30P/21/2005-107 zamietnutý.
Návrhom zo dňa 26.09.2006 sa matka domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k mal. G.,
ktoré konanie bolo zastavené uznesením tunajšieho súdu zo dňa 01.02.2007, č.k.31P/321/2006-23 pre
späťvzatie návrhu.
V súčasnosti má maloletý G. už 17 rokov a od septembra 2013 je žiakom strednej školy. V súčasnosti
je žiakom 2. ročníka Obchodnej akadémie v F., jeho stravné v školskej jedálni predstavuje cca 24,- Eur
mesačne a jeho cestovné výdavky predstavujú 12,-Eur mesačne. V škole sa skladajú na stužkovú po 7,-
Eur mesačne. Podľa udania matky býva často chorý na dýchacie cesty, s čím má tiež spojené výdavky
za lieky. Od septembra 2014 navštevuje Jazykovú školu v Trenčíne, kde ročné náklady predstavujú 185,-
Eur. Maloletý má psa, s čím sú spojené výdavky cca 20,- Eur mesačne.
Matka maloletého je rozvedená, žije v spoločnej domácnosti len s maloletým G.. Bývajú v mestskom
nájomnom 1-izbovom byte, ich náklady bývania predstavujú cca 208,- Eur mesačne. Okrem maloletého
G. nemá matka iné vyživovacie povinnosti. Okrem staršieho auta r. v. 1997 matka nevlastní žiaden
majetok väčšej hodnoty. V minulosti od 01.07.2004 do 02.06.2013 matka pracovala ako čašníčka
u zamestnávateľa H. H. - U. a pracovný pomer jej skončil dohodou. V rámci toho obdobia bola od
04.06.2012 do 01.06.2013 práceneschopná a od 03.06.2013 do 14.01.2014 bola evidovaná na úrade
práce ako uchádzačka o zamestnanie. Počas výkonu práce do začiatku júna 2012 dostávala mzdu
v priemere podľa udania zamestnávateľa 471,30 Eur mesačne netto a dostávala nejaké tringelty a
mesačne tak zarábala podľa vlastného udania cca 700,- Eur. Počas PN v období od 03.06.2013 do
02.12.2013 poberala nemocenské dávky v priemernej sume 280,85 Eur mesačne. Od 01.11.2013
do 28.03.2014 pracovala najprv na dohodu o pracovnej činnosti a potom 2 mesiace na živnosť pre
zamestnávateľa B. P. E. E., s.r.o. a za 01/2014 vyfakturovala sumu 427,- Eur a za 02/2014 sumu 184,-
Eur. Ku dňu 01.04.2014 ukončila toto živnostenské podnikanie a od 16.04.2014 doposiaľ je evidovaná
na ÚPSVaR Trenčín ako uchádzačka o zamestnanie. Od 30.06.2014 jej bol rozhodnutím Sociálnej
poisťovne priznaný invalidný dôchodok v sume 131,80 Eur mesačne z dôvodu, že má 45 %-ný pokles
pracovnej schopnosti.
Otec maloletého je rozvedený, býva a pracuje vo Veľkej Británii. Býva v spoločnej domácnosti so svojou
terajšou priateľkou, ich spoločným 6-ročným maloletým dieťaťom M. a 12-ročnou M., ktorá je dcérou
jeho priateľky pochádzajúcej z jej predchádzajúceho vzťahu. Bývajú v prenajatom 3-izbovom dome,
ich mesačné náklady bývania predstavujú spolu 1.392,- Libier (nájomné 1.100,- Libier, komunálna daň
150,- Libier, voda 42,- Libier, elektrika a plyn 100,- Libier). Priateľka otca maloletého je zamestnaná
na plný pracovný úväzok s mesačným príjmom 1.250,- Libier, poberá prídavky na deti na mal. M. 20,-
Libier týždenne a na mal. M. 13,20 Libier týždenne. Okrem maloletého G. má otec ešte dve vyživovacie
povinnosti: k jeho plnoletému synovi M., nar. v r. XXXX, žijúcemu na Slovensku, ktorý je študentom
vysokej školy a na jeho výživu otec prispieva 100,- Eur mesačne a má ešte vyživovaciu povinnosť k
jeho mal. 6-ročnému dieťaťu M. pochádzajúcemu z jeho terajšieho vzťahu. Otec maloletého pracuje
ako SZČO, vykonáva záhradnícke práce, nemá žiadnych zamestnancov, pracuje cca 20 hod. týždenne.
Podľa predloženého výpočtu dane za rok 2012-13 jeho hrubý ročný príjem predstavoval 8.609,- Libier, t.j
čistý ročný príjem 8.417,84 Libier (8609 - 191,16), teda jeho priemerný čistý mesačný príjem predstavuje
701,48 Libier, t.j. v prepočte podľa aktuálneho menového kurzu 885,71 Eur. Otec vlastí 12-ročné auto
zn. Mazda Demio, iný majetok väčšej hodnoty nevlastní.
Podľa § 62 ods. 1-5 Zákona o rodine (z.č. 36/2005 Z.z.) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1, 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade,
ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne
neplní.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
V zmysle § 78 ods. 1 veta prvá, ods. 2 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom
možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa
za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj
životných nákladov.
V danej veci bolo preukázané, že návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému
G. je dôvodný, hoci nie v takom rozsahu ako navrhovala matka. Je zrejmé, že od poslednej úpravy
vyživovacej povinnosti pred 11 rokmi došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcich zvýšenie
výživného, pretože k zmene pomerov došlo ako na strane účastníkov konania, tak i objektívne rastom
životných nákladov. K podstatnej zmene pomerov došlo na strane maloletého G., ktorý v čase poslednej
úpravy vyživovacej povinnosti mal necelých 6 rokov a navštevoval MŠ a v súčasnosti už má 17 rokov
a je žiakom 2. ročníka Obchodnej akadémie v F.. Je vekovo starší a je preto zrejmé, že jeho vyšším
vekom a nástupom najprv na základnú školu a potom aj na strednú školu došlo k zvýšeniu nákladov
na jeho výživu. Na strane matky došlo k zmene pomerov v tom, že v čase poslednej úpravy výživného
pred 11 rokmi bola nezamestnaná s nárokom na dávky sociálnej pomoci 140,41 Eur mesačne; potom
medzičasom kedy výživné nebolo upravované bola riadne zamestnaná a od júna 2012 sa jej príjem z
dôvodu PN znížil, následne krátky čas pracovala na dohodu a na živnosť a v súčasnosti od 04/2014 je
opäť nezamestnaná, evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie s priznaným čiastočným
invalidným dôchodkom 131,80 Eur mesačne od 30.06.2014. Počet vyživovacích povinností sa jej
nezmenil. K zmene pomerov došlo aj na strane otca. Ten v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti
býval na Slovensku a dosahoval mesačný príjem z podnikania 489,24 Eur a mal spolu dve vyživovacie
povinnosti. V súčasnosti otec býva vo Veľkej Británii a ako podnikateľ tam vykonáva záhradnícke
činnosti a zarába podľa aktuálneho menového kurzu 885,71 Eur mesačne netto. Od poslednej úpravy
vyživovacej povinnosti mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k jeho 6-ročnému dieťaťu M.. Teda
spolu má otec tri vyživovacie povinnosti; na najstaršieho syna M. prispieva 100,- Eur mesačne a s
najmladším dieťaťom žije v spoločnej domácnosti.
S poukazom na zistenú zmenu pomerov a dlhú dobu od poslednej úpravy výživného rozhodol súd o
zvýšení vyživovacej povinnosti otca k maloletému G. z doterajšej sumy 66,38 Eur najprv na sumu 100,-
Eur mesačne s účinnosťou od 01.11.2012 do 31.08.2013, teda za obdobie, kedy bol maloletý ešte žiakom
základnej školy a potom na sumu 120,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2013, kedy maloletý nastúpil
na strednú školu. Uvedené sumy považoval súd za zodpovedajúce zisteným pomerom a zodpovedajúce
vyššie citovaným zákonným ustanoveniam. Uvedená suma je v schopnostiach a možnostiach otca a
zodpovedá jeho zárobkovým pomerom aj s prihliadnutím na jeho ďalšie dve vyživovacie povinnosti.
Uvedenú sumu považoval súd za objektívne určenú s prihliadnutím na pomery oboch rodičov a tiež
za primeranú aj odôvodneným potrebám maloletého s prihliadnutím na skutočnosť, že vyživovaciu
povinnosť k dieťaťu majú obaja jeho rodičia. Hoci matka navrhovala zvýšiť výživné na sumu 250,-
Eur mesačne, súd má za to, že matkou požadované výživné nie je v schopnostiach a možnostiach
otca, pretože súd musel prihliadať aj na jeho ďalšie vyživovacie povinnosti, aby na úkor jedného
dieťaťa nebola ohrozené plnenie vyživovacej povinnosti otca k jeho ďalším deťom; súd tiež prihliadal na
pomerne vysoké náklady bývania otca vo Veľkej Británii. Je pravdou, že matka dieťaťa je v súčasnosti
poberateľkou len čiastočného invalidného dôchodku, ale treba tiež zdôrazniť, že výživné je určené len
pre maloleté dieťa, ku ktorému majú vyživovaciu povinnosť obaja jeho rodičia a nemožno ním nahrádzať
nízke príjmy druhého rodiča. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

V súlade s § 77 ods. 1 Zákona o rodine súd zvýšil výživné s účinnosťou od 01.11.2012, v ktorom
mesiaci bolo začaté toto súdne konanie, nakoľko súd nezistil dôvod hodný osobitného zreteľa pre spätné
zvýšenie výživného pred začatím súdneho konania v zmysle požiadavky matky, nakoľko matke dieťa
nič nebránilo, aby si skôr podala návrh na zvýšenie výživného.

Podľa § 160 ods. 1, 2 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže

vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v
budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými.

V súvislosti so zvýšením vyživovacej povinnosti otca k maloletému G. v zmysle rozsudku, aj s
prihliadnutím na dobrovoľné plnenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému v sume 100,- Eur
mesačne od 01.09.2013, vznikol otcovi dlh na zameškanom zvýšenom výživnom za obdobie od
01.11.2012 do 30.11.2014 vo výške 636,20 Eur /10 mesiacov á 33,62 Eur (rozdiel medzi
zvýšeným výživným 100,- Eur a doterajším určeným
výživným 66,38 Eur za obdobie od 01.11.2012 do 31.08.2013) + 15 mesiacov á 20,- Eur (rozdiel medzi
určeným zvýšeným výživným od 01.09.2013 na sumu 120,- Eur a uhrádzaným výživným 100,- Eur)/. V
súlade s § 160 O.s.p. súd povolil otcovi splácať tento zameškaný dlh v splátkach po 30,- Eur mesačne,
spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne /trojmo/.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods.1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.

Toto rozhodnutie je v časti o výživnom predbežne vykonateľné.