Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Oľga Lichnerová

Forma rozhodnutia – Rozhodnutie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/168/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111209300
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3111209300.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr.
Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľky MUDr. R. G., bytom Z. Z.,
T. XXX/XX, zastúpenej JUDr. C. O., advokátom so sídlom Z., J. V. XX, proti odporcovi Úrad pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Bratislava, Žellová 2, o ochranu osobnosti, o odvolaní
navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 25. januára 2013, č.k. 26C/89/2011-85

takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľke n e p r i z n á v aoslobodenie od súdnych poplatkov.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa proti odporcovi
domáhala náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 40.000 eur titulom ochrany osobnosti.

Vychádzal zo zistenia, že na podnet JUDr. R. K. vykonal odporca preverenie správnosti poskytovanej
zdravotnej starostlivosti neb. pacientovi L. I. dňa XX.XX.XXXX zo strany poskytovateľa zdravotnej
starostlivosti Zdravotná doprava, s.r.o., Trenčín. Poverením na výkon dohľadu č. 322/2008-1 bol k
výkonu dohľadu podľa § 43 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z. z. prizvaný odborník z odboru anestéziológia
a intenzívna medicína, MUDr. L. M., MPH. Výkonom dohľadu odporca zistil, že prešetrovaná zdravotná
starostlivosť bola pacientovi poskytnutá dňa 24.03.2008 v časovom období od 20:42 hod. do 21:15 hod..

Zásah posádky RLP bol vyžiadaný službukonajúcim väzenským personálom pre udanú slabosť trvajúcu
od odpoludnia, pre výstup telesnej teploty a pre neúčinkujúce užitie lieku Paralen tbl.. Navrhovateľka po
príchode na miesto zistila okolnosti predchorobia pacienta, následne ho vyšetrila pohľadom, pohmatom,
posluchom, dostupnou zdravotníckou technikou overila telesnú teplotu, urobila diagnostický záver a
nasadila liečbu: FR 500 ml + Novalgin i.v., Diazepam 10 mg rektálne. Následne stav zhodnotila
ako zlepšený a rozhodla o ponechaní pacienta na mieste. Pacient bol navrhovateľkou ponechaný v

domácom prostredí ústavu ZVJS. Dňa 25.03.2008 v čase o 05:50 hod. sa stav pacienta náhle zhoršil a
vyústil do zlyhania životných funkcií. Pacient bol resuscitovaný zdravotnou sestrou - zamestnankyňou
ÚVTOS, ktorej začínala pracovná zmena na ambulancii. Dňa 25.03.2008 v čase o 05:56 hod. bol
nahlásený výjazd RZP, a.s., Nám. Ľ. Štúra, stredisko Záchranná zdravotná služba Trenčín - Juh. Dňa
25.03.2008 o 06:45 hod. bol lekárkou RZP, a.s. konštatovaný exitus letalis. Odporca na základe zistení
získaných dohľadom na mieste konštatoval, že z predchorobia pacienta nevyplýva predchádzajúce

postihnutie pľúc a dýchacej sústavy. Pri nástupe výkonu trestu bol stav pacienta L. I. zhodnotený
ako: "zdravý". Postup lekárskeho vyšetrenia dňa 24.03.2008 realizovaný navrhovateľkou bol správny.
Vyšetrenie posluchom, poklopom a pulzovou oxymetriou bolo správne. Podaná liečba bola kauzálna
na bolesti hlavy a zníženie prahu dráždivosti regulačného centra pre telesnú teplotu. Špecifickáliečba proti horúčke bola podaná dávkou 2,5 g Novalgin vo fyziologickom roztoku. Zobrazovacie
vyšetrenia na objasnenie nálezu na pľúcach ordinované neboli. V protokole č. 322/2008 o vykonanom
dohľade odporca konštatoval zistené nedostatky, že rozsah vyšetrenia realizovaný dňa 24.03.2008

navrhovateľkou nebol úplný, zobrazovacia metóda, napr. rtg pľúc ako nutný predpoklad k objasneniu
posluchového nálezu na pľúcach, k upresneniu pôvodu horúčnatého stavu, k stanoveniu diagnostického
záveru a k stanoveniu ďalšieho postupu ordinovaná nebola. Výkonom dohľadu na mieste bolo zistené,
že zdravotná starostlivosť pacientovi zo strany dohliadaného subjektu nebola poskytnutá v súlade s
ustanovením § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z.. Proti protokolu č. 322/2008 podal poskytovateľ

zdravotnej starostlivosti Zdravotná doprava, s.r.o., Trenčín námietky, v ktorých nesúhlasil s tvrdením,
že rozsah vyšetrenia realizovaný navrhovateľkou nebol úplný a nesúhlasil so skutočnosťou, že dohľad
sa opieral z hľadiska patologicko - anatomického iba o list o prehliadke mŕtveho. Zo zápisnice Úradu
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. 322/2008 zo dňa 09.07.2008 vyplýva, že horúčka je
výsledný stav celkovej reakcie organizmu na najrôznejšie látky, súhrnne označené ako pyrogény.
Pyrogény u pacienta pri vyšetrení lekárom dohliadaného subjektu zistené neboli, príčina chorobného

stavu objasnená nebola. Ďalšie odporúčania ošetrujúcej lekárky po vyšetrení pacienta neviedli k zisteniu
príčin febrilného stavu, dezorientácie, triašky, slabosti a kašľa. Povinnosťou poskytovateľa zdravotnej
starostlivosti je v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. poskytovať zdravotnú starostlivosť správne.
Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonávajú všetky zdravotné výkony na správne
určeniechorobyprizohľadnenísúčasnýchpoznatkovlekárskejvedy.Právnypredpisnešpecifikujeformu

a rozsah súčasných poznatkov lekárskej vedy. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zotrval
na svojom stanovisku a prvú námietku poskytovateľa zdravotnej starostlivosti Zdravotná doprava, s.r.o.,
Trenčín neakceptoval. Druhú námietku poskytovateľa zdravotnej starostlivosti akceptoval čiastočne.
V zápisnici z odbornej komisie predsedu úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa
02.10.2008 odborná komisia konštatovala, že rozsah poskytnutej zdravotnej starostlivosti zasahujúcou

posádkou RLP poskytovateľa Zdravotná doprava s.r.o., Trenčín na mieste výjazdu bol dostatočný a
správny. Rozhodnutie lekárky RLP ponechať pacienta v prostredí ústavu ZVJS nebolo správne. Nie
je možné jednoznačne určiť príčinnú súvislosť medzi poskytnutou zdravotnou starostlivosťou a úmrtím
pacienta. Zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá v súlade s § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z.. Úrad
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou navrhol uložiť dohliadanému subjektu Zdravotná doprava

s.r.o., Trenčín sankciu vypracovať manažment pacienta s febrilným stavom. Z vyšetrovacieho spisu
OkresnéhoriaditeľstvaPolicajnéhozboruvTrenčíne,Úradujustičnejakriminálnejpolície,odborjustičnej
polícieTrenčínČVS:ORP-503/2-OVK-TN-2008vyplýva,žedňa26.03.2008podalL.I.,bratneb.pacienta
L.forgáča,trestnéoznámeniezdôvodupodozreniazanedbaniapovinnostízostranypracovníkovústavu
K., ktoré zapríčinilo smrť jeho brata. Uznesením zo dňa 08.04.2008 bolo začaté trestné stíhanie pre

prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona. Uznesením zo dňa 29.04.2008
pribrala vyšetrovateľka do konania znalcov z odboru zdravotníctvo Prof. MUDr. I. O., PhD a MUDr. F. I.,
obaja zapísaný v zozname znalcov. Zo znaleckého posudku ustanovených znalcov zo dňa 25.07.2008
vyplýva, že zdravotný stav pacienta v inkriminovanom čase dňa 24.03.2008 vo večerných hodinách
bol veľmi vážny. Znalci zhodnotili lekársku starostlivosť zo strany navrhovateľky nasledovne: odobratie

anamnézy, objektívne vyšetrenie a fyzikálne vyšetrenie pacienta zodpovedali kritériám štandardného
postupu lekára pri prvotnom kontakte s pacientom. V ďalšom postupe však pacientovi nebola zo
strany navrhovateľky poskytnutá zdravotná starostlivosť v súlade s § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z.
z dôvodov, že vyšetrením pacienta získala navrhovateľka prinajmenšom dva mimoriadne významné
informačné výstupy, ktoré mali viesť k jej ďalšiemu bezodkladnému konaniu, a to zrýchlená činnosť

srdca - 113/min a spomalené dýchanie - 12/min. Uvedené údaje svedčili pre vystupňovanú záťaž
respiračného aj obehového systému pacienta. Možnosť zhoršenia zdravotného stavu pacienta (napr.
výskytom kŕčov) riešila len podaním jednoduchej medikácie, čo možno zhodnotiť ako podcenenie
aktuálneho zdravotného stavu pacienta. Znalci boli toho názoru, že bolo náležité vykonať bezodkladne
rtg vyšetrenie pľúc a vyhotoviť ekg záznam srdcovej aktivity a náležitým terapeutickým postupom

by bola bezodkladná ordinácia antibiotík. Podľa znalcov si mala byť navrhovateľka vedomá situácie,
v ktorej sa pacient bude po jej vyšetrení ďalej nachádzať. Náležitým postupom napĺňajúcim kritéria
znenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. by podľa znalcov bol bezodkladný transport pacienta
do príslušného zdravotníckeho zariadenia. Prevoz pacienta vykonaný nebol. Znalci uviedli, že aj pri
vykonanom bezodkladnom prevoze pacienta do náležitého zdravotníckeho zariadenia s poskytnutím

urgentnej komplexnej liečby by nedokázali s istotou konštatovať, že takýto postup by mohol s určitosťou
pacientovi zachrániť život. Vychádzajúc z obecne platných medicínskych postupov v danom prípade
a vzhľadom na ochorenie pacienta Forgáča bolo potrebné sa o zabezpečenie včasnej a komplexnej
liečby pokúsiť. K smrti pacienta došlo vnútorným poškodením organizmu z chorobných príčin pri prudkoprebiehajúcom horúčkovitom vírusovom ochorení manifestujúcim sa postihnutím dýchacieho traktu a
srdca. Uznesením zo dňa 14.08.2008 bolo navrhovateľke vznesené obvinenie pre prečin usmrtenia
podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) s poukazom na § 138 ods. h) Tr. zákona pre skutok, že spôsobila

z nedbanlivosti smrť L. I. tým, ža ako službukonajúca lekárka rýchlej lekárskej pomoci po tom, ako
bola privolaná dňa 24.03.2008 približne o 20.46 hod. k pacientovi odsúdenému L. I. do Ústavu na
výkon trestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom a vykonala tam v uvedenom dni a v dobe približne
od 20.46 hod. do 21.15 hod. menovanému vyšetrenia zodpovedajúce kritériám štandardného postupu
lekára pri prvotnom kontakte s pacientom, v ďalšom postupe však zdravotnú starostlivosť pacientovi

L. I. už neposkytla v súlade s ustanovením § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z., čím takto svojím
konaním spôsobila jeho smrť, ktorá nastala dňa 25.03.2008 o 6.45 hod v uvedenom Ústave na
výkon trestu odňatia slobody a ktorej bezprostrednou príčinou bolo srdcovo-pľúcne zlyhanie pri prudko
prebiehajúcom, horúčkovitom vírusovom ochorení. Proti navrhovateľke podal dňa 23.06.2009 pod č.
2Pv 359/08-41 prokurátor okresnej prokuratúry obžalobu pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods.
2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. h) Tr. zákona. Rozsudkom Okresného súdu

Trenčín č.k. 8T/87/2009-300 zo dňa 25.08.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne
č.k. 3To/127/2010-332 zo dňa 13.12.2010, právoplatným dňa 13.12.2010 bola navrhovateľka podľa §
285 písm. a) Tr. poriadku oslobodená z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bola
obžalovaná stíhaná. Súd prvého stupňa konštatoval, že navrhovateľka v podanom návrhu na ochranu
osobnosti tvrdila, že odporca vypracovaným protokolom, ktorý považovala za nepravdivý a neseriózny,

zasiahol do jej osobnosti, poškodil ju na cti a zdraví. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
vykonal v zmysle § 18 ods. 1 písm. b) zákona č. 581/2004 Z.z. dohľad nad poskytovaním zdravotnej
starostlivosti, o ktorom podľa § 45 ods. 2 písm. c) zákona č. 581/2004 Z.z. vyhotovil protokol, v ktorého v
závere zistil, že zdravotná starostlivosť pacientovi L. I. zo strany dohliadaného subjektu poskytovateľa
zdravotnej starostlivosti Zdravotná doprava, s.r.o., Trenčín nebola poskytnutá v súlade s ustanovením

§ 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z.. Dohliadaným subjektom bol poskytovateľ zdravotnej starostlivosti a
nie jeho konkrétny zamestnanec. Dohliadaný subjekt v stanovenej lehote vzniesol k obsahu protokolu
dve námietky, ktoré boli dňa 09.07.2008 prerokované a o ich prerokovaní bola vyhotovená zápisnica.
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou podal návrh na uloženie sankcie spočívajúcej vo
vypracovaní manažmentu pacienta s febrilným stavom. Dohliadaný subjekt podaním zo dňa 15.03.2009

oznámil Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vykonanie nápravných opatrení. Dohliadaný
subjekt protokol iným spôsobom ako podanými námietkami v zmysle nenapadol a nedomáhal sa
preskúmania jeho zákonnosti v zmysle § 244 a nasl. O.s.p.. Protokol nebol ako nezákonný zrušený a
na jeho platnosť nemalo žiaden vplyv rozhodnutie Okresného súdu Trenčín č.k. 8T/87/2009-300 zo dňa
25.08.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 3To/127/2010-332 zo dňa 13.12.2010,

právoplatným dňa 13.12.2010, ktorým bola navrhovateľka podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku oslobodená
spod obžaloby. Súd mal za to, že vykonaním dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti
dohliadaným subjektom, následným vyhotovením protokolu, prerokovaním vznesených námietok a
uložením sankcie postupoval odporca v súlade s § 18 ods. 1 písm. b), § 45 ods. 2 písm. c), d) zákona č.
581/2004 Z.z.. Uvedeným postupom si odporca plnil svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú z uvedených

ustanovení zákona č. 581/2004 Z.z. a protokol vyhotovil v súlade s podmienkami stanovenými zákonom.
Skutočnosť,žeinýorgánvinomkonaní(OkresnýsúdTrenčínvkonanívedenompodsp.zn.8T/87/2009)
nemal za preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý bola obžalovaná stíhaná, nemá žiaden vplyv na
platnosť uvedeného protokolu, nakoľko trestné konanie je založené na iných princípoch ako výkon
dohľadu nad zdravotnou starostlivosť. Súd poukazuje najmä na skutočnosť, že predmetným protokolom

nebolo stanovené, že smrť pacienta bola zapríčinená porušením povinnosti navrhovateľky. Odporca v
protokole č. 322/2008 konštatoval zistené nedostatky v tom smere, že rozsah vyšetrenia realizovaný
dňa 24.03.2008 navrhovateľkou nebol úplný, zobrazovacia metóda, napr. rtg pľúc ako nutný predpoklad
k objasneniu posluchového nálezu na pľúcach, k upresneniu pôvodu horúčnatého stavu, k stanoveniu
diagnostického záveru a k stanoveniu ďalšieho postupu ordinovaná nebola. Výkonom dohľadu na

mieste bolo zistené, že zdravotná starostlivosť pacientovi zo strany dohliadaného subjektu nebola
poskytnutá v súlade s ustanovením § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z.. Odporca uvedené nedostatky
nepovažoval za natoľko závažné, že dohliadanému subjektu neuložil v zmysle § 50 ods. 2 zákona č.
581/2004 Z.z. ani pokutu a ani zákaz výkonu zdravotníckeho povolania, ale pristúpil k miernejšej forme
sankcie, keď posudzovanému subjektu uložil v zmysle § 18 ods. 1 písm. b) zákona č. 581/2004 Z.z.

opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov. Skutočnosť, že v trestnom konaní dospeli znalci z
odboruzdravotníctvoProf.MUDr.I.O.,PhD.aMUDr.F.I.krovnakémuzáveru,kakémudošielodporcav
protokoleč.322/2008samaosebenezakladápredpoklad,žeznalciprivypracovaníznaleckéhoposudku
vychádzali z protokolu. V znaleckom posudku znalci neuviedli, že pri jeho vypracovaní zohľadnili záverypredmetného protokolu, vo vyšetrovacom spise Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne,
Úradu justičnej a kriminálnej polície, odbor justičnej polície Trenčín ČVS:ORP-503/2-OVK-TN-2008, ani
v trestnom spise Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8T/87/2009 nie je uvedený protokol založený, odporca

neinicioval trestné stíhanie navrhovateľky podaním trestného oznámenia a ani sa inak nepodieľal na jej
trestnom stíhaní. Skutočnosť, že MUDr. Soňa Fabianová je zamestnancom odporcu, nezakladá žiaden
súvis medzi protokolom odporcu, vyhotoveným znaleckým posudkom v trestnom konaní a trestným
stíhaním navrhovateľky, nakoľko predmetný znalecký posudok vypracovala MUDr. F. I. v spolupráci s
ďalším znalcom Prof. MUDr. I. O., PhD. a vypracovala ho ako znalkyňa zapísaná v zozname znalcov

vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo
(toxikológia, alkohológia, sérohematológia). Znalci zapísaný v zozname znalcov vykonávajú v zmysle §
16 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov znaleckú činnosť, ktorá je špecializovanou odbornou činnosťou vykonávanou za podmienok
ustanovených v tomto zákone znalcami pre zadávateľa. Úkonmi znaleckej činnosti sú najmä znalecký
posudok a jeho doplnok, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné vyjadrenie a vysvetlenie.

Nejedná sa preto o výkon závislej práce zamestnancom pre zamestnávateľa v zmysle zákonníka práce.
Navrhovateľka mala za to, že vydaný protokol zapríčinil začatie jej trestného stíhania, počas ktorého
bola vystavená tlaku zo strany médii, bola na priebeh konania a jeho možné následky dopytovaná inými
osobami, čo malo mať vplyv na zdravotný stav a spoločenské postavenie. Uvedené súd považoval
len za subjektívne vnímanie navrhovateľky, ktoré nemožno považovať za založenie nároku na ochranu

osobnosti a z toho vyplývajúceho práva na poskytnutie primeraného zadosťučinenia a práva na náhradu
nemajetkovejujmyvpeniazoch.Vočinavrhovateľkebolovsúladespodmienkamistanovenýmizákonom
vznesené obvinenie z trestného činu a následne proti nej podaná obžaloba. Všetky ďalšie úkony
orgánov činných v trestnom konaní boli vykonávané v medziach zákona, preto nepredstavuje vznesenie
obvinenia, podanie obžaloby ani ďalšie úkony orgánov činných v trestnom konaní voči obvinenej

fyzickej osobe neoprávnený zásah do osobnostných práv, chránených ustanovením § 11 Občianskeho
zákonníka, a to ani v prípade, že neskôr došlo k jej oslobodeniu spod obžaloby súdom (rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 19. mája 2010, sp. zn. 5 Cdo 108/2009). Vykonaným dokazovaním nebolo
preukázané, že odporca vykonal neoprávnený zásah do osobnosti navrhovateľky. Práve naopak, v
konaní bolo preukázané, že odporca si plnil zákonom uloženú povinnosť, v zmysle § 18 ods. 1 písm. b)

zákona č. 581/2004 Z.z. vykonal dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti, v zmysle § 45 ods. 2
písm. c), písm. d) zákona č. 581/2004 Z.z. vyhotovil protokol o vykonanom dohľade, prerokoval námietky
vznesené dohliadaným subjektom, o tomto prerokovaní vyhotovil zápisnicu a v zmysle § 18 ods. 1
písm. b) zákona č. 581/2004 uložil dohliadanému subjektu sankciu spočívajúcu v uložení opatrenia na
odstránenie zistených nedostatkov. Odporca teda postupoval v súlade so zákonom, čo zakladá tzv.

zákonnú licenciu, teda že je vylúčená neoprávnenosť zásahu do práva na ochranu osobnosti, nakoľko
k predmetnému zásahu došlo v rámci úradného konania a zásah nevybočil z rámca daného platnými
predpismi. Vzhľadom na zistený skutkový stav veci považoval súd návrh navrhovateľky na výsluch
svedkov za nadbytočný, nakoľko tento dôkaz nie je spôsobilý privodiť iný výsledok konania, preto ho
nevykonal. Právne svoje rozhodnutie ďalej odôvodnil ust. § 11, § 13 ods. 1,2,3 Obč. zákonníka. O

náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov
konania nepriznal, nakoľko odporcovi v konaní žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka. Navrhla ho zrušiť a vec vrátiť
súduprvéhostupňanaďalšiekonanie.Namietalaneúplnezistenýskutkovýstavveci,pretožesúdprvého
stupňa nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a nesprávne právne

posúdenie veci. V odvolaní poukázala na jednotlivé časti napadnutého rozsudku, keď namietala, že súd
prvého stupňa na str. 1 až 4. popisuje súčasný stav a iba oboznamuje účastníkov konania o danom
prípade. V ďalšej časti odvolania uviedla, že nevie z čoho súd prvého stupňa vychádzal, keď v protokole
sa o menšej závažnosti nikde nehovorí. Ďalej uviedla, že v závere protokolu je uvedené, že zdravotná
starostlivosť nebola poskytnutá v súlade s ust. § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti,

službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 576/2004 Z.z.). Navrhovateľka ďalej uvádza: „ Ja,
navrhovateľka sa neviem vyjadriť k záveru protokolu, kde sa uvádza: .....“ bolo pri zistené, že...“, čo
znamená slovo „pri“. V bežnej terminológii toto slovo znamená „vraj“, „údajne“, „ takmer“, „skoro“,
„pravdepodobne“ a pod., čo však súd prvého stupňa nekomentoval a úplne tento slovný jav obišiel.

Súd prvého stupňa konštatoval, že protokol č. 322/2008 nebol v správnom konaní napadnutý a ani
rozhodnutie odporcu o uložení nápravného opatrenia a preto podľa súdu prvého stupňa bolo uložené
v súlade so zákonom. Podľa názoru navrhovateľky „nie je preukázané, ale možno sa oprávnenedomnievať, že orgány činné v trestnom konaní o protokole a o trestnom stíhaní mojej osoby vedeli,
že aj vyšetrovateľka PZ je súčasťou orgánov činných v trestnom konaní.“ Ďalej uvádza, že „Rozporné
je aj tvrdenie súdu prvého stupňa na strane 6 v 7. a 8. riadku: „Smrť pacienta nebola podľa záverov

odporcu spôsobená Zdravotnou dopravou, s.r.o., resp. jej zamestnancom. Takáto veta sa v protokole
č. 322/2008 nenachádza a takýchto lapsusov je v rozsudku súdu prvého stupňa viacero. Napríklad na
predposlednom riadku na strane 6 je uvedené: „Pre zložitosť prejednávanej veci bol zo strany odporcu
prizvaný konzultant MUDr. L. M., MPH za účelom vypracovania odborného posudku“. Z uvedeného nie
je jasné, či prípad bol jednoduchý a teda menej závažný, ako súd prvého stupňa na prvých stranách

uvádza alebo zložitý, čiže závažný a preto mala byť uložená silnejšia a nie mierna sankcia, ako je to v
reakcii na protokol č. 322/2008 (začiatok 7.strany)“. V ďalej časti odvolania navrhovateľka namietala,
že súd v popisovanej situácii uvádza nepodstatné veci. Záverom odvolania navrhovateľka uviedla, že
v spore konala v dobrej viere, že jej bolo ublížené na cti a dôstojnosti, keď neoprávnený zásah spôsobil
odporca tým, že poskytol protokol o vykonanom dohľade orgánom činným v trestnom konaní a z toho
dôvodu bola trestne stíhaná, preto žiadal o vrátenie zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie

konania.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že vo veci prebehli dve pojednávania s rozsiahlym dokazovaním
a s možnosťou oboch sporových strán vo veci predložiť dôkazy. Na pojednávaniach boli prezentované
skutočnosti, ktoré boli obsahom trestného konania , ako aj konania o výkon dohľadu. Mal za to, že

súd prvého stupňa sa podrobne zaoberal tvrdením účastníkov konania a dôkazy správne vyhodnotil. V
podstate poukázal na konštrukciu rozsudku, v ktorom súd prvého stupňa uviedol, čoho sa navrhovateľka
domáhala, vyjadrenie odporcu. Trval na tvrdení, že pristúpil k najmiernejšej forme sankcie v zmysle
zák. č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a
doplnení niektorých zákonov. Pokiaľ sa týka námietky navrhovateľky, že i keď nie je preukázané, možno

sa oprávnene domnievať, že orgány činné v trestnom konaní o predmetnom protokole a o trestnom
stíhaní jej osoby vedeli, mal za to, že navrhovateľka uvádza domnienky, ktoré v konaní nepreukázala
a sú v rozpore so skutočnosťou. Zdôraznil, že predmetný protokol žiadnej osoby, okrem dohliadaného
subjektu, neposkytol. Protokol o tomto prípade nežiadali ani orgány činné v trestnom konaní, hoci v
podobných prípadoch si spis dohľadu včítane protokolu žiadajú a majú právo doňho nahliadať. Ďalej

poukázal na to, že on prípadný neoprávnený, ba dokonca oprávnený zásah nespôsobil.

KrajskýsúdvTrenčíneakoodvolacísúdpreskúmalvecpodľa§212ods.1,§214ods.2vspojenís§156
ods. 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky
nie je dôvodné.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli navrhovateľkou v odvolaní

vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Za
danéhostavusiodvolacísúdosvojujedôvodynapadnutéhorozsudkuavpodrobnostiachnaneodkazuje
v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodáva nasledovné:

Navrhovateľka ako odvolací dôvod uplatnila neúplne zistený skutkový stav veci a nesprávne právne
posúdenie veci.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Občianskoprávna ochrana sa poskytuje len proti takým neoprávneným zásahom, ktoré sa dotýkajú
mravnej integrity osobnosti občana tým, že môžu znížiť jeho dôstojnosť, česť a vážnosť z hľadiska
jeho vzťahov k spoluobčanom, a ohroziť jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Pritom nie

je rozhodujúce, akým spôsobom došlo k takémuto zásahu do mravnej integrity osobnosti občana;
ustanovenie § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka chráni totiž občana proti rozširovaniu nepravdivých
alebo znižujúcich tvrdení. Nie každý neoprávnený zásah do práva na ochranu občianskej cti bude však
objektívne spôsobilý rušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka.
Bude záležať najmä na prostredí, v ktorom zásahu došlo, na subjekte zásahu, na objekte zásahu, najeho obsahu, pokiaľ išlo o skutkové tvrdenia, na intenzite a na ostatných okolnostiach, za ktorých bol
urobený.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo

odneoprávnenýchzásahovdoprávanaochranujejosobnosti,abysaodstránilinásledkytýchtozásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka pre úspešné uplatnenia
práva na ochranu osobnosti musí byť splnená podmienka existencie zásahu objektívne spôsobilého
vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení, alebo len ohrození osobnosti fyzickej osoby
v jej fyzickej a morálnej integrite. Tento zásah musí byť neoprávnený (protiprávny) a musí tu byť

zistená existencia príčinnej súvislosti medzi takým zásahom a dotknutím osobnosti sféry fyzickej osoby.
Niektoré zásahy, aj keď sa zdanlivo javia, že odporujú objektívnemu právu, napriek tomu ich nie je
možné posudzovať ako neoprávnené. Z toho vyplýva záver, že výkon práva odporcu v zmysle zák.
č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2008 bol aj podľa názoru odvolacieho súdu

vykonaný zákonným spôsobom. Neobstojí preto námietka navrhovateľky, že išlo zo strany odporcu o
neoprávnený zásah do práva na ochranu jej osobnosti. O neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej
osoby nejde, okrem iného v prípadoch, kedy je zásah dovolený zákonom. Ide najmä o tzv. zákonné
licencie, resp. prípady, keď k zásahu do osobnosti fyzickej osoby dochádza pri výkone iného práva
ustanoveného zákonom alebo keď iný subjekt plnil právnu povinnosť, ktorú mu ukladá zákon. Za výkon

zákonnej (úradnej) licencie nie je možné považovať každé konanie alebo proces, ale iba také konanie
alebo proces, ktoré výslovne upravuje zákon. Neoprávnenosť zásahu do práva na ochranu osobnosti
je teda vylúčená aj vtedy, ak došlo k zásahu v rámci úradného konania a ak zásah nevybočil z rámca
daného platnými predpismi. Legálnosť konania alebo procesu príslušného orgánu nemožno posúdiť na
základe výsledku tohto konania alebo procesu, ale iba na základe podmienok stanovených zákonom pre

ich začatie a priebeh. Pokiaľ teda je v súlade so zákonnými podmienkami začaté príslušné konanie, v
ktorom bolo vydané zákonom predpokladané rozhodnutie (tak ako tomu bolo v danej veci), nie je vydanie
takého rozhodnutia neoprávneným zásahom do osobnostných práv účastníka konania, a to ani prípade,
že po jeho vydaní sa preukáže, že nebolo vydané dôvodne. Otázku nezákonnosti rozhodnutia nemožno
posudzovať zo strany súdu ako otázku predbežnú. Súd vychádza z toho, že rozhodnutie je nezákonné

iba vtedy, ak rozhodnutie bolo príslušným rozhodnutím kompetenčného orgánu zrušené ako nezákonné.
Ani vedomosť orgánov činných v trestnom konaní o predmetnom protokole odporcu by nemohla zvrátiť
rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako sa domnievala navrhovateľka. Je potrebné uviesť, že z obsahu
spisu nevyplýva, že súčasťou trestného konania bol sporný protokol, hoci tak ako na to poukázal aj
odporca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu, v podobných prípadoch si orgány činné v trestnom

konaní spis dohľadu, vrátane protokolu žiadajú a majú právo doňho nahliadať (§ 3 ods. 1 veta prvá
Trestného poriadku účinného v rozhodnom čase). Ďalšie námietky navrhovateľky uvádzané v odvolaní
taktiež neboli dôvodné, keď z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, opísal priebeh konania, stanoviská oboch procesných
strán v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, vysvetlil, prečo nebolo potrebné vykonať

dokazovanie navrhnuté navrhovateľkou, citoval zákonné ustanovenia, ktoré aplikoval na prejednávanú
vec a z ktorých vyvodil svoj právny záver. Účastníkom tak nebolo upreté právo dozvedieť sa o príčinách
rozhodnutia právom predvídaným spôsobom. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý
proces nepatrí právo účastníka konania, aby všeobecný súd sa stotožnil s jeho právnymi názormi,
návrhmi a hodnotením dôkazov. Toto právo neznamená ani to, aby bol účastník konania pred súdom

úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Do obsahu
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním
navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo riadili sa

výkladom všeobecných záväzných predpisov, ktoré predkladá účastník konania. Všeobecný súd nemusí
daťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odvolací súd vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie
sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky

a že odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa spĺňa požiadavky zákona nariadne odôvodnenie rozsudku (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Navrhovateľka namietala, že odôvodnenie rozsudku
je rozporné. Ani táto námietka neobstojí, nakoľko súd prvého stupňa len v rámci konštrukcie rozsudku
v odôvodnení uviedol stanovisko odporcu, jeho tvrdenia v konaní, ktoré navrhovateľka nesprávne v

odvolaní označila ako právne závery súdu prvého stupňa. Neobstojí ani žiadosť navrhovateľky o vrátenie
zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania, nakoľko neúspech v konaní nezakladá
nárok navrhovateľky na vrátenie už zaplateného súdneho poplatku.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu podľa § 219
ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1

O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi táto náhrada trov konania nebola priznaná, nakoľko si ju neuplatnil.

Ďalej odvolací súd rozhodol o žiadosti navrhovateľky o oslobodení od súdnych poplatkov.

Podľa § 138 ods. 1 O.s.p. na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od
súdnychpoplatkov,aktopomeryúčastníkaodôvodňujúaaknejdeosvojvoľnéalebozrejmebezúspešné
uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie

a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že pre posúdenie dôvodnosti návrhu na oslobodenie od
súdnych poplatkov sú rozhodujúce majetkové pomery účastníka, výška súdneho poplatku a povaha
spoplatňovaného úkonu. V danom prípade, ak sa chce navrhovateľka domáhať ochrany svojho
práva, s ktorou bezprostredne súvisí aj zaplatenie súdneho poplatku, ako jedno z kritérií odvolacieho

konania, mala by mať finančné prostriedky aj na tento účel. Krajský súd v Trenčíne je toho názoru, že
navrhovateľka v odvolacom konaní nepreukázala splnenie zákonných podmienok na oslobodenie od
súdnych poplatkov. Žiadosť o oslobodenie súdnych poplatkov nepodpísala a z uvedenej žiadosti nie
sú zrejmé komplexné majetkové pomery navrhovateľky, čo v predmetnej žiadosti uviedol sám právny
zástupca navrhovateľky, keď v žiadosti uviedol len čo mu je o majetkových pomerov navrhovateľky

známe. Navrhovateľkine osobné a majetkové pomery neboli tak dostatočne preukázané a deklarované
podľa § 138 ods. 2 písm. a) O.s.p. na vzorovom tlačive, uverejnenom Ministerstvom spravodlivosti, čím
nebolo možné ich komplexne posúdiť.

Odvolací súd preto navrhovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.