Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/131/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513206660
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8513206660.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu

JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova
4, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Stará Ľubovňa zo dňa 1.8.2014 č. k. 4C/86/2013-69, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v a žalovanej náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Stará Ľubovňa rozsudkom č. k. 4C/86/2013-69 žalobu zamietol. Žalovanej náhradu
trov konania nepriznáva. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia
majetkovej škody 125,- eur a nemajetkovej ujmy 379,86 eur, lebo Okresný súd Vranov nad Topľou ako
exekučný súd v konaní proti povinnému B. O., nar. X. X. XXXX, nerozhodol o udelení poverenia na
vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia žiadosti. Súd o takomto návrhu rozhodol s omeškaním
206 dní. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si žalobca uplatňuje náhradu
majetkovej škody ako i nemajetkovej v peniazoch. Majetková škoda 125,- eur pozostáva z 80,- eur

nákladov za správu pohľadávky prostredníctvom pracovného výkonu zamestnancov informačného
systému, 40,- eur za udržiavanie a správu informačného systému a 15,- eur poštové a telekomunikačné
výdaje spojené s urgovaním na kontrolu stavu konania na exekučnom súde.

Čo sa týka nemajetkovej ujmy nesprávny úradný postup exekučného súdu bol dôsledkom jeho
nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá mala za následok zbytočné prieťahy v konaní so zásahom
do výkonu majetkových práv žalobcu. Neskorým rozhodnutím súdu došlo k nárastu rizika zániku

povinného, zmarenia účelu konania, straty kontaktu s povinným a riziko insolvencie povinného.
Takýto nezákonný zásah vyvolal u členov riadiacich orgánov spoločnosti pocity frustrácie, úzkosti,
nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v práva a rovnosť v spoločnosti. Nesprávnym postupom došlo
k zániku plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, k strate zisku z realizovaného obchodu. Takýto
nezákonný postup vyvolal ďalšie neistoty v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol žalobca prijať.
Pri výpočte nemajetkovej ujmy žalobca vychádzal z rozhodnutia ústavného súdu, ktorý za prieťahy v
súdnom konaní v trvaní jedného roka priznal sankciu 660,- eur, čo mesačne predstavuje 55,- eur. Za

omeškanie s rozhodnutím a nečinnosť viac 206 dní je primeraná nemajetková náhrada 379,86 eur.
Samotný nárok vyplýva zo zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci.Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 22. 10. 2012 bol Okresný súd Vranov nad Topľou vylúčený
z prejednávania a rozhodovania a vec bola prikázaná Okresnému súdu Stará Ľubovňa.

Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Žalobca sa v konaní odvoláva na exekučný spis a prenáša dôkaznú
povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno je na žalobcovi. Nie je ani jasný titul nároku
náhradu škody. Nie je zrejmé z akého titulu sa domáha náhrady škody, či z titulu nesprávneho úradného
postupu z dôvodov prieťahu alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Čo sa týka
prieťahov v konaní, žalobca neuvádza kroky, ktoré podnikal na ich odstránenie. Žalovanej 23. 4. 2012

boli doručované prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom už 27.9.2012
boli podané žaloby na súd, t. j. pred uplynutím 6-mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie poddaných
žiadosti. Žalobca zmaril akúkoľvek možnosť predbežného prerokovania návrhu na náhradu škody na
príslušnom orgáne. Žalobca ďalej poukazuje na to, že § 44 ods. 2 Exekučného poriadku č. 233/1995
Zb., neustanovuje 15-dňovú lehotu na vydanie rozhodnutia v prípade zamietnutia žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Lehota 15 dní platí len na prípady, keď súd nezistí rozpor v žiadosti

alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, a udelí poverenie na vykonanie exekúcie. Ani
nedodržanie zákonom stanovej lehoty automaticky neznamená prieťahy v súdnom konaní. Skúmanie
vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä pri spotrebiteľských
zmluvách, čo vyžaduje čas.

Žalobca nepreukázal vznik škody ani jej výšku. Akákoľvek výška nákladov na správu informačného
systému a udržiavanie systému nemusí znamenať skutočnú škodu. Škodu musí žalobca preukázať
listinami alebo inými skutočnosťami. Finančné zadosťučinenie nie je automaticky priznávané a podlieha
preskúmavaniu súdom. Keďže žalobca nepreukázal súvis medzi porušením právnej povinnosti a
vznikom škody, považuje nárok žalobcu za nedôvodný.

Ak žalobca vychádza z rozhodnutia ústavného súdu o priznaní 660,- eur za ročný prieťah v súdnom
konaní, tak žalobca si uplatňuje nemajetkovú ujmu spoločnosti, kde v žiadnom prípade nepreukázal
zánik podnikateľských aktivít a plánov a ako nečinnosť ovplyvnila jeho podnikateľské aktivity.

Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že Okresný súd Vranou nad Topľou ako exekučný
súd vo veci sp. zn. 3Er/911/2010 rozhodoval o návrhu žalobca ako oprávneného na vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie, kde titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská
rozhodcovská, a.s.. Okresný súd uznesením zo 7.1.2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 8.2.2011. Tvrdenie o omeškaní s rozhodnutím

206 dní sa nezakladá na pravde.

Súd pri hodnotení nároku žalobcu vychádzal z § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, kde za štát koná Ministerstvo
spravodlivosti SR v prípadoch vzniku škody v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda

bola spôsobená nesprávnym úradným postupom alebo škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone
exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu. Podľa § 9 ods.1, 2 zákona,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote, nečinnosť orgánov verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v

konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických
osôb. Právo na náhradu škody má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda (§ 9 ods. 4
zákona č. 514). Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514, nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti, a ak príslušný
orgán neuspokojí náhradu za náhradu škody alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,

môže sa poškodený domáhať uspokojenia nárokov alebo jeho neuspokojenej časti na súde (ods.2).
Podľa § 17 ods. 1 zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, pričom podľa ods. 2 v prípade,
ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa nemajetkovú
ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť inak.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z., súd preskúmava žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor v žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného tituluso zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, (táto
lehota neplatí, kde bol exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo
návrhu exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne.

Podľa § 15 ods. 1 až 6 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody je potrebné predbežne
prerokovať na základe písomnej žiadosti s príslušným orgánom. Podľa platnej právnej úpravy za
nesprávny úradný postup sa považuje porušenie povinnosti organu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, alebo nečinnosť orgánov verejnej moci pri výkone

verejnej moci a zbytočné prieťahy. Žalobca vyčíta exekučnému Okresnému súdu Vranov nad Topľou
porušenie povinnosti a jeho nečinnosť viac ako 206 dní, keď o návrhu na udelenie poverenia rozhodol.
Súd nemal preukázané, aby v exekučnej veci boli podané sťažnosti na prieťahy v konaní. Žalobca sa
domáha náhrady škody, kde žalobca nedoložil žiaden dôkaz o vzniku majetkovej škody a výške škody,
pričom vychádzal len s paušálneho výpočtu pracovných výkonov zamestnancov a správy informačného
systému. Paušálne čísla administratívnych výdavkov zamestnancov žalobcu nie sú skutočnou škodou,

pričom sa jedná len o jednostranné tvrdenie žalobcu, ktoré nemá oporu v predložených či označených
dôkazoch. Súdu nebola preukázaná ani výška nemajetkovej ujmy v dôsledku nedodržania zákonnej
lehoty. Aj keď žalobca doložil znalecký posudok č. 1/2014 tento bol urobený výlučne z podkladov
predkladaných zadávateľom - žalobcom. Podklady boli kontrované len po formálnej stránke, pričom
garantom výstupných údajov bol výlučne poskytovateľ informácií -žalobca. Znalec sa zaoberal výškou

škody, ale neriešil otázku, či aj takáto majetková či nemajetková škoda u žalobcu vznikla. Keď žalobca
v konaní nepreukázal vznik škody či nemajetkovej ujmy, vzhľadom na vyššie uvedené, súd žalobu
zamietol.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods.1 O.s.p.. Neúspešný žalobca nemá

právo na náhradu trov konania. Úspešná žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila, preto jej nebola
priznaná náhrada trov konania.

Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalobca. Súd rozhodol vo veci na základe inšpirácie novou
právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 zákona č. 514, pričom nie je možné, aby súd interpretoval

hmotne právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu
pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti
a potom, či už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Súd svojím rozhodnutím de iure
a de facto aplikoval princíp právnej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd nevysvetlil, prečo účastníkovi
nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému

rozhodnutiu. Zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej
lehoty. Exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul
trvanie právnej neistoty do času, ktorý z hľadiska ochrany základného práva na správny súdny proces je
akceptovateľný. Súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konania zákonnými lehotami.
Štrasburgský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy,

ak súdy konajú náležite, ale dĺžka konania je ovplyvnená mimosúdnymi faktormi, napríklad nárastom
ekonomickej trestnej činnosti či rozsahom nevybavenej súdnej agendy.

Žalobca v konaní doložil posudok č. 1/2014 Znaleckého ústavu Ekonomickej univerzity v Bratislave.
Súd nevykonal dokazovanie týmto znaleckým posudkom. Boli preukázané podmienky vzniku nároku na

náhradyškodyvdôsledkuexistencienesprávnymúradnýmpostupom,pričomsúdanineprerušilkonanie
pre položenie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru. Navrhuje zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec
mu vrátiť na opätovné prejednanie.

Žalovaná Slovenská republika sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutia a zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a
k tomu dodáva:

Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z. dáva povinnosť súdu skúmať žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo
návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadostipísomne poverí exekútora na vykonanie exekúcie. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo
exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Exekučný poriadok dáva z
úradnejmocisúdupovinnosťskúmaťžiadosťoudeleniapovereniaalimituje15-dňovúlehotunaudelenia

poverenia na vykonanie exekúcie pri bezchybnom návrhu. Exekučný poriadok neuvádza žiadnu lehotu
na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Ak žalobca ako oprávnený viedol exekúciu na základe rozhodcovského rozsudku v spotrebiteľských
zmluvách, tak vo veci sp. zn. 3Er/911/2010 oprávneného POHOTOVOSŤ proti povinnému B. O. je

vydané rozhodnutie - uznesenie o zastavenie exekúcie. Dôvodom rozhodnutia bolo predchádzajúce
uznesenie zo 7.1.2010 č. k. 3Er/911/2010 - 09, ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora
o udelenia poverenia. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 8.2.2011. Exekučný súd konštatoval,
že dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
je v rozpore s § 52 a násl. Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., či Smernicou Rady 93/13/EHS.
Ak § 44 ods. 2 Exekučného poriadku stanovuje 15-dňovú lehotu na udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, táto 15-dňová lehota nie je stanovená v prípadoch, keď súd nevyhovie návrhu na udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, a keď sa žalobca domnieva, že aj v takomto prípade by mala platiť 15-
dňová lehota na vydanie rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia súdnemu exekútorovi. Z
Exekučnéhoporiadkunevyplývatátopovinnosťnavydanierozhodnutiaozamietnutížiadostinaudelenie
poverenia. Preto nemôže dôjsť ani k porušeniu práva žalobcu na vydanie rozhodnutia - urobenia úkonov

v zákonom stanovenej lehote. Preto nie je možné konštatovať nesprávny úradný postup podľa § 9
ods.1 zákona č. 514. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. uvádza, že pri posudzovaní nesprávneho
úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonnom stanovenej lehote, nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo zbytočných prieťahov, je možné
vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy či z právoplatných rozhodnutí vydaných v

disciplinárnom konaní. V prejednávanej veci takého pochybenia neboli konštatované, preto nenastala
ani zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom tak, ako to je stanovené
v § 9 ods. 1 zákona č. 514. Keď žalobca poukazuje na retroaktivitu v rozhodnutí okresného súdu s
odkazom na § 9 ods. 2 zákona č. 514, ktorý nadobudol účinnosť od 1.1.2013, tak ustanovenie § 9 ods.
2 len bližšie rozvádza podmienky, za ktorých vzniká zodpovednosť štátu za nesprávny úradný postup

vymedzený v § 9 ods. 1 zákona. Nemožno hovoriť o nejakej retroaktivite, len zákonodarcom spresnenom
definovaní nesprávneho úradného postupu a z výsledkov vybavovania sťažností na prieťahy. Ak nie je
konštatované porušenie povinnosti rozhodnutím v disciplinárnom konaní, nie je možné ani vyvodzovať
nesprávny úradný postup podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514.

Štát má zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom len v prípade, keď
takýto nesprávny úradný postup sa preukáže. Ak v Exekučnom poriadku neexistuje lehota na vydanie
rozhodnutia o neudelení poverenia súdnemu exekútorovi, nie je možné sa domáhať náhrady škody
za nedodržanie neexistujúcej zákonnej lehoty, keď nedošlo k porušeniu právnej povinnosti súdom.
Rozhodnutie okresnému súdu je správne, pokiaľ nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol.

Žalobca v konaní uplatňuje právo na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, pričom žalobca je príčinou
toho,ževexekučnomkonanísanemoholdomôcťsvojhonároku,pretožeuzavrelneplatnúrozhodcovskú
zmluvu s dlžníkom ako povinným. Exekučný súd zistil neplatné rozhodcovské doložky a konštatoval
nedostatok právomoci rozhodcu rozhodovať o nároku žalobcu ako oprávneného. Chyba oprávneného

nemôže byť na ťarchu exekučného súdu, ktorý urobil svoju zákonnú povinnosť a preskúmal súlad titulu
so zákonom. Rozhodnutie okresného súdu je správne, pokiaľ návrh žalobcu na náhradu škody zamietol.

Čo sa týka uplatnenia nároku na nemajetkovú ujmu, ak nebolo preukázané, že boli prešetrované
sťažnosti na prieťahy, nie je možné konštatovať ani zodpovednosť za nesprávny úradný postup a

nevzniká tak ani nárok na majetkovú ujmu. Keď nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie nároku
žalobcu bez zbytočného prieťahu, nevznikol ani nárok na nemajetkovú ujmu.

Nevydanie rozhodnutia o zamietnutí návrhu na udelenie poverenia súdnemu exekútorovi v 15-dňovej
lehote nemôže byť takou prekážkou, pre ktorú by nemohol oprávnený žiadať svoju pohľadávku iným

spôsobom ako výkonom rozhodnutia. Z toho dôvodu nevzniká žalobcovi nárok na uplatnenie návrhu
na náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Krajský súd preto potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa
ako vecne správne.Ak žalobca hovorí o znaleckom posudku č. 1/2014, ktorým žalobca preukazuje výšku škody nevydaním
rozhodnutia v zákonnej lehote, tak takýto znalecký posudok nebol v konaní doložený. Na druhej
strane znalecký posudok by bol bez významu, nakoľko podstatou nároku na náhradu škody malo byť

nevydanie rozhodnutia súdu v zákonnej lehote. Práve žalobca ako oprávnený v exekučnom konaní
uplatnil pochybné práva z dôvodov neexistujúceho právoplatného a vykonateľného rozhodcovského
rozsudku vydaného rozhodcom s platnou rozhodcovskou zmluvou. Žalobca sám zavinil neúspech v
exekučnom konaní, ak viedol exekúciu podľa rozhodnutia rozhodcovského súdu bez právomoci vydať
rozhodcovský rozsudok (neplatnej rozhodcovskej zmluvy). Naviac, nároky na náhradu škody sú skôr

hypotetické, pri preukázaní vzniku škody, pričom nie je preukázané prepojenie medzi vznikom škody a
porušením právnej povinnosti. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami, nie odkazom na výpočet
administratívnych nákladov súvisiacich so správou pohľadávky prostredníctvom informačného systému
žalobcu, pričom tieto náklady mal by žalobca tak či tak v súvislosti s vymáhaním pohľadávky, a to od
momentu vzniku úverového vzťahu do jeho uspokojenia dlžníkom.

Žalobca nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy. Nie je preukázaný zánik podnikateľských aktivít a
podnikateľských plánov v súvislosti s nedodržaním lehoty exekučným súdom, keď neupresnil, v čom
nedodržanie lehoty podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku znamenalo ovplyvnenie podnikateľských
postupov žalobcu ako aj vznik frustrácie, úzkosti, neistote a nedôvery riadiacich orgánov spoločnosti
v dôsledku tvrdeného porušenia povinnosti súdom, preto pre nepreukázanie vzniku škody a príčinnej

súvislosti medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti, nemohol ani okresný súd rozhodnúť o
nároku žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v prospech žalobcu.

Pokiaľ sa namieta, že okresný súd neprerušil konanie pre položenie prejudiciálnej otázky ústavného
súdu žalobcom, tak v samotnom návrhu na vydanie rozhodnutia je požiadavka na vydanie

medzitýmneho rozsudku o zodpovednosti žalovanej za vznik škody spoločnosti. Preto aj v tejto časti je
rozhodnutie súdu prvého stupňa správne.

Odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne vo výroku o náhrade trov
konania. Neúspešný žalobca podľa § 142 ods. 1 O.s.p. nemá právo na náhradu trov konania. Úspešná

žalovaná si náhradu trov konania nežiadala, preto úspešnej žalovanej súd prvého stupňa nemohol
priznať náhradu trov konania.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanej v odvolacom konaní

trovy nevznikli, preto úspešnej žalovanej nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.