Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/1116/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711204119
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6711204119.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana

Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, v právnej veci žalobcu ČSOB
Leasing, a.s., IČO: 35704713, so sídlom v Bratislave, Panónska cesta č. 11, zastúpeného právnym
zástupcom Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., IČO: 47239921, so sídlom v Bratislave,
Prievozská č. 4/B, v mene ktorého pred súdom koná JUDr. Milan Malata, advokát a konateľ, proti
žalovaným: 1/ Q. A. - REZMOS, IČO: 33292680, s miestom podnikania v Devičí, č. 18, zastúpenému
právnym zástupcom Advokátska kancelária UHAĽ s.r.o., IČO: 47236655, so sídlom vo Zvolene,
Námestie SNP č. 6/11, v mene ktorého pred súdom koná JUDr. Maroš Uhaľ, advokát a konateľ, a

2/ POLYNOVA, spol. s r.o., IČO: 34138056, so sídlom v Kvetoslavove, č. 212, zastúpenému JUDr.
Andrejom Garom, advokátom so sídlom v Bratislave, Prievozská č. 2/B, o zaplatenie 28.498,53 € s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 14C/177/2011-301
zo dňa 09.05.2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi sumu
28.498,53 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 28.498,53 € od 29.09.2008 do
zaplatenia a nahradiť mu trovy konania v sume 6.385,20 € na účet právneho zástupcu žalobcu Malata,

Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., IČO: 47239921, so sídlom v Bratislave, Prievozská č. 4/B, do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto
plnenia povinnosť druhého žalovaného.

Žalovaný 2/ je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 553,14 € na účet
právneho zástupcu žalobcu Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., IČO: 47239921, so sídlom v
Bratislave, Prievozská č. 4/B, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uložil okresný súd žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť

žalobcovi sumu 28.498,53 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 28.498,53
€ od 29.09.2008 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania v sume 6.385,20 € na účet právneho
zástupcu žalobcu Malata, Pružinský, Hegedűš & Partners s.r.o., IČO: 47239921, so sídlom v Bratislave,
Prievozská č. 4/B, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku uviedol, že na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu bola voči žalovaným 1/ a 2/ podaná v
celom rozsahu dôvodne. Mal za preukázané, že žalobca ako veriteľ na jednej strane so žalovaným 1/
ako dlžníkom na strane druhej uzavrel zmluvu o spotrebnom úvere č. ÚZF/05/02597 zo dňa 10.11.2005;

súčasne mal preukázané, že záručnou listinou č. ÚZF/05/02597/ZAR zo dňa 10.11.2005 uzavretou
medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným 2/ ako ručiteľom, žalovaný 2/ prehlásil žalobcovi, že ho
uspokojí, ak žalovaný 1/ ako dlžník nesplní svoj záväzok zaplatiť žalobcovi ako veriteľovi niektorú z
pohľadávok vzniknutých na základe zmluvy o spotrebnom úvere č. ÚZF/05/02597 zo dňa 10.11.2005.Pokiaľ žalovaný 2/ v konaní namietal, že k uzavretiu zmluvy o spotrebnom úvere došlo dňa 15.12.2005,
okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že predmetná zmluva o úvere bola
uzavretá dňa 10.11.2005, keď uvedená skutková okolnosť podľa neho vyplýva z predmetnej zmluvy

o úvere, ktorú v súdnom konaní predložil žalovaný 1/, keď táto obsahuje dátum jej uzavretia dňa
10.11.2005, čo korešponduje i zneniu záručnej listiny k tejto zmluve zo dňa 10.11.2005, ktorá sa na
zmluvuospotrebnomúverezodňa10.11.2005odvoláva;zapodpornýdôkazzobralokresnýsúdifaktúru
č. 0502597201 zo dňa 10.11.2005, ktorou žalobca fakturoval žalovanému 1/ na základe zmluvy o úvere
poplatok za uzavretie zmluvy v sume 5.000,-Sk (165,97 €), keďže predmetná faktúra bola vystavená dňa

10.11.2005, teda v deň uzavretia zmluvy o úvere. Zmluva o úvere bola vyhotovená v dvoch rovnopisoch,
z ktorých každá zmluvná strana dostala po jednom rovnopise s tým, že každý rovnopis zmluvy o úvere
má právnu silu originálu; z dokazovania vyplynulo, že rovnopis žalobcu neobsahoval dátum uzavretia,
avšak rovnopis žalovaného 1/ obsahoval dátum uzavretia zmluvy o úvere dňa 10.11.2005. Okresný súd
ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku žalovaného 2/, že predmetná záručná listina zo dňa 10.11.2005
je neplatným právnym úkonom, pretože pri jej uzavretí bol zo strany žalobcu uvedený do omylu; rovnako

okresný súd ako nedôvodnú vyhodnotil aj kompenzačnú námietku vznesenú počas konania zo strany
žalovaného 2/. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v plnom rozsahu
dôvodná a na zaplatenie žalovanej sumy zaviazal žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne spolu s
uplatneným príslušenstvom a náhradou trov konania. Okresný súd rozhodol s poukazom na ustanovenia
§ 497, § 502 ods. 1 prvá veta, § 503 ods. 1, § 503 ods. 2, § 504, § 273 ods. 1, § 273 ods. 2, ods. 3, §

300, § 301, § 303, § 304 ods. 1, § 304 ods. 2, § 305, § 306 ods. 1, § 306 ods. 2, § 373, § 1 ods. 2,
§ 365 prvá veta, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka; o trovách konania rozhodol okresný súd podľa
§ 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).

Proti rozsudku okresného súdu podal žalovaný 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas

odvolanie zo dňa 01.07.2013 (č.l. 336-338 spisu), ktorým navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
okresného súdu v celom rozsahu zrušil. Vyjadril názor, že napadnutý rozsudok okresného súdu je
nesprávny, nakoľko okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a tiež, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené. Pokiaľ v odvolaní tvrdil, že okresný súd dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, k tomu uviedol, že medzi žalobcom a
žalovaným 2/ nevznikol žiaden zmluvný ani zodpovednostný právny vzťah z dôvodu, že záručná listina
č. ÚZF/05/02597/ZAR je neplatným právnym úkonom, nakoľko táto bola nesporne podpísaná dňa
10.11.2005 napriek tomu, že zmluva o spotrebnom úvere, na ktorú sa záručná listina vzťahovala,
bola uzavretá až po podpísaní záručnej listiny, čo spôsobuje neplatnosť záručnej listiny ako právneho

úkonu v zmysle § 304 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ručením možno zabezpečiť len
platný záväzok dlžníka alebo jeho časť. Záručná listina zo dňa 10.11.2005 je neplatným právnym
úkonom, nakoľko v čase podpísania tejto listiny neexistoval platný záväzok žalovaného 1/, za ktorý sa
„zaručil“ žalovaný 2/ v uvedenej záručnej listine. Žalobca do spisu pri podaní žaloby predložil zmluvu
o spotrebnom úvere č. ÚZF/05/02597 bez uvedenia dátumu jej uzavretia. Súčasne v návrhu uviedol,

že zmluva o spotrebnom úvere bola uzavretá dňa 15.12.2005, t.j. po podpísaní záručnej listiny zo
dňa 10.11.2005, čo potvrdzuje ním uvádzané argumenty. Súčasne v priebehu súdneho konania právny
zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 14.02.2013 uviedol, že nemá vedomosť o existencii zmluvy o
spotrebnom úvere zo dňa 10.11.2005 a že je pravdou, že ručiteľská listina je zo dňa 10.11.2005 a
žalobca vychádza z toho, že zmluva o úvere bola uzavretá dňa 15.12.2005, keď vychádza z dátumu

splátkového kalendára, ktorý tvorí súčasť zmluvy o úvere; pokiaľ ručiteľská listina sa odvoláva na zmluvu
o úvere zo dňa 10.11.2005, potom je to tak, že ručiteľská listina bola podpísaná skôr ako zmluva o
úvere (potiaľ tvrdené vyjadrenie žalobcu). Neskôr síce žalobca tvrdil, že zmluva o spotrebnom úvere
bola uzavretá v rovnaký deň ako záručná listina, ktorú podpísal žalovaný 2/, avšak tieto neskoršie
tvrdenia žalobcu považuje žalovaný 2/ za účelové a klamlivé, nakoľko tieto boli zo strany žalobcu

uvádzané až potom, čo sa žalobca dozvedel, že jeho iné zabezpečovacie prostriedky týkajúce sa
záväzku dlžníka, t.j. žalovaného 1/ zo zmluvy o spotrebnom úvere nie je možné uplatniť a že uzavretie
zmluvy o spotrebnom úvere až po podpísaní záručnej listiny by spôsobilo neplatnosť záručnej listiny a
teda, že by sa žalobca v konečnom dôsledku svojho nároku úspešne nedomohol. Žalovaný 2/ vyjadril
názor, že o skutočnosti, že zmluva o spotrebnom úvere bola medzi žalobcom a žalovaným 1/ uzavretá

až dňa 15.12.2005 a nie 10.11.2005 svedčí aj tzv. predpis splátok k zmluve o spotrebnom úvere,
ktorý žalovaný 1/ prevzal a podpísal dňa 15.12.2005, nakoľko predpis splátok k zmluve bol dlžníkom
prevzatý a podpísaný dňa 15.12.2005, možno preto logicky dôvodiť, že samotná zmluva o spotrebnom
úvere bola uzavretá v tento deň a nie v deň 10.11.2005, čo potvrdzuje aj ustanovenie čl. 6 bod 2všeobecných zmluvných podmienok žalobcu, kde sa jednoznačne uvádza, že predpis splátok bude
dlžníkom, t.j. žalovaným 1/ prevzatý a podpisom akceptovaný pri podpise zmluvy. Pokiaľ ide o odvolací
dôvod, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené, poukázal žalovaný 2/ na to, že v prejednávanej veci nemohol bez svojej
viny označiť alebo predložiť do času rozhodnutia súdu prvého stupňa faktúru č. 0502597201 zo dňa
10.11.2005 splatnú dňa 17.11.2005, ktorou žalobca údajne fakturoval žalovanému 1/ na základe zmluvy
o spotrebnom úvere poplatok za uzavretie zmluvy v sume 5.000,- Sk. O uvedenej faktúre, resp. o jej
vystavení a splatnosti sa totiž žalovaný 2/ dozvedel až po tom, čo mu bol doručený napadnutý rozsudok,

kde sa táto skutočnosť uvádza. Nakoľko takáto faktúra nebola žalovanému 2/ nikdy ako dôkazný
prostriedok predložená na nahliadnutie a ani doručená, a to napriek skutočnosti, že sa na ňu samotný
súd v odôvodnení svojho rozhodnutia odvoláva, keďže tvrdí, že je podporným dôkazom k skutočnosti,
že zmluva predložená žalobcom, ako aj žalovaným 1/, bola skutočne podpísaná dňa 10.11.2005.
Poukázal aj na skutočnosť, že zmluva o spotrebnom úvere č. ÚZF/05/02597 predložená žalovaným 1/
do súdneho spisu mu nikdy počas celého súdneho konania nebola poskytnutá na nahliadnutie a tiež

pre neho nebola vyhotovená jej fotokópia, ktorá by mu bola do rozhodnutia vo veci samej doručená.
Nemohol sa teda presvedčiť o skutočnostiach nachádzajúcich sa v tejto zmluve, najmä o tom, že sa
na zmluve nachádza dátum jej uzavretia. O vyhotovenie fotokópie tejto zmluvy požiadal okresný súd
až po vyhlásení rozhodnutia vo veci samej a táto mu bola doručená až dňa 26.06.2013. Žalovaný 2/
však vyjadril závažné podozrenie, že dátum uvedený na zmluve o spotrebnom úvere č. ÚZF/05/02597

sa na tejto zmluve pôvodne nenachádzal, ale bol žalovaným 1/ do tejto zmluvy dopísaný až počas
prebiehajúceho súdneho konania, a to účelovo, s cieľom žalovaného 1/ dosiahnuť stav, aby bol žalovaný
2/ zaviazaný na úhradu jeho dlhu spoločne s ním ako dlžníkom, a to spoločne a nerozdielne. V prospech
tohto tvrdenia podľa žalovaného 2/ svedčia okolnosti, že žalovaný 1/ úmyselne zmaril uplatnenie
ďalších dvoch zabezpečovacích prostriedkov k pohľadávke žalobcu, a to takým spôsobom, že predmet

financovania, t.j. traktor Lamborghini č. 95 s kosou predal inému subjektu, čím zmaril prípadný výkon
zabezpečovacieho práva k nemu a podľa jeho vedomostí na tretiu osobu previedol aj nehnuteľnosť, na
ktorú sa vzťahovala záložná zmluva uzavretá medzi ním a žalobcom za účelom prípadného uspokojenia
nároku žalobcu zo zmluvy o spotrebnom úvere. Žalovaný 1/ si bol nepochybne vedomý skutočnosti,
že keby bola záručná listina určená za neplatný právny úkon, žalobca by si nemohol svoju pohľadávku

úspešne uplatniť, a teda aj vymôcť od ručiteľa, t.j. žalovaného 2/ a preto jediným subjektom povinným
na úhradu žalovanej pohľadávky žalobcu v rámci tohto konania by bol výlučne žalovaný 1/ (dlžník), ktorý
vznik pohľadávky aj spôsobil.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2/ písomným podaním zo dňa 17.09.2013 (č.l. 344-346

spisu) prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť
a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Vyjadril názor, že odvolanie žalovaného 2/ považuje
vzhľadom na vykonané dokazovanie a odôvodnenie rozsudku okresného súdu za nedôvodné a účelové.
Vyjadril presvedčenie, že záručná listina č. ÚZF/05/02597/ZAR zo dňa 10.11.2005 je platnou ručiteľskou
zmluvou a ako taká vyvoláva v súlade s platným právom platný ručiteľský vzťah žalovaného 2/

voči žalobcovi. Poukázal na to, že sa v celom rozsahu a bez akýchkoľvek rozporov alebo doplnení
stotožňuje s právnou argumentáciou okresného súdu, ktorý dostatočne jasne a precízne posúdil, že
predmetná ručiteľská listina uzavretá medzi žalovaným 2/ a žalobcom je platným právnym úkonom.
Poukázal na znenie záručnej listiny, v rámci ktorej žalovaný 2/ ako ručiteľ jej podpisom vyhlásil, že sa
zaručuje za záväzok žalovaného 1/ ako dlžníka, vzniknutý zo zmluvy o úvere č. ÚZF/05/02597 zo dňa

10.11.2005; tiež poukázal na faktúru č. 0502597201 zo dňa 10.11.2005 a zmluvu o spotrebnom úvere
č. ÚZF/05/02598 zo dňa 10.11.2005, ktorá bola v rámci konania predložená v originály žalovaným 1/.
Pokiaľ jeho právny zástupca na pojednávaní dňa 14.02.2013 uviedol, že zmluva o spotrebnom úvere
mala byť uzavretá dňa 15.12.2005, išlo z jeho strany iba o nesprávne posúdenie skutkového stavu veci;
podotkol, že až v rámci pojednávania dňa 14.02.2013 bol žalovaným 1/ predložený originál zmluvy o

spotrebnom úvere zo dňa 10.11.2005. Pokiaľ žalovaný 2/ uplatnil odvolací dôvod, že sú tu ďalšie dôkazy
alebo skutočnosti, ktoré doteraz neboli uplatnené v konaní, vyjadril názor, že tento odvolací dôvod
neobstojí, pretože tak zmluva o spotrebnom úvere zo dňa 10.11.2005, ako aj faktúra č. 0502597201
bola v konaní zo strany okresného súdu riadne ako dôkaz vykonaná a oboznámená na pojednávaniach
dňa 14.02.2013 a 09.05.2013, keď tieto skutočnosti vyplývajú zo zápisníc o pojednávaní. Odmietol tiež

tvrdenie žalovaného 2/ o doplnení dátumu uzavretia zmluvy o spotrebnom úvere zo strany žalovaného
1/ ako účelové. Poukázal na to, že dátum uzavretia zmluvy uvedený na zmluve o spotrebnom úvere
predloženej žalovaným 1/ nie je jediným dôkazom o čase jej uzavretia. V prípade, ak má žalovaný 2/
vedomosť alebo pochybnosti o prípadnom spáchaní trestného činu marenia spravodlivosti podľa § 344Trestného zákona, resp. iného trestného činu, môže postupovať v súlade s platným právom a toto jeho
tvrdenie následne preukázať; v opačnom prípade ho považuje za irelevantné. Poukázal aj na to, že
dôvody, ktoré v odvolaní uvádza žalovaný 2/ sú dôvodmi vzťahujúcimi sa vyslovene na žalovaného 2/,

nevidel preto opodstatnenie a právny základ v tom, že žalovaný 2/ žiada rozsudok zrušiť v celom rozsahu
a teda aj vo vzťahu k žalovanému 1/, ktorý odvolanie sám nepodal.

Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2/ písomným podaním zo dňa 30.09.2013 (č.l. 351-352
spisu) prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že rozsudok okresného súdu považuje za

vecne správny a navrhol ho v celom rozsahu potvrdiť. Odmietol tvrdenie žalovaného 2/, že dátum
uzavretia zmluvy o spotrebnom úvere č. ÚZF/05/02597 dodatočne dopísal. Písomné vyhotovenie
zmluvy o spotrebnom úvere v originály dokladal do súdneho spisu na výzvu súdu na pojednávaní
dňa 14.02.2013, pričom dátum jej uzavretia bol na tejto zmluve uvedený od začiatku tohto súdneho
konania. Poukázal na to, že medzi ním a žalobcom nikdy nebola uzavretá zmluva o zabezpečovacom
prevode práva, na základe toho mu nič nebránilo previesť predmet financovania na tretiu osobu, a teda

s ním platne disponovať; týmto spôsobom preto nemohol zmariť výkon prípadného zabezpečovacieho
práva. Ako vlastník veci bol v medziach zákona oprávnený s predmetom svojho vlastníctva disponovať.
Zabezpečenie splnenia jeho záväzku nebolo zabezpečené ani prostredníctvom záložného práva k
pozemkom, k vzniku takéhoto záložného práva nikdy nedošlo. V tejto súvislosti poukázal aj na to, že
ručenie je jedným z inštitútov zabezpečenia pohľadávky, ktorého existencia je nezávislá od ostatných

zákonom ustanovených zabezpečovacích inštitútov; v tomto prípade je potom plne na rozhodnutí
veriteľa, ktorý z dojednaných inštitútov uplatní, pričom je potrebné poukázať aj na to, že ani prípadný
predaj zálohu, či výkon zabezpečovacieho práva, ešte nezaručuje, že si veriteľ neuplatní svoje právo
aj voči ručiteľovi. K ďalšiemu odvolaciemu dôvodu žalovaného 2/ uviedol, že faktúra č. 05/02597201 zo
dňa 10.11.2005 nemôže byť novým dôkazom, nakoľko predmetná faktúra bola predložená žalobcom na

pojednávaní dňa 09.05.2013, keď táto skutočnosť vyplýva zo zápisnice o pojednávaní.

Vyjadrenia žalobcu a žalovaného 1/ k odvolaniu doručil okresný súd žalovanému 2/ na vedomie (č.l. 346
spisu; č.l. 352 spisu).

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p.,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnutý rozsudok okresného súdu podľa §
220 O.s.p. zmenil, pretože neboli splnené formálne podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.
Odvolací súd však považuje za potrebné zdôrazniť, že zmena napadnutého rozsudku okresného
súdu spočíva len v zmene formulácie samotného výroku rozsudku (z nižšie uvedených dôvodov) a z

obsahového hľadiska (vecnej stránky) ide rozsudok potvrdzujúci, pretože odvolací súd sa stotožňuje
s názorom okresného súdu, že v prejednávanej veci boli splnené podmienky na vyhovenie žalobe
žalobcu a uloženie povinnosti žalovaným 1/ a 2/ zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu s príslušenstvom a
náhradou trov konania; preto pokiaľ ide o vecné dôvody rozsudku okresného súdu, odvolací poukazuje
na to, že preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného 2/ ako aj predchádzajúce konanie

a napadnutý rozsudok okresného súdu a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a
právnymi závermi okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku okresného súdu a v
zmysle § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. na ne v celom rozsahu poukazuje.

Odvolanie žalovaného 2/ nie je podľa názoru odvolacieho súdu dôvodné.

Napriek tomu, že v prejednávanej veci nešlo o spoločný záväzok žalovaných (medzi veriteľom a
dlžníkom, resp. veriteľom a ručiteľom ide o právne vzťahy so samostatným skutkovým a právnym
základom) a z procesného hľadiska ide medzi žalovanými o samostatné procesné spoločenstvo (§ 91
ods. 1 O.s.p.), aj keď odvolanie proti rozsudku podal len žalovaný 2/, odvolací súd v dôsledku podaného

odvolania preskúmal celý rozsudok okresného súdu, keď vychádzal z názoru, že odvolanie podané len
jedným zo žalovaných, ktorým bola uložená povinnosť plniť spoločne a nerozdielne, má odkladný účinok
aj vo vzťahu k tomu žalovanému, ktorý odvolanie nepodal; povinnosťou odvolacieho súdu v takomto
prípade je preskúmať celý výrok okresného súdu (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. MCdo/79/2002 zo dňa 27.08.2002 uverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a

rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 4/2004).

Okresný súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu s príslušenstvom
a náhradou trov konania spoločne a nerozdielne; zo skutkových a právnych zistení okresného súduvyplýva, že v prejednávanej veci vystupuje žalobca ako veriteľ, žalovaný 1/ ako dlžník a žalovaný 2/
ako ručiteľ. Medzi dlžníkom a ručiteľom však nejde o vzťah solidarity (nejde o solidárny záväzok);
medzi veriteľom a dlžníkom, resp. veriteľom a ručiteľom ide o rozdielne právne vzťahy so samostatným

skutkovým a právnym základom (zmluva o úvere medzi veriteľom a dlžníkom, resp. písomné vyhlásenie
ručiteľa veriteľovi medzi veriteľom a ručiteľom), preto u žalovaných nemožno súdnym rozhodnutím
vysloviť povinnosť zaplatiť dlh spoločne a nerozdielne (porovnaj rozhodnutie bývalého Najvyššieho súdu
Českej republiky sp. zn. 4Cz/78/1967 zo dňa 28.07.1967 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov pod č. R 2/1968). Súdna prax dospela k záveru, že vzhľadom na osobitnú

úpravu ručenia a na povahu právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom a veriteľom a ručiteľom treba
pokladať za vecne správny výrok rozsudku o žalobe veriteľa proti dlžníkovi a ručiteľovi v tom znení, že
"žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi" istinu s príslušenstvom v stanovenej lehote, s tým, že "plnením
jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného" (v podrobnostiach
porovnaj stanovisko občianskoprávneho kolégia bývalého Najvyššieho súdu ČSSR sp. zn. Cpjf 62/1973
zo dňa 30.09.1974 k otázke výroku rozsudku o splnenie povinnosti dlžníka a ručiteľa voči veriteľovi

uverejnenéZbierkestanovísknajvyššiehosúduarozhodnutísúdovpodč.R2/1975;uvedenéstanovisko
sa v plnej miere uplatní aj v obchodnoprávnych vzťahoch pri aplikácii komplexnej úpravy ručenia v
Obchodnom zákonníku). Konštrukcia vzťahu žalovaných 1/ a 2/ ako solidárneho záväzku okresným
súdom vo výroku napadnutého rozsudku by mohla zbytočne spôsobiť právnu neistotu v prípade plnenia
žalovaného 2/ ako ručiteľa za žalovaného 1/ ako dlžníka a jeho vstupu do postavenia veriteľa (308

Obchodného zákonníka), pretože vnútorný právny vzťah a následné vzájomné vyporiadanie medzi
solidárnymi dlžníkmi navzájom v prípade splnenia celého dlhu niektorým z nich sa riadi inými princípmi
ako právny vzťah medzi dlžníkom a ručiteľom v prípade splnenia celého dlhu zo strany ručiteľa. Z
uvedených dôvodov bolo potrebné výrok rozsudku okresného súdu podľa § 220 O.s.p. zmeniť a uložiť
povinnosť žalovaným 1/ a 2/ zaplatiť žalovanú sumu s príslušenstvom a náhradou trov konania s tým,

že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného.

Na druhej strane preskúmaním vecnej (obsahovej) stránky napadnutého rozsudku odvolací súd zistil, že
okresnýsúdvykonalvovecidostatočnédokazovanieavyvodilznehosprávneskutkovéaprávnezávery;
odvolací súd nezistil dôvody na odlišné rozhodnutie vo veci a stotožňuje sa so záverom okresného súdu,

že sú splnené podmienky na vyhovenie žalobe žalobcu a uloženie povinnosti žalovaným 1/ a 2/ zaplatiť
žalobcovi žalovanú sumu s príslušenstvom a náhradou trov konania; odvolacie námietky žalovaného
2/ nemohli privodiť obsahovú zmenu napadnutého rozsudku okresného súdu; v podrobnostiach preto
odvolací súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody žalovaného

2/ odvolací súd udáva, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právneho predpisu a súčasne vec správne právne
posúdil.

Žalovaný 2/ v odvolaní tvrdil, že o faktúre č. 0502597201 zo dňa 10.11.2005, ktorou žalobca fakturoval

žalovanému 1/ poplatok za uzavretie zmluvy o úvere, sa dozvedel až z doručeného rozsudku okresného
súdu; žalovaný 2/ súčasne namietal, že zmluva o spotrebnom úvere č. ÚZF/05/02597 zo dňa 10.11.2005
predložená žalovaným 1/ do súdneho spisu mu nikdy počas celého súdneho konania nebola poskytnutá
na nahliadnutie, resp. nebola pre neho vyhotovená jej fotokópia, preto sa nemohol presvedčiť o
skutočnostiach nachádzajúcich sa v tejto zmluve, najmä o tom, že sa na zmluve nachádza dátum

jej uzavretia. Tieto tvrdenia žalovaného 2/ sú v rozpore s obsahom spisu okresného súdu, z ktorého
vyplýva, že dokazovanie oboznámením obsahu týchto listín (§ 129 ods. 1 O.s.p.) vykonal okresný
súd v prítomnosti aj právneho zástupcu žalovaného 2/, t.j. konkrétne dôkaz oboznámením obsahu
faktúry č. 0502597201 zo dňa 10.11.2005 vykonal okresný súd na pojednávaní dňa 09.05.2013 (č.l. 285
spisu) a dôkaz oboznámením obsahu zmluvy o spotrebnom úvere č. ÚZF/05/02597 zo dňa 10.11.2005

predloženou žalovaným 1/ vykonal okresný súd na pojednávaní dňa 14.02.2013, keď zo zápisnice
o pojednávaní vyplýva, že okresný súd oboznámil skutkové zistenie, že zmluva bola uzavretá dňa
10.11.2005 (č.l. 186 spisu). Nebolo povinnosťou okresného súdu tieto listiny (ako v priebehu konania
predložené dôkazy) žalovanému 2/ súčasne aj doručovať. Vykonávanie dokazovania v prítomnosti
účastníkovkonania,resp.ichprávnychzástupcovjevyjadrenímzásadypriamostiaústnostiobčianskeho

súdneho konania a vytvára tak dostatočný priestor na reakciu účastníkov konania na vykonané dôkazy.
Odvolací dôvod, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a ktoré nemohol žalovaný 2/ bez svojej viny označiť alebopredložiť do rozhodnutia okresného súdu (§ 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p. v spojení s § 205a ods. 1 písm.
d/ O.s.p.) preto nebol podľa názoru odvolacieho súdu zo strany žalovaného 2/ uplatnený dôvodne.

Žalovaný 2/ v odvolaní nesúhlasil ani so skutkovým zistením okresného súdu, že zmluva o spotrebnom
úvere č. ÚZF/05/02597 bola medzi žalobcom a žalovaným 1/ uzavretá dňa 10.11.2005, keď zopakoval
svoje tvrdenie, že táto bola uzavretá dňa 15.12.2005; svoj názor opieral o skutočnosť, že samotný
žalobca v žalobe ako aj na pojednávaní dňa 14.02.2013 prostredníctvom svojho právneho zástupcu
pôvodnetvrdil,žeuvedenázmluvaoúverebolauzavretádňa15.12.2005akoajoskutočnosť,žepredpis

splátok k zmluve o úvere, ktorý žalovaný 1/ prevzal a podpísal, bol datovaný dňa 15.12.2005, keď z
článku 6 bod 2 všeobecných zmluvných podmienok žalobcu vyplýva, že „predpis splátok bude dlžníkom
prevzatý a podpisom akceptovaný pri podpise zmluvy“. Odvolací súd sa po preskúmaní veci stotožňuje
so skutkovým zistením okresného súdu v napadnutom rozsudku, že zmluva o spotrebnom úvere č.
ÚZF/05/02597 bola medzi žalobcom a žalovaným 1/ uzavretá dňa 10.11.2005, pretože táto skutočnosť
vyplýva z priameho dôkazu, t.j. zmluvy o spotrebnom úvere č. ÚZF/05/02597 zo dňa 10.11.2005, ktorú

v konaní predložil žalovaný 1/ ako aj z nepriamych dôkazov, t.j. záručnej listiny č. ÚZF/05/02597/ZAR
zo dňa 10.11.2005 (ktorá sa vo svojom texte priamo odvoláva na vyššie uvedenú zmluvu o úvere zo
dňa 10.11.2005) a z faktúry č. 0502597201 zo dňa 10.11.2005 (ktorou vyúčtoval žalobca žalovanému
1/ poplatok za uzavretie zmluvy). Vo všeobecnosti považuje odvolací súd za potrebné najskôr uviesť,
že podstatou zistenia skutkového stavu veci je úsudok súdu o tom, ktoré z rozhodných a sporných

skutočností sú pravdivé, t.j. ktoré z nich bude považovať za preukázané poznatkami získanými z
jednotlivých vykonaných dôkazov; zákon nepredpisuje (a ani dobre nemôže) predpisovať pravidlá, z
ktorých by malo vychádzať samotné hodnotenie jednotlivých dôkazov ani hodnotenie ich vzájomnej
súvislosti; je tomu tak preto, že hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú
jednak čiastkové, jednak komplexné závery súdu o vierohodnosti poznatkov získaných z vykonaných

dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré účastníkmi tvrdené skutočnosti má súd
preukázané a ktoré tak tvoria zistený skutkový stav; základom hodnotiaceho postupu konajúceho sudcu
by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika
formuluje do základných logických zásad; ide o zásadu totožnosti, ktorá vyžaduje, aby sa v určitej
úvahe zachovával rovnaký význam použitých výrazov, zásadu výlučného sporu, ktorá stanovuje, že v

tom istom čase a za tých istých podmienok nemôže súčasne platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad,
zásadu vylúčenia tretieho, podľa ktorej z dvoch protikladných tvrdení musí byť jedno pravdivé a zásadu
dostatočného dôvodu, ktorá vyžaduje, aby každé pravdivé tvrdenie bolo dostatočne odôvodnené;
vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu a teda aj jeho význam z
hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí jednak izolovane, jednak

v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov; výsledkom celkového
hodnotenia dôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre
záver o tom, či a do akej miery účastník splnil svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenia; hodnotenie
dôkazov, ktoré vyznie do záveru, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť, povedie
k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre účastníka, ktorého pravdivosť tvrdení mala byť

preukázaná; zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že na nesprávne hodnotenia dôkazov
možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal; ak nemožno v tomto smere vyčítať
súdu žiadne pochybenia (napr. že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického
myslenia alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania nevyplynuli alebo opomenul vziať
do úvahy rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), potom nie je ani možné polemizovať z jeho

skutkovými zisteniami, t.j. napr. namietať, že súd mal uveriť inému svedkovi, že niektorý dôkaz nie je
pre skutkové zistenie dôležitý alebo že z vykonaných dôkazov vyplýva iné skutkové zistenie a podobne
(porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4MCdo/14/2011 zo dňa 25.05.2012).
Odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd sa v prejednávanej veci týmito zásadami riadil a
svoje závery o skutkových zisteniach v napadnutom rozsudku dostatočne odôvodnil. K argumentácii

žalovaného2/,žesamotnýžalobcavžalobe,resp.jehoprávnyzástupcanapojednávanídňa14.02.2013
za dátum uzavretia zmluvy o úver označil deň 15.12.2005, je potrebné uviesť, že v týchto prípadoch ide
len o prednesy, z ktorých súd nečerpá skutkové zistenia (skutkové zistenia čerpá súd len z jednotlivých
vykonaných dôkazov, keď na iné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo, t.j. napríklad aj prednesy
účastníkov konania alebo ich právnych zástupcov, súd v zmysle § 132 časť za bodkočiarkou O.s.p.

„len“ starostlivo prihliada pri hodnotení dôkazov); zo spisu okresného súdu vyplýva, že po vykonaní
dokazovania (t.j. po zistení relevantných skutkových okolností) žalobca svoj postoj ohľadne dátumu
uzavretia zmluvy o úvere zmenil, keď ho dal do súladu so skutkovými zisteniami vyplývajúcimi z
vykonaného dokazovania (č.l. 284 spisu) a tento postup je plne vysvetlený skutočnosťou, že žalobcapôvodne disponoval len vyhotovením zmluvy o úvere bez uvedenia dátumu uzavretia zmluvy. Pokiaľ
ide o argument žalovaného 2/, že dôkazom okamihu uzavretia zmluvy o úvere je predpis splátok zo
dňa 15.12.2005, je potrebné uviesť, že predpis splátok je samostatný úkon a aj keď ide o rozpor so

všeobecnými zmluvnými podmienkami žalobcu (nakoľko v zmysle článku 6 bod 2 podmienok mal byť
predpis splátok prevzatý a podpísaný pri podpise zmluvy), ide len o nepriamy dôkaz, keď ohľadne
dátumu uzavretia zmluvy o úvere dňa 10.11.2005 svedčí priamy dôkaz (t.j. samotné vyhotovenie zmluvy
o úvere predložené žalovaným 1/) a dva nepriame dôkazy (faktúra zo dňa 10.11.2005 o vyúčtovaní
poplatku za uzavretie zmluvy o úvere a záručná listina zo dňa 10.11.2005, ktorá sa odvoláva na zmluvu

o úvere zo dňa 10.11.2005), t.j. pre žalovaným 2/ ponúkané skutkové zistenie o uzavretí zmluvy o úvere
dňa 15.12.2005 nie je dostatočný podklad, pretože neponúka logické vysvetlenie ako sa na podklade
ostatných vykonaných dôkazov vysporiadať s týmito rozpormi (pozri vyššie uvedenú zásadu výlučného
sporu, zásadu vylúčenia tretieho a zásadu dostatočného dôvodu). Pokiaľ žalovaný 2/ v odvolaní ako
novú skutočnosť uviedol podozrenie, že žalovaný 1/ dopísal dátum uzavretia zmluvy až v priebehu
súdneho konania, na túto skutočnosť ako odvolací dôvod nemohol odvolací súd žiadnym spôsobom

prihliadať, pretože ju žalovaný 2/ uviedol až po vyhlásení dokazovania za skončené (č.l. 288 spisu) po
predchádzajúcom poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p.; súčasne podmienky pre aplikáciu § 205a ods. 1
O.s.p. odvolací súd nezistil. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že skutkové zistenia
okresného súdu podľa napadnutého rozsudku sú správne, sporná zmluva o úvere a vyhlásenie o ručení
boli na základe vykonaného dokazovania podpísané v rovnaký deň (10.11.2005), ručiteľský záväzok

žalovaného 2/ vznikol platne a preto ho okresný súd ako ručiteľa spolu so žalovaným 1/ ako dlžníkom
dôvodne zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom a náhradou trov konania žalobcovi.
Ani tento odvolací dôvod nebol preto uplatnený dôvodne.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 220 O.s.p. zmenil vo vzťahu

k formulácii výroku rozsudku, ale z obsahového hľadiska (vecnej stránky) v celom rozsahu ako vecne
správne potvrdil skutkové a právne závery okresného súdu vyjadrené v napadnutom rozsudku a to
vrátanezávisléhovýrokuotrováchkonania,ktorýboltiežvecnesprávnyaodôvodnenýplnýmúspechom
žalobcu v konaní.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalobca
bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a vzniklo mu voči plne neúspešnému žalovanému
2/ právo na náhradu uplatnených účelne vynaložených trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho

zastúpenia za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu v sume 453,14 € spolu s režijným
paušálom v sume 7,81 €, k tomu odmena a režijný paušál zvýšená o daň z pridanej hodnoty vo výške 20
% v sume 92,19 €, pretože právny zástupca žalobcu je jej platiteľom; spolu trovy odvolacieho konania
žalobcu v sume 553,14 €, ktoré je žalovaný 2/ v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. povinný zaplatiť právnemu
zástupcovi žalobcu. Žalovaný 1/ neurobil návrh na rozhodnutie o trovách odvolacieho konania, preto

odvolací súd o jeho trovách odvolacieho konania nerozhodoval.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.